Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-238-2012.pdf
PDF · 114.38 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/238/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou v právnej veci žalobcu: Fish buffet s.r.o., IČO: 30 774 756, so sídlom Boženy Němcovej 8, Bratislava, zastúpeného BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, Banská Bystrica proti žalovanému: Verejné prístavy, a.s., IČO: 36 856 541, so sídlom Prístavná 10, Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľudovíta Štúra 2, Bratislava o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 5.094,29 Euro, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 6. 11. 2012 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely číslo XXXX/X o výmere 1345 m2, katastrálne území Nivy. V žalobe uviedol, že dňa 19. 5. 1992 došlo uznesením vlády Slovenskej republiky číslo 404 k schváleniu privatizačného projektu štátneho podniku Ryba Bratislava a k uloženiu povinnosti ministrovi pre správu a privatizáciu národného majetku SR zabezpečiť realizáciu schváleného privatizačného projektu prostredníctvom Fondu národného majetku Slovenskej republiky. V súlade s § 11 zák. č. 92/1991 Zb. o prevode majetku štátu na iné osoby v znení platnom ku dňu schválenia privatizačného projektu vládou, došlo v súčinnosti Ministerstva poľnohospodárstva a výživy Slovenskej republiky a Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky k zrušeniu štátneho podniku Ryba š.p. Bratislava s tým, že vlastníkom celého majetku štátneho podniku tak, ako bol špecifikovaný v privatizačnom projekte sa stal Fond národného majetku, ktorý sa stal jeho novým vlastníkom. Dňa 26. 6. 1992 uzatvoril Fond národného majetku Slovenskej republiky v súlade s § 14 zák.č.92/1991 Zb. so žalobcom zmluvu číslo 67/92, ktorou previedol na žalobcu všetky 2 17C/238/2012
veci práva a iné majetkové hodnoty ako sú uvedené v prílohách zmluvy, pričom tieto majetkové hodnoty prevádzal ako ich vlastník na nového vlastníka. V prílohách zmluvy číslo 67/92 boli uvedené veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré slúžili podniku Ryba, štátny podnik na výkon jeho činnosti, pričom prílohou zmluvy tvorilo okrem iných aj " výpis z evidencie nehnuteľností - evidenčný list číslo 2577 ", v súlade, s ktorým je zrejmé, že Ryba štátny podnik bola užívateľom parciel v nasledujúcom rozsahu:
- parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 628 m2
- parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 168 m2
- parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 418 m2
- parcela číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 2 992 m2
- parcela číslo XXXX/XX - zastavaná plocha o výmere 153 m2 Spolu výmera pozemkov predstavovala 6359 m2.
Všetky tieto parcely Fond národného majetku Slovenskej republiky previedol ako vlastník na žalobcu. Vlastnícke právo v prospech žalobcu bolo zapísané do katastra nehnuteľností na LV číslo XXXX, a to v rozsahu, v akom ho žalovaný nadobudol na základe zmluvy číslo 67/92, keď v dôsledku geometrického plánu zo dňa 30. 4. 1997 došlo k prerozdeleniu parciel číslo 9186/29, 9206/4 a 9206/2, ktoré nadobudol žalobca od Fondu národného majetku Slovenskej republiky v súlade so zmluvou, čím došlo okrem iného k vzniku novej parcely číslo XXXX/7 o výmere 1 345 m2 a táto parcela bola následne zapísaná na list vlastníctva číslo XXXX k ako vlastníctvo žalobcu.
V dôsledku podanej žiadosti žalovaného na prešetrenie zápisu pozemku číslo XXXX/X Okresným úradom Bratislava II, katastrálnym odborom vydal Katastrálny úrad Bratislava Správa katastra Bratislava II rozhodnutie číslo 2134/01, ktorým došlo k "oprave údajov v katastri nehnuteľnosti tak, že na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie Nivy, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve Ryba spoločnosť s ručením obmedzeným v celosti zruší sa zápis "parcely číslo XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 1345 m2, keď ostatné údaje na liste vlastníctva ostávajú nezmenené". Žalobca mal zato, že predmetné rozhodnutie katastrálneho úradu vôbec nezohľadňoval stav, na základe ktorého žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti pričom vlastnícke právo žalovaného opieral o údaj pozemkovoknižnej parcely číslo XXXXX/X vedenej na PK vložke číslo 14337, katastrálne územie Bratislava. Žalobca mal zato, že predmetné rozhodnutie ignoruje platnú právnu úpravu, ako aj spôsob a proces nadobudnutia vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX/X žalobcom, keď v dôsledku takéhoto konania Katastrálneho úradu v Bratislave, Správy katastra Bratislava II došlo k výmazu predmetnej parcely z listu vlastníctva číslo XXXX, čím došlo k neoprávnenému zásahu do vlastníckeho práva žalobcu, keď žalobcovi týmto konaním bolo znemožnené využívať svoje práva a vykonávať svoje povinnosti vyplývajúce mu z platnej právnej úpravy Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že žalovaný je v súčasnosti zapísaný v katastri nehnuteľností ako výlučný vlastník spornej parcely na LV číslo XXX, katastrálne území Nivy javí sa, že na určení vlastníckeho práva k tejto parcele má žalobca naliehavý právny záujem.
Žalovaný vo svojom písomnom stanovisku k žalobe zo dňa 31. 1. 2013 uviedol, že pred Okresným súdom Bratislava II sa vedie konanie pod spisovou značkou XXCb/XX/XXXX o zaplatenie 4.381,60 Euro s príslušenstvom z titulu nezaplatenia nájomného za užívanie pozemkov žalobcom v tomto konaní. Vykonané rozsiahle dokazovanie ohľadne vlastníctva k parcele číslo XXXX/X o výmere 1.345 m2, katastrálne územie Nivy, bol ustanovený tiež znalec Ing. Š. Š. z odboru geodézia a kartografia, ktorý v konaní vypracoval znalecký 3 17C/238/2012
posudok číslo 14/2011, v ktorom znalec konštatuje, že parcela číslo XXXX/X vznikla z pozemku parcely číslo XXXX/X geometrickým plánom číslo XXXXXXXX - 103/97 zo dňa 29. 4. 1997. Znalec vo svojom znaleckom posudku tiež konštatoval, že predmetná parcela číslo XXXX/X bola v čase svojho vzniku vedená v pozemkovej knihe PKV pod číslom XXXXX ako vlastník bol uvedený Československý štát - Štátna plavebná správa Bratislava ako právny nástupca Československej plavby dunajskej Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný je prostredníctvom svojich právnych predchodcov neprerušene už od roku 1959 vlastníkom pôvodného pozemku parcely číslo XXXX/X a teda aj vzniknutého pozemku
- parcely číslo XXXX/X. Žalovaný taktiež poukázal na znalecký posudok číslo 05 - 01 - 92 o trhovom ocenení štátneho podniku Ryba, ktorý bol vypracovaný v súvislosti s privatizáciou, kde na strane 17 pod písmenom B sa uvádza, že vlastníctvo pozemkov, na ktorých je umiestnený areál podnikového riaditeľstva na Košickej ulici nemožno preukázať, nakoľko pozemky v tomto areáli nie sú majetkovo vysporiadané, a na časť areálu o výmere 1 413 m2 má právo hospodárenia Štátna plavebná správa Bratislava ako právny predchodca žalovaného. Táto skutočnosť je zaznačená aj v geometrickom pláne číslo 243 - 212 - 335 - 90 diel 3. Práve tento diel 3 predstavuje parcelu číslo XXXX/X ako časť parcely číslo XXXX/X. Žalobca podal dňa 7. 5. 1997 žiadosť o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľnosti v katastrálnom území Nivy do listu vlastníctva číslo XXXX a ako prílohu k žiadosti predložil geometrický plán číslo XXXXXXXX - XXX/XX zo dňa 29. 4. 1997. Na základe tejto žiadosti o zápis pozemkov do katastra nehnuteľností spolu s geometrickým plánom bola zapísaná okrem parciel požadovaných
žalobcom aj parcela číslo XXXX/X o výmere 1345 m2, a to napriek tomu, že žalobca ju vo svojej žiadosti o zápis neuvádzal. Z toho vyplýva, že zápis tejto nehnuteľnosti na list vlastníctva číslo XXXX bol vykonaný chybne, nielen v rozpore so skutkovým stavom, ale v rozpore so žiadosťou žalobcu. Štátna plavebná správa preto dňa 9. 10. 2001 požiadala správny orgán o vykonanie prešetrenia zápisu sporného pozemku a nápravu tohto vadného stavu. Správny orgán katastra na základe šetrenia zistil, že parcela číslo XXXX/X bola vytvorená z pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/X zapísanej v PKV číslo XXXXX, kde v časti "B" bola ako vlastník uvedená Československá plavba dunajská, n. p., ktorej právnym nástupcom je Štátna plavebná správa. Na základe výsledkov šetrenia teda bývalá Správa katastra Bratislava II rozhodnutím o oprave chyby č. 2134/01 zo dňa 3. 12. 2002, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21. 12. 2002 zrušila zápis parcely číslo XXXX/X o výmere 1 345 m2 na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Nivy. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, číslo E. - XXX/XX zo dňa 31. 8. 2006, ktorým Správa katastra nevyhovela podnetu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte na liste vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie Nivy, týkajúce sa zápisu vlastníckeho práva k pozemku parcela číslo XXXX/ X. Rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutím Katastrálneho úradu v Bratislave číslo E. XXX/XX - W. dňa 30. 11. 2006.
Následne nato sa žalobca domáhal na Krajskom súde v Bratislave v konaní vedenom pod spisovou značkou XS XX/XXXX preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu - Katastrálneho úradu Bratislava, číslo E. XXX/XX - W. dňa 30. 11. 2006 a jeho následného zrušenia. Krajský súd žalobu zamietol rozsudkom zo dňa 20. 3. 2009, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní X U. XXX/XXXX. Okrem uvedených argumentov žalovaný bol toho názoru, že žalobca v konaní nepreukázal pred začatím konania vo veci samej naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva. Poukázal opätovne na prebiehajúce konanie pred Okresným súdom Bratislava II spisovej značky XXCb/XX/XXXX o zaplatenie sumy 4 381,60 euro s príslušenstvom, v ktorom sa ako predbežná otázka rieši práve otázka vlastníctva k parcele, ktorá je predmetom tohto sporu. 4 17C/238/2012
Súd vo veci vytýčil 6 termínov pojednávaní. Všetky pojednávania (okrem toho, na ktorom súd vyhlásil rozsudok) boli odročené z dôvodov na strane žalobcu, ktoré spočívali v práceneschopnosti, v zmene právneho zastúpenia či v iných dôvodoch. Žalobca požiadal o odročenie pojednávania dňa 22.10.2015 z dôvodu zmeny právneho zastúpenia. Vzhľadom na to, že nešlo o dôležité dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O. s. p. súd vo veci rozhodol podľa § 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní dňa 22. 10. 2015 ospravedlnil opätovne z dôvodu, že pred pojednávaním oslovil advokátsku kanceláriu BOĽOŠ advokátska kancelária s.r.o., ktorá vzhľadom na krátkosť času a zložitosť problematiky nebola schopná žalobcu plnohodnotne zastupovať na pojednávaní dňa 22. 10. 2015. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobca prevzal predvolanie na pojednávanie na deň 22. 10. 2015 dňa 9. 9. 2015, keď už v tomto čase nebol zastúpený advokátskou kanceláriou. Predchádzajúce pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 19. 5. 2015 bolo odročené z dôvodu, že pôvodná advokátska kancelária TAGAJ s.r.o. mu vypovedala dňa 12. 5. 2015 plnú moc a doposiaľ si nenašiel nového právneho zástupcu. Od 12. 5. 2015, odkedy žalobca nemal právneho zástupcu podľa názoru súdu mal dostatok časového priestoru, aby si na deň 22. 10. 2015 zvolil nového právneho zástupcu, ktorý by ho mohol v konaní zastupovať. Takéto konanie žalobcu súd považuje za nehospodárne, kontraproduktívne spôsobujúce prieťahy v konaní, ktoré súd nemôže tolerovať a ktoré nemožno hodnotiť ako dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 119 O. s. p.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu žalovaného, oboznámil sa s obsahom uznesenia vlády Slovenskej republiky číslo 404 zo dňa 19. 5. 1992, zmluvy číslo 67/92, výpisom z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Nivy, geometrickým plánom číslo XXXXXXXX - XXX/ XX, výpisom z listu vlastníctva číslo XXX pre katastrálne územie Nivy, obsahom spisu Okresného súdu Bratislava II spisovej značky XXCb/XX/XXXX, spisu Krajského súdu v Bratislave spisovej značky XS XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca sa v konaní domáha určenia vlastníckeho práva k parcele číslo XXXX/X o výmere 1 345 m2, ktorej vlastníkom je podľa výpisu z listu vlastníctva žalovaný. Žalobca tvrdí, že údaje o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, z ktorého dôvodu nemôže nakladať s
nehnuteľnosťou alebo k nej vykonávať iné právo, v čom vidí zároveň aj naliehavosť právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k parcele pozemku číslo XXXX/X o výmere 1 345 m2 nachádzajúceho sa v katastrálnom území Nivy.
Z obsahu správneho spisu Krajského súdu v Bratislave spisovej značky XS XX/XXXX súd zistil, že Správa katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu začala na návrh právneho predchodcu žalobcu katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území Nivy. Žalobca žiadal o opravu chybného zápisu pozemku parcely číslo XXXX/X na liste vlastníctva číslo XXX v prospech SR - Štátna plavebná správa z dôvodu, že vlastníctvo k pozemku parcela číslo XXXX/X, z ktorého bol odčlenený pozemok parcela číslo XXXX/X, nadobudol žalobca zmluvou číslo XX/XX o predaji majetku štátu od Fondu národného majetku SR. Rozhodnutím o oprave chyby číslo XXXX/XX zo dňa 3. 12. 2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21. 12. 2002 totiž bývalá Správa katastra Bratislava II zrušila zápis parcely číslo XXXX/X o výmere 1 345 m2 na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie Nivy vo vlastníctve Ryba spol. s.r.o.. Dôvodom tohto postupu bola skutočnosť, že zápis pozemkov, parcela číslo XXXX/XX ak XXXX/X boli na liste vlastníctva číslo XXXX, 5 17C/238/2012
katastrálne územie Nivy vykonané v prospech Ryba spol. s r.o.. na základe žiadosti o zápis pozemkov parcela číslo XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X ku ktorej bol priložený geometrický plán číslo XXXXXXXXXXX/XX na obnovenie právneho stavu pozemkovoknižných parciel číslo XXXX/X H. XXXX/ X vedených na pozemkovo knižnej vložke číslo XXXXX. Podľa uvedeného geometrického plánu novovytvorené parcely číslo XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX tvorili časť obnovených parciel číslo XXXX/X ak XXXX/X zapísaných v pozemkovoknižnej vložke číslo XXXXX, kde v jej časti „B" bol ako vlastník uvedený Československý štát - v správe Ryba n. p. avšak novo vytvorené parcely číslo XXXX/ XX a XXXX/X boli vytvorené z pozemkovoknižnej parcely číslo XXXX/X zapísanej v pozemkovoknižnej vložke číslo XXXXX, keď kde v časti „B" bol ako vlastník vedený Československý štát - Československá plavba Dunajská n. p. toho času Štátna plavebná správa. Zápis z citovaného rozhodnutia o oprave chyby do katastra nehnuteľností bol vykonaný pod položkou výkazu zmien číslo 372 /03 a súčasne bol aj vykonaný zápis pozemku parcela číslo XXXX/X na list vlastníctva číslo XXX v prospech SR - Štátna plavebná správa ako právneho nástupcu Československej plavby Dunajskej. Za uvedených okolností preto Správa katastra vydala rozhodnutie o oprave chyby v katastrálnom operácie číslo X - 450/2006 zo dňa 31. 8. 2006, ktorým návrhu právneho predchodcu žalobcu na opravu chyby týkajúce sa zápisu pozemku parcely číslo XXXX/X na liste vlastníctva číslo XXX katastrálne územie Nivy nevyhovela.
Na odvolanie žalobcu Správa katastra ako prvostupňový správny orgán nevyhovela odvolaniu v rámci autoremedúry a predložila odvolanie odvolaciemu orgánu. Katastrálny úrad v Bratislave preskúmal predmetné rozhodnutie a rozhodnutím číslo E. XXX/XX - W. zo dňa 30. 11. 2006 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava číslo E. XXX/XX zo dňa 31. 8. 2006 potvrdil. Katastrálny úrad v Bratislave konštatoval, že pozemok parcela číslo XXXX/ X o výmere 2992 m2 nebol predmetom privatizácie, pretože predmetný pozemok, od ktorého bol terajší pozemok parcela číslo XXXX/X o výmere 1 343 m2 odčlenený, bol v čase privatizácie majetkoprávne neusporiadaný a z toho dôvodu nebol uvedený ani v špecifikácii nehnuteľností, ktorá tvorila prílohu zmluvy číslo 67/92.
Žalobca sa žalobou domáhal na Krajskom súde v Bratislave preskúmania predmetného rozhodnutia Katastrálneho úradu v Bratislave číslo E. XXX/XX -W. zo dňa 31. 8. 2006. Krajský súd v Bratislave svojím rozsudkom zo dňa 20. 3. 2009, č.k. XS XX/XXXX žalobu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom zo dňa k 31. 3. 2010, č.k. X U. XXX/XXXX - XX rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. X U. XX/XXXX - XX zo dňa 20. 3. 2009 potvrdil.
V konaní bolo teda sporné, či parcela číslo XXXX/X o výmere 1 343 m2 vznikla z parcely číslo XXXX/ X na základe geometrického plánu zo dňa 30. 4. 1997, keď zápis predmetnej parcely na list vlastníctva číslo XXXX vedený na žalobcu bol vykonaný omylom, bez žiadosti žalobcu pri jeho rozhodovaní o návrhu zo dňa 7. 5. 1997, keď žiadal zapísať pozemky parcela číslo XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X na základe geometrického plánu číslo XXXXXXXX - XXXXX zo dňa 29. 4. 1997. Z uvedeného geometrického plánu vyplynulo, že pozemok číslo XXXX/X je vytvorený z pozemkovoknižného pozemku
parcely číslo XXXX/X vedenom na pozemkovoknižnej vložke číslo XXXXX, kde v časti „B" - vlastníci - je zapísaný
6
Československý štát - Československá plavba Dunajská, teda právny predchodca Štátnej plavebnej správy.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu spisovej značky XXCb/XX/XXXX účastníkov konania Verejné prístavy a.s. c/a Fish buffet s.r.o. súd zistil, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia nájomného vo výške 4 381,60 euro práve za užívanie spornej parcely č. XXXX/X o výmere 1 343 m2. V tomto konaní žalovaný tiež namietal, že vlastníkom spornej parcely je práve on. Súd v konaní ustanovil znalca N.. Š. Š. zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR pre odbor geodézia a kartografia, ktorý vo svojom znaleckom posudku číslo 14/2011 konštatoval, že parcela číslo XXXX/X vznikla z pozemku parcely číslo XXXX/X geometrickým plánom číslo XXXXXXXX - XXX - XX z pozemku parcely číslo XXXX/X. V čase vytvorenia pozemku parcely číslo XXXX/X bol v pozemkovej knihe v PKV číslo XXXXX pod parcelným číslom XXXX/X zapísaný ako vlastník Československý štát - Československá plavba Dunajská Bratislava . Pozemok číslo XXXX/X vznikol z pôvodnej parcely číslo XXXX/X a XXXX/ X geometrickým plánom číslo XXX - XXX - XXX - XX zo dňa 23. 11. 1990. Pozemok parcela číslo XXXX/ X, z ktorého časti vznikol pozemok parcela číslo XXXX/X, bol vo vlastníctve Štátnej plavebnej správy Bratislava podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXXX a z časti pozemku parcela číslo XXXX/X - vlastník Ryba n. p. V čase privatizácie a vzniku podniku Ryba s.r.o. Bratislava bol pozemok parcela číslo XXXX/ X majetkovoprávne neusporiadaný a preto nebol zapísaný na liste vlastníctva privatizéra.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O. s. p. je daný aj vtedy, ak takéto určenie môže predísť žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b) O. s. p. Otázka naliehavosti právneho záujmu je významná len vo vzťahu k tomu určeniu, akého sa žalobca domáha v návrhu na rozhodnutie súdu, nie však vo vzťahu k otázke, ktorú má súd riešiť ako predbežnú. V občianskom súdnom konaní môže súd riešiť rôzne prejudiciálne otázky (§ 135 O. s. p.).
Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že predmetná nehnuteľnosť patrí do jeho vlastníctva vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe je daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.
Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O. s. p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t. j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: žalovaným je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu , teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je 7 17C/238/2012
sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu , ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; a je tu potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení, sa prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Podľa názoru súdu naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnosti daný je, z dôvodu, že ak by si súd prejudiciálne vyriešil túto otázku v konaní sp.zn. XXCb/XX/XXXX nedosiahol by žalobca v prípade úspechu zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti. Zápisy vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza takúto listinu, ktorá môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností a okrem toho žalobca môže ním preukazovať toto svoje právo i na iné účely. Vzhľadom na skutkové okolnosti súdenej veci žalobca sa týmto vhodne zvoleným procesným prostriedkom domáhal nápravy stavu, za situácie, že by v konaní uniesol dôkazné bremeno.
Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul ( R 65/1972). Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
Určovanie vlastníctva je civilnoprávny proces, keď osoba, ktorá sa považuje za vlastníka, napadne žalobou o určenie vlastníckeho práva aktuálne vedeného vlastníka. Úspešne viesť spor môže iba osoba, ktorá preukáže svoj oprávnený vzťah k veci, inak súd 8 17C/238/2012
žalobu zamietne bez ďalšieho prejednania. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Z toho vyplýva, že žaloba na určenie vlastníckeho práva musí obsahovať nevyhnutne podrobne opísaný skutkový stav a náležite ňou musí žalobca preukázať všetkými relevantnými a dostupnými dôkazmi, že sporná nehnuteľnosť patrí jemu.
Poukazujúc na obsah listinných dôkazov a skutočnosť, že odo dňa podania návrhu v roku 2012 sa žalobca nedostavil ani jedenkrát na pojednávanie, neprodukoval žiadne dôkazy na preukázanie svojho výlučného vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, ako aj závery znaleckého posudku N.. Š. Š., ktorý konštatoval, že sporná parcela číslo XXXX/X vznikla z pozemku parcely číslo XXXX/X geometrickým plánom číslo XXXXXXXX - XXX - XX z pozemku parcely číslo XXXX/X, pričom v čase vytvorenia pozemku parcely číslo XXXX/X bol ako jej vlastník zapísaný Československý štát - Československá plavba Dunajská Bratislava a pozemok číslo XXXX/X vznikol z pôvodnej parcely číslo XXXX/X a XXXX/
X geometrickým plánom číslo XXX - XXX - XXX - XX zo dňa 23. 11. 1990. Pozemok parcela číslo XXXX/ X, z ktorého časti vznikol pozemok parcela číslo XXXX/X bol vo vlastníctve Štátnej plavebnej správy Bratislava a z časti z pozemku parcela číslo XXXX/X - vlastník Ryba n. p. V čase privatizácie podniku Ryba s.r.o. Bratislava bol pozemok parcela číslo XXXX/X majetkovoprávne neusporiadaný a preto nebol zapísaný na liste vlastníctva privatizéra, súd jeho návrh pre neunesenie dôkazného bremena ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalovaný si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.094,29 Euro podľa § 10 ods. 2, 13a, 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, a to za 4 úkony právnej služby nasledovne:
1/ prevzatie a príprava zastúpenia 11.1.2013 ...................................1.296,37 € + 7,81 € RP 2/ písomné podanie vo veci samej 31.01.2013 ................................1.296,37 € + 7,81 € RP 3/ účasť na pojednávaní dňa 30.01.2014 odročenom bez meritórneho prejednania veci .....................1/4 základnej sadzby tarifnej odmeny ........................... 324,09 € + 8,04 € RP 4/ účasť na pojednávaní dňa 22.10.2015 .........................................1.296,37 € + 8,39 € RP
Spolu: 4.245,25 € + 20 % DPH = 5.094,29 €
Pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby súd vychádzal z tarifnej hodnoty veci - všeobecnej hodnoty pozemku, ktorá bola predmetom konania. Hodnota pozemku vo výške 435 309,25 Euro bola určená analogicky na základe znaleckého posudku „Stanovenie predpokladanej všeobecnej hodnoty pozemkov vedených na LV č. XXX" vypracovaného znalcom TIP konzultačná agentúra, spol. s.r.o., Rudnaya 23, Žilina dňa 14.05.2015. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej aj vo veciach určenia, či tu právny vzťah je alebo nie je, treba pri odmene právnej služby vychádzať z hodnoty veci alebo práva za predpokladu, že predmetom konania je vec alebo právo oceniteľné peniazmi (napr. uznesenie NS SR č. 2 M Cdo 2/2011 zo dňa 31.01.2012). 9 17C/238/2012
V danom prípade bola hodnotou veci hodnota nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom sporu, pričom táto hodnota bola hodnoverným a nepochybným spôsobom určená uvedeným znaleckým posudkom. S poukazom na uvedené súd žalovanému priznal náhradu trov konania tak, ako si ju vyčíslil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.