Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9C-99-2015.pdf
PDF · 104.97 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/99/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., IČO: 47 248 980, so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava II., proti odporkyni: S., o zaplatenie sumy 496,50 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 27,60 € s 9 % úrokom z omeškania od 18.3.2012 do zaplatenia zo sumy 9,84 €, s 9 % úrokom z omeškania od 18.4.2012 do zaplatenia zo sumy 17,76 €, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamieta.
Odporkyni súd nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu k zaplateniu sumy 496,50eur s príslušenstvom. V návrhu uviedol, že odporca uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa ako poskytovateľom v zmysle § 43 z.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa a odporca sa zaviazal odoberať službu a platiť za ňu včas poplatky. Pre prípad nedodržania zmluvných povinností bolo povinnosťou odporcu uhradiť zmluvnú pokutu dohodnutú v zmluve/dodatku o pripojení.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Vzhľadom na skutočnosť , že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.
Odporkyňa uzatvorila s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o poskytovaní služby a nájme KZ dňa 1.7.2011, na základe ktorej sa zaviazal právny predchodca navrhovateľa poskytovať dátové služby
Magio TV Klasik s viazanosťou na 24 mesiacov s pravidelnými poplatkami 1MRA6I07 vo výške 2,32 e mesačne, 9,99 € TV balíček HD zľavnený, TV balíček HBO + Cinemax .
Faktúrou č. 873698777 splatná dňa 17.3.2012 fakturoval sumu 9,84 eur za obdobie od 1.2.2012 do 29.2.2012 , faktúrou č. 37379076370 splatná dňa 17.4.2012 fakturoval sumu 17,76 eur za obdobie od 1.3.2012 do 31.3.2012, faktúrou č. 7739957702 splatná dňa 18.6.201 fakturoval sumu 468,90 eur, za obdobie od 1. 5. 2012 z 31.5.2012 ktorou fakturoval odporkyni Magio Sat pokutu vo výške 199,- €, pokutu HD 50,- €, pokutu za Magio Box 150,- €, pokutu za diaľkový ovládač 20,- €, pokutu za kartu 19,95 €, 29,95 € a 219,90 eura. Oznámením zo dňa 3.5.2012 odporkyni právny predchodca navrhovateľa oznámil odstúpenie od zmluvy o poskytovaní verejných služieb pevnej siete z dôvodu, že nezaplatila cenu za poskytnutú službu ani do štyridsiatich piatich dní po dni splatnosti, pričom uviedol fakturačné obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 spolu vo výške 58,84 eura. V zmluve v časti B: základné benefity bolo uvedené v tabuľke číslo 5 - zmluvná pokuta za porušenie záväzku 24 mesačnej doby viazanosti užívať prémiový balíček HBO + Cinemax 50 €, za porušenie záväzku viazanosti užívať prémiový balíček maďarský 20 euro, za porušenie záväzku viazanosti užívať prémiový balíček HD 50 euro, v tabuľke číslo 3 je pokuta za porušenie záväzku pri zániku zmluvy zo strany užívateľa pred uplynutím 24 - mesačnej doby viazanosti užívať Službu Magio Sat: 199,- €. Podľa zmluvy o poskytovaní služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 150 euro v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia prenajatého Magio Sat boxu, 20,- € v prípade nevrátenia, straty alebo odcudzenia diaľkového ovládača k prenajatému Magio Sat boxu,
Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods 5 cit. zák. podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník
a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,
b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,
c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,
d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,
e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úroku z omeškania a poplatok z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a OZ je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica"), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: ,,Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.".
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov: "Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." (čl. 6 ods. 1 smernice). Ustanovenie čl. 6 ods. 1 sa má považovať za kogentné ustanovenie a ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa má poskytnúť v režime pravidiel verejného poriadku (uznesenie Súdneho dvora C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50), teda pravidiel, na ktorých rešpektovaní musí štát bezvýhradne trvať a ktorých rešpektovanie je povinný vždy a za každých okolností vyžadovať.
Ustanovenie § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 OZ; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie vysokého záujmu EÚ a práva EÚ na ochrane práv spotrebiteľa. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku, a preto sa odvolací súd nestotožňuje s prvostupňovým súdom o len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty. Súd ako orgán členského štátu EÚ je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval (§ 53a OZ). Plnenie z takejto podmienky naviac vždy zakladá bezdôvodné obohatenie (§ 451 ods. 1 OZ ; ,,z neplatného právneho úkonu"). Naviac zmluvnú pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť. Zníženie
zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a OZ sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej podmienky v demokratickej spoločnosti by mal byť samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Povedané inak, ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania (v podobe používania neprijateľnej zmluvnej podmienky) je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromného práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z. z.). Pre porovnanie súd dáva do pozornosti dôsledky z ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky v nemeckom práve, podľa ktorého môže byť ďalšie používanie zmluvnej podmienky postihnuté vysokou sankciou, ale aj trestom odňatia slobody (porov. rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011 č. AZ XI ZR 388/10 na stránke MS SR http://wwwold.justice.sk/wfn.aspx?pg=h4c&htm=h4/ rseuspotr.htm). Nerozhoduje pritom, že iný súd by mohol mať odlišný názor (porov. § 53a ods. 1 OZ). V podmienkach Európskej únie je ochrana pred neprijateľnými podmienkami spájaná s cieľom posilňovania kvality spotrebiteľských vzťahov a vylúčenia neprimeraností a nemorálností zo života bežných ľudí (rozsudok Mostaza Claro, bod 37).
Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).
Politiky štátov EÚ zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (čl. 38 Charty základných práv EÚ). Práve neprijateľné podmienky a opakované uplatňovanie nemorálnych plnení uplatňovaných z nekalých zmluvných podmienok môžu odradiť spotrebiteľov od kupovania produktov a znížiť úroveň ich ekonomickej slobody a života. Spotreba vysokou mierou participuje na HDP a ochrana hospodárskych záujmov spotrebiteľov je preto osobitne dôležitá (čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).
Ak si dodávateľ v inštančnom postupe používanie problémovej klauzuly neobháji, je povinný bez ďalšieho zdržať sa jej ďalšieho (opakovaného, súvislého) používania vrátane uplatňovania plnení z takejto klauzuly. Takýto zákaz explicitne vyplýva z ust. § 53a OZ. Nie je pritom významné, či iný súd by v rámci súdnej kontroly bol k dodávateľovi zhovievavejší alebo dokonca by priznal plnenie z takejto podmienky. Pri neexistencii databázy vyhlásených neprijateľných podmienok sa môže bežne stať, že iný súd plnenie pre zmenu prizná. Každopádne však ide o protiprávny stav, za ktorý je zodpovedný dodávateľ, ktorý na súdoch sústavne (porov. čl. 7 Smernice 93/13/EHS) plnenia z judikovaných neprijateľných zmluvných podmienok uplatňuje a doslova v nie dobrej viere "skúša", ktorý súd mu plnenie prizná. Súd predmetné konanie hodnotí ako uplatňovanie práva priamo v rozpore so zákonom, subsidiárne v rozpore s dobrými mravmi. Dodávateľ takto koná aj napriek tomu a s vedomím, že v súvislosti s používaním zakázanej klauzuly môže byť takéto konanie vyhodnotené ako osobitne závažné porušenie povinnosti: "Ak napriek upozorneniu združenia predávajúci porušuje povinnosť uloženú súdom alebo osobitným predpisom12a) zdržať sa používania neprijateľnej zmluvnej podmienky, považuje sa také konanie za osobitne závažné porušenie povinnosti predávajúceho (§ 4 ods. 10 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa). Z pozície ochrany spotrebiteľa a naplnenia cieľov EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa je pritom irelevantné, ktorý súd takúto podmienku vyhlásil za neplatnú.
Súd poznamenáva, že či už hlavná zmluva alebo jej dodatok sú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna kontrola. Súd nepristúpil k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len relativizoval ciele
únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať. Zmluvná pokuta bola vopred zo strany právneho predchodcu navrhovateľa naformulovaná bez možnosti jej zmeny zo strany spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ, preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 3 ods. 2 smernice).
Navrhovateľ uplatňoval nárok na zaplatenie neuhradenej ceny za telekomunikačné služby poskytované odporkyni v zmysle príslušných faktúr, tento nárok navrhovateľa mal súd v konaní preukázaný listinnými dôkazmi navrhovateľa, že odporkyni telekomunikačné služby v určitom rozsahu poskytoval ako aj faktúrami, ktorými cenu za tieto poskytnuté služby vyfakturoval a ktoré neboli uhradené. Navrhovateľ si uplatňoval predmetný nárok vo výške priznanej vo výrokovej časti a to aj s úrokmi z omeškania, ktoré súd priznal.
V predmetnej veci je nepochybné, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, kde právny predchodca navrhovateľa vystupuje ako dodávateľ a odporca ako spotrebiteľ. Aj po postúpení pohľadávky na navrhovateľa je potrebné odporcovi priznať ochranu vyplývajúcu z jednotlivých zákonných ustanovení na ochranu spotrebiteľa.
V súlade s vyššie uvedenými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal predmetnú zmluvu so záverom, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, okrem ustanovení upravujúcich zmluvnú pokutu.
Ohľadne nároku navrhovateľa nad sumu mu priznanú vo zmluvnej pokuty súd návrh zamietol, nakoľko navrhovateľ žiadal priznať tento nárok titulom zmluvnej pokuty.
Ustanovenia o zmluvných pokutách, na základe ktorých vyfakturoval právny predchodca navrhovateľa odporkyni zmluvnú pokutu, je potrebné považovať za neprijateľné zmluvné podmienky. Neprijateľnosť daných zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvných pokút súd vidí v znevýhodnenom postavení spotrebiteľa oproti dodávateľovi, najmä v súvislosti s vyjednávacou silou účastníkov a úrovňou informovanosti spotrebiteľa. Spotrebiteľ tak pristupuje na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade odporkyňa nemala možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, pretože ide o pripravené tlačivo a jednotlivé zmluvné pokuty sú uvedené v cenovom výmere, tarife a cenníku.
Neprijateľnosť daných zmluvných pokút možno vidieť aj v tom, že zmluvná pokuta má v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka zabezpečiť dodržanie zmluvnej povinnosti. V danom prípade však bola dohodnutá len zmluvná pokuta v prípade nesplnenia povinnosti odporkyne, pričom pre prípad porušenia povinnosti právneho predchodcu navrhovateľa nebola dohodnutá žiadna sankcia v prospech odporkyne. Takáto nerovnováha v právach a povinnostiach vedie súd k názoru o neprijateľnosti zmluvných podmienok, v ktorých bola určená odporkyni povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Zmluvné pokuty uvedené v zmluvách nerozlišujú závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto uvedené v zmluvách nerozlišujú závažnosť porušenia jednotlivých zmluvných povinností a z tohto hľadiska aj primeranosť zmluvnej pokuty k porušeniu konkrétnej povinnosti. Nerozlíšením medzi porušením zmluvnej povinnosti a výškou pokuty znamená neurčitosť dohody o zmluvnej pokute. Podstatným pre posúdenie nerovnováhy sa súdu javí aj fakt, že zmluvná pokuta za nedodržanie doby viazanosti zaväzuje spotrebiteľa k zaplateniu rovnakej zmluvnej pokuty počas celej doby viazanosti a nerozlišuje, kedy k porušeniu došlo. Spotrebiteľ je tak viazaný rovnako vysokou zmluvnou pokutou v prípade porušenia povinnosti v prvom aj v poslednom mesiaci viazanosti, čo možno taktiež zhodnotiť ako neprijateľné. Na základe uvedeného má súd za to, že v danej veci zmluvné pokuty, tak ako boli dojednané v zmluve sú neprijateľnou podmienkou a preto sú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd tak návrh v časti zmluvnej pokuty považuje za nedôvodný a preto ho zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vzhľadom na pomer úspechu a neúspech v konaní tak, že odporkyni nepriznal náhradu trov konania nakoľko neúspešná bola v 6%, úspešná 94 % teda celkový úspech odporkyne bol 88 %, ale nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli, aj jej súd nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.