Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-213-2013.pdf
PDF · 89.48 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-4C/213/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pred samosudkyňou JUDr. Hedvigou Pikalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa a.s., Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00151653, zast. JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, s.r.o, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, Piešťany, proti odporcovi: Y. E., nar.XX.XX.XXXX, bytom Y.. X. X, A. P. A. Q., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie 1.756,76 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.110,55 Eur a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 737,70 Eur od 09.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd konanie zastavuje.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 893,97 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Upravuje sa Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 31,80 Eur.
odôvodnenie:
Pôvodným návrhom zo dňa 12.04.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1756,76 Eur a 19,4% ročný úrok zo sumy 1.332,90 Eur od 13.03.2013 do zaplatenia a 8% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.332,90 Eur od 13.03.2013 do zaplatenia, všetko titulom nesplateného úveru, ktorý odporca čerpal vo výške 30.000,- Sk na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0274342745 zo dňa 20.06.2007. Navrhovateľ súčasne uplatnil náhradu trov konania.
Súd návrhu vyhovel a dňa 19.04.2013 vydal platobný rozkaz č.k. 3Ro/492/2013-45.
Proti platobnému rozkazu podal odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že splátky úveru počnúc splátkou mesiaca august 2009 (kedy prestal pravidelne splátky uhrádzať) až do splátky v mesiaci august 2011 (spolu 25 mesačných splátok) sú splátkami, ktorých zročnosť nastala pred 10.09.2011, a teda v prípade uvedených 25-tich splátok uplynula premlčacia lehota. Vzhľadom na uvedené sa odporca v tomto rozsahu dovolával premlčania práv a nárokov uplatňovaných navrhovateľom.
V zmysle ustanovenia § sa platobný rozkaz zrušil a súd nariadil pojednávanie.
V priebehu konania navrhovateľ vzal s časti návrh na zaplatenie späť, a to podaním zo dňa 16.03.2015 a podaním zo dňa 03.08.2015 a žiadal, aby súd zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.110,55
Eur, ktorá pozostáva z nesplatnej istiny vo výške 587,40 Eur, úrokov vo výške 150,30 Eur, vyčíslených od 06.08.2011 do 20.06.2012, pri úročení dlžnej istiny úrokom 19,4% ročne a z úrokov z omeškania vo výške 372,85 Eur, vyčíslených od 06.08.2011 do 08.07.2015, pri úročení splatnej istiny s riadnym úrokom vyčísleným do 20.06.2012 do výške 8% ročne. Navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti istiny vo výške 745,50 Eur, v časti úrokov vo výške 187,74 Eur vyčíslených do 20.06.2012, príslušných 19,4% úrokov z istiny od 21.06.2012 do zaplatenia, ako aj v časti príslušných úrokov z omeškania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámil zmluvu o splátkovom úvere, obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne a.s., účinné od 01.02.2006, výpis z úverového účtu odporcu, výzvy na zaplatenie pohľadávky, vyčíslenie pohľadávky ku dňu 12.03.2013 a ku dňu 08.07.2015, výpis z OR navrhovateľa a ďalší spisový materiál a zistil tento skutkový stav:
Dňa 20.06.2007 uzavreli účastníci Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) s úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 19,4% ročne s výškou splátky 845,- Sk (28,04 Eur) mesačne, s počtom splátok 60, splatnosť prvej splátky 20.07.2007 a konečná splatnosť úveru 20.06.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola účastníkmi dojednaná na 25,96%.
Odporca zaplatil počnúc prvou splátkou dňa 20.07.2007 do konca roku 2007 spolu sumu vo výške 4.120,- Sk (32,70 Eur), v roku 2008 zaplatil formou splátok sumu 10.210,- Sk (338,90 Eur) a v roku 2009 zaplatil spolu sumu 160,70 Eur, pričom od augusta 2009 splátky úveru prestal uhrádzať.
Výzvou zo dňa 20.07.2012 oznámil navrhovateľ, prostredníctvom právneho zástupcu, že dňa 20.06.2012 sa stal splatným celý dlh vo výške 1.544,81 Eur a žiadal odporcu, aby uvedenú sumu v lehote 7 dní od doručenia výzvy zaplatil. Odporca splatný dlh v uvedenej výške neuhradil.
Pred podaním návrhu evidoval navrhovateľ pohľadávku v celkovej výške 1.756,76 Eur, ktorá pozostávala z istiny 1.332,90 Eur, z riadnych úrokov vo výške 338,04 Eur a úrokov z omeškania 85,82 Eur. Po podaní návrhu zaplatil odporca ešte ďalšie splátky v celkovej výške 745,50 Eur.
Navrhovateľ potom uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie sumy 1.110,55 Eur a 8% úrok z omeškania ročne s istiny pohľadávky 737,70 Eur od 9.7.2015 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti zobral návrh späť a súd konanie v tejto časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.
Pohľadávka navrhovateľa potom pozostávala z istiny vo výške 587,40 Eur z riadnych úrokov vo výške 150,30 Eur (do splatnosti celého úveru dňa 20.6.2012 a z úrokov z omeškania za obdobie od 06.08.2011 do 08.07.2015 vo výške 372,85 Eur.
Na daný prípad súd aplikoval ustanovenie Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere dňa 20.06.2007.
Navrhovateľ v danom prípade pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných finančných zdrojov. Odporca v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto navrhovateľ poskytol dočasne peňažné prostriedky odporcovi na kúpu tovaru, a tento sa zaviazal vrátiť celkovú dlžnú sumu, ktorá je súčtom výšky úveru a úroku.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a cit. zák., platného v rozhodnom čase, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. k) tohto ustanovenia za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa ods. 5 cit. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd nezistil z predložených listinných dôkazov porušenie Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, ktorý na právny vzťah účastníkov aplikoval. Zmluva o splátkovom úvere mala všetky predpísané kogentné náležitosti a neobsahovala žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvy.
Odporca si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnil riadne a včas, dostal do omeškania, čím mu vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi uplatnený nárok.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
K námietke premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca odporcu súd uvádza, že táto bola vznesená nesprávne, keď v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že došlo k premlčaniu jednotlivých splátok splatných od 8/2009 do 11/2011. V danom prípade by mohli byť premlčané v zmysle citovaných ustanovení jednotlivé splátky úveru splatné pred dňom 12.04.2010 (keď návrh bol podaný dňa 12.04.2013), pričom by išlo o neuhradené splátky za rok 2007,2008,2009 a splátky splatné do 20.03.2010.
Podľa §5b zákona č.250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Ide o ustanovenie, ktoré ukladá povinnosť najmä súdom /ex offo/ skúmať, či v súvislosti so spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Vzhľadom na to, že táto novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania.
Súd skúmal potom z úradnej povinnosti, či došlo k premlčaniu jednotlivých splátok úveru, a dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo. Podľa Obchodných podmienok navrhovateľa, účinných od 01.2.2006, uvedených pod bodom 5.5.6., bolo medzi účastníkmi dojednané, že výška poslednej splátky, v danom prípade splátky splatnej dňa 20.06.2012, bude tvorená zostatkom pohľadávky banky. V uvedený deň bola teda splatná posledná splátka vo výške 1.544,81 Eur, a keďže bol návrh podaný dňa 12.04.2013, k premlčaniu nedošlo.
Súd považoval nárok navrhovateľa v celom rozsahu za dôvodný a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť sumu 1.110,55 Eur a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 737,70 Eur od 09.07.2015, pričom vyčíslil úroky v rovnakej výške od 20.06.2012 (od splatnosti celého úveru) do 08.07.2015 vo výške 372,85 Eur.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola 0,75%.
Navrhovateľovi by patrili úroky z omeškania od 20.06.2012 vo výške 8,75%, v konaní však uplatnil len 8%, takže mu súd v zmysle § 153 ods.2 O.s.p., podľa ktorého nemôže prekročiť jeho návrh, priznal mu len uplatnenú výšku úrokov z omeškania.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p a úspešnému navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 105,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 893,97 Eur pozostávajúce zo 7 úkonov právnej služby po 81,33 Eur (t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, 2x čiastočné späťvzatie návrhu, 3x účasť na pojednávaní),odmena advokáta za 7 úkonov právnej pomoci, spolu 569,31 Eur.
Paušálna suma náhrad 2 x v roku 2013 po 7,81 Eur, spolu 15,32 Eur a v roku 2015 po 8,39 Eur, spolu 41,95 Eur. Spolu 57,57 Eur.
Cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaní v dňoch 19.03.2015, 21.07.2015 a 22.10.2015 z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom a späť (2x20 km) x 3, pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km a priemernej spotrebe pohonných hmôt 8,9 l na 100 km 4,21 Eur, 4,15 Eur, 3,90 Eur činia spolu 34,22 Eur.
Náhrada za stratu času za cestu na uvedené pojednávania (2x 13,89) x 3, činí spolu 83,88 Eur. Daň z pridanej hodnoty zo sumy 744,98 Eur vo výške 20% je 148,99 Eur.
Spolu trovy právneho zastúpenia: 893,97 Eur.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že ? sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ? ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, ? účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ? v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ? sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ? účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, ? rozhodoval vylúčený sudca, ? súd prvého stupňa nesprávne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
? konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ? súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ? súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ? doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), ? rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci (§205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O.s.p.). Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.