Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/134/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Naďou Pethőovou , v právnej veci navrhovateľa P. B., Z.. X.X.XXXX, B. A. Z. D. XXX, B. Z. D., zastúpený Mgr. Ivica Šišoláková, adokátka so sídlom v Galante, Nová Doba 920/5, proti odporcovi AGRONET, s.r.o., IČO: 34098801, so sídlom Čierny Brod 357, zastúpený JUDr. Ján Legerský, advokát so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 25, o zaplatenie 1082,83 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 64,50 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 775,21 eur do 3 dní k rukám právneho zástupcu odporcu.

odôvodnenie:

Návrhom podaným súdu dňa 9.3.2012 navrhovateľ žiadal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1082,83 eur s príslušenstvom v podobe úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 49,74 eur od 1.11.2009 do zaplatenia a zo sumy 1033,09 eur od 1.12.2009 do zaplatenia z dôvodu nevyplatenia mzdy.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a konateľky odporcu, výsluchom svedkov, vyjadreniami ich právnych zástupcov, pracovnou zmluvou, platobným výmerom, dohodou o zodpovednosti, vyhlásením, záznamom o vykonaní oboznámenia vodiča z povolanis s vozidlom pred jeho pridelením, rozviazaním pracovného pomeru v skúšobnej dobe, výdavkovými dokladmi, vyúčtovaním zahraničnej služobnej cesty, výplatnými listami, žiadosťou o vyplatenie zostatku mzdy, zápisnicou o vydaní veci, znaleckým posudkom X.-A.-B.-M.-XXXX/XXXX, oboznámením sa s obsahom spisu OOPZ Galanta ČVS: H.-XXXX/XX-U.-XX, oboznámením sa s obsahom spisu Inšpektorátu práce Trnava X., ostatnými listinnými dôkaznými prostriedkami súvisiacimi s prejednávanou vecou a dospel k nasledovným zisteniami skutkového a právneho stavu veci:

Z návrhu na začatie konania a z vyjadrenia právnej zástupkyne navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľ ako zamestnanec uzavrel s odporcom ako zamestnávateľom dňa XX.X.XXXX pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol dňom XX.X.XXXX pracovnoprávny vzťah s predmetom výkon práce vodiča MKD s tým, že k pracovnej zmluve v deň jej podpisu nebol pripojený platobný výmer, ako sa v zmluve uvádza. Odporca mal prisľúbiť jeho odovzdanie po návrate z pracovnej cesty odporcu, k čomu však nedošlo, avšak pri rokovaniach predchádzajúcich uzatvoreniu pracovnej zmluvy odporca navrhovateľovi prisľúbil okrem mzdy aj diéty vo výške 0,063 eur/km + 20eur na deň. Pracovný pomer bol ukončený v skúšobnej dobe ku dňu XX.XX.XXXX, navrhovateľ odporcovi neuhradil mzdu za september a október 2009, ani cestovné v zmysle zákona. Jediným plnením zo strany odporcu bola suma 892,50 eur, avšak o prijatí tejto

sumy, ktorú navrhovateľ prijal pred zahájením služobnej cesty, neexistuje doklad. Neskôr svoje tvrdenie zmenila tak, že suma 892,50 eur bola navrhovateľovi vyplatená po návrate z pracovnej cesty. Po návrate z pracovnej cesty kontaktoval odporcu dňa 19.10.2009 (pondelok), že má záujem ukončiť pracovný pomer, lebo sa mu naskytla lepšia pracovná príležitosť. S tým odporca súhlasil a vyhotovil Rozviazanie pracovného pomeru dňom XX.XX.XXXX, dátum odôvodnil tým, že v ten deň navrhovateľ naposledy pracoval. Celkový dlh odporcu tak predstavuje suma 1082,83 eur, pozostávajúca zo mzdy za september 2009 a cestovných náhrad, ktoré v súčte mali predstavovať 942,24 eur, po odčítaní poskytnutého preddavku ide o sumu 49,74 eur zo mzdy za mesiac október 2009 v celkovej výške 1033,09 eur, pričom ide o minimálnu mzdu v danom období vzhľadom na absenciu dohody o mzde. Navrhovateľ odporcu vyzval na zaplatenie sumy 230 eur listom z 23.10.2009, nakoľko v tom čase navrhovateľ nevedel o výške diét. Inicioval trestné konanie aj dal podnet na prešetrenie Inšpektorátu práce Trnava. Poukázala na to, že v spise KIP Trnava sa nachádzajú dva platobné výmery, z ktorých navrhovateľovi nebol odovzdaný ani jeden, na jednom platobnom výmere je aj vpravo hore, aj vľavo dole uvedený dátum 17.9.2009 a na druhom je vpravo hore dátum 17.9.2010, vľavo dole je už 17.9.2009, pričom na prvom z nich nie je pravý podpis navrhovateľa, na základe čoho mala za preukázané, že oba platobné výmery boli vyhotovené dodatočne, rovnako ako aj výdavkový doklad č. XXXXX (č.l. 32), kde v časti mzda je dátum 09/10, pod tým diéty rovnako s dátumom 09/10, čo rovnako nasvedčuje tomu, že aj tento doklad bol vyhotovený dodatočne až v roku 2010, čo si odporca v čase písania zrejme neuvedomil a dátum XX.XX.XXXX je uvedený aj v potvrdení o príjmoch fyzickej osoby, pričom v prípade potvrdenia o príjmoch ako aj v prípade výdavkového dokladu č. XXXXX boli znalcom konštatované zrejme nepravé podpisy navrhovateľa. Vzhľadom na zrejmý preklep v dátume v spojitosti s nepravým podpisom navrhovateľa je zrejmé, že suma 942,24 eur, ktorá mala byť na základe uvedeného výdavkového dokladu navrhovateľovi vyplatená, vyplatená nebola, bola mu vyplatená menšia časť tejto sumy 892 eur, ale nie na základe uvedeného výdavkového dokladu. Navrhovateľ uviedol, že XX.XX.XXXX sa vrátil zo služobnej cesty, ale o výpovedi zo strany odporcu nebola ani reč, práveže mu bolo oznámené, že v piatok o týždeň má ísť na ďalšiu služobnú cestu, avšak jemu prišla lepšia pracovná ponuka, preto v pondelok 19.10.2009 dal telefonicky odporcovi na vedomie, že dá výpoveď. Tá bola spísaná v ten istý deň, pričom v piatok 16.10.2009 mu bolo vyplatených 890 eur, predpokladaný zvyšok mzdy 1000 eur mu mal byť vyplatený v nasledujúci piatok, kedy mal ísť na ďalšiu služobnú cestu, čo sa nestalo ani po podpísaní ďalšej výpovede. Spochybnil pravosť svojho podpisu na dokladoch : výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX, č. XXXXX, výplatný list č. XXXX na sumu 188,88 eur, nebol si istý pravosťou podpisu na výplatnom liste na sumu 139,74 eur. Ostatné predložené listiny falšovanie jeho podpisu nevykazovali. V tejto súvislosti súd konštatuje, že navrhovateľ sa vyjadril ku každej listine predkladanej mu súdom obsahujúcej údajne podpis navrhovateľa veľmi zrejme až potom, ako sa oboznámil s tým, o akú listinu ide, t.j. Z jeho správania bolo zrejmé, že po predložení listiny najprv skúmal jej obsah, až následne podpis. Právny zástupca odporcu uviedol, že návrh považuje za plne nedôvodný. Poukázal na to, že výpoveď navrhovateľa si značne odporuje aj čo do výšky samotného návrhu, nakoľko návrhom na začatie konania žiadal o vyplatenie inej sumy, ako predchádzajúcou žiadosťou, pričom potvrdil, že pracovný pomer bol uzatvorený XX.X.XXXX, kde platobný výmer bol daný navrhovateľovi dňom nástupu do práce XX.X.XXXX. Pomer trval do XX.XX.XXXX, nakoľko odporca sa rozhodol, že s navrhovateľom pracovný pomer ukončí v skúšobnej dobe. 16.10.2009 bola navrhovateľovi vyplatená mzda a diéty v hotovosti, ktorú prevzal v sídle odporcu za prítomnosti M. P.Q., U. P., D.. U. P. a B.. U. P.. Prevzatie sumy podpisom potvrdil navrhovateľ. Rovnako v písomnom vyhotovení rozviazania pracovného pomeru zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásil, že nemá žiadne výhrady voči dátumu skončenia pracovného pomeru. Na margo vyjadrenia PZN ohľadne falšovania listín odporcom uviedol, že že jej teória je mylná, nakoľko výdavkový doklad č. XXXXX v súvislosti s dátumom ide len o preklep a nadôvažok na uvedenom doklade ani pravosť podpisu navrhovateľom spochybnená nebola, išlo o druhý doklad č. XXXXX, na ktorom je zas výplatné obdobie uvedené správne.

Konateľka odporcu U. P. uviedla, že nárok žiadaný navrhovateľom mu bol vyplatený dňom ukončenia pracovného pomeru XX.XX.XXXX, ide o bežný postup. Podľa pracovnej zmluvy bol termín nástupu do práce na 17.9.2009, pričom odporca nevedel, či v tento deň aj skutočne navrhovateľ do práce aj nastúpi, preto bol až 17.9.2009 vyhotovený platobný výmer s údajom mzde a diétách. Pracovný pomer s navrhovateľom ukončil odporca v skúšobnej dobe z dôvodu, že išlo o nezodpovedného zamestnanca. Bolo 16.10.2009 v popoludňajších hodinách, boli mu vydané všetky doklady v zmysle a bola mu vyplatená mzda aj diéty za obodbie 17.9.2009 až 16.10.2009 vo výške 1975,33 eur v hotovosti, a to 3 x 500 eur, 4 x 100 eur, 1 x 50 eur a 1 x 20 eur bankovky, 33 centov v drobných minciach a 1 x 5 eur.

Z výpovede svedka F.. U. P., syna konateľky odporcu, vyplynulo, že 16.10.2009 v popoludňajších hodinách bol prítomný v sídle odporcu, navrhovateľ sa vrátil z pracovnej cesty, okrem svedka a navrhovateľa tam bol otec svedka M. P., brat D.. U. P., ako aj matka svedka U. P.. Navrhovateľovi bola predložená výpoveď, odovzdané príslušné doklady, vyplatená v hotovosti suma 1975,33 eur, ktorú navrhovateľ prevzal, podpísal výdavkový doklad, výpoveď, vzal si veci a odišiel.

Zo spisu Krajského inšpektorátu práce v Trnave č. X. bolo zistené, že v súvislosti s pracovnoprávnym vzťahom navrhovateľa a odporcu boli u odporcu v pracovnej zmluve zistené dva nedostatky, avšak išlo o formálne nedostatky pracovnej zmluvy a platobného výmeru, bez priamej súvislosti s nárokom uplatneným v tomto konaní. Z odpovede navrhovateľovi vyplynulo, že bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 16.10.2009 oproti podpisu na výdavkových dokladoch prevzal v hotovosti sumu 942,24 eur z titulu mzdy a diét za september 2009 a sumu 1033,09 eur z titulu mzdy a diét za október 2009. Pravosť podpisov navrhovateľa skúmaná nebola.

Z obsahu spisu OO PZ Galanta ČVS: H.-XXXX/XX-U.-XX bolo zistené, proti odporcovi bolo vedené skrátené vyšetrovanie prečinu nevyplatenie mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zákona. Uvedené konanie bolo dňa 9.5.2013 zastavené podľa ust. § 215 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.5.2013. V rámci vyšetrovania bolo nariadené znalecké dokazovanie ohľadne zistenia pravosti podpisov navrhovateľa.

Zo znaleckého posudku X.-A.-B.-M.-XXXX/XXXX vyplynul záver, že pravosť podpisov navrhovateľa bola skúmaná na platobnom výmere z XX.X.XXXX, výdavkovom pokladničnom doklade č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výdavkovom pokladničnom doklade č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, zápočtovom liste z XX.XX.XXXX, potvrdení o príjmoch fyzickej osoby z XX.XX.XXXX, pracovnej zmluve zo XX.X.XXXX, vyúčtovaní zahraničnej pracovnej cesty 2 x a rozviazaní pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo XX.XX.XXXX. Záver znaleckého dokazovania bol taký, že zo všetkých skúmaných podpisov sú všetky podpisy pravdepodobne pravými podpismi navrhovateľa, okrem dvoch podpisov, a to na výdavkovom pokladničnom doklade č. XXXXX zo XX.XX.XXXX (SM č. 3/30-12) a na potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009 zo XX.XX.XXXX (SM č. 7/30-12, ktoré podpisy pravdepodobne nie sú pravými podpismi navrhovateľa.

Zo svedeckej výpovede F.. O. L., ktorá sa na znaleckom skúmaní osobne podieľala, vyplynulo, že skutočnosť, že pravosť a nepravosť podpisov navrhovateľa je konštatovaná len „pravdepodobne“ z dôvodu, že podpisy navrhovateľa (skúmané aj veľké aj porovnávacie sú pomerne jednoduché nacvičené znaky a stým spojené malé množstvo identifikačných znakov, a to nielen čo sa týka sporných podpisov, ale aj porovnávacieho materiálu.

Podľa zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení. Podľa mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.

Podľa pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Dohoda o mzdových podmienkach je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Vyplýva to z ustanovenia § 43, podľa ktorého v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti pracovnej zmluvy, ktorými sú: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika (opis pracovných činností), b) miesto výkonu práce (obec a organizačná časť alebo inak určené miesto), c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Vymedzenie druhu práce v pracovnej zmluve vyžaduje označenie práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, takým spôsobom, aby bolo zrejmé, o aké činnosti pôjde. Ak však uvedený druh práce takéto jednoznačné označenie neumožňuje, treba opis činnosti uviesť podrobnejšie. Napríklad, ak je dohodnutý druh práce "vodič", stačí len uvedené označenie. Na druhej strane, napríklad označenie druhu práce ako "robotník" nebude dostatočné. Preto v takom prípade sa bude vyžadovať podrobnejšie vymedzenie činností, ktoré bude robotník vykonávať (napr. nakladanie a vykladanie vagónov, skladový robotník a pod.). Miesto výkonu práce možno dohodnúť užšie alebo širšie v závislosti od charakteru práce, ktorý má zamestnanec vykonávať. Možno ho určiť veľmi úzko, napríklad uvedením sídla zamestnávateľa, ale aj širšie, napríklad u montážnych pracovníkov územím okresu, kraja, ale aj republiky, prípadne aj v zahraničí. Deň nástupu do práce musí byť uvedený dostatočne určito, spravidla uvedením konkrétneho dňa (dátumu). Nemusí to však byť tak vždy. Tento deň možno dohodnúť aj iným spôsobom, z ktorého bude deň nástupu dostatočne určitý, napríklad v nadväznosti na určitú právnu skutočnosť. Dohodu o mzdových podmienkach zákon ponecháva v zásade na vôli zmluvných strán. Určité rámce vo vzťahu k mzdovým podmienkam však zákon ustanovuje, a to v , podľa ktorého mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom. Vôľu zmluvných strán teda obmedzujú ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Predovšetkým ide o o minimálnej mzde a nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovuje výška minimálnej mzdy. Podľa znenia , ktoré je účinné od 1. septembra 2007, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania, pričom základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. Pod splatnosťou mzdy alebo jej náhrady rozumieme časové určenie, kedy zamestnancovi vzniká nárok na ich výplatu. Určenie splatnosti má význam nielen pre povinnosť zamestnávateľa plniť, ale aj pre plynutie lehôt a dôb (). Všeobecne treba uviesť, že ak splatnosť nie je určená zákonom alebo dohodou účastníkov, oprávnený môže kedykoľvek požiadať povinného, aby plnil. V takom prípade sa nárok stáva splatný dňom, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Ustanovenie predpokladá, že splatnosť mzdy bude dohodnutá v pracovnej zmluve. Ak sa tak nestane, podľa je zamestnávateľ povinný najneskôr do jedného mesiaca od vzniku pracovného pomeru vyhotoviť zamestnancovi písomné oznámenie obsahujúce údaj o splatnosti jeho mzdy. Domnievame sa, že túto povinnosť má zamestnávateľ aj vo vzťahu k zamestnancom, ktorých pracovný pomer vznikol skôr, t.j. na základe predchádzajúceho . Povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia zamestnávateľ nemá, ak splatnosť mzdy bola dohodnutá v kolektívnej zmluve. Vtedy stačí v zmluve odkázať na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy. Ak nie je v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve uvedené inak, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to v deň určený ako výplatný termín, najneskôr však v priebehu nasledujúceho mesiaca, za ktorý sa mzda vypláca.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na vyplatenie mzdy a diét za mesiace september (časť) a október 2009 spolu v sume 1082,83 eur. Z vykonaného dokazovania (vychádzajúc zo súhlasného vyjadrenia účastníkov konania je nesporným, že mzda vrátane diét za mesiac september 2009 mala byť navrhovateľovi vyplatená vo výške 942,24 eur a za mesiac október 2009 vo výške 1033,09 eur.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom ako zamestnancom a odporcom ako zamestnávateľom bola dňa XX.XX.XXXX uzavretá pracovná zmluva, kde v bode 3.1 bol pracovný pomer navrhovateľa označený ako vodič a opravár nákladného automobilu a výkon inej práce podľa pokynov odporcu. Podľa bodu 5.1 bol deň nástupu do práce dohodnutý na XX.X.XXXX na dobu neurčitú so skúšobnou dobou v trvaní 2 mesiacov. Čl. 8 zmluvy nazvaný ako základná mzda, nenárokové a pohyblivé zložky mzdy a výplatné termíny v bode 8.1 neobsahoval údaj o dohode ohľadne mzdy, ani číslo platobného výmeru. Znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že podpis na pracovnej zmluve je pravdepodobne pravým podpisom navrhovateľa. V konaní bolo ďalej preukázané, že dňa XX.X.XXXX bol dohodnutý platobný výmer s mesačnou mzdou vo výške 354,60 eur, kde rovnako podpis je pravdepodobne pravým podpisom navrhovateľa. Skutočnosť, že navrhovateľ platobný výmer nepodpísal a neobdržal, v konaní preukázaná ním nebola, nakoľko toto tvrdenie nebolo u jeho strany ničím podložené. V rovnaký deň bola podpísaná dohoda o zodpovednosti, vyhlásenie navrhovateľa o

oboznámení sa s pracovným poriadkom odporcu. Pracovný pomer trval do XX.XX.XXXX, ktorým dňom bol ukončený rozviazaním pracovného pomeru v skúšobnej dobe zo strany odporcu, pričom podpis navrhovateľa je podľa znaleckého dokazovania pravdepodobne jeho pravým podpisom.

V konaní nebolo preukázané, že by bol pred alebo po vykonaní prvej pracovnej cesty navrhovateľovi vyplatený preddavok na mzdu za mesiac september 2009, ako tvrdil navrhovateľ, avšak bolo preukázané, že mzda a diéty za mesiac september 2009 bola navrhovateľovi vyplatená dňa XX.XX.XXXX v sídle odporcu v hotovosti vo výške 942,24 eur, o čom svedčí výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX z XX.XX.XXXX, pričom zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, že podpis na predmetnom doklade je pravdepodobne pravým podpisom navrhovateľa. Je pravdou, že vľavo dole je uvedený dátum 09/10, pričom vpravo hore je dátum 16.10.2009, ide teda o protirečivé dátumové označenie dokumentu, ktoré však v aj v súvislosti s nepreukázaním falšovania podpisu navrhovateľa odporcom nepreukazuje, že ide o dodatočne vyrobený doklad, teda doklad s celkovo pochybnou výpovednou a dôkaznou hodnotou, nakoľko rozpor medzi dátumovým označením na ňom môže byť celkom dobre obyčajným preklepom. Súd má za to, že v súvislosti s týmto argumentom navrhovateľa je pravdepodobnejšie, že v prípade, ak by išlo o účelovo dodatočne vyrábaný doklad, jednak by znaleckým dokazovaním zákonite musela byť konštatovaná pravdepodobná nepravosť podpisu navrhovateľa a jednak by bolo logické, že odporca prostredníctvom osoby, ktorá doklad vyrábala, by si pomýlil oba dátumy (aj vľavo dole aj vpravo hore), nielen jeden z nich v dôsledku rutiny aktuálneho obdobia (zrejme rok 2010). Ako však už bolo konštatované, existencia dokladu ako nepravého a teda dodatočne vyrobeného je vyvrátená práve tou skutočnosťou, že nepravosť podpisu na tomto doklade znaleckým skúmaním preukázaná nebola, na základe čoho je teda v konečnom dôsledku preukázané, ž dňa 16.10.2009 bola navrhovateľovi v hotovosti vyplatená mzda za mesiac september 2009 vrátane diét vo výške 942,24 eur. Pravdivosť obsahu výdavkového pokladničného dokladu č. XXXXX (a zároveň pravdivosť tvrdenia odporcu) je preukázaná práve pravdepodobne pravým podpisom navrhovateľa na predmetnom doklade.

Pravdepodobne nepravý podpis navrhovateľa je obsiahnutý na výdavkovom pokladničnom doklade č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, na základe ktorého mu mala byť vyplatená mzda za mesiac október 2009 vrátane diét vo výške 1033,09 eur. Argumentácia o nepravosti dokladu pre rozpor v dátumovom označení na predchádzajúcom doklade sa práve nevzťahuje na predmetný doklad, nakoľko tu je dátum uvedený správne.

Súd pri rozhodovaní vo veci vychádzal nielen z každého vykonaného dôkazu zvlášť, ale v zmysle zásad občianskeho súdneho konania aj z dôkazov, teda ich výpovednej hodnoty, vo vzájomnej súvislosti. Súd konštatuje, že z takto vykonaného dokazovania (pomerne obsiahleho, kde súd vykonal všetky účastníkmi navrhnuté alebo predložené dôkazy), jediným dôkazom svedčiacim čiastočne (do sumy 1033,09 eur) v prospech nároku uplatneného navrhovateľom je dôkazný prostriedok - výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 1033,09 eur ako mzda a diéty za október 2009 - ktorý doklad obsahuje podľa záverov znaleckého dokazovania pravdepodobne nepravý podpis navrhovateľa. Predmetný dôkaz sám osebe (teda bez spojitosti s ostatnými vykonanými dôkazmi) by naviedol súd k záveru, že suma 1033,09 eur navrhovateľovi vyplatená nebola. Uvedené však neobstojí v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a je aj v rozpore so samotným tvrdením navrhovateľa a v tom smere, že podľa jeho vyjadrenia, na ktorom trval (niekoľkokrát modifikovaného v priebehu konania), mu mala byť zo strany odporcu celkovo vyplatená len suma 890 eur, a to po skončení pracovnej cesty a to bez potreby podpisu akéhokoľvek dokladu, čím teda spochybnil aj dôkaz - výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX zo XX.XX.XXXX, ktorý preukazuje, že navrhovateľovi bola vyplatená suma 942,24 eur, pričom podpis navrhovateľa na nej je podľa výsledkov znaleckého dokazovania pravdepodobne pravým podpisom navrhovateľa, čo je v priamom rozpore s tvrdením navrhovateľa, podľa ktorého aj tento podpis mal byť jednoznačne nepravým a teda sfalšovaným.

Kontradiktórnosť občianskeho súdneho konania je jednou zo základných zásad, navrhovateľ v konaní je tým účastníkom konania, ktorý nesie dôkazné bremeno, čo prakticky znamená, že navrhovateľ, ak chce uplatnený nárok pred súdom obhájiť (čo pre svoj úspech v konaní aj nevyhnutne musí), je povinný nielen tvrdiť rozhodujúce skutočnosti zakladajúce opodstatnenosť a právny základ nároku, ale tieto skutočnosti a tvrdenia (vzhľadom na protirečivé tvrdenia odporcu) je potrebné aj preukázať relevantnými dôkazmi. Opodstatnenosť nároku je preukázaná prevahou dôkazov na jednej alebo druhej strane (princíp materiálnej pravdy). V podstate, ak chce navrhovateľ presvedčiť súd o svojej pravde,

v jeho prospech musí svedčiť väčšina vykonaných dôkazov. V danom prípade z vykonaných dôkazov svedčí (aj to len „pravdepodobne“, teda nie v matematicky vyjadriteľnej miere 100%) len jediný dôkaz, a to pravdepodobne nepravý podpis navrhovateľa na výdavkovom pokladničnom doklade č. XXXXX zo XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že nepravosť podpisu navrhovateľa bola zistená v rámci vykonaného znaleckého dokazovania len pravdepodobne, v danom prípade má dôsledok v podobe nejednoznačnej výpovednej hodnoty predmetného dôkazu a je na škodu navrhovateľa, že dlhodobo používa podpis, ktorý je (vychádzajúc z výpovede svedkyne a obsahu znaleckého posudku) pomerne jednoduchý a tým pádom nielen ľahko napodobiteľný, ale aj jednoznačné overenie jeho pravosti je pre malé množstvo špecifických znakov podpisu nemožné. Prihliadnuc na uvedenú skutočnosť, ako aj na súvislosť s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX z toho istého dňa, na ktorom bol podpis navrhovateľa vyhodnotený znaleckým skúmaním ako pravdepodobne pravý podpis, pričom navrhovateľ uvedenú skutočnosť sám spochybnil, rovnako ako vyplatenie sumy na ňom uvedenej, rovnako ako na skutočnosť, že v prospech odporcu okrem uvedeného vypovedá aj obsah svedeckej výpovede F.. U. P., súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa preukázaný nebol, a to ani čiastočne v sume 1033,09 eur, a to z dôvodu, že danosť nároku nebola navrhovateľom nepochybne preukázaná ani jedným z vykonaných dôkazov, nakoľko jediný dôkaz, ktorý svedčil v prospech nároku navrhovateľa (do výšky 1033,09 eur) - výdavkový pokladničný doklad č. XXXXX z XX.XX.XXXX , konkrétne podpis navrhovateľa na ňom - bol vyhodnotený len ako pravdepodobne nepravý, predmetný doklad prípadné ďalšie známky nepravosti nevykazoval, pričom všetky ostatné vykonané dôkazy svedčili v prospech odporcu. Vzhľadom na uvedené súd nemal inú možnosť ako návrh v plnom rozsahu zamietnuť.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , kde odporca ako procesne plne úspešný účastník konania má právo na náhradu trov voči navrhovateľovi. Náhrada trov konania tak predstavuje z súdny poplatok z odporu proti platobnému rozkazu vo výške 64,50 eur v a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 775,21 eur, ktoré trovy boli vyčíslené podľa a nasl. Vyhl. MS SR č. nasledovne:

· Prevzatie a príprava veci (JUDr. Vágó) 61,41 eur + 7,63 eur RP · Odpor proti PR 61,41 eur + 7,63 eur RP · Pojednávanie 25.10.2012 61,41 eur + 7,63 eur RP · Pojednávanie dňa 10.1.2013 61,41 eur + 7,81 eur RP · Návrh na doplnenie dokazovania 61,41 eur + 7,81 eur RP · Pojednávanie 13.6.2013 15,35 eur + 7,81 eur RP · Prevzatie a príprava veci (JUDr. Legerský) 61,45 eur + 8,39 eur RP · Pojednávanie 22.10.2015 61,45 eur + 8,39 eur RP · Cestovné náhrady TN - GA a späť 53,81 eur · Náhrada za stratu času 6 x 1 hod 83,88 eur eur · DPH 20% 129,20 eur Spolu 775,21 eur

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.