Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4C/60/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Partizánske samosudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu M. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom N., G. XXX/X, toho času bytom A., O. P. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Editou Balážikovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 231/5 proti žalovanému EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpenému TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, za účasti vedľajšieho účastníka Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, Bratislava, Rajská 15/A, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáha proti žalovanému zrušenia Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7682 zo dňa 02.02.2012, povolenia odkladu vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7682 zo dňa 02.02.2012 a náhrady trov konania. Ako vedľajšieho účastníka označil v žalobe Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie. Žalobu odôvodil tým, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodla v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave proti žalovaným 1/ I. Š., bytom A., D.. Z. XX/X a 2/ M. Š., bytom A., D.. Z. XX/X v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 4 446,43 € s príslušenstvom tak, že žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4 446,43 € spolu s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy vo výške 3 335,98 € od 05.11.2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 190,80 € pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 134,- €, paušálneho poplatku na krytie správnych nákladov Rozhodcovského súdu vo výške 25,- €, dane z pridanej hodnoty vo výške 20% a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 404,20 € na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXXX/XXXX a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť žalobcovi maximálne sumu, zodpovedajúcu výške jeho dedičského podielu po poručiteľovi V. Š., naposledy bytom N., G. XXX/ X, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorá podľa osvedčenia o dedičstve číslo: -21, D not 139/06 zo dňa 24.10.2006, vydaného Ondrejom Ďuriačom, súdnym komisárom so sídlom v Partizánskom činí 7800,- €. Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie žalobu vo zvyšku zamietol. Označeným rozhodnutím boli porušené základné práva žalovaného v druhom rade v konaní pred Stálym rozhodcovským súdom, zaručené SR, a to ustanovenia a , keď mu bola odopretá možnosť zúčastniť sa konania pred Rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie a v tomto

konaní hájiť svoje práva a oprávnené záujmy. Poukázal na ustanovenia a o rozhodcovskom konaní. Postupom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie boli zákonom chránené práva žalovaného v druhom rade porušené tak, že žalovaný v druhom rade sa o konaní vedenom pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie dozvedel až doručením rozhodcovského rozsudku dňa 20.02.2012 na jeho adresu v A., D.. Z. XX/X, pričom v označení žalovaného na rozsudku je uvedená ako adresa bydliska XXX XX N., G. XXX/X. Všetky doklady (okrem označeného rozsudku) si žalobca vyžiadal od rozhodcovského súdu osobitne a dodatočne po doručení rozsudku, keďže sa až jeho doručením dozvedel, že voči nemu bolo vedené súdne konanie, a to prostredníctvom právneho zástupcu. Žalovanému nebola doručená žaloba zo dňa 01.07.2011, ktorú doručil žalobca Stálemu rozhodcovského súdu dňa 11.07.2011 - pred vydaním rozhodcovského rozsudku a nemohol sa brániť. Žalobca podľa dokladov adresoval predžalobnú výzvu zo dňa 18.02.2011 žalovanému v druhom rade na adresu XXX XX A. X, G. XXX/X, na ktorej adrese žalovaný v druhom rade nikdy nebýval a preto mu nemohla byť nikdy doručená. Podľa zásad konania pred Rozhodcovským súdom žalobný návrh spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede rozhodcovský súd tieto doklady doručoval na adresu XXX XX N., G. XXX/X, na ktorej adrese ich nemohol prevziať, nakoľko tam nebýval od mája 2006. Poukázal na Rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu o doručovaní písomností. Rozhodcovský súd vydal dňa 16.11.2011 Rozhodcovské uznesenie II/2011-7682, ktorým rozhodol, že žaloba s prílohami a výzva na doručenie žalobnej odpovede sa budú žalovanému doručovať uložením v spise. Takto doručované písomnosti sa budú považovať za doručené siedmym dňom od dátumu vydania tohto uznesenia. Aj v tomto uznesení je uvedené správne bydlisko žalovaného ako A., D.. Z. Č. XX/X, teda správna adresa, na ktorej prevzal žalovaný v druhom rade aj rozhodcovský rozsudok, t.j. rozhodcovský súd mal vedomosť o adrese žalovaného, napriek tejto skutočnosti na túto adresu nedoručil a ani sa nepokúsil doručiť žalobný návrh ani výzvu na podanie žalobnej odpovede. Rozhodcovský súd preto vedel o adrese žalovaného, pričom však na ňu nedoručoval preukázateľne žalobný návrh s výzvou na podanie žalobnej odpovede, nemal dôvod vydať rozhodcovské uznesenie o ukladaní zásielok do spisu, ale bolo jeho povinnosťou vykonať ich doručenie na adresu uvedenú v tomto uznesení. Preto ak dňa 02.02.2012 rozhodol o žalobnom návrhu bez doručenia žalobného návrhu a vyjadrenia žalovaného, tohto vylúčil z konania a zabránil mu uplatňovať jeho zaručené právo vyjadriť sa k veci a porušil tak zásadu rovnosti účastníkov v konaní. V danom prípade bola porušená zásada rovnosti účastníkov v konaní pred rozhodcovským súdom na úkor žalovaného v druhom rade a v prospech žalobcu a sú dané dôvody na zrušenie rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-7682 zo dňa 02.02.2012. Podľa zákona o rozhodcovskom konaní, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. Preto žiada súčasne s rozhodnutím vo veci samej rozhodnúť o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Na pojednávaní právna zástupkyňa doplnia žalobu tak, že žalobca namieta aj platnosť rozhodcovskej zmluvy, pretože rozhodcovská doložka, na podklade ktorej bolo vedené rozhodcovské konanie, bola súčasťou všeobecných obchodných podmienok, s ktorou právny predchodca žalobcu uzavrel zmluvu. Nebola osobitne dojednaná. Právny predchodca žalobcu ju teda nemohol ovplyvniť, pretože bola inkorporovaná do obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne a.s. a pokiaľ chcel zmluvu o úvere uzavrieť, tak musel rozhodcovskú doložku akceptovať. Tým sa vopred vzdal svojich práv, uplatniť svoje nároky alebo brániť sa pred všeobecným súdom. V zmysle ustálenej judikatúry a praxe je takto dojednaná rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Preto je v súlade s ustanovením neplatná. V danej veci nebola teda vôbec daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodovať. Už aj z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný k žalobe uviedol, že s ňou nesúhlasia z dôvodu doručovania, pretože nevedia spôsob doručovania písomností rozhodcovského súdu. Ďalej k veci uviedol, že v čase platnom v dobe podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku ukladá zákonnú lehotu 30 dní na podanie žaloby. Žaloba musí byť v danej lehote podaná na príslušný súd, resp. v lehote postúpená nepríslušným súdom. Podľa v prípade, ak účastníkom rozhodcovského konania je spotrebiteľ , žaloba sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je súd spotrebiteľa teda podľa jeho pobytu. Ak žaloba bola postúpená až v novembri 2014, bola podaná po lehote, nakoľko nebola podaná v zákonnej lehote na príslušný súd. Čo sa týka doručovania, nevie sa vyjadriť k skutočnostiam, prečo rozhodcovský súd doručoval písomnosti na adresu tak, ako sú uvedené v rozhodcovskom

rozsudku resp. uznesení. Myslí si, že adresu na doručovanie rozhodcovského rozsudku resp. uznesenia rozhodcovský súd získal z osvedčenia o dedičstve a z toho dôvodu doručoval písomnosti na adresu N., G. XXX/X. Čo sa týka nového argumentu o neplatnosti rozhodcovskej doložky, nepopiera, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, takisto ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, ale myslí si, že v čase kedy bol podaný návrh na rozhodcovský súd, bola v súlade s ustanoveniami Obč. zákonníka a to § 52 a nasl.

Vedľajší účastník k žalobe uviedol, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, pretože nemá právnu subjektivitu. Ide len o organizačnú zložku zriaďovateľa Slovenskej bankovej asociácie.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a jeho právnej zástupkyne, žalovaného, oboznámením obsahu spisu, najmä žaloby, kópie spisu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, vyjadrenia vedľajšieho účastníka, obsahu spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. a zistil, že Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodných alebo občianskoprávnych vzťahov rozhodol rozsudkom zo dňa 2.2.2012 sp. zn. II/2011-7682 v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s.r.o. so sídlom v Bratislave proti žalovaným 1/ I. Š., bytom A., D.. Z. XX/X a 2/ M. Š., bytom A., D.. Z. XX/X v rozhodcovskom konaní o zaplatenie 4 446,43 € s príslušenstvom tak, že žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 4 446,43 € spolu s príslušenstvom, a to s úrokmi z omeškania vo výške 9% p.a. zo sumy vo výške 3 335,98 € od 05.11.2009 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 190,80 € pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 134,- €, paušálneho poplatku na krytie správnych nákladov Rozhodcovského súdu vo výške 25,- €, dane z pridanej hodnoty vo výške 20% a právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 404,20 € na účet právneho zástupcu žalobcu číslo XXXXXXXXXXX/XXXX a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v druhom rade je povinný zaplatiť žalobcovi maximálne sumu, zodpovedajúcu výške jeho dedičského podielu po poručiteľovi V. Š., naposledy bytom N., G. XXX/X, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, ktorá podľa osvedčenia o dedičstve číslo: -21, D not 139/06 zo dňa 24.10.2006, vydaného Ondrejom Ďuriačom, súdnym komisárom so sídlom v Partizánskom činí 7800,- €. Stály Rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie žalobu vo zvyšku zamietol. Rozhodcovský rozsudok mal podľa vyznačenej doložky nadobudnúť právoplatnosť dňa 28.2.2013, pričom žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému v druhom rade) bol doručený na adresu A., D.. Z. XX/X dňa 20.2.2012.

Žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému v 2. rade) bola rozhodcovským rozsudkom uložená povinnosť plniť žalovanému (v rozhodcovskom konaní žalobcovi) z dôvodu, že sa stal dedičom po pôvodnom dlžníkovi V. Š., nar. X.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX.

Z výpovede právneho zástupcu žalovaného vyplýva, že sa proti žalobcovi exekučné konanie na podklade sporného rozhodcovského rozsudku nevedie.

Podľa o rozhodcovskom konaní v platnom znení spory o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského nálezu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do nadobudnutia účinnosti tohto zákona právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.

Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,

e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 41 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 3 citovaného zákona na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

Podľa Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Súd po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, pretože napadnutý rozhodcovský rozsudok stratil proti žalobcovi účinky zo zákona / ex lege/ .

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný dňa 2.2.2012, teda pred 1. januárom 2015 a že ním bol rozhodnutý spor vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa ustanovenia § 243d Exekučného poriadku účinného od 1.1.2015 ak bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané pred 1. januárom 2015, možno začať exekučné konanie na podklade tohto rozhodnutia len ak bol podaný návrh na vykonanie exekúcie v lehote do 31.3.2015. Ak návrh na vykonanie exekúcie podaný nebol, takéto rozhodcovské konanie účastníkov rozhodcovského konania nezaväzuje.

Z výpovede právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 1.10.2015 jednoznačne vyplýva, že sa na podklade napadnutého rozhodcovského rozsudku proti žalobcovi exekúcia nevedie, pričom žalobca toto tvrdenie nerozporoval. Skutočnosť, že sa na základe napadnutého rozhodcovského rozsudku proti žalobcovi exekúcia nevedie vyplýva aj z lustrácie vykonanej v registroch tunajšieho súdu. Súd preto vychádzal z toho, že žalovaný do 31.3.2015 návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi na podklade napadnutého rozhodcovského rozsudku nepodal. Napadnutý rozhodcovský rozsudok preto v zmysle § 243d ods. 1 Exekučného poriadku stratil voči žalobcovi účinky a žalobcu ako účastníka rozhodcovského konania nezaväzuje.

Dôvodom a účelom podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je dosiahnuť zánik povinnosti plniť na jeho podklade. Ak povinnosť plniť na podklade takéhoto rozhodcovského rozsudku zanikne iným spôsobom, nemožno naplniť účel konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku. V posudzovanej veci nepodaním návrhu na vykonanie exekúcie v lehote do 31.03.2015 a uplynutím tejto lehoty dňa 31.03.2015, zanikli právne účinky napadnutého rozhodcovského rozsudku voči žalobcovi, preto v čase vydania tohto rozhodnutia súdu už nie je dôvod na zrušenie tohto rozhodnutia. Súd preto žalobu žalobcu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a tak, že žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného z dôvodu hodného osobitného zreteľa náhradu trov konania nepriznal. Súd za dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov (hoci bol žalovaný v konaní procesne úspešný) považuje to, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu zmeny právnych predpisov, v dôsledku ktorej zanikol dôvod, pre ktorý bola žaloba podaná. Žalobca v čase podania žaloby nemohol vedieť ani predpokladať , že v dôsledku zmeny právneho predpisu, uplynutia času a nevykonania úkonu žalovaným (nepodania návrhu na vykonanie exekúcie do 31.3.2015) účinky napadnutého rozhodcovského rozsudku voči nemu zaniknú. Jeho procesný neúspech v konaní teda nastal z dôvodu právnych skutočností, ktoré nemohol ovplyvniť. Súd preto žalovanému nepriznal náhradu trov konania, hoci žaloba bola zamietnutá.Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd náhradu trov konania nepriznal aj z toho dôvodu, že nemá spôsobilosť na práva a povinnosti. Nemohlo mu preto právo na náhradu trov konania vzniknúť ani v prípade procesného úspechu žalovaného v konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie musí mať náležitosti (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha). Podľa Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, g) rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. ( ).