Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-135-2013.pdf
PDF · 144.91 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/135/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ninou Kollárovou v právnej veci žalobcov: 1. W. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX/X, XXX XX Y. W., 2. V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. XXX/X, XXX XX Y. W., obidvoch právne zastúpených: FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, zast. konateľom: JUDr. Ivan Fiačan, PhD., advokát za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalobcov: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov č. 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803 právne zastúpenému: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, zast. konateľom: Mgr. Tomáš Kušnír, advokát o zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie dňa 26.08.2011 pod sp. zn. II/2010-5732.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom náhradu trov konania v sume 331,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 236,04 EUR, všetko na účet právneho zástupcu žalobcov do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcov súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobcovia sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu prostredníctvom faxu dňa 05.10.2011, doplnenou podaním urobeným prostredníctvom pošty dňa 06.10.2011 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov platnom a účinnom ku dňu podania žaloby, náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnili nasledujúcimi skutočnosťami.
Dňa 26.08.2011 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/ A, 811 08 Bratislava, vo veci spisovej značky II/2010-5732, v konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Michalom Hollým, rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobcovi 1) a žalobcovi 2) v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1) a žalovaného 2) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobkyne) spoločne a nerozdielne peňažné prostriedky vo výške 532,62 EUR, úroky z omeškania vo výške 14,25 % p.a. zo sumy 532,62 EUR od 21.09.2007 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 51,60 EUR, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej bola žalobcovi 1) a 2) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia žalovanej vo výške 81,66 EUR na prospech
účtu jeho právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v M. O., variabilný symbol: XXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatňovanej istiny a úrokov z omeškania rozhodcovský súd žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi 1) a 2) doručený dňa 06.09.2011. Žalobou, ktorá bola Stálemu rozhodcovskému súdu SBA doručená dňa 05.11.2010, sa žalovaná domáhala toho, aby bola žalobcovi 1) a žalobcovi 2) uložená povinnosť zaplatiť žalovanej do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 1.150,18 EUR spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 1.118,22 EUR od 21.09.2007 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalovaných. Ďalej sa žalovaná domáhala, aby bola žalobcovi 1) a žalobcovi 2) uložená povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 244,98 EUR vrátane DPH, a to na vyššie uvedený účet žalovanej. Žalovaná podanú žalobu odôvodnila tým, že dňa 03.10.2003 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom 1) uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0177495862, na základe ktorej mal byť žalobcovi 1) poskytnutý úver v celkovej výške 50.000,00 Sk s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.09.2007 pri dohodnutej úrokovej sadzbe 10,80 % p.a. Žalobca 1) mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.470,00 SK. Žalovaná podanú žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2) odôvodnila tým, že dňa 03.10.2003 uzatvoril žalobca 2) ako ručiteľ so Slovenskou sporiteľnou Dohodu o ručení, na základe ktorej sa zaviazal, že uspokojí pohľadávku Slovenskej sporiteľne v rozsahu podľa čl. II. písm. a) až f) Dohody o ručení. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou ako postupcom a žalovanou ak postupníkom postúpil postupca na žalovanú pohľadávku voči žalobcovi 1) a 2).
Žalobca 1) a 2) sa touto žalobou domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku, pretože bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
V zmluve o úvere v čl. VI. bod 2. je uvedené, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve, sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy. V bode 18. Všeobecných obchodných podmienok je uvedená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 18. Všeobecných obchodných podmienkach Slovenskej sporiteľne, a.s. považujú žalobcovia za neprijateľnú podmienku na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobcovia 1) a 2) namietali v žalobnej odpovedi zo dňa 03.02.2011, že rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci samej rozhodovať, namietali platnosť vyššie uvedenej rozhodcovskej doložky a žiadali, aby konanie v tejto veci bolo vedené na všeobecnom súde žalobcov a nie na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie. Stály rozhodcovský súd SBA nevzal do úvahy podania žalobcov 1) a 2) a nevykonal navrhované dôkazy, neprihliadal na skutočnosti uvedené žalobcami 1) a 2) v žalobnej odpovedi a v následných vyjadreniach žalobcov 1) a 2) zo dňa 05.04.2011, 26.04.2011 a 20.06.2011. Stály rozhodcovský súd SBA nevzal do úvahu námietku premlčania pohľadávky uvedené v žalobnej odpovedi, ako aj vo všetkých následných vyjadreniach žalobcov 1) a 2). Žalobca 1) a 2) majú za to, že k splatnosti celej pohľadávky došlo pred dňom 05.11.2006 (t.j. 4 roky pred podaním návrhu na začatie konania) a teda namietali premlčanie uvedenej pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi Slovenskou sporiteľnou a žalovanou bola uzavretá dňa 11.12.2006. Žalobca 1) a 2) majú za to, že k postúpeniu pohľadávky na žalovanú došlo až po jej splatnosti. Z dôvodu, že žalobca 1) neplatil riadne a včas splátky, Slovenská sporiteľňa pristúpila k mimoriadnej splatnosti úveru. Slovenská sporiteľňa následne postúpila svoju splatnú, ale nevymoženú pohľadávku na žalovanú, ktorej predmet činnosti spočíva v odkupovaní splatných pohľadávok. Žalobca 1) a 2) opätovne žiadali, aby žalovaná preukázala, kedy došlo k splatnosti predmetnej pohľadávky. Žalovaná nepreukázala (nedoložila žiadne listiny) či a kedy sa Pohľadávka stala splatnou a v akej výške sa pohľadávka stala splatnou, a to najmä vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania. K námietke premlčania žalobkyňa neuviedla nič relevantné v žiadnom zo svojich vyjadrení, a to ani vo vyjadrení zo dňa 16.03.2011, či vo vyjadrení zo dňa 25.05.2011. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku je na strane č. 2 uvedené, že Stály rozhodcovský súd SBA vykonal dokazovanie oboznámením sa s nasledovnými písomnými listinnými dôkazmi, medzi ktorými je uvedené vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Hoci žalobcovia 1) a 2) v predchádzajúcich vyjadreniach opakovane žiadali Stály rozhodcovský súd SBA o predloženie všetkej dostupnej dokumentácie v tejto veci, aj prostredníctvom vyžiadania od žalovanej, ktorá musela z dôvodu
postúpenia Pohľadávky disponovať celou zmluvnou dokumentáciu od Slovenskej sporiteľne, prípadne vyžiadaním priamo od Slovenskej sporiteľne, v odôvodnení rozhodcovského rozsudku je uvedený listinný dôkaz Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý nebol žalobcom 1) a 2) nikdy doručený. Žalobca 1) a 2) obratom zaslali Stálemu rozhodcovskému súdu SBA Žiadosť o predloženie listiny zo dna 07.09.2011, v ktorej žiadali predloženie Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Do dňa podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku Stály rozhodcovský súd SBA nepredložil žalobcovi 1) a 2) Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. V rozhodcovskom konaní bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania uvedená v § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský súd nepredložil žalobcom všetky dôkazy predložené žalobkyňou v priebehu rozhodcovského konania, na základe ktorých rozhodol.
Zároveň so žalobou podali žalobcovia návrh na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku.
Súd uznesením podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. v platnom znení odložil vykonateľnosť predmetného rozhodcovského rozsudku.
Podaním doručeným súdu dňa 31.01.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16 Prešov, IČO: 42 176 778 vstup do konania ako vedľajší účastník na strane žalobcov s predložením plnej moci pre právneho zástupcu. Požiadal o doručenie návrhu na začatie konania s prílohami a súčasne navrhol priznať náhradu trov konania.
V zmysle § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
V zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.
V zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.
Nakoľko existencia právneho záujmu na výsledku konania je zakotvená priamo v stanovách Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16 Prešov, IČO: 42 176 778, v zmysle ktorého je cieľom činnosti združenia kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (zák. č. 250/2007 Z.z.), zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka účastník, združenie má v zmysle vyššie uvedených ust. § 93 ods. 2 O.s.p. a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa právo zúčastniť sa konania ako vedľajší účastník na strane žalobcov z vlastného podnetu a zároveň žalobcovia ani žalovaní nepodali návrh na rozhodovanie o prípustnosti vedľajšieho účastníctva, súd preto nerozhodoval o jeho prípustnosti.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.04.2014, doručenom tunajšiemu súdu 08.04.2014 namietal, že žalobcovia svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázali a nie je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 ZRK, navrhol preto žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalovaný má za preukázané, že dňa 03.10.2003 uzatvoril žalobca v 1/ rade Zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou, a.s. (právny predchodca žalovaného) a žalobca v 2/ rade uzatvoril Dohodu o ručení, v ktorej sa zaviazal uspokojiť pohľadávku v rozsahu v nej uvedenom. Žalobcovia v oboch dokumentoch vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., ktoré sa stali súčasťou zmluvy. Právny predchodca žalovaného si v zmysle ustanovenia § 93b ods. 1 zákona č. 483/20001 Z.z. o bankách pri uzatváraní rozhodcovskej doložky plnil svoju povinnosť a žalobcovi najneskôr pri uzatváraní dokumentácie predložil návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v súlade s § 4 ZRK. Platnosťou rozhodcovskej doložky sa rozhodcovský súd zaoberal primárne, pričom vyjadril názor, že s ohľadom na § 3 a § 4 ZRK ako aj s ohľadom na ustanovenia zákona na ochranu spotrebiteľa bola rozhodcovská doložka uvedená v príslušných VOP, pričom v ustanoveniach zmluvy aj dohody zistil existenciu platnej „inkorporačnej doložky“, v ktorej je vyjadrené, že zmluvné strany sa riadia obchodnými podmienkami a majú možnosť sa oboznámiť s ich obsahom. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, najmä druhej vety § 4 ods. 2 ZRK, má žalovaný za to, že rozhodcovská doložka bola uzatvorená platne, nakoľko boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie. Bez ohľadu na to, či bola rozhodcovská doložka obsiahnutá v samotnom texte zmluvy alebo v obchodných podmienkach, ktoré boli inkorporované do predmetného zmluvného vzťahu, bol súhlas so znením rozhodcovskej doložky vyjadrený písomne a to podpisom dokumentu, ktorým bolo písomné vyhotovenie predmetnej zmluvy. Žalobcovia svojimi podpismi na zmluve a dohode potvrdili, že pred jej podpísaním sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s. tieto sa stali súčasťou zmluvy, resp. dohody. V období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až § 54 OZ, len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva aj Dohoda boli podpísané dňa 03.10.2003. V dôsledku právnej úpravy platnej v čase podpísania zmluvy, týkajúcej sa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách, sa na účastníkov zmluvy o splátkovom úvere nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods. 1 OZ (zákon č. 568/2007 Z. z.) sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzavretá zmluva o splátkovom úvere, nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 1.1.2008 sa v súlade s § 261 ods. 3 písm. d) ObZ spravujú ObZ bez ohľadu na povahu účastníkov. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v občianskoprávnom konaní. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a EOS KSI Slovensko, s.r.o. ako postupníkom zo dňa 11.12.2006 sa stal žalovaný v súlade s ust. § 524 a nasl. OZ a s ust. § 92 ods. 7 zákona o bankách veriteľom pohľadávky zo zmluvy, jej príslušenstva ako aj všetkých práv s ňou spojených. K premlčaniu žalovaný uviedol, že žalobcovia opakovane odôvodňujú námietku premlčania tým, že „pohľadávka musela byť v celej výške splatná už pred 05.11.2006.“ Žalovaný má za to, že ide o ničím nepodložené tvrdenie, bez podpory akýchkoľvek relevantných dôkazov. Rozhodcovský súd pri posudzovaní premlčania vychádzal z ustanovení zmluvy, týkajúcich sa konečnej splatnosti úveru, pričom tento údaj posúdil ako jediný právne relevantný dôkaz o splatnosti pohľadávky. O prihliadnutí rozhodcovského súdu na námietku premlčania svedčí aj skutočnosť, že žalovanému boli priznané iba nepremlčané splátky z uplatnenej istiny. K tvrdeniu, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania žalovaný uviedol, že z rozhodnutia rozhodcovského súdu je zrejmé, že rozhodcovský súd napriek tomu, že na str. 2 rozhodcovského rozsudku uviedol odkaz na Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, tento dokument nevzal pri svojom rozhodovaní do úvahy nakoľko ním ani nikdy nedisponoval. Nakoľko došlo v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku na strane 2 k zrejmej nesprávnosti, žalovaný podal dňa 25.10.2012 návrh na opravu rozhodcovského rozsudku. Na základe tohto návrhu vydal rozhodcovský súd dňa 14.11.2012 rozhodcovské uznesenie, v ktorom opravil zrejmú nesprávnosť z rozhodcovského rozsudku tak, že z odôvodnenia vyňal konštatovanie, že sa okrem iných dokumentov oboznámil aj s Vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru. Z rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd sa vysporiadal s námietkami žalobcov, pričom priznaná suma bola špecifikovaná podľa jednotlivých splátok.
Žalobcovia a ich právny zástupca písomným podaním zo dňa 19.10.2015 ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu nezvyšovania nákladov konania, súhlasili s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti, súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcov ako aj vedľajšieho účastníka na strane žalobcov a jeho právneho zástupcu, ktorí sa nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi - rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej Bankovej asociácie zo dňa 26.08.2011, sp. zn. 11/2010-5732, návrh na začatie konania žalovanej zo dňa 28.10.2010, Zmluva o splátkovom úvere č. 0177495862 zo dňa 03.10.2003, Dohoda o ručení zo dňa 03.10.2003, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2006, Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, Žalobná odpoveď žalobcov zo dňa 03.02.2011, Vyjadrenie žalobcov k predloženým listinám zo dňa 05.04.2011, Vyjadrenie žalobcov k predloženým listinám zo dňa 26.04.2011, Vyjadrenie žalobcov k predloženým listinám zo dňa 20.06.2011, Žiadosť o predloženie listiny zo dňa 07.09.2011, Vyjadrenie žalovanej zo dňa 16.03.2011 a zo dňa 25.05.2011 ako aj pripojeným rozhodcovským spisom.
Právny zástupca žalovaného na pojednávaní zotrval na námietke, že nie sú splnené dôvody na zrušenie predmetného rozhodcovského rozsudku, nakoľko rovnosť účastníkov porušená nebola. Ďalej namietal, že žalobcovia v žalobe nepreukázali podanie žaloby v 30- dňovej lehote a že nárok žalovaného už bol vymožený v exekučnom konaní, preto je žaloba bezpredmetná. Právny zástupca žalovaného predložil súdu Zápisnicu zo dňa 02.04.2012 o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie pred súdnym exekútorom V.. L. N. v Exekútorskom úrade v Bratislave, E. XX a Upovedomenie o začatí exekúcie adresované žalobcom zo dňa 24.07.2012.
Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový a právny stav.
Dňa 26.08.2011 vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie, so sídlom Rajská 15/ A, 811 08 Bratislava, vo veci spisovej značky II/2010-5732, v konaní s ustanoveným rozhodcom Mgr. Michalom Hollým rozhodcovský rozsudok, ktorým bola žalobcom v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaných uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalobcu) spoločne a nerozdielne peňažné prostriedky vo výške 532,62 EUR, úroky z omeškania vo výške 14,25 % p.a. zo sumy 532,62 EUR od 21.09.2007 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania vo výške 51,60 EUR, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Ďalej bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy právneho zastúpenia žalovaného vo výške 81,66 EUR na prospech účtu jeho právneho zástupcu č. XXXXXXXXXX/XXXX v M. XXX,XX, variabilný symbol: XXXXXX, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatňovanej istiny a úrokov z omeškania rozhodcovský súd žalobu zamietol. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcom doručený dňa 06.09.2011.
Žalobou, ktorá bola Stálemu rozhodcovskému súdu SBA doručená dňa 05.11.2010 sa žalovaný domáhal, aby bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť žalovanému do troch dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku sumu vo výške 1.150,18 EUR spolu s úrokom z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 1.118,22 EUR od 21.09.2007 do zaplatenia a poplatok za rozhodcovské konanie s tým, že splnením povinnosti jedným zo žalobcov zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia ostatných žalobcov. Ďalej sa žalovaný domáhal, aby bola žalobcom uložená povinnosť zaplatiť trovy právneho zastúpenia vo výške 244,98 EUR vrátane DPH a to na vyššie uvedený účet žalovaného.
Žalovaný podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.10.2003 bola medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 a žalobcom 1) uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0177495862, na základe ktorej mal byť žalobcovi 1) poskytnutý úver v celkovej výške 50.000,00 Sk s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.09.2007 pri dohodnutej úrokovej sadzbe 10,80% p.a. Žalobca 1) mal úver splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 1.470,00 SK.
Žalovaný podanú žalobu vo vzťahu k žalobcovi 2) odôvodnil tým, že dňa 03.10.2003 uzatvoril žalobca 2) ako ručiteľ so Slovenskou sporiteľnou, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 Dohodu o ručení, na základe ktorej sa zaviazal, že uspokojí pohľadávku Slovenskej sporiteľne v rozsahu podľa čl. II. písm. a) až f) predmetnej dohody.
Z dôvodu, že žalobca 1) neplatil riadne a včas splátky, Slovenská sporiteľňa, a.s. pristúpila k mimoriadnej splatnosti úveru. Následne postúpila svoju splatnú, ale nevymoženú pohľadávku na žalovaného.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi Slovenskou sporiteľnou, a.s. so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 ako postupcom a žalovaným ak postupníkom postúpil postupca na žalovaného pohľadávku voči žalobcom.
Podľa čl. VI. bod 1. Zmluvy o úvere dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002.
Podľa čl. VI. bod 2. zmluvy o úvere všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí.
Podľa čl. III bod 2. Dohody o ručení ručiteľ vyhlasuje, že sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami banky súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlasuje, že sa oboznámil so Sadzobníkom a súhlasí s ním, pričom pre účely tejto zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002.
Podľa čl. III. bod 3. Dohody o ručení všetky právne vzťahy výslovne neupravené v tejto zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou tejto zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi predpismi, a to v uvedenom poradí.
V bode 18. Všeobecných obchodných podmienok je uvedená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, na základe ktorej všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch uvedených v bode 18.1 a 18.2 Všeobecných obchodných podmienok, alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Stály rozhodcovský súd SBA.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Žalobcovia namietali v žalobnej odpovedi zo dňa 03.02.2011, že rozhodcovský súd nemá právomoc vo veci samej rozhodovať, namietali platnosť rozhodcovskej doložky a žiadali, aby konanie v tejto veci bolo vedené na všeobecnom súde žalobcov a nie na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie.
Žalobcovia majú za to, že k splatnosti celej pohľadávky došlo pred dňom 05.11.2006 (t.j. 4 roky pred podaním návrhu na začatie konania) preto namietali premlčanie pohľadávky. Žalobcovia zaslali rozhodcovskému súdu Žiadosť o predloženie listiny zo dna 07.09.2011, v ktorej žiadali predloženie Vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čo sa nestalo.
Podľa §3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa §4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Podľa §4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa §4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii
strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
Podľa §4 ods. 6 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet sporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.
Podľa § 54b (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015) ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 879 j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2007, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31. 12. 2007, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byt' ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobcovia sa žalobou domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku, vydaného Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej Bankovej asociácie dňa 26.08.2011, pod sp. zn. II/2010-5732. Žalobu podali v zákonnej lehote v zmysle § 41 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský rozsudok bol žalobcom doručený dňa 06.09.2011 a žaloba bola podaná na súde dňa 05.10.2011. Žalobcovia v konaní preukázali zákonný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písmeno a) bod 3. zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko popreli platnosť rozhodcovskej zmluvy a súd mal preukázanú dôvodnosť uplatnenej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy a bod 4. zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona a tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Žalovaný si uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok zo zmluvy o splátkovom úvere, uzavretej dňa 03.10.2003 medzi Slovenskou sporiteľňou, a. s. ako veriteľom a žalobcom 1) ako dlžníkom, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 50.000 Sk a vo vzťahu k žalobcovi 2) titulom ručenia, ktoré prevzal za splnenie záväzkov žalobcu 1) z uvedenej zmluvy dohodou o ručení, uzavretou so Slovenskou sporiteľňou, a. s. dňa 03.10.2003. Právny vzťah medzi žalobcom 1) a právnym predchodcom žalovaného (Slovenskou sporiteľňou, a. s.) je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko zmluva o úvere bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Aj dohoda o ručení predstavuje spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko jej účastníkmi boli na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť odvodzoval žalovaný, ako aj rozhodcovský súd, z ustanovenia článku 18 Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého sa banka a klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri bankových produktoch, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo zmlúv upravujúcich tieto bankové produkty alebo súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd. Žalobcovia namietali platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu nedodržania písomnej formy ako aj skutočnosti, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, pričom už v žalobnej odpovedi zo dňa 03.02. 2011 namietali z uvedených dôvodov právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, je právny úkon prejav vôle, smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Náležitosťami právneho úkonu sú náležitosti v osobe, vôli, prejave vôle, pomere vôle a prejavu a predmete. Pokiaľ ide o náležitosti prejavu vôle, prejav vôle musí byť určitý, zrozumiteľný a vykonaný vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Absenciu zákonom predpísanej formy zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporu sa zakladá rozhodcovskou zmluvou, t. j. dohodou medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva (či už ako osobitná zmluva alebo rozhodcovská doložka) musí mať, pod sankciou neplatnosti, písomnú formu. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc na konanie vo veci z rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v článku 18 Všeobecných obchodných podmienok, ktorá však nespĺňa zákonom stanovenú písomnú formu, preto je neplatná. V zmysle ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010), úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu. Súd mal za to, že všeobecné podmienky nespĺňajú písomnú formu právneho úkonu v zmysle § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, resp. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní, nakoľko neboli podpísané konajúcimi osobami. Zo skutočnosti, že žalobca 1) v zmluve o úvere
a žalobkyňa 2) v dohode o ručení vyhlásili, že sa so všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámili, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať, nemožno vyvodzovať platné dojednanie rozhodcovskej doložky v písomnej forme, pri absencii podpisu dokumentu zmluvnými stranami, ktorý, navyše, nebol ani neoddeliteľne pripojený k predmetným zmluvám. Súd tiež poukazuje na to, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dodávateľ vo všeobecných obchodných podmienkach formuloval dojednania, ktoré majú závažný dopad na práva spotrebiteľa, akým nepochybne ustanovenie o rozhodcovskej doložke je. Preto je ustanovenie článku 18 všeobecných obchodných podmienok neplatné aj z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú neplatnosť rozhodcovskej doložky aj z dôvodu, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, t. j. v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a dohody o ručení. Je nepochybné, že výslovná právna úprava neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, spočívajúcej v tom, že v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky sa od spotrebiteľa vyžaduje, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bola upravená až s účinnosťou od 01.01.2008 v zákonnom ustanovení 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Napriek uvedenej skutočnosti však už aj právne predpisy účinné v čase uzatvorenia predmetných zmlúv, a to § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vymedzovali neprijateľnú zmluvnú podmienku a jej dojednanie v spotrebiteľskej zmluve sankcionovali neplatnosťou. Súd mal za to, že zmluvné dojednanie uvedené v článku 18 Všeobecných obchodných podmienok (odhliadnuc od absencie jeho dojednania v písomnej forme) spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko určuje povinnosť zmluvných strán riešiť všetky spory z ich vzájomných vzťahov prostredníctvom rozhodcovského súdu, teda znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si na rozhodovanie sporu všeobecný súd.
Vykonaným dokazovaním bolo teda jednoznačne preukázané, že boli naplnené žalobcami namietané dôvody podľa § 40 ods. 1 písmeno a) bod 3. a bod 4. v spojení s § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobcovia ako účastníci rozhodcovského konania popreli platnosť rozhodcovskej zmluvy a bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania.
Pokiaľ ide o uvedené porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania podľa čl. 3 ods. 1-3 Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
V danom prípade bola voľba riešenia sporov v rozhodcovskom konaní jednostranná, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu žalobcu 1. si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy a dohody žalobca 1. a žalobca 2. vôbec pristúpili. Daná zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať alebo odmietnuť len ako celok. Na základe právnym predchodcom žalovaného vopred stanoveného obsahu rozhodcovskej doložky nielenže nerozhodoval všeobecný súd, ale rozhodoval rozhodcovský súd zvolený žalovaným a miesto rozhodcovského konania nebolo v bydlisku žalobcov. Žalobcovia (spotrebitelia, v konaní pred rozhodcovským súdom v postavení žalovaných) nemali žiadnu možnosť ovplyvniť tak spôsob riešenia sporu, výber rozhodcu a vyjadriť sa k osobe rozhodcu. Pri garantovanej rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) došlo k porušeniu uplatňovania práv na strane spotrebiteľov.
Aj keby - podľa námietky žalovaného - právny predchodca žalovaného pri uzatváraní rozhodcovskej doložky so žalobcami postupoval v zmysle zákona o bankách, ktorý mu ustanovoval povinnosť uzatvoriť s klientmi rozhodcovskú doložku, neustanovoval však formu, konkrétne ustanovenia a podmienky jej uzavretia a realizácie.
V závere je potrebné poznamenať, že súd v tomto konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku (t.j. neskúmal samotnú zmluvu o úvere a jej podmienky, čo bude predmetom konania po zrušení rozhodcovského rozsudku) ale len realizoval svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a pri naplnení horeuvedených podmienok žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.
Námietka žalovaného, že jeho nárok už bol vymožený v exekučnom konaní je právne irelevantná, naviac tvrdené vymoženie žalovaný nepreukázal (predložil len zápisnicu o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie a upovedomenie o začatí exekúcie).
Súd poukazuje tiež na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ o neplatnosti právneho úkonu, ktoré sa týka najmä tých spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté po nadobudnutí účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. t.j. po 1.4.2004. Podľa prechodného ustanovenia § 879f ods. 3 OZ sa všetky spotrebiteľské zmluvy uzavreté do účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z. mali dať do súladu s ustanoveniami § 53 a § 54 OZ, a to do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti citovaného zákona. Po uplynutí tejto lehoty sa tieto zmluvy považujú zo zákona za absolútne neplatné (§ 879f ods. 4 prvá veta OZ).
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 (zásady úspechu) a zaviazal žalovaného, ktorý nemal v konaní úspech, zaplatiť žalobcom náhradu trov konania zodpovedajúcu zaplatenému súdnemu poplatku z návrhu v sume 331,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 236,04 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia pozostáva podľa Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení zmien a doplnkov podľa § 10 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 z odmeny za tri úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 30.09.2011 - 57,- EUR; písomné podanie na súd - žaloba 04.10.2011 - 57,- EUR; písomné podanie na súd - vyjadrenie 19.12.2013 - 60,07 EUR + 2 x 7,41 EUR (rok 2011) a 1 x 7,81 EUR (rok 2013) režijný paušál + 20 % DPH (39,34 EUR). Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcov vedený v G. O., pobočka Y. W., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX.
Vedľajší účastník na strane žalobcov si v písomnom vyjadrení zo dňa 27.01.2012, doručenom súdu 31.01.2012 uplatnil náhradu trov konania, ktoré bližšie nešpecifikoval ani nevyčíslil.
V prejednávanej veci vzniklo v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žalobcom a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalobcov právo na náhradu trov konania proti žalovanému, súd však pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania musí vždy skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených účastníkom (vedľajším účastníkom). Účelnosťou je potrebné rozumieť vlastnosť, ktorá sleduje naplnenie cieľa. Opodstatnená je v prípade, že vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Vzhľadom na zmysel ustanovení Občianskeho súdneho poriadku o náhrade trov konania je súd povinný posudzovať účelnosť pri každom úkone právnej služby samostatne. Trovy vedľajšieho účastníka nespĺňajú podmienku účelnosti nevyhnutnú pre priznanie náhrady trov konania. V predmetnej právnej veci vedľajší účastník oznámil svoj vstup do konania podaním zo dňa 27.01.2012, ktorým zároveň požiadal súd o doručenie žaloby a jej príloh. Z uvedeného je zrejmé, že v čase vstupu do konania nepoznal predmet sporu a len z označenia účastníkov konania usúdil, že ide o spotrebiteľskú vec. Nie je jasné, ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje. Len na základe skutočnosti, že žalobcovia sú spotrebitelia, bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania, do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi za uvedený úkon právnej služby, teda nemožno považovať za účelne vynaložené. Vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníctva vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania. Súdu je zároveň z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní spotrebiteľského charakteru, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní a častokrát následne aj vyjadrení ide o identické, resp. obdobné typizované úkony, ktoré nevyžadujú vyššiu mieru odborných znalostí. Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, poukazujúc ďalej na to, že vedľajší účastník trovy konania ani nešpecifikoval a nevyčíslil, resp. neuplatnil konkrétnou sumou (jediné trovy, ktoré by si však mohol uplatniť sú trovy právneho zastúpenia), súd vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava I., písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má proti všeobecným náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok neprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávny skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená s rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).