Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_50C-465-2013.pdf
PDF · 71.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-17P/400/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Mészárosovou v právnej veci navrhovateľky: A. XX Q. I., proti odporcovi: B. I., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX/XX, XXX XX T., o určenie otcovstva k maloletému B. C., nar. XX. XX. XXXX, zastúpenému Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava takto
rozhodol:
Súd určuje, že B. I., nar. XX.XX.XXXX, je otcom B. C., nar. XX.XX.XXXX, z matky A. C., nar. XX.XX.XXXX.
Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloletý B. C., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.
Odporca sa zaväzuje platiť výživné na maloletého B. C., nar. XX.XX.XXXX v sume XX % životného minima pre maloleté dieťa mesačne od XX.XX.XXXX vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky.
Zročné výživné za obdobie od 06.02.2013 do 22.10.2015 v celkovej sume 882,57 EUR sa odporca zaväzuje splácať v mesačných splátkach vo výške 20,- EUR spolu s bežným výživným počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 444,88 EUR titulom nákladov znaleckého dokazovania a to v mesačných splátkach vo výške 30,- EUR splatných vždy do 30. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou rozhodnutia pod stratou výhody splátok.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 12. 2013 sa navrhovateľka domáhala, aby súd určil, že otcom maloletého B. C., nar. XX. XX. XXXX je odporca, zároveň navrhla, aby súd rozhodol o úprave práv a povinností k maloletému.
Podľa ust. § 84 Zákona o rodine otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.
Podľa ust. § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. (2) Za
otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. , ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Súd v odôvodnení tohto rozsudku uvádza v súlade s ustanovením § 157 ods. 3 O.s.p. iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol, keďže na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, boli prítomní všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania do zápisnice súdu.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a neúspešného odporcu zaviazal na úhradu nákladov znaleckého dokazovania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, odvolanie sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v troch vyhotoveniach, na Krajský súd v Bratislave, cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nebude dobrovoľne plniť povinnosť, na ktorú sa vo vykonateľnom rozsudku zaviazal, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.
Právne neúčinné je odvolanie účastníka, ktorý sa práva podať opravný prostriedok vzdal po vyhlásení rozhodnutia do zápisnice tunajšieho súdu o pojednávaní.