Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26C/82/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: BECK FINANC, s.r.o., IČO: 35 830 522, Rožňavská 1, 831 04 Bratislava, zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., IČO: 35 967 421, Grősslingova 50, 811 09 Bratislava - Staré mesto, proti odporkyni: X. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. O. XXX/X, Z., t.č. H. - U. XXXX, B., o zaplatenie sumy 1.043,20 eura s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, takto

rozhodol:

I. Návrh sa z a m i e t a .

II. Odporkyni sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 20.11.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.11.2014, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.043,20 eura, zmluvnú pokutu vo výške 0,05% denne zo sumy 1.043,20 eura od 06.09.2009 do zaplatenia, úroky z omeškania z jednotlivých splátok, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 05.06.2009 s odporkyňou Nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci č. 29009150. Za objednaný a riadne prevzatý tovar mala odporkyňa uhradiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.043,20 eura. Odporkyňa obdržala tovar podľa zmluvy. Odporkyňa sa v zmluve zaviazala uhradiť 1. mimoriadnu splátku vo výške 171,00 eur a zvyšnú časť sa odporkyňa zaviazala zaplatiť v 20-tich mesačných splátkach po 43,61 eura vždy k 5. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc dňom 05.07.2009. Odporkyňa zaplatila navrhovateľovi zálohu vo výške 5,00 eur pri podpise zmluvy. Odporkyňa do dňa spísania návrhu neuhradila navrhovateľovi mimoriadnu splátku a ostávajúce riadne mesačné splátky vyplývajúce jej zo zmluvy a od zmluvy neodstúpila. Odporkyňa do dňa spísania návrhu neuhradila navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške 1.043,20 eura s príslušenstvom. V prípade omeškania nájomcu si zmluvné strany v súlade s článkom II, bod 8 zmluvy dohodli zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania až do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania odôvodnil navrhovateľ poukazom na ustanovenie a nariadenia vlády SR č. .

Odporkyni bol doručený návrh s prílohami dňa 29.07.2015, k tomuto sa nevyjadrila.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 20.11.2014, výpisom z obchodného registra č.l. 4, Nájomnou zmluvou s následnou kúpou prenajatej veci č. 29 009150 zo dňa 05.06.2009 vrátane zmluvných podmienok, ako aj ostatným obsahom spisu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ustanovením a zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporkyňou bola dňa 05.06.2009 uzavretá Nájomná zmluva s následnou kúpou prenajatej veci č. 29 009150, na základe ktorej zmluvy odporkyňa prevzala tovar, za ktorý sa zaviazala zaplatiť celkovo sumu 1.048,20 eura, a to tak, že dňa 05.06.2009 zaplatila zálohu nájomného v sume 5,00 eur, prvá mimoriadna splátka mala byť zaplatená v sume 171,00 eur a následne 20 splátok vo výške 43,61 eura. Prvá mimoriadna splátka mala byť zaplatená v zmysle časti II osobitných ustanovení do 7 dní odo dňa podpísania zmluvy a ďalšie splátky boli splatné k 5. dňu príslušného kalendárneho mesiaca.

Odporkyňa pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedla, že uzavrela nájomnú zmluvu s následnou kúpou prenajatej veci s navrhovateľom a prevzala výrobky uvedené v zmluve. Na zmluvu nič nezaplatila, pretože nemala peniaze.

Podľa (ďalej len „“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa (ďalej len „“), zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku.

Podľa - 4 (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( ), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa , ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Z vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, a to z nasledovných dôvodov.

Medzi účastníkmi konania došlo dňa 05.06.2009 k uzatvoreniu nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, predmetom ktorej bol nájom s následnou kúpou tovaru, ako je uvedený v predmete zmluvy. Podľa obsahu právneho úkonu sa jednalo o zmluvný vzťah z tzv. zmiešanej zmluvy, zmluvy o kúpe prenajatej veci obsahujúcej prvky nájomnej zmluvy a kúpnej zmluvy.

Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluva a zmluvné podmienky ním boli vopred pripravené a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a zmluvných podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa.

Vyššie citované ustanovenie je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu , a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporkyňa premlčania dovolávala v zmysle . Právna úprava v ustanovení bola zavedená s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd ex offo zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Vychádzajúc z Nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci, konečná splatnosť mala nastať dňa 05.02.2011 (splatnosť mimoriadnej splátky do 7 dní od podpísania zmluvy, splatnosť ostatných 20-tich splátok do 5. dňa počnúc 05.07.2009), čo znamená, že navrhovateľ si mohol uplatniť svoj nárok na súde už dňa 06.02.2011, pričom dňa 06.02.2014 (štvrtok) uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba. Súd však zároveň poukazuje na dojednanie v časti II bod 8. o tom, že ak sa nájomca dostane do omeškania so splácaním akejkoľvek splátky viac ako tri mesiace, stávajú sa zvyšné splátky splatnými. Z uvedeného vyplýva, že konečná splatnosť v skutočnosti nastala ešte skôr, a síce dňa 12.09.2009, nakoľko prvá mimoriadna splátka bola splatná dňa 12.06.2009 (7 dní od 05.06.2009), pričom už túto splátku odporkyňa nezaplatila, čím došlo po troch mesiacoch k zosplatneniu všetkých splátok a k začatiu plynutia premlčacej doby v zmysle veta druhá od 12.09.2009. Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 25.11.2014, teda v čase, keď bol celý jeho nárok z nájomnej zmluvy s následnou kúpou prenajatej veci premlčaný. Súd pritom aplikoval trojročnú premlčaciu dobu v zmysle , nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, pričom použitie ustanovení Občianskeho

zákonníka je pre spotrebiteľa priaznivejšie, avšak nárok je premlčaný aj pri použití premlčacej doby podľa .

Nakoľko súd bol povinný aplikovať ustanovenie ako procesnú právnu normu s poukazom na absenciu prechodného ustanovenia k tejto úprave, a teda bol povinný prihliadnuť na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi ex offo, na túto skutočnosť prihliadol, dospel k záveru, že z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa nebolo možné mu uplatnený nárok priznať, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. Za premlčané považoval súd aj uplatnené úroky z omeškania, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.

Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, ktorá nemá povahu príslušenstva, súd má za to, že medzi účastníkmi zmluvy k dojednaniu zmluvnej pokuty neprišlo, keď zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, dojednanie zmluvnej pokuty je obsiahnuté iba v zmluvných podmienkach napísaných veľmi malým a hustým písmom, toto dojednanie nie je žiadnym spôsobom zvýraznené a zaniká v rámci iných ustanovení. Zmluvné podmienky sa pritom mali stať neoddeliteľnou súčasťou zmluvy na základe netransparentnej inkorporačnej doložky uvedenej na konci zmluvy. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide pritom aj vtedy, ak je uvedená menším písmom ako zmluvné podmienky, ktoré predstavujú podstatné zložky zmluvy, nakoľko spotrebiteľ sa môže domnievať, pričom stačí hrozba tohto rizika, že menším písmom je písaný text, ktorý nemá veľký význam a tak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu. V súvislosti s uvedeným má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute nebolo súčasťou zmluvy, a preto dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvných podmienkach súd nemôže považovať za platné písomné dojednanie zmluvnej pokuty ako to vyžaduje . Funkcia zmluvných podmienok v spotrebiteľských zmluvách je predovšetkým tá, aby nebolo potrebné do každej zmluvy prepisovať dojednania, ktoré majú technický a vysvetľujúci charakter. Nesmú však slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že zrejme uniknú pozornosti spotrebiteľa (napr. rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Súd zároveň poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn. zo dňa 11.11.2013, v zmysle ktorého „v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis.“ V uvedenom prípade teda nebol splnený zákonný predpoklad dojednania zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok absolútnu neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty v zmysle , a preto súd návrh v časti zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa s poukazom na , keď plne úspešnej odporkyni právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a ani jej v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,

aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.