Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_8C-288-2014.pdf
PDF · 115.54 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/288/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Karadžičova 8, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: R. Y., narodená X. XX. XXXX, bytom C. XX, o zaplatenie 746,01 eur s príslušenstvom takto,
rozhodol:
I. Súd návrh zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 3. 6. 2014 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 746,01 eur, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 746,01 eur od 9. 10. 2013 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013. Návrh odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s. zriadila v prospech žalovanej bežný účet, na ktorom poskytla žalovanej úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. V dôsledku neplnenia povinností žalovanej a prekročenia limitu povoleného prečerpania povolenej sumy došlo k vzniku nepovoleného prečerpania v trvaní viac ako 5 dní v zmysle čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Žalobca v zmysle čl. 8.4 písm. a) Obchodných podmienok v spojení s č.l. 14.2 vyhlásil ku dňu 30. 9. 2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky v celkovej sume 896,63 eur, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania v sume 746,01 eur, úrokov v sume 99,97 eur, poplatkov v sume 50,65 eur a zároveň žalovanú vyzval na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8. 10. 2013. Zároveň žiada priznal úroky z omeškania od 9. 10. 2013 so zaplatením sumy 746,01 eur. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013 bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nepovoleného prečerpania postúpená na žalobcu.
Na výzvu súdu žalobca doplnil návrh podaním zo dňa 3. 6. 2012 tak, že žalovaná suma 746,01 eur predstavuje debetný stav na účte žalovanej t. j. výšku čerpanej a nesplatenej sumy, ktorú žalovaná nezaplatila. Odvolal sa pritom na prehľad histórie transakcií na bežnom účte XXXXXXXXXX/XXXX, ktorá pozostáva z kreditných operácií a debetných operácií za obdobie 20. 2. 2001 - 27. 3. 2013. Právny predchodca žalobcu umožnil žalovanej čerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte vo forme povoleného prečerpania ako doplnkový produkt banky do výšky 663,88 eur. Dňa 22. 7. 2011 v súlade s čl. 9 bod 9.5 Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu zastavil povolené čerpanie peňažných prostriedkov na účte žalovanej, čím v súlade s čl. 11 bod 11.1 Obchodných podmienok nastala konečná splatnosť pohľadávky rovnajúcej sa výške zostatku nesplateného povoleného prečerpania v sume 663,88 eur a debetný zostatok na účte žalovanej v sume 746,01 eur technicky preúčtoval na debetný účet č. XXXXXXXX/XX/XXXX. Suma 746,01 eur pozostáva z úverovej istiny 663,88 eur rovnajúcej sa
poskytnutému a čerpanému povolenému prečerpaniu, zo sumy 82,13 eur výške čerpania peňažných prostriedkov nad rámec povolenej sumy.
Žalovaná sa k návrhu, ktorý jej bol doručený dňa 28. 5. 2015 nevyjadrila.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (jedná sa o drobný spor), pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 3. 6. 2014, Zmluvou o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX zo dňa 20. 2. 2001, Zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty zo dňa 20. 2. 2001, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 5. 4. 2013, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 1. 10. 2013, Obchodnými podmienkami Slovenskej sporiteľne, a.s., Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013, s obsahom celého spisovéhom materiálu. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
Žalobca na preukázanie uplatneného nároku predložil Zmluvu o sporožírovom účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo dňa 20. 2. 2001 uzavretú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovanou. Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu (sporožírového účtu), možnosť na žiadosť a po splnení podmienok stanovených v zmluve o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty príslušného typu. Debetný zostatok na účte úrokuje sporiteľňa úrokovou sadzbou stanovenou vyhlásenými obchodnými podmienkami. Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 20. 2. 2001 sporiteľňa a žalovaná ako majiteľka účtu dohodli na limitoch karty: Hotovostný 5000 Sk, bezhotovostný 15 000 Sk, celkový 20 000 Sk. Žalovaná dňa 6. 3. 2001 podpísala prevzatie karty platnej do 31. 3. 2003. Žalobca však nepredložil dôkazy o tom, aké kritériá stanovila banka pre poskytnutie povoleného prečerpania, v akej výške malo byť poskytnuté toto povolené prečerpanie a akým spôsobom mala žalovaná toto povolené prečerpanie vyrovnávať. K návrhu žalobca pripojil prehľad histórie transakcie na úverovej zmluve č. 0286836400 a č. 0282041213, z ktorého vyplýva, že naposledy žalovaná vybrala kartou sumu 100 eur dňa 17. 3. 2010. Dňa 31. 8. 2010 poskytnuté povolené prečerpania naposledy vo výške 663,88 eur. Následne pôvodný veriteľ už vykazoval na tomto účte iba debetné operácie s tým, že k 22. 7. 2011 zastavil povolené prečerpanie a dlžnú sumu 746,01 eur preúčtoval. Ako prílohu k zmluve o sporožírovom účte žalobca pripojil Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne, a.s. s účinnosťou dňom 1. 7. 2007. Všeobecné obchodné podmienky potom nekorešpondujú so zmluvou o sporožírovom účte a zmluvou o vydaní a používaní bankovej platobnej karty.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013 postúpil postupca túto pohľadávku na žalobcu a to s poukazom na Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vo výške 896,63 eur. Z prílohy č. 1 vyplýva, že postúpená pohľadávka zahŕňa istinu 746,01 eur.
Oznámením zo dňa 5. 4. 2013 oznámil pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. žalovanej, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28. 3. 2013 postúpila pohľadávku vo výške 896,63 eur s príslušenstvom žalobcovi.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, ktorou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.
Žalobca - nebankový subjekt uzavrel dňa 28. 3. 2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok s právnym predchodcom - bankou. V zmysle § 92 ods. 8 zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách môže banka, teda postupca, postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, teda žalovanému, ak je klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia môže byť predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky na tretiu osobu len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sa stali splatnými.
Napriek márnemu poučeniu podľa § 120 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku žalobca nepreukázal, že banka vyhotovila a doručila výzvy žalovanej na zaplatenie dlžných splátok splatných do postúpenia pohľadávky. Zmluva o postúpení pohľadávok bola uzatvorená dňa 28. 3. 2013, pričom banka mohla postúpiť len splatné splátky. Takéto postúpenie pohľadávky je tak neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky uvedenej v § 92 ods. 8
zákona číslo 483/2001 z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, s ktorou je klient v nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Účastník konania, ktorý je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovanej uplatnené v konaní. Ak sa to v konaní nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. O takýto prípad išlo aj v prejednávanej veci, keď súd dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej návrhom bolo neplatné. Práve nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd návrh voči žalovanému zamietol.
Zmluva o sporožírovom účte bola uzavretá dňa 20. 2. 2001, pričom zároveň bola uzavretá zmluva o vydaní a používaní bankomatovej platobnej karty dňa 20. 2. 2001. V konaní nebolo preukázané, že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť. V konaní mal súd preukázané, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť ku dňu 30. 9. 2013, na čo však nebol oprávnený.
Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 634/1992 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluva na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, písm. e) dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobky, písm. g) službou akákoľvek činnosť, ktorá je určená na ponuku spotrebiteľovi s výnimkou činností podľa osobitných predpisov.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. v znení ku dňu uzavretia zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, ods. 2 typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa ustanovenia § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa ustanovenia § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, ods. 2 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods. 3 spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ustanovenia § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa ustanovenia § 502, ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ustanovenia § 503, ods. 1 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa ustanovenia § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa ustanovenia § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).
Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 30. 6. 2006 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (právny predpis platný ku dňu 20. 1. 2001, t. j. ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte), zmluvy typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, Žalobcom predložená zmluva bola uzavretá za účinnosti zákona č. 634/1992 Zb. Primárne sa preto na právny vzťah musia použiť špeciálne predpisy zákona o ochrane spotrebiteľa a ak tento zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle podľa Občianskeho zákonníka. Aj keď sa v zmysle § 261 ods. 3 písm. b/ Obchodného zákonníka jedná o tzv. absolútny obchod, ale nakoľko sa jedná o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo by možné použiť právnu úpravu Obchodného zákonníka iba v prípade, ak by bola výhodnejšia pre spotrebiteľa.
Žalobca tvrdil, že čiastka 746,01 eur predstavuje dlh, ktorý vznikol žalovanej v dôsledku toho, že nedodržala podmienky za ktorých jej pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. umožnil povolené prečerpanie na účte. Podmienky, za ktorých toto povolené prečerpanie malo byť žalovanej poskytnuté,
však žalobca nedokladoval. V zmluve bolo uvedené, že tieto nastaví banka podľa vlastných kritérií. Odhliadnuc od toho, že by sa v takom prípade v zmysle § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka nejednalo o individuálne dojednané podmienky, žalobca ich vôbec nepredložil. Ďalej súd poukazuje na skutočnosť, že podľa čl. 9 bod 9. 5. Všeobecných obchodných podmienok, ktoré predložil žalobca povolené prečerpanie zaniká momentom zániku úverovej zmluvy, na základe ktorej bolo povolené prečerpanie poskytnuté, alebo dňom oznámenia Bankou v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania alebo v inom oznámení týkajúcom sa povoleného prečerpania. Pričom však v konaní nemá súd preukázané uzavretie zmluvy o úvere, resp. zmluvy, ktorá by obsahovala dojednania o povolenom prečerpaní ako aj podmienkach jeho splácania. Súd mu za to, že žalobca nepreukázal uzavretie písomnej zmluvy o úvere, keď písomnej takejto zmluvy je podmienkou v zmysle zákona.
Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa ustanovenia § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní, ods. 2 koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň, ods. 3 ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.
Podľa ustanovenia § 5b Zákona č.250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Premlčanie je definované ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo. Použitím námietky premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti práva v dôsledku čoho nemožno premlčané právo oprávnenému priznať. Vznesením námietky premlčania zaniká nárok, t.j. vynutiteľnosť prostredníctvom súdu, ale subjektívne právo trvá naďalej, jeho uplatniteľnosť je obmedzená len na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a ostatné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doma má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom ustanovená osobitná premlčacia doba. Keďže žalobcom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa povinný prihliadnuť na premlčanie ex offo bez toho, aby sa žalovaná premlčania dovolávala v zmysle Občianskeho zákonníka, keďže ust. § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka a je ho nutné aplikovať prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené Zákonom č.102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2014. Vo vzťahu k nemu
neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je ustanovenie procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez námietky premlčania vznesenej spotrebiteľom. Vzhľadom na procesný charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať toto ustanovenie a prihliadať na premlčanie ex offo. Súd mal preukázané, že podľa predloženým dokladov výpisu obratov na úverovej zmluve č. 0282041213 poslednýkrát žalovaná čerpala sumu 100 eur dňa 17. 3. 2010. Súd návrh považoval za nedôvodný v časti žalovanej sumy aj príslušenstva, a preto ho zamietol, a to v zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobný návrh bol podaný dňa 13. 6. 2014 t. j. oneskorene a to po uplynutí všeobecnej premlčacej doby, keď súd v zmysle uvedené nemal preukázané, že žalobca bol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 30. 9. 2013. Súd má za to, že v prípade, ak by žalobca aj preukázal aktívne vecnú legitimáciu na podanie návrhu v tomto konaní, mal podal návrh najneskôr dňa 17. 3. 2013, čo by však prakticky nebolo možné, keďže zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá až dňa 28. 3. 2013. Na základe uvedeného a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa prechodného ustanovenia § 10a nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2008. Podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej ako dlžníka popri plnení, úroky z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, a nie je tu žalovaná podľa tohto zákona povinná platiť poplatok z omeškania. Vzhľadom na to, že súd zamietol návrh v časti žalovanej istiny, zamietol návrh aj v časti požadovaného úroku z omeškania. Preto sa ďalej z dôvodu hospodárnosti v konaní nezaoberal výškou požadovaného úroku z omeškania a ani dňom vzniku omeškania.
Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ustanovenia § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že žalovanej, ktorá bola v konaní celkom úspešná, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani zo spisového materiálu jej žiadna náhrada trov nevyplýva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.