Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/27/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Vladimíra Šalamún v právnej veci žalobcu: Športcentrum Ekoma, s.r.o., so sídlom Sekier - Osada 8746, 960 01 Zvolen, IČO: 45 426 376, zastúpeného AK Piliar s.r.o., so sídlom Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101995102/2021 zo dňa 21.10. 2021 takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej len „správca dane“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2019. Daňová kontrola bola začatá 30.10.2019. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č. 101515814/2020 zo dňa 02.10.2020 (ďalej len „Protokol“), ktorého súčasťou bola výzva správcu dane na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorý bol žalobcovi doručený dňa 06.10.2020. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním doručeným správcovi dane dňa 16.11.2020. Správca dane následne požiadal druhostupňový orgán (žalovaného) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia v súlade s Daňového poriadku podaním zo dňa 01.12.2020. Žalovaný podaním doručeným správcovi dane 11.12.2020 predĺžil lehotu na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po daňovej kontrole na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 u žalobcu o 6 mesiacov. O tejto skutočnosti správca dane upovedomil žalobcu podaním z 18.12.2020 doručeným žalobcovi 23.12.2020. Správca dane následne podaním z 29.06.2021 doručeným žalobcovi 02.07.2021 určil v zmysle Daňového poriadku termín ústneho pojednávania za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k Protokolu a oboznámenia o priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní na deň 11.08.2021. Keďže žalobca ani jeho zástupca sa na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených v termíne stanovenom správcom dane nezúčastnili, správca dane o tejto skutočnosti spísal Úradný záznam v súlade s Daňového poriadku dňa 16.08.2021.

2. Správca dane následne dňa 16.08.2021 vydal rozhodnutie č. 101499596/2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 8.409,20 € na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, daň vyrubená podaným daňovým priznaním doručeným dňa 24.07.2019 vrátane dodatočného daňového priznania doručeného dňa 29.07.2019 vo výške 912,67 €, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní vo výške

9.321,87 €, rozdiel dane v sume 8.409,20 € (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“). Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2019 odpočítal DPH z nasledujúcich dodávateľských faktúr od daňového subjektu FEBESCH s.r.o. Kremnica (ďalej len „FEBESCH s.r.o.“ alebo „dodávateľ“) nasledovne:

- faktúra č. 28112019 zo dňa 30.06.2019, vo výške 17.376,- €, z toho DPH 2.896,00 €, predmet plnenia: rozpracovanosť - nábytok rekreačný dvojdom v celkovej hodnote 16.450,- € bez DPH,

- faktúra č. 29012019 zo dňa 30.06.2019, vo výške 16.519,20 €, z toho DPH 2.753,20 €, predmet plnenia: pomocné práce v areáli Športcentra,

- faktúra č. 30012019 zo dňa 30.06.2019, vo výške 10.128,- €, z toho DPH 1.688,- €, predmet plnenia: zapožičanie lešenia za obdobie 1-6/2019 a pojazdnej plošiny,

- faktúra č. 31012019 zo dňa 30.06.2019, vo výške 4.272,- €, z toho DPH 712,- €, predmet plnenia: údržba ihrísk, doplnenie piesku, plážové ihriská, tenis,

- faktúra č. 32012019 zo dňa 30.06.2019, vo výške 2.160,- €, z toho DPH 360,- €, predmet plnenia: dodávka drevených prvkov dverí a zárubní a dočasné uzatvorenie priestorov TU Zvolen, pričom spolu suma DPH na uvedených faktúrach predstavovala 8.409,20 €. Správca dane poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom popísal jednotlivé úkony vykonané správcom dane, ktorými preveroval oprávnenosť odpočítania dane z faktúr od deklarovaného dodávateľa FEBESCH s.r.o. Správca dane zistil, že hlavnou ekonomickou činnosťou kontrolovaného daňového subjektu (žalobcu) je poskytovanie športovo-rekreačných služieb v areáli Sekier - Osada, stavebné práce, vedenie účtovníctva a reklamná činnosť. Žalobca v júni 2019 zamestnával cca 12-16 zamestnancov, ostatné činnosti boli realizované čiastočne v subdodávke a čiastočne vlastnými zamestnancami. Na základe predložených dokladov sa správca dane 24.01.2020 dostavil na adresu sídla deklarovaného dodávateľa (FEBESCH s.r.o.) za účelom preverenia zdaniteľných plnení so žalobcom, pričom zistil, že na uvedenej adrese sa nikto nenachádzal, na adrese sa nenachádzali žiadne identifikačné údaje uvedenej spoločnosti a osoba nachádzajúca sa v predmetnej budove uviedla, že uvedenú spoločnosť ani jej konateľov nepozná, je však možné, že v minulosti na uvedenej adrese taká spoločnosť sídlila. Správca dane následne nahliadol do daňového spisu daňového subjektu FEBESCH s.r.o. z miestneho zisťovania, pričom zistil, že táto spoločnosť predložila správcovi dane účtovné doklady za obdobie jún 2019, ktoré boli špecifikované v Potvrdení o zapožičaní dokladov zo 17.12.2019 a tieto sa stali súčasťou spisu z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 u žalobcu, o čom bol spísaný Úradný záznam 29.01.2020. Na základe predložených dokladov správca dane zaslal deklarovanému dodávateľovi (FEBESCH s.r.o.) výzvu na poskytnutie údajov z 29.03.2020 a súčasne vyzval deklarovaného dodávateľa, aby sa vyjadril k zdaniteľným plneniam poskytnutým žalobcovi v zmysle faktúr č. 28012019 - 32012019, pričom správca dane vo výzve označil konkrétne skutočnosti a doklady, ktoré žiadal predložiť. Zásielka s výzvou sa vrátila správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa „neprevzaté v odbernej lehote“. Následne správca dane zaslal predvolanie na výsluch svedka - konateľa spoločnosti FEBESCH s.r.o. A. Q. na deň 04.06.2020, predvolanie sa vrátilo nedoručené s poznámkou poštového doručovateľa „adresát neznámy“. O termíne výsluchu svedka bol žalobca preukázateľne upovedomený. Rovnako opakované predvolanie na výsluch svedka A. Q. na termín 30.06.2020 sa vrátilo správcovi dane s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. O predvolaní bol žalobca preukázateľne upovedomený. Na základe telefonického hovoru správca dane si s predvolaným svedkom A. Q. dohodol nový termín výsluchu svedka na deň 06.08.2020, o čom bol žalobca preukázateľne upovedomený. Správca dane následne 24.06.2020 zaslal Daňovému úradu Košice dožiadanie za účelom preverenia zdaniteľných obchodov a dodávateľsko-odberateľských vzťahov u daňového subjektu DK-SERVIS s.r.o. Stanča (ďalej len „DK-SERVIS s.r.o.“), ktorá mala byť v zdaňovacom období r. 2019 subdodávateľskou spoločnosťou žalobcu. Z odpovede na dožiadanie vyplýva, že zamestnanci dožiadaného správcu dane dňa 09.07.2020 vykonali miestne šetrenie na adrese predmetnej spoločnosti, na ktorej sa nachádzal rodinný dom bez označenia sídla spoločnosti, pričom zistili, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. bola predaná a nový konateľ a spoločník si sídlo spoločnosti nezmenil. Dožiadaný správca dane následne doručil konateľovi spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. p. L. U. predvolanie na ústne pojednávanie na deň 10.08.2020, zásielka sa vrátila s označením „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dožiadaný orgán zistil, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. mala ku dňu 30.11.2019 zrušenú registráciu DPH z úradnej moci, posledné daňového priznanie, DPH podala spoločnosť za zdaňovacie obdobie február 2019, a teda za preverované obdobie jún 2019 nie je zmienka o tom, že by spoločnosť podala daňové priznanie k DPH a zároveň ani kontrolný výkaz. Správca dane následne preveroval údaje z bankového účtu spoločnosti FEBESCH s.r.o., pričom z odpovede Slovenskej sporiteľne a.s. zistil, že na účte spoločnosti FEBESCH s.r.o. v období od júna 2019 do decembra 2019 neboli evidované žiadne kreditné alebo debetné finančné transakcie. Preverovaním

údajov z bankového účtu spoločnosti FEBESCH s.r.o. vedenom vo VÚB banka a.s. bolo zistené, že majiteľom účtu je A. Q. a disponentmi účtu sú A. Q. a L. Q., z výpisov z predmetného bankového účtu za obdobie 06/2019 do 12/2019 boli zistené len debetné transakcie, kreditné finančné transakcie sa na predmetnom bankovom výpise nenachádzali. Preverením údajov z bankového účtu spoločnosti FEBESCH s.r.o. vedenom v Tatrabanke a.s. bolo zistené, že majiteľom a disponentom účtu je A. Q., z výpisov z predmetného bankového účtu za obdobie od 06/2019 do 11/2019 bolo zistené, že na uvedenom účte neboli realizované žiadne kreditné alebo debetné finančné transakcie. Preverovaním údajov z bankového účtu spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. vedenom v Tatrabanke s.r.o. správca dane zistil, že majiteľom účtu je J. D. (konateľka uvedenej spoločnosti v období od 08.03.2014 do 24.09.2018) a disponentmi účtu sú T. D. a J. D., pričom z výpisov predmetného bankového účtu za obdobie od 06/2019 do 12/2019 bolo zistené, že na uvedenom účte neboli realizované žiadne kreditné alebo debetné finančné transakcie. Následne správca dane opakovane zaslal konateľovi spoločnosti FEBESCH s.r.o. A. Q. predvolanie na výsluch na termín 06.08.2020, zásielka sa vrátila s poznámkou „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. O predvolaní bol žalobca preukázateľne upovedomený. Dňa 06.08.2020 správca dane vykonal výsluch svedka A. Q., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 06.08.2020. Z výpovede pána A. Q. vyplynulo, že spoločnosť FEBESCH s.r.o. v zdaniteľnom období jún 2019 vykonávala a sprostredkovávala práce podľa dohodnutých zmlúv, išlo rôzne záhradkárske práce, práce s drevom, cateringové a iné pomocné práce a spoločnosť bola spolumajiteľom kaviarne v Bratislave. Uviedol, že spoločnosť nemala materiálne, technické a personálne zabezpečenie na vykonávanie uvedených úloh, všetky práce boli uskutočňované v subdodávke. Potvrdil, že obchodovali so žalobcom v zdaňovacom období jún 2019, pričom svedok uviedol, že p. T. (konateľ žalobcu) pozná už 14-15 rokov, pri uzatváraní spolupráce, dojednávaní obchodných vzťahov a pri dodaní a preberaní zdaniteľných plnení vystupoval osobne svedok A. Q. a I. T. za žalobcu. Svedok potvrdil, že spoločnosť FEBESCH s.r.o. vystavila predmetné faktúry č. 28012019 - 32012019 a eviduje ich vo svojom účtovníctve i v evidencii DPH. Následne sa svedok vyjadril k predmetu plnenia na jednotlivých faktúrach nasledovne: K faktúre č. 28012019 uviedol, že išlo o vyrábanie drevených obkladov, nábytku kuchynskej linky do domov, ktoré sa nachádzajú v areáli Športcentrum Ekoma s.r.o., pričom uvedené práce sa dokončovali priamo na mieste, pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. to vyrábali partie chalanov a živnostníci, na mená si nepamätá. V subdodávke to bolo ďalej fakturované spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o., pričom z uvedenej firmy si pamätal len meno U.. K faktúre č. 29012019 sa svedok vyjadril, že uvedené práce robili taktiež partie chalanov a živnostníci, mená si nepamätal, v subdodávke to bolo ďalej fakturované spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o. V areáli žalobcu robili súčasne viacej prác podľa dostupnosti materiálu

- drevo a iné, pričom prácu a jednotlivé úkoly a čas riadil konateľ žalobcu. K faktúre č. 30012019 uviedol, že sprostredkoval zapožičanie plošiny a lešenia od známeho, ktorého meno nevedel uviesť. K faktúre č. 31012019 uviedol, že práce robili taktiež partie chalanov a živnostníci, mená si nepamätal, pričom v areáli žalobcu robili súčasne viacej prác podľa dostupnosti materiálu, prácu a jednotlivé úkoly a čas si riadil konateľ žalobcu. K faktúre č. 32012019 uviedol, že išlo o rekonštrukcie sociálnych zariadení v budove internátu Technickej univerzity vo Zvolene pri Kauflande. Objednávky a dojednávanie zdaniteľných plnení (počty ľudí, jednotlivé práce a materiál) riešil svedok s konateľom žalobcu väčšinou osobne a telefonicky, uviedol, že objednávkami, zmluvami a dohodami nedisponuje, nakoľko všetko bolo riešené ústne. Uviedol, že predmetné faktúry boli uhradené bankovým prevodom, údaje o úhrade sú uvedené v účtovníctve. Cena za predmetné plnenia bola stanovená na základe použitého materiálu, práce a cien dreva na základe vzájomnej dohody. Dodávateľmi spoločnosti FEBESCH s.r.o. v zdaňovacom období jún 2019 boli podľa vyjadrenia svedka rôzne partie chalanov, živnostníci, aj spoločnosť DK- SERVIS s.r.o. Účtovníctvo spoločnosti FEBESCH s.r.o. je vedené p. N.. Svedkovi bolo uložené predložiť účtovné a daňové doklady spoločnosti FEBESCH s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2019, ktoré predložila účtovníčka tejto spoločnosti v dňoch 21.08.2020 a 09.09.2020.

3. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol vyhodnotenie zistených skutočností a dôkazov týkajúcich sa odpočítania dane z prijatých faktúr od deklarovaného dodávateľa FEBESCH s.r.o. s tým, že z dôvodu, že subdodávateľ žalobcu DK-SERVIS s.r.o. nepredložil správcovi dane žiadne dôkazy, ktoré by preukázali skutočnosť, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. realizovala predmetné zdaniteľné plnenia v zmysle faktúr č. 2812019 -32012019 pre žalobcu, neodviedla daň z faktúr, ktorých predmetom plnenia boli zdaniteľné plnenia pre žalobcu, nepodala daňové priznanie k DPH od marca 2019, správca dane skúmal, či v zistenom reťazovom obchode nedošlo ku konaniu vykazujúcemu znaky daňového podvodu v zmysle ustálenej judikatúry ESD (ďalej len „Súdny dvor EÚ“ alebo „SD EÚ“) a rozsudku NS SR sp.zn. . Správca dane poukázal na rozsudok SD EÚ č. C-277/14, v zmysle ktorého prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne

skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Správca dane konštatoval, že posúdil všetky zistené skutočnosti a dôkazy z daňovej kontroly v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku a zistil, že žalobca tým, že si odpočítal daň z faktúr č. 28012019 -32012019 za práce v areáli žalobcu od spoločnosti FEBESCH s.r.o., zapojil sa do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu. Správca dane uviedol, že k uvedenému záveru dospel na základe nasledovných skutočností: 1. Správca dane preverovaním zistil, že dodávateľská spoločnosť FEBESCH s.r.o. predmetné práce v zmysle faktúr č. 28012019 - 32012019 prijala od spoločnosti DK-SERVIS s.r.o., ktorej bola registrácia platiteľa DPH zrušená z úradnej moci, je nekontaktná, nespolupracuje so správcom dane; spoločnosť podala posledné daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie 02/2019, za preverované obdobie 06/2019 nepodala daňové priznanie k DPH ani kontrolný výkaz. Správca dane považoval uvedenie tejto spoločnosti ako subdodávateľa žalobcu za účelové s cieľom znemožniť správcovi dane preverenie uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu. Uvedené zistenie je podľa správcu dane dôkazom toho, že pri odpočítaní dane z uvedených faktúr došlo k daňovému úniku, nakoľko subdodávateľská spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH, neodviedla a nezaplatila daň do štátneho rozpočtu. 2. Správca dane skúmal, či ním zistený daňový únik je spojený s podvodným konaním. Subdodávateľ DK-SERVIS s.r.o. tým, že nepredložil správcovi dane účtovníctvo, nepodal daňové priznanie k DPH, neodviedol a nezaplatil daň do štátneho rozpočtu, sa podľa správcu dane dopustil daňového podvodu v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, v zmysle ktorej k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Správca dane uvedené skutočnosti vyhodnotil ako dôkaz toho, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. neviedla riadne účtovníctvo, pretože neexistuje žiadny dôkaz o jeho riadnom vedení. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok SD EÚ č. C-576/15 (Maja Marinová MT). Správca dane uviedol, že preukázal, že daňové zvýhodnenie žalobcu získané odpočítaním dane na základe uvedených faktúr je priamo spojené s daňovým podvodom, pretože spoločnosť FEBESCH s.r.o. ako dodávateľ kontrolovaného plnenia aj spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. sa dopustili daňového podvodu. 3. Správca dane ďalej skúmal, či preverované predmetné práce od spoločnosti FEBESCH s.r.o. boli priamo spojené s podvodným konaním, ktorého sa dopustila spoločnosť FEBESCH s.r.o. Konštatoval, že keďže žalobca si odpočítal daň priamo zo zdaniteľného obchodu, ktorý deklarovala spoločnosť FEBESCH s.r.o., ktorá sa dopustila daňového podvodu, správca dane zistil, že prijatie zdaniteľných plnení žalobcom je zdaniteľný obchod priamo spojený s podvodným konaním. 4. Správca dane taktiež skúmal, či žalobca vedel alebo mal vedieť o tom, že sa zúčastnil daňového podvodu, ktorého sa dopustila spoločnosť FEBESCH s.r.o. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka A. Q. (konateľ spoločnosti FEBESCH s.r.o.), z ktorej vyplynulo, že spoločnosť nemala materiálne, technické a personálne zabezpečenie na vykonávanie uvedených prác, a teda všetky práce boli uskutočňované v subdodávke. Nakoľko sa p. A. Q. pozná s konateľom žalobcu cca 15 rokov, konateľ žalobcu I. T. mohol mať vedomosť o tom, že predmetné práce musia byť realizované subdodávateľsky a nie prostredníctvom spoločnosti FEBESCH s.r.o. Svedok taktiež nemal dostatočnú vedomosť o samotnej realizácii zdaniteľných plnení v zmysle uvedených faktúr, nevedel konkretizovať mená osôb a spôsob uskutočnenia týchto zdaniteľných plnení, tieto vysvetľoval neurčito, nevedel uviesť žiadne mená osôb, ktoré mali vykonávať uvedené práce, neriešil ani samotnú organizáciu pracovných činností a časové obdobia prác. Uvedené práce a čas mal riadiť I. T.. Správca dane poukázal na to, že svedok počas svojej výpovede uviedol nepravdivé informácie týkajúce sa úhrady faktúr, pričom správca dane preverovaním zistil, že na bankových účtoch spoločnosti FEBESCH s.r.o. neboli realizované žiadne finančné, kreditné, ani debetné transakcie v kontrolovanom zdaňovacom období a podľa účtovníčky spoločnosti FEBESCH s.r.o. všetky predmetné faktúry vystavené spoločnosťou FEBESCH pre odberateľa - žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2019 boli riešené prostredníctvom Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 20.07.2019 (ďalej aj „Zmluva“), na základe ktorej preberajúci dlžník I. P., B. sa zaviazal, že splní pohľadávku veriteľa FEBESCH s.r.o. namiesto pôvodného dlžníka - žalobcu v celkovej výške 149.071,20 €. V zmluve sa však nenachádzali žiadne údaje o bankovom účte, na ktorý mali byť predmetné faktúry uhradené. Zmluva bola podpísaná v Kremnici dňa 20.07.2019 tromi stranami: I. P., I.. I. T. za žalobcu a A. Q. za FEBESCH s.r.o. Z uvedeného podľa správcu dane vyplýva, že A. Q. mal mať vedomosť o spôsobe a úhradách uvedených faktúr, ktoré spoločnosti FEBESCH s.r.o. podľa preverovaných výpisov z bankových účtov ešte neboli uhradené. Správca dane považoval za vysoko podozrivé, že samotný konateľ spoločnosti FEBESCH s.r.o. nemá vedomosti o úhrade predmetných faktúr, ktoré predstavujú pohľadávku tejto spoločnosti, napriek tomu, že konateľ A. Q. podpísal Zmluvu o prevzatí dlhu z 20.07.2019. Správca dane poukázal aj na to, že svedok uviedol, že nemá objednávky a dohody ohľadne predmetných

obchodov, avšak žalobca predložil faktúry spolu s objednávkami aj s cenovou ponukou. Ďalej z výpovede svedka k zdaniteľným plneniam na faktúrach č. 28012019 a 29012019 vyplýva, že uvedené práce boli ďalej fakturované v subdodávke spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o., pričom z tejto spoločnosti si spomenul len na meno U. (konateľ spoločnosti). Správca dane však na základe predložených dokladov spoločnosťou FEBESCH s.r.o. zistil, že všetky zdaniteľné plnenia uvedené na predmetných faktúrach č. 28012019 - 32012019 boli ďalej fakturované spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o. v subdodávke, pričom uvedený subjekt nepodal za uvedené zdaňovacie obdobie daňové priznanie k DPH a neodviedol daň do štátneho rozpočtu. Správca dane ďalej skúmal dodržanie primeranej a náležitej obozretnosti žalobcu pri obchodných transakciách s jeho dodávateľom, pričom vyhodnotenie vyjadrenia dodávateľa, ako aj ďalšie skutočnosti zistené vykonaným preverovaním v daňovej kontrole podľa správcu dane svedčia o tom, že žalobca ignoroval zrejmé odchýlky od dodržiavania bežného štandardu podnikateľskej opatrnosti a minimalizácie rizika a nedodržal v prípade preverovaných transakcií nevyhnutnú a vyžadovanú náležitú starostlivosť, a preto sú na mieste pochybnosti o jeho obozretnom konaní alebo konaní v dobrej viere. Správca dane konštatoval, že žalobca nebol obozretný, t.j. neprijal opatrenia, ktorými by zabránil svojej účasti na podvode a z nedbanlivosti sa zapojil do daňového podvodu. Pokiaľ sa žalobcovi nepreukáže podvodný úmysel, je podľa správcu dane hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím určitého plnenia zúčastnil reťazca spoločnosti poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijať mal alebo prijal, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia nie sú definované a posudzujú sa individuálne, a preto pre posúdenie účasti žalobcu na zistenom daňovom podvode, správca dane postupoval v zmysle rozsudku NS SR sp. zn. . Uvedené zistenia správca dane posúdil vo vzájomnej súvislosti jednak so skutočnosťou, že žalobca si odpočítal daň na základe faktúr od spoločnosti FEBESCH s.r.o., ktorá sa dopustila konania vykazujúceho znaky daňového podvodu, ako aj so skutočnosťou, že kontrolovaný daňový subjekt odpočítaním dane za nepreukázané plnenia získal neoprávnené daňové zvýhodnenie. Skutočnosť, že žalobca pozná konateľa dodávateľskej spoločnosti už 15 rokov, že uvedená dodávateľská spoločnosť nemala žiadne materiálne, personálne alebo odborné zabezpečenie a napriek týmto skutočnostiam si ju žalobca vybral za svojho dodávateľa, je podľa správcu dane dôkazom toho, že žalobca konal neopatrne a neprijal žiadne opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne očakávať, aby zabránil svojej účasti na možnom daňovom podvode. Správca dane konštatoval, že preukázal, že žalobca tým, že neprijal žiadne rozumné opatrenia na zabránenie svojej účasti na prípadnom daňovom podvode, sa stal účastníkom daňového podvodu v zmysle bodu 48 rozsudku SD EÚ č. C-277/14 vo veci PPUH Stehcemp. Ďalej poukázal aj na rozsudok NS SR sp. zn. , v zmysle ktorého k podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň, ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. Skutočnosť, že subdodávateľská spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. neodviedla daň zo zdaniteľných obchodov vykonaných pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. a žalobcu a túto daň si odpočítal dodávateľ (FEBESCH s.r.o.) aj žalobca (kontrolovaný platiteľ), správca dane považoval za neoprávnený daňový únik u spoločnosti FEBESCH s.r.o., ktorý je súčasne neoprávnenou daňovou výhodou u žalobcu. Správca dane na základe vykonaných zisťovaní prijal záver, že žalobca sa stal súčasťou reťazca a realizácia obchodných aktivít mala známky neštandardného konania a že pri zdaniteľných obchodoch, ktorých súčasťou sa vedome alebo z nedbanlivosti stala aj spoločnosť žalobcu, vznikol daňový únik. Na základe vyhodnotenia dôkazov uvedených v bodoch 1 až 4 správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane v sume 8.409,20 €, ktorú si odpočítal z faktúr č. 28012019 - 32012019 od spoločnosti FEBESCH s.r.o. Dôvodom neuznania odpočítania dane je správcom dane preukázaná skutočnosť, že žalobca sa prijatím uvedených faktúr od spoločnosti FEBESCH s.r.o. zapojil do daňového podvodu, ktorého sa dopustila ako spoločnosť FEBESCH s.r.o., tak aj žalobca.

4. Správca dane ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 11.09.2020 zaslal žalobcovi Oznámenie skutočností zistených pri daňovej kontrole DPH vykonávanej za zdaňovacie obdobie jún 2019 a ktorým s poukazom na § 45 ods. 1 písm. f/ a § 46 ods. 5 Daňového poriadku vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k zisteným skutočnostiam a predložil ďalšie dôkazy, nakoľko správca dane má pochybnosti o tom, že práce uvedené na preverovaných faktúrach od dodávateľa FEBESCH s.r.o. pre žalobcu boli reálne vykonané spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o. Žalobca sa v správcom dane stanovenej lehote k zisteniam správcu dane nevyjadril a nepodal v priebehu daňovej kontroly žiadne vyjadrenie k zisteniam z kontroly. Správca dane následne v odôvodnení popísal ďalšie úkony vykonané u žalobcu, o.i. poukázal na výsluch svedka I. P., B., z ktorého bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. Z výpovede svedka vyplynulo, že má kamarátsky vzťah s konateľom žalobcu a pozná aj konateľa spoločnosti FEBESCH s.r.o. Svedok potvrdil prevzatie dlhu žalobcu voči spoločnosti FEBESCH s.r.o. na základe Zmluvy o

prevzatí dlhu z 20.07.2019. Uviedol, že uvedenú zmluvu uzatvoril, nakoľko p. Q. poskytol v minulosti finančné prostriedky cca 100 tis. €, ktorý záväzok mu neuhradil a výška dlhu uvedená v Zmluve o prevzatí dlhu vo výške 147.071,20 € bola stanovená na základe dlhu, ktorý mu p. Q. dlhoval. Svedok uviedol, že prijal odplatu za prevzatie dlhu od žalobcu, nevedel však uviesť presne koľko a kedy mu bolo uhradené. Správca dane preveril údaje o prijatých a odoslaných finančných platbách na bankových účtoch svedka I. P. a zistil, že na účte vedenom v UniCredit banke a.s. neboli vedené žiadne obraty v rozhodnom období, na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni a.s. bola 23.10.2020 prijatá kreditná transakcia vo výške 15 tis. €. Ďalej správca dane zistil, že na účte vedenom v Slovenskej sporiteľni a.s., ku ktorému mal dispozičné oprávnenie I. P., boli v období od októbra 2019 do júna 2021 pripísané kreditné finančné transakcie z účtu s názvom I. T. v celkovej výške 306.416,- €. Následne správca dane preveril bankové účty I.. I. T. (konateľa žalobcu), pričom zistil, že z jeho účtu vedenom v SLSP a.s. v období od októbra 2019 do 24.06.2021 boli odpísané debetné finančné transakcie v celkovej výške 306.416,- €. Správca dane následne zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa 29.06.2021 o termíne spísania Zápisnice o ústnom pojednávaní o priebehu a výsledkoch dokazovania vo vyrubovacom konaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019, dňa 11.08.2021 sa však žalobca, ani jeho zástupca na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených nezúčastnili, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 16.08.2021. Správca dane následne v odôvodnení rozhodnutia odcitoval obsah Vyjadrenia žalobcu zo dňa 09.11.2020 k zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly zo dňa 06.03.2020 a uviedol aj svoje stanovisko k jednotlivým pripomienkam žalobcu uvedeným v predmetnom vyjadrení : K pripomienke žalobcu týkajúcej sa otázky nadviazania kontaktu s A. Q. správca dane uviedol, že vykonal všetky dostupné možnosti za účelom kontaktovania dodávateľskej spoločnosti FEBESCH s.r.o. alebo jej konateľa A. Q., ktoré v odôvodnení rozhodnutia opísal. K pripomienke žalobcu týkajúcej sa skutočnosti, že spoločnosť FEBESCH s.r.o. nevedela zdokladovať, kto pre ňu práce v subdodávke vykonával a neskôr ani spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. toto bližšie nešpecifikovala, čo však podľa žalobcu neznamená, že plnenie neprebehlo, správca dane uviedol, že nespochybňuje samotné dodanie zdaniteľných plnení pre žalobcu, ale uskutočnenie predmetných plnení spôsobom uvedeným na prijatých faktúrach od spoločnosti FEBESCH s.r.o., nakoľko nie je preukázané, kto reálne uskutočnil predmetné zdaniteľné plnenia, ktoré mali byť vykonávané subdodávateľsky spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o., ktorá nevykonávala ekonomickú činnosť a nemala ani prostriedky na jej výkon. Správca dane poukázal na to, že postupoval podľa § 24 Daňového poriadku a pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie DPH vychádzal nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale preveroval vlastným dokazovaním, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Správca dane poukázal na to, že predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zároveň odmietnuť priznanie práva na odpočítania dane, ak sa na základe zistených skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. K vyjadreniu žalobcu, že I.. T. sa osobne poznal s p. A. Q., konateľom spoločnosti FEBESCH s.r.o. viac ako 15 rokov, s jeho prácou nikdy nebol problém, pričom vzhľadom na dobré a pevné obchodné vzťahy obidvoch subjektov upustili od písomnej formy a objednávky sa realizovali väčšinou telefonicky, správca dane uviedol, že považuje konanie žalobcu vo veci preverovania si svojich obchodných partnerov za nespoľahlivé a neobozretné, nakoľko si vybral dodávateľskú spoločnosť FEBESCH s.r.o. na vykonávanie širokého spektra rôznorodých činností, pri ktorých je potrebná určitá úroveň technickej zručnosti a materiálnej vybavenosti, avšak dodávateľská spoločnosť FEBESCH s.r.o. nijakým spôsobom nepreukázala vykonávanie svojej ekonomickej činnosti, t.j. neexistencia materiálneho, technického, ani personálneho zabezpečenia pre vykonávanie uvedených činností. Žalobca si vybral na uskutočnenie predmetných prác dodávateľa FEBESCH s.r.o., pričom mu nebolo známe reálne sídlo alebo pracovisko spoločnosti, neboli mu známi zamestnanci spoločnosti, ktorí by uskutočňovali predmetné práce, neboli mu známe skladové priestory a pod. Správca dane tak na základe vyhodnotenia všetkých skutočností zistil, že u subdodávateľskej spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. došlo k podvodnému konaniu, keďže táto spoločnosť nepreukázala dôkazy a doklady o vedení účtovníctva, nepriznala a neodviedla daň zo zdaniteľných plnení, ktoré mala následne spoločnosť FEBESCH s.r.o. fakturovať žalobcovi, ktorý si z nich uplatnil odpočítanie dane. Zdaniteľné plnenia, ktoré žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa FEBESCH s.r.o., tak boli podľa správcu dane

priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať žalobca vedomosť, keď potvrdil, že konateľa dodávateľskej spoločnosti FEBESCH s.r.o. pozná viac ako 15 rokov a nepreukázal, že vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočnosti ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Žalobcom neboli podľa správcu dane predložené žiadne iné dôkazy okrem faktúr a objednávok, ktoré by obozretnosť žalobcu preukazovali (dodacie listy, preberacie protokoly, úhrady, špecifikácia zoznamu pracovníkov vlastných alebo externých, evidencie dochádzok pracovníkov, ktorí sa na prácach podieľali, pre budúce obchodnoprávne vzťahy - reklamácie spory o dodaní). Pokiaľ žalobca vo vyjadrení uviedol, že práce mnohokrát vykonávali osoby vystupujúce ako zamestnanci spoločnosti FEBESCH s.r.o., ako aj osobne p. Q., no týchto vždy riadil p. Q. a koordinoval s pokynmi od p. I.. T., a preto nebolo prioritou každodenne skúmať, kto sú zamestnanci tejto spoločnosti, alebo na akom základe pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. pracujú, správca dane uviedol, že aj tieto skutočnosti poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi. Nemožno podľa správcu dane hovoriť o obozretnom konaní žalobcu v prípade obchodných aktivít so spoločnosťou FEBESCH s.r.o., ktorá nevykazovala žiadne aktivity, nepreukázala výkon ekonomickej činnosti a tento záver podporujú aj skutočnosti zistené správcom dane, keď spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. vystavila pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. faktúry s rovnakým predmetom fakturácie ako spoločnosť FEBESCH s.r.o. pre žalobcu, pričom ani jedna spoločnosť nevykazovala ekonomickú činnosť a nemala ani prostriedky na jej výkon. Správca dane uviedol, že mal právo preveriť existenciu obchodu, ako aj celý reťazec spoločností, pričom dôkazné bremeno je v daňovom konaní aj na strane žalobcu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane a jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a preukázal, že pri zdaniteľných plneniach deklarovaných žalobcom došlo k podvodnému konaniu, o ktorom žalobca vzhľadom na všetky objektívne skutočnosti mohol mať vedomosť, napr. keď poznal konateľa dodávateľskej spoločnosti viac ako 15 rokov a nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera a získaniu základných poznatkov o tomto partnerovi a ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali. K vyjadreniu žalobcu týkajúceho sa otázky zodpovednosti žalobcu za overenie si dodávateľa, správca dane uviedol, že overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (napr. nárok na odpočítanie DPH), musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu, v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, zároveň sa tak môže prijatím zdaniteľných plnení podieľať na konaní poznačenom podvodom, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Správca dane konštatoval, že žalobca tak vykonal nedostatočné preverenie si svojho obchodného partnera, ako aj skutočností týkajúcich sa dodania deklarovaných zdaniteľných plnení, ktorých dodanie správca dane spochybnil. Takéto konanie žalobcu sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od žalobcu ako podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných konaní v súvislosti s fungovaním systému DPH. Podľa správcu dane je tiež v rozpore so zásadou logiky a zásadou poctivého podnikania, aby žalobca ako podnikateľský subjekt nevykonal také úkony k prevereniu dodávateľa, resp. si zaobstaral dôkazy umožňujúce prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za napr. reklamácie alebo iné obchodnoprávne spory. Správca dane preukázal, že cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie odpočítania dane.

5. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustálenú judikatúru SD EÚ (napr. vo veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond House Systems Ltd., C-80/11, C-142/11 Mahagében Kft. a Peter Dávid a iné.), v zmysle ktorej právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočet dane zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Ako vyplýva zo zistení správcu dane, žalobca prijal plnenie od dodávateľa FEBESCH s.r.o., ktoré mali byť poskytnuté spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o. a v ktorých dochádzalo k úniku a neodvedeniu dane, k neoprávnenému znižovaniu dane a odpočítaniu dane. Z prezentovaných výsledkov dokazovania

podľa správcu dane vyplýva, že samotný žalobca nepreukázal dostatočne obozretné konanie, ktorým by sa vyhol účasti na týchto podvodných konaniach. Tieto skutočnosti majú priamy dopad na posudzované zdaniteľné plnenia samotného žalobcu, o ktorých samotný žalobca mohol mať vedomosť, nakoľko sa s konateľom dodávateľskej spoločnosti FEBESCH s.r.o. poznal už 15 rokov. Samotný žalobca tak v prípade uskutočnenia posudzovaných zdaniteľných plnení neprijal podľa správcu dane dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho ako starostlivého hospodára očakávať, t.j. nevykonal ani opatrenia zamerané s cieľom, aby zistil, či dodávateľ má nejaké zázemie a možnosť dodať preverované zdaniteľné plnenia, preveril cenu plnení a pod. V tomto prípade, keby žalobca vykonal takéto opatrenie, mohol vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním. Vzhľadom na to, že si žalobca takéto preverenie nevykonal, vystavil sa vlastným, hoci aj nedbanlivým počínaním, riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Pokiaľ žalobca ako podnikateľ vstupuje do obchodných vzťahov s obchodnými partnermi, mal by vykonať úkony smerujúce k prevereniu si týchto partnerov, ich podnikateľskej minulosti, aktuálneho zázemia, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami a v niektorých prípadoch aj iné špecifické vlastnosti dodávaných zdaniteľných plnení. Žalobca takéto opatrenia nevykonal, nakoľko len uvádzal, že svojho dodávateľa FEBESCH s.r.o. pozná viac ako 15 rokov, čo je podľa správcu dane dôkazom toho, že mal alebo mohol vedieť o tom, že sa zúčastní daňového podvodu, ktorého sa dopustila spoločnosť FEBESCH s.r.o. V tomto prípade správca dane poukázal aj na porušenie zásady poctivého obchodného styku v prípadoch, keď daňový subjekt (žalobca) nemá vedomosti o subjektoch, s ktorými podniká a uskutočňuje plnenia. Uviedol, že aj zo záverov rozsudkov SD EÚ vo veciach C-80/11 a C-142/11, z ktorých vyplýva zamietnutie zo strany daňového orgánu práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinní) osoby vystavujúcej faktúru (dodávateľa, subdodávateľa) a preukázať ho. Súdny dvor EÚ predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť informácie o druhom subjekte, resp. ďalších v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje bude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za zdaniteľné plnenia zaplatil, ani toto nie je dôkazom skutočnosti o zrealizovaní deklarovaného zdaniteľného obchodu, pričom tento postup neodporuje ani rozsudku SD EÚ vo veci C-277/14, keď vzhľadom na objektívne zistenia a skutočný stav danej veci bolo preukázané, že daňový subjekt mal vedieť, že sa zúčastňoval na konaní smerujúcom k nedovolenému daňovému úniku, resp. podvodnému konaniu. Správca dane konštatoval, že vzhľadom na to, že bolo preukázané, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nevzniklo tak žalobcovi právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019.

6. O podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101995102/2021 zo dňa 21.10.2021 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol dôvody podaného odvolania a následne zopakoval zistenia správcu dane počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, ako aj dôvody rozhodnutia správcu dane tak, ako sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane (ako aj bodoch 2 - 5 tohto rozsudku). Žalovaný k zisteniam a záverom správcu dane a k námietkam žalobcu uviedol, že platiteľ DPH je povinný postupovať pri uplatnení práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovení (ďalej len „“), ktoré určujú, kedy vzniká právo na odpočítanie dane, za akých podmienok je možné daň odpočítať, kedy je možné uplatniť právo dane a v ktorom zdaňovacom období. Následne poukázal na ustanovenia (, , , , ) a uviedol, že podmienky uvedené v ust. , a sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že k dodaniu tovarov a služieb došlo platiteľom dane uvedeným na tejto faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane v rámci daňovej kontroly vychádza nielen z daňových dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom, ale je vlastným dokazovaním oprávnený preveriť, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad. Predloženie riadne zaúčtovaných dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, samotné faktúry, dodacie listy, objednávky a iné doklady však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zároveň odmietnuť priznanie práva

na odpočítania dane, ak sa na základe zistených skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou participáciou zúčastní na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru alebo služby platiteľom dane a hospodárska činnosť. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Žalovaný k námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, že žalobca si v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 uplatnil právo na odpočítanie dane podľa v celkovej sume 8.409,20 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa FEBESCH s.r.o., ktorých predmetom fakturácie boli rôzne pomocné práce, dodanie nábytku, zapožičanie lešenia a plošiny a dodanie rôznych drevených prvkov. V prípade týchto zdaniteľných plnení, ktoré mali byť dodané spoločnosťou FEBESCH s.r.o. žalovaný uviedol, že podľa zistení správcu dane sa táto spoločnosť na adrese sídla nenachádza a na výzvu správcu dane nepredložila žiadne dôkazy o uskutočnení zdaniteľných plnení. A. Q. ako konateľ spoločnosti FEBESCH s.r.o. síce tvrdil, že k dodaniu zdaniteľných plnení pre daňový subjekt došlo, ale spoločnosť FEBESCH s.r.o. nemala žiadne materiálne, technické, ani personálne vybavenie a všetky plnenia mali byť vykonávané v subdodávkach. Aj v prípade zdaniteľných plnení fakturovaných pre daňový subjekt mali byť tieto vykonávané v subdodávkach, no p. A. Q. nevedel týchto subdodávateľov ani identifikovať, uvádzal, že malo ísť o živnostníkov, partie chalanov alebo zapožičanie plošiny od známeho bez akejkoľvek špecifikácie a tiež, že malo ísť o spoločnosť DK-SERVIS s.r.o., pri ktorej si pamätal len meno U.. Rovnako tvrdil, že došlo aj k úhrade faktúr od daňového subjektu (žalobcu) bankovým prevodom, no toto tvrdenie bolo dokazovaním správcu dane vyvrátené. Medzi dokladmi spoločnosti FEBESCH s.r.o., ktoré správca dane získal v rámci dokazovania, sa nenachádzali žiadne doklady od živnostníkov alebo iných dodávateľov, týkajúce sa práve zdaniteľných plnení fakturovaných daňovému subjektu okrem faktúr od spoločnosti DK-SERVIS s.r.o., ani žiadne úhrady predmetných faktúr. V prípade spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. bolo zistené, že táto je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, rovnako nekontaktný a so správcom dane nespolupracuje ani jej konateľ, bola jej z úradnej moci k 30.11.2019 zrušená registrácia pre DPH, za zdaňovacie obdobie jún 2019 nepodala kontrolný výkaz a ani daňové priznanie na DPH, nepriznala tak ani daň z plnení, ktoré mala podľa tvrdení p. A. Q. poskytnúť. Z bankových výpisov spoločnosti FEBESCH s.r.o. a DK-SERVIS s.r.o. nevyplývajú žiadne úhrady týkajúce sa zdaniteľných plnení, ktorých odberateľom mal byť daňový subjekt. Samotná Zmluva o prevzatí dlhu, ktorá mala byť dôkazom o úhrade finančných prostriedkov za poskytnuté zdaniteľné plnenie, nie je dôkazom o týchto skutočnostiach. Zo samotnej Zmluvy ani nevyplýva, na základe čoho došlo k prevzatiu dlhu I. P. a tieto dôkazy nepredložil ani daňový subjekt, ani samotný I. P., ktorý len tvrdil, že niekedy v minulosti mal poskytnúť finančnú pomoc A. Q. a týmto malo dôjsť k vysporiadaniu tejto výpomoci, a preto spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. ani nič neuhrádzal. Navyše samotnú Zmluvu spochybňuje aj skutočnosť, že úhradu preberajúcemu dlžníkovi I. P. za prevzatie dlhu nevykonal žalobca (daňový subjekt Športcentrum Ekoma s.r.o.), ale I.. I. T. ako súkromná osoba, pričom podľa Zmluvy mal úhradu vykonať daňový subjekt. Žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že A. Q. poznal dlhé roky, práca s ním bola bezproblémová, a preto nebolo nutné ďalšie preverovanie. Tieto tvrdenia však nepreukazujú dostatočnú obozretnosť žalobcu ako riadneho hospodára pri vstupe do obchodných aktivít s dodávateľom FEBESCH s.r.o. Ako vyplýva z dokazovania správcu dane, žalobca žiadne dôkazy okrem faktúr, cenovej ponuky a objednávok nepreukázal, nepreukázal ani to, ako a na základe čoho si deklarovaného dodávateľa FEBESCH s.r.o. preveril alebo mu dôveroval a ani cenová ponuka a objednávky nepreukazujú, že zdaniteľné plnenie dodala a vykonala práve spoločnosť FEBESCH s.r.o., resp. jej dodávateľ DK-SERVIS s.r.o. V tomto prípade bola rovnako spochybnená samotná skutočnosť týkajúca sa úhrady faktúr, ktorá mala byť vykonaná na základe prevzatia dlhu. Žalovaný konštatoval, že správca dane tak na základe vyhodnotenia všetkých skutočností zistil, že u spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. došlo k podvodnému konaniu, keďže táto spoločnosť nepreukázala dôkazy a doklady o vedení účtovníctva, je nekontaktná, bola jej zrušená registrácia pre DPH, nepriznala a neodviedla daň zo zdaniteľných plnení, ktoré mala následne spoločnosť FEBESCH s.r.o. fakturovať žalobcovi a ktorý si z nich uplatnil odpočítanie dane. Zdaniteľné plnenia, ktoré tak žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa FEBESCH s.r.o., boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorých mohol mať daňový subjekt vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočnosti ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Spoločnosťou FEBESCH s.r.o. neboli predložené žiadne iné dôkazy (okrem faktúr, všeobecných objednávok a cenovej ponuky, ktorými už správca dane disponoval), ktoré by preukazovali, že táto spoločnosť sa na dodaní deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne podieľala. Ani žalobcom neboli predložené žiadne iné dôkazy okrem faktúr, všeobecných objednávok a cenovej ponuky, ktoré by obozretnosť žalobcu preukazovali, napr. špecifikácia zoznamu pracovníkov

vlastných alebo aj externých, evidencie dochádzok pracovníkov, ktorí sa na prácach podieľali pre budúce obchodnoprávne vzťahy (reklamácie, spory o dodaní, chybách a pod.), keďže práce mali byť vykonávané na objektoch prevádzky žalobcu. Aj tieto skutočnosti tak poukazujú na neobozretnosť daňového subjektu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi. Podľa žalovaného nemožno v žiadnom prípade hovoriť o obozretnom konaní žalobcu v prípade obchodných aktivít so spoločnosťou FEBESCH s.r.o., ktorá nevykazovala žiadne aktivity, resp. nepreukázala výkon ekonomickej činnosti. Neobstoja tak ani ničím nepreukázané tvrdenia žalobcu, že sa s A. Q., konateľom spoločnosti FEBESCH s.r.o. poznajú niekoľko rokov a ich spolupráca bola bezproblémová. Tento záver podporujú aj skutočnosti zistené správcom dane, keď spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. vystavila pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. faktúry s rovnakým predmetom fakturácie ako spoločnosť FEBESCH s.r.o. pre žalobcu, pričom ani jedna spoločnosť nevykazovala ekonomickú činnosť, nemala ani prostriedky na jej výkon a navyše spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. nepodala daňové priznanie a nepriznala daň. Nakoniec skutočnosťou potvrdzujúcou neobozretnosť žalobcu podľa žalovaného bol aj samotný spôsob úhrady faktúr, keď k ich úhrade pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. nedošlo a samotný spôsob prevzatia dlhu bol spochybnený.

7. Žalovaný poukázal na to, že správca dane mal právo preveriť existenciu obchodu, ako aj celý reťazec spoločností. Dôkazné bremeno je v daňovom konaní zásadne na strane daňového subjektu, ktorý je iniciátorom odpočítania dane. Jeho povinnosťou je preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Je povinnosťou daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nárok na odpočítanie dane, z daňových dokladov preukázať relevantnými dôkazmi, že ním uplatnený nárok bol oprávnený. Dôkazná povinnosť správcu dane spočíva až v overení pravdivosti tvrdení daňového subjektu. Pokiaľ daňový subjekt spoľahlivo nepreukáže pravdivosť svojich tvrdení, nemôže mu byť uznané právo na odpočítanie dane. Z uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, dostatočne zistil skutkový stav a v tomto prípade si splnil aj svoju dôkaznú povinnosť, keď preukázal, že pri zdaniteľných plneniach deklarovaných daňovým subjektom došlo k podvodnému konaniu, o ktorom daňový subjekt vzhľadom na všetky objektívne skutočnosti mohol mať vedomosť napr. keď nevykonal základné úkony smerujúce si k prevereniu si obchodného partnera a získaniu základných poznatkov o tomto partnerovi a ani nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by tieto skutočnosti preukazovali. Žalovaný konštatoval, že správca dane mal právo preverovať existenciu obchodu, a teda dodanie zdaniteľných plnení deklarovaným dodávateľom FEBESCH s.r.o., prípadne odstrániť vzniknuté pochybnosti, ale nemal povinnosť daňovému subjektu napovedať, akým spôsobom má okrem predložených daňových dokladov, ktorých vierohodnosť v ich obsahu bola rozsiahlym dokazovaním a vyhodnotením dôkazov spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení o vykonaní deklarovaných zdaniteľných plnení. V tomto prípade podľa žalovaného neobstoja ani tvrdenia žalobcu o preverení si obchodného partnera, resp. tvrdenia o spoľahlivosti obchodného partnera s ohľadom na dĺžku obdobia, ktorú sa poznali, uvádzané aj vo vyjadreniach v priebehu daňovej kontroly, nakoľko tieto tvrdenia žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Žalovaný poukázal na to, že overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou žalobcu, ale v prípade, ak si žalobca uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu (napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH), musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ale sa taktiež môže prijatím zdaniteľných plnení podieľať na konaní poznačenom podvodom, ako to bolo v posudzovanom prípade. Žalobca tak podľa žalovaného vykonal nedostatočné preverenie si svojho obchodného partnera, ako aj skutočností týkajúcich sa dodania deklarovaných zdaniteľných plnení a takéto konanie žalobcu sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, ktorú možno od žalobcu ako podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných konaní v súvislosti s fungovaním systému DPH. Je tiež v rozpore so zásadou logiky a zásadou poctivého podnikania, aby žalobca ako podnikateľský subjekt nevykonal také úkony k prevereniu dodávateľa, resp. si zaobstaral dôkazy umožňujúce mu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti, napr. reklamácie resp. iné obchodnoprávne spory. Správca dane aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, na ktorú poukázal vo svojom rozhodnutí, splnil podľa žalovaného svoju dôkaznú povinnosť a preukázal, že cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie odpočítania dane. Žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v zmysle § 24 ods. 4 Daňového poriadku, zaobstaral si konkrétne dôkazy a zhodnotil všetky výsledky vykonaných dôkazov, každý oddelene a potom vo vzájomných súvislostiach. Správca dane podľa žalovaného postupoval aj v súlade s § 24 ods. 1 Daňového poriadku, keď vykonal dokazovanie aj u deklarovaných dodávateľov, ako aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, keď splnil svoje dôkazné bremeno týkajúce sa vedomosti daňového subjektu o podvodnom konaní.

Žalovaný uviedol, že zo znenia § 24 Daňového poriadku, ani zo žiadneho iného predpisu nevyplýva to, na čom žalobca zakladá svoje tvrdenia o zvládnutí dôkazného bremena a to, že predložením povinných evidencií a účtovných dokladov, ktorých vystavenie je predpísané zákonom, je aj jeho dôkazné bremeno vyčerpané. K námietkam, v ktorých žalobca namietal nesprávny postup v prípade dôkazného bremena, žalovaný (rovnako ako správca dane) uviedol, že podľa mnohopočetnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. vo veciach C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, C-354/03 Optigen Ltd., C-353/03 Fulcrum Electronics Ltd., C-484/03 Bond House Systems Ltd., C-80/11, C-142/11 Mahagében Kft. a Peter Dávid a iné.) právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia na odpočet dane zaplatenej na vstupe, nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú tieto plnenia súčasťou, sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Uplatnenie nároku na odpočet dane na vstupe u povinných osôb k dani, ktorých plnenia boli v rámci reťazca poskytnuté s úmyslom dopustiť sa podvodu, alebo pokiaľ ich plnenia nasledovali v dodávateľskom reťazci, kedy tieto osoby o podvodnom konaní nevedeli alebo nemohli vedieť, nemôže byť týmto osobám odopretý. Ako vyplýva zo zistení správcu dane, žalobca prijatím plnení od dodávateľa FEBESCH s.r.o., ktoré malo byť poskytnuté spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o., v ktorom dochádzalo k úniku a neodvedeniu dane, k neoprávnenému znižovaniu dane a odpočítaniu dane, pričom ako vyplýva z prezentovaných výsledkov dokazovania, samotný žalobca nepreukázal dostatočne obozretné konanie, ktorým by sa vyhol účasti na týchto podvodných konaniach. Tieto skutočnosti majú podľa žalovaného priamy dopad na posudzované zdaniteľné plnenia samotného žalobcu, o ktorých samotný žalobca mohol mať vedomosť. Žalovaný poukázal na odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, podľa ktorého samotný žalobca tak v prípade uskutočnenia posudzovaných zdaniteľných plnení neprijal dostatočné opatrenia, ktoré možno od neho ako starostlivého hospodára očakávať, t.j. nevykonal ani opatrenia zamerané s cieľom, aby zistil, či dodávateľ mal nejaké zázemie a možnosť dodať preverované zdaniteľné plnenia, aby preveril cenu plnení a pod. V tomto prípade, keby žalobca vykonal takéto overenie, mohol vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním. Vzhľadom na to, že žalobca takéto preverenie nevykonal, vystavil sa vlastným, hoci aj nedbanlivým počínaním, riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca ako podnikateľ vstupuje do obchodných vzťahov s novými obchodnými partnermi, vykonal úkony smerujúce k prevereniu si týchto partnerov, ich podnikateľskej minulosti, aktuálneho zázemia, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami a v niektorých prípadoch prípadne aj iné vlastnosti dodávaných zdaniteľných plnení. Zo zistení správcu dane a tvrdení samotného žalobcu podľa žalovaného vyplýva, že takéto opatrenia nevykonal, nakoľko len uvádzal, že sa s konateľom dodávateľa poznal dlhé roky a spolupráca bola bezproblémová, pričom ani tieto tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázal. Žalovaný poukázal v tejto súvislosti aj porušenie zásady poctivého obchodného styku v prípadoch, keď daňový subjekt nemá vedomosti o subjektoch, s ktorými podniká a uskutočňuje plnenia.

8. Žalovaný poukázal na to, že aj zo záverov rozsudkov SD EÚ vo veciach C-80/11 a C-142/11, z ktorých vyplýva zamietnutie zo strany daňového orgánu, práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní osoby vystavujúcej faktúru a preukázať ho. Súdny dvor EÚ predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, resp. ďalších v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti. Nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočnenie bude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Pokiaľ žalobca tvrdil, že za zdaniteľné plnenia zaplatil, žalovaný uviedol, že ani toto nie je dôkazom skutočnosti o zrealizovaní deklarovaného zdaniteľného obchodu, najmä za situácie, keď samotný spôsob postúpenia dlhu bol spochybnený, pričom tento postup neodporuje rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-277/14, keď vzhľadom na objektívne zistenia skutočný stav v danej veci bolo preukázané, že daňový subjekt mal vedieť, že sa zúčastňoval na konaní smerujúcom k nedovolenému daňovému úniku, resp. podvodnému konaniu. Žalovaný ďalej uviedol, že všetky zistené skutočnosti vo svojom rozhodnutí vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a uviedol úvahu, ktorou sa riadil pri prijatí záverov uvedených v rozhodnutí a zároveň v rozhodnutí uviedol, v čom daňový subjekt vykonal nedostatočné opatrenia a ocitol sa tak v reťazci podvodných plnení. Tiež uviedol, že správca dane svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami a tvrdenia žalobcu, získané dôkazy presvedčivo a správne vyhodnotil a to aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a rozhodnutie tak náležite odôvodnil. Z rozhodnutia správcu dane podľa žalovaného vyplýva, že svoju dôkaznú povinnosť splnil a mal dostatočne zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Pri

rozhodovaní správca dane vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, vyrubovacieho konania a predložených žalobcom, a preto je jeho rozhodnutie podľa žalovaného plne v súlade so zákonom ako aj príslušnou judikatúrou a nie je v rozpore, ako uvádza žalobca. Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania, kedy správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, žalovaný konštatoval, že záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s príslušnými právnymi ustanoveniami. Keďže bolo preukázané, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, nevzniklo tak žalobcovi právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a po preskúmaní rozhodnutia a celého spisového materiálu v rozsahu námietok žalobcu v odvolaní dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, v súlade s ustálenou judikatúrou posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zároveň sa vysporiadal so všetkými námietkami žalobcov, uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalovaný preto vyhodnotil námietky žalobcu uvedené v odvolaní ako neopodstatnené. Ani v odvolacom konaní žalobca nepreukázal a žiadnymi dôkazmi nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom konaní doplnil a vyhodnotil správca dane, preto žalovaný nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia správcu dane a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

Žaloba

9. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie jún 2019 a tvrdil, že rozhodnutie žalovaného i správcu dane sú nezákonné, pretože sú zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne a ako dôvod na zrušenie rozhodnutí uviedol, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, orgány verejnej správy nezistili skutkový stav dostatočne spôsobom na riadne posúdenie vec a skutkový stav, ktorý bol orgánmi verejnej správy vzatý za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo nemajú v nich oporu. V rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca poukázal na znenie , , následne odcitoval časti z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (str. 7 a str. 4), v ktorých žalovaný uviedol, že pokiaľ si platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol uskutočnený a že k dodaniu tovaru a služieb došlo platiteľom dane uvedeným na tejto faktúre a zároveň žalobca poukázal na výsluch svedka A. Q. (konateľa spoločnosti FEBESCH s.r.o.), ktorý potvrdil, že pre žalobcu boli práce vykonávané a že vystavil za ich dodanie faktúry, ktoré mali byť zaevidované v účtovníctve, a súčasne odcitoval aj časť z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane (str. 20), kde správca dane uviedol, že nespochybňuje samotné dodanie zdaniteľných plnení pre žalobcu, ale uskutočnenie predmetných plnení spôsobom uvedeným na prijatých faktúrach od spoločnosti FEBESCH s.r.o. Podľa žalobcu z uvedeného vyplýva, že žalobca si u spoločnosť FEBESCH s.r.o. objednal tovar a služby, ktoré boli riadnym spôsobom vykonané a dodané, čo nespochybnil podľa žalobcu ani samotný správca dane a za tieto služby a tovar boli riadne vystavené faktúry. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že žalobca si v súlade so riadnym spôsobom uplatnil a preukázal nárok na odpočítanie DPH. Žalobca argumentoval, že samotný správca dane deklaroval, že zo strany žalobcu došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok na riadne uplatnenie práva na odpočítanie DPH, pričom v žiadnom z rozhodnutí neuviedol, na základe akého konkrétneho ustanovenia odmieta uznať uplatnený nárok žalobcom, ak tento splnil všetky zákonom predpokladané náležitosti. V rámci námietky o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov žalobca poukázal na časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (str. 9, 10 a 11), z ktorých podľa žalobcu vyplýva, že podvodného konania sa mala dopustiť spoločnosť DK-SERVIS s.r.o., keďže táto nepreukázala poskytnutie plnenia a je nekontaktná. Z uvedeného možno podľa žalobcu deklarovať, že jediným dôkazom, prečo má žalovaný za preukázané, že došlo k podvodnému konaniu, je skutočnosť, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. nepreukázala poskytnutie plnenia, teda to, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. je nekontaktná, je preukázaním podvodného konania. Uvedená úvaha žalovaného podľa žalobcu nemôže obstáť a je čisto arbitrárnym rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy, nakoľko je podľa neho jednoznačne preukázané, že dodanie tovaru a služieb bolo reálne poskytnuté. Nesplnenie si

povinností vyplývajúcich zo zákona nemá priamo za následok naplnenie podvodného konania, skôr zakladá podľa žalobcu právo orgánu verejnej správy na sankcionovanie za porušenie povinností. Pokiaľ žalovaný uviedol, že žalobca nevykonal základné úkony k prevereniu si obchodného partnera, avšak zároveň deklaroval, že preverenie si obchodného partnera nie je zákonnou povinnosťou žalobcu a je dostačujúce preukázať reálnosť deklarovaného obchodu, pričom reálnosť obchodu správca dane jednoznačne deklaroval, z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že na jednej strane žalovaný vyžaduje od žalobcu vykonanie úkonu, ktorý nemá oporu v zákonných ustanoveniach a na strane druhej, že tento úkon žalobca nie je povinný vykonať a stačí mu preukázať reálnosť deklarovaného obchodu, čo sám skonštatuje, že k reálnemu plneniu došlo, a teda žalovaný na jednej strane podľa žalobcu tvrdí, že sú splnené podmienky na odpočet DPH ale na strane druhej tento odpočet na základe výroku rozhodnutia neuznáva. Žalobca v žalobe tvrdil, že v konaní riadne preukázal, že sa s obchodným partnerom T. Q. (spoločnosť FEBESCH s.r.o.) pozná, čo potvrdil aj p. Q., a teda žalovaný sa s týmito tvrdeniami podľa žalobcu náležite v rozhodnutiach nevysporiadal, len uviedol, že ich nepovažuje za dostatočné, resp. za preukázané. Prečo ich žalovaný nepovažuje za preukázané, resp. za dostatočné, v rozhodnutiach podľa žalobcu absentuje a nie je možné objektívne posúdiť/preskúmať napadnuté rozhodnutie. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade išlo o obchodnoprávny vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou FEBESCH s.r.o., a teda žalobca nemal žiadnu objektívnu možnosť a ani legislatívne oprávnenie na skúmanie a preverovanie spoločnosti DK-SERVIS s.r.o., resp. skúmanie obchodnoprávnych vzťahov medzi FEBESCH s.r.o. a DK-SERVIS s.r.o. V rozhodnutiach podľa žalobcu opätovne absentuje odôvodnenie, prečo až následné porušenie zákonných povinností spoločnosťou DK-SERVIS s.r.o. je pripisované na ťarchu žalobcu. Keďže podľa žalobcu žalovaný riadnym spôsobom nepreukázal, akým konaním došlo k podvodnému konaniu a zároveň, že o deklarovanom podvodnom konaní žalobca vedel, napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Žalobca v žalobe uviedol úvahu, podľa ktorej v prípade aplikácie tvrdenie žalovaného o preskúmavaní subdodávateľov objednaného dodávateľa (pričom objednávateľ nie je povinný takéto preskúmavanie vykonať), by žiadny objednávateľ nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť, nakoľko by de facto prevzal povinnosť tak dodávateľa ako aj subdodávateľov na plnenie si všetkých zákonných povinností vyplývajúcich im zo a ďalších predpisov. Takáto argumentácia žalovaného by podľa žalobca mala za následok, že nie je možné ani začať s podnikaním ako novovytvorený subjekt, nakoľko takýto subjekt na začiatku svojho podnikania objektívne ešte nemá vytvorené zázemie, resp. dostatok tovaru na sklade a/alebo možno zabezpečiť všetky služby len prostredníctvom seba-samého, a teda uzavretie s takýmto subjektom by bolo konaním, ktoré sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou opatrnosťou, na ktorú od daňového subjektu ako podnikateľa možno očakávať. V rámci námietky, že nebol zistený skutkový stav dostatočným spôsobom na riadne posúdenie veci, žalobca poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a tvrdil, že zo strany žalovaného aj správcu dane nebol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav tak, ako je zistený a následne odôvodnený v rozhodnutiach, nemôže obstáť. Žalobca tvrdil, že napriek šetreniu vykonaného najmä správcom dane, žalovaný nezistil žiadne skutočnosti od spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. a vo vzťahu k uvedenému subjektu len stroho skonštatoval, že tento subjekt je nekontaktný a že sa na sídle spoločnosti nenachádza. Vzhľadom na skutočnosť, že od nesplnenia si zákonných povinností tohto subjektu žalovaný odvodzuje deklarované podvodné konania, následné nepriznanie nároku žalobcu, je podľa žalobcu evidentné, že skutkový stav nebol dostatočným spôsobom zistený zo strany žalovaného tak, aby mohol vo veci náležite rozhodnúť a to najmä s poukazom na deklarované reálne poskytnutie plnenia v prospech žalobcu. V rámci námietky, že skutkový stav vzatý za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi žalobca uviedol, že za skutkový stav vzatý za základ zo strany žalovaného je to, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. si nesplnila svoje povinnosti vyplývajúce jej zo a ďalších predpisov týkajúcich sa daní a ich správy, avšak podľa žalobcu zo spisu jednoznačne vyplýva, že došlo k reálnemu poskytnutiu plnenia a následnému vystaveniu faktúr, čo je potvrdené tak listinami ako aj výpoveďami štatutárnych orgánov žalobcu a spoločnosti FEBESCH s.r.o. Tvrdenie žalovaného, že došlo k podvodnému konaniu, však podľa žalobcu zo žiadneho dôkazného prostriedku nevyplýva a ide len o ničím nepreukázanú domnienku žalovaného založenú na tom, že subjekt s ktorým žalobca nemal žiadny zmluvný vzťah, nebol vo vzťahu k daňovému úradu kontaktný. Žalobca v žalobe navrhol, aby správny súd „povolil odklad vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21.10.2021“ a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej a zároveň, aby rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane zrušil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na vydané rozhodnutia správcu dane, žalovaného i na dôvody, pre ktoré nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v sume 8.409,20 € z dodávateľských faktúr od dodávateľa FEBESCH s.r.o., Kremnica, ktorých predmetom fakturácie boli rôzne pomocné práce, dodanie nábytku, zapožičanie lešenia a plošiny a dodanie rôznych drevených prvkov. Zdôraznil, že dôvodom neuznania odpočítania dane bola skutočnosť, že sa žalobca ako daňový subjekt prijatím faktúr od uvedeného dodávateľa zapojil do podvodného konania, o ktorom mohol mať vedomosť vzhľadom na všetky zistené skutočnosti a pri odpočítaní dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa FEBESCH s.r.o. postupoval v rozpore s mnohopočetnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ, týkajúcej sa podvodného konania, a preto mu nebolo uznané odpočítanie dane, ktoré si žalobca uplatnil v podanom daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. Žalovaný k žalobným námietkam uvedeným v bode IV. žaloby uviedol, že pri deklarovaných zdaniteľných plneniach, ktoré mali byť dodané spoločnosťou FEBESCH s.r.o. bolo zistené, že tieto zdaniteľné plnenia nedodávala, ale tieto mali byť vykonané a dodané v subdodávkach, nakoľko spoločnosť FEBESCH s.r.o. nemala na ich výkon žiadne materiálne, technické ani personálne vybavenie. A. Q. ako konateľ spoločnosti FEBESCH s.r.o. ani nevedel označiť prípadných dodávateľov zdaniteľných plnení, tvrdil, že malo ísť o spoločnosť DK-SERVIS s.r.o., pri ktorej si pamätal len meno U.. Z dokazovania vyplynulo, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. je nekontaktná, nespolupracovala a za zdaňovacie obdobie jún 2019 nepodala kontrolný výkaz ani Daňové priznanie na DPH a nepriznala tak ani daň zo zdaniteľných plnení, ktoré mala poskytnúť spoločnosti FEBESCH s.r.o., ktorá ich mala následne poskytnúť žalobcovi. Žalovaný uviedol, že zo zistení vyplýva, že u spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. došlo k podvodnému konaniu, keďže táto spoločnosť nepreukázala dôkazy a doklady o vedení účtovníctva, je nekontaktná, bola jej zrušená registrácia pre DPH, nepriznala a neodviedla daň zo zdaniteľných plnení, ktoré mala následne spoločnosť FEBESCH s.r.o. fakturovať žalobcovi, a ktorý si z nich uplatnil odpočítanie dane. Zdaniteľné plnenia, ktoré žalobca preukazoval, že prijal od dodávateľa FEBESCH s.r.o., boli priamo spojené s daňovým podvodom, o ktorom mohol mať vedomosť, keď nepreukázal, že vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera, ako aj skutočnosti ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Spoločnosťou FEBESCH s.r.o. rovnako neboli predložené žiadne iné dôkazy (okrem faktúr, všeobecných objednávok a cenovej ponuky a ktorými disponoval sám správca dane), ktoré by preukazovali, že táto spoločnosť sa na dodaní deklarovaných zdaniteľných plnení skutočne podieľala. Žalobca nepredložil žiadne iné dôkazy okrem faktúr, všeobecných objednávok a cenovej ponuky, ktoré by jeho obozretnosť pri zdaniteľných plneniach preukazovali, napr. špecifikácia zoznamu pracovníkov vlastných alebo aj externých, evidencie dochádzok pracovníkov, ktorí sa na prácach podieľali pre budúce obchodnoprávne vzťahy (reklamácie o dodaných chybách a pod.), keďže práce mali byť vykonávané na objektoch prevádzky žalobcu. Aj tieto skutočnosti podľa žalovaného poukazujú na neobozretnosť žalobcu pri vstupe do obchodných aktivít s obchodnými partnermi a nemožno preto v žiadnom prípade hovoriť o obozretnom konaní žalobcu v prípade obchodných aktivít so spoločnosťou FEBESCH s.r.o., ktorá nevykazovala žiadne aktivity, resp. nepreukázala výkon ekonomickej činnosti a spoliehania sa na skutočnosť, že sa s A. Q., konateľom spoločnosti FEBESCH s.r.o. žalobca poznal niekoľko rokov a ich spolupráca bola bezproblémová. Tento záver o neobozretnom konaní žalobcu potvrdzoval aj samotný spôsob úhrady faktúr, kedy k ich úhrade pre spoločnosť FEBESCH s.r.o. nedošlo, z bankových výpisov spoločnosti FEBESCH s.r.o. a DK-SERVIS s.r.o. rovnako nevyplývajú žiadne úhrady týkajúce sa zdaniteľných plnení, ktorých odberateľom mal byť žalobca. Samotný spôsob prevzatia dlhu bol spochybnený, keď Zmluva o prevzatí dlhu, ktorá mala byť dôkazom o úhrade finančných prostriedkov za poskytnuté zdaniteľné plnenia, nie je dôkazom o týchto skutočnostiach, zo Zmluvy ani nevyplýva, na základe čoho došlo k prevzatiu dlhu I. P. a tieto dôkazy nepredložil ani žalobca ani I. P., ktorý len tvrdil, že niekedy v minulosti mal poskytnúť finančnú pomoc A. Q. a týmto malo dôjsť k vysporiadaniu tejto výpomoci, a preto spoločnosti DK-SERVIS s.r.o. ani nič neuhrádzal. Túto Zmluvu spochybňuje aj skutočnosť, že úhradu preberajúcemu dlžníkovi I. P. za prevzatie dlhu nevykonal žalobca Športcentrum Ekoma s.r.o., ale I.. I. T. ako súkromná osoba, pričom podľa Zmluvy mal úhradu vykonať práve žalobca. Z uvedených skutočností podľa žalovaného vyplýva, že žalovaný a správca dane nepostavili svoje rozhodnutie len na tom, že spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. nepreukázala plnenie a je nekontaktná, ale bolo preukázané, že priamo žalobca sa svojím konaním a správaním zapojil do zdaniteľných plnení poznačených podvodným konaním, o ktorom mohol mať vedomosť, keby vykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera ako aj skutočností ohľadom poskytnutia samotných zdaniteľných plnení. Žalovaný nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, že správca dane rozdielne raz uvádza, že nevykonal základné úkony smerujúce k prevereniu si obchodného partnera a druhýkrát, že preverenie si obchodného partnera nie je zákonnou povinnosťou

a stačí preukázať reálnosť deklarovaného obchodu. Ako už žalovaný poukázal aj v napadnutom rozhodnutí aj v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ alebo slovenskou judikatúrou, overovanie si obchodných partnerov nie je povinnosťou daňového subjektu, ale v prípade, ak si daňový subjekt uplatňuje nároky vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, napr. uplatnenie si nároku na odpočítanie DPH, musí byť schopný preukázať reálnosť deklarovaného obchodu a v prípade nepreverenia si obchodného partnera sa dostáva do dôkaznej núdze, ale sa taktiež môže prijatím zdaniteľných plnení podieľať na konaní poznačenom podvodom, ako tomu bolo v posudzovanom prípade. Jednoduché tvrdenia žalobcu o spoľahlivosti obchodného partnera s ohľadom na dĺžku obdobia, ktoré sa poznali, uvádzané vo vyjadreniach aj v žalobe, neboli podľa žalovaného dostatočným dôkazom o preverení si dodávateľa ako aj o spoľahlivosti tohto dodávateľa. Žiadnym iným dôkazom žalobca spoľahlivosť dodávateľa nepreukázal, čím nepreukázal dostatočné preverenie si svojho obchodného partnera ako aj skutočností týkajúcich sa dodania deklarovaných zdaniteľných plnení a takéto konanie žalobcu sa nevyznačuje obozretnosťou a potrebnou odbornosťou, ktorú možno od žalobcu ako daňového subjektu a podnikateľa očakávať, aby sa vyhol začleneniu do podvodných konaní v súvislosti s fungovaním systému DPH. Podľa žalovaného je tiež v rozpore so zásadou logiky a zásadou poctivého podnikania, aby žalobca ako podnikateľský subjekt nevykonal také úkony k prevereniu dodávateľa, resp. si zaobstaral dôkazy umožňujúcemu prípadné budúce uplatnenie nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti. Žalovaný zotrval na tom, že správca dane v rámci daňovej kontroly, v nasledujúcom vyrubovacom konaní a následne aj žalovaný v rámci odvolania, postupovali v súlade s Daňovým poriadkom, keď všetky zistené skutočnosti a predložené dôkazy a doklady hodnotili jednotlivo a aj vo vzájomných súvislostiach v súlade so i ustálenou judikatúrou Súdneho dvora EÚ a slovenskou judikatúrou týkajúcou sa podvodného konania. Podľa žalovaného v napadnutých rozhodnutiach tak správca dane i žalovaný uviedli úvahu, ktorou sa riadili pri prijatí záverov a v rozhodnutiach jasne uviedli, prečo žalobcovi nebolo priznané právo na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa DK-SERVIS s.r.o. a v čom žalobca vykonal nedostatočné opatrenia a ocitol sa tak v reťazci podvodných plnení. Žalovaný uviedol, že správca dane vo veci vykonal dostatočné dokazovanie na prijatie záverov o nepreukázanom odpočítaní dane, a preto žalovaný považoval napadnuté rozhodnutia za riadne odôvodnené, v rámci ktorých sa žalovaný a správca dane vysporiadali so všetkými skutočnosťami a tvrdeniami žalobcu, ktoré boli vyhodnotené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Žalovaný sa vyjadril aj k návrhu žalobcu na „povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia“ a uviedol, že žalobca nepredložil nové skutočnosti, ktoré by preukázali zistenie a posúdenie skutkového stavu inak, ako bolo zistené v daňovej kontrole, v následnom vyrubovacom i odvolacom konaní. Žalovaný trval na svojom rozhodnutí, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane a navrhol žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

11. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou žalovaného a v celom rozsahu sa pridržiaval svojich predchádzajúcich vyjadrení. Mal za to, že z vykonaného dokazovania v daňovom konaní vyplýva, že práce v prospech žalobcu boli riadne vykonané aj vyfakturované, čo potvrdil aj samotný žalovaný, pričom sám uviedol, že pre riadne uplatnenie odpočtu je nevyhnutné preukázať reálnosť obchodu. Žalovaný podľa žalobcu vyžaduje od neho splnenie podmienok nad rámec zákonných noriem, takéto požiadavky nepodložil žiadnymi ustanoveniami a neodôvodnil na základe akých zákonných noriem je žalobca povinný vykonávať šetrenie o tretích subjektoch, s ktorými nie je v žiadnom slovnom vzťahu. Podľa argumentácie žalovaného by si mal žalobca preverovať nielen osobu, od ktorej tovar/službu preberá, ale musel by preverovať aj dodávateľa a v konečnom dôsledku samotného výrobcu. Žalovaný podľa žalobcu žiadnym spôsobom neodôvodnil nevyhnutnosť požadovaných dôkazov a listín a neozrejmil, akým spôsobom by sa k nim žalobca mohol dostať, resp. akú zákonnú normu žalobca nesplnil alebo porušil. Bez náležitého odôvodnenia žalovaný podľa žalobcu de facto skonštatoval, že žalobca aj napriek tomu, že mu práce boli riadne vykonané a fakturované, sa zapojil do podvodného konania z dôvodu, že tretí subjekt, bez akéhokoľvek zmluvného vzťahu vo vzťahu k žalobcovi si nesplnil všetky svoje zákonné povinnosti, čím povinnosti tretieho subjektu preniesol na žalobcu a žalobcu za toto konanie sankcionuje.

12. Žalobca v žalobe požiadal správny súd o „povolenie odkladu vykonateľnosti rozhodnutia žalovaného z 21.10.2021“, ktoré podanie správny súd podľa obsahu považoval za žiadosť o priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle (ďalej len „“). Krajský súd v Banskej Bystrici o tomto návrhu žalobcu rozhodol Uznesením sp. zn.

-70 zo dňa 07.04.2022 tak, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol s poukazom na . Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2022. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa a miestne príslušný podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

14. Poverený zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržiaval dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného i v rozhodnutí správcu dane, ktorými žalobcovi nebol priznaný odpočet DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019 z dôvodu, že orgány verejnej správy dospeli k záveru, že žalobca sa zapojil do konania vykazujúceho znaky podvodu. Navrhol žalobu zamietnuť.

15. Podľa a (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

17. Podľa v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").

18. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa , v znení úč. k 30.09.2019 (ďalej len „Zákon o DPH“) (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa , (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

21. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

22. Podľa § 3 ods. 1, 3 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

23. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

24. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. 1)Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

25. Podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.

26. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) Ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019 vo výške 8.409,20 €. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie

správcu dane a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými žalobcom v správnej žalobe.

28. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy ( ). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím alebo nečinnosťou orgánu verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených . v ustanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia, alebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Je teda na každom žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy využije. Žalobca v preskúmavanej veci v prevažnej časti správnej žaloby prezentoval svoje názory na postup a závery správcu dane i žalovaného a to formou polemiky s parciálnymi časťami (žalobcom odcitovaného) odôvodnenia rozhodnutia žalovaného alebo správcu dane a následne prezentoval svoje vlastné skutkové a právne závery, odhliadnuc od skutočnosti, že v rozpore s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) založené, forsíroval svoje tvrdenie o tom, že z jeho strany došlo k splneniu všetkých zákonných podmienok na riadne uplatnenie práva na odpočítanie DPH. Žalobca konštatoval nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane bez konkrétnej argumentácie viažucej sa k dôvodom, na základe ktorých orgány verejnej správy napadnutým rozhodnutím žalovaného i správcu dane vyrubili žalobcovi rozdiel DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019 v dôsledku odmietnutia priznania žalobcom uplatneného nároku na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa tovaru a služieb FEBESCH s.r.o. Úlohou žalobcu bolo konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa v nadväznosti na . V časti správnej žaloby konkrétne skutkové a právne tvrdenia žalobcu vzťahujúce sa k prejednávanej veci a konkrétnym dôvodom, na ktorých sú napadnuté rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené, chýbajú. Správny súd nepredstavuje ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní, t.j. konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je v zmysle ustanovení viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ), pričom na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ( ). Súdny prieskum zákonnosti administratívneho rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je teda podľa striktne daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v , o ktorý prípad sa však v preskúmavanej veci nejedná). Úlohou správneho súdu nie je nezákonnosť preskúmavaných aktov alebo rozhodnutí orgánov verejnej správy a postupov orgánov verejnej správy vyhľadávať, všeobecné alebo odkazovacie námietky žalobcu špecifikovať na konkrétny prípad, ani ich nedostatočne vyjadrený obsah nahrádzať porovnávaním obsahu rozhodnutí s administratívnym spisom. Správny súd teda nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať, ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu alebo odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí za žalobcu konkretizovať. Všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. Žalobcom v žalobe uvedené všeobecne formulované a nekonkrétne žalobné námietky, ktoré z tohto dôvodu možno považovať len za vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu s postupom správcu dane i žalovaného, ako aj s hodnotením veci správcom dane a žalovaným, bránili tomu, aby správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle mohol na ich základe dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.

29. Pokiaľ bolo obsahom žalobných bodov a námietok prezentovanie vlastných skutkových a právnych záverov žalobcu, ku ktorým dospel výlučne na základe svojich tvrdení, resp. vyjadrenia všeobecného nesúhlasu so skutkovými a právnymi závermi žalovaného (navyše nekorešpondujúcich s dôvodmi, na ktorých boli preskúmavané rozhodnutia žalovaného i správcu dane založené), tieto samé o sebe nemôžu spôsobovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. K dôvodnosti žalobných námietok nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, resp. so zásadami logického uvažovania. Samotný fakt, že závery, na ktorých bolo napadnuté rozhodnutie založené, nie sú v súlade s názormi žalobcu, nepreukazuje jeho nezákonnosť. Bez vyjadrenia jasného stanoviska k súvisu týchto

námietok so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia, t.j. k otázke, v čom konkrétne sa žalovaný mýlil pri hodnotení podkladov a pri právnom posúdení veci a z akých dôvodov, pokiaľ rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí, vo svojej podstate nie sú tieto námietky ničím iným, len vyjadrením vlastného názoru, resp. všeobecného nesúhlasu s hodnotením žalovaného. Vyjadrenie nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu v konaní o preskúmanie jeho zákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. V rámci takto formulovaných žalobných bodov tak chýba zrozumiteľná argumentácia, v čom sa žalovaný mýlil, ak rozhodol spôsobom uvedeným v napadnutom rozhodnutí a to najmä z dôvodu, že žalobcom uplatnené dôvody nesmerovali k dôvodom odmietnutia priznania uplatneného nároku na odpočet DPH z faktúr od deklarovaného dodávateľa FEBESCH s.r.o.

30. Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov a nečinnosti orgánov verejnej správy, je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či si orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, alebo uplatnenie iného správneho aktu, alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo skutkového stavu, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo vydania opatrenia ( ). Preto v správnom súdnictve správny súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva ( ). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000). Keďže žalobca v prevažnej časti žalobných bodov dostatočne nekonkretizoval, v čom sa žalovaný mýlil alebo v čom sú jeho úvahy v rozpore so zákonom alebo so zásadami logického uvažovania v rámci preskúmavania napadnutého rozhodnutia v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe tak, ako bola žalobcom formulovaná, nebolo možné týmto žalobným bodom vyhovieť.

31. Žalobca v žalobe predovšetkým namietal nesprávne právne posúdenie veci. Argumentoval, že splnil všetky zákonné podmienky na riadne uplatnenie práva na odpočítanie DPH a že preukázal, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené a že došlo k dodaniu tovaru a služieb platiteľom dane uvedeným na faktúrach. Poukázal na to, že správca dane nespochybnil samotné dodanie tovaru a služieb pre žalobcu a svedok A. Q. (konateľ spoločnosti FEBESCH s.r.o.) pri výsluchu potvrdil, že práce boli pre žalobcu vykonávané a že vystavil faktúry za ich dodanie. Žalobca bez ďalšej konkretizácie, len s poukazom na ust. a a teda v podstate tvrdil, že žalobca si u spoločnosti FEBESCH s.r.o. objednal tovar a služby, ktoré boli riadnym spôsobom vykonané a dodané, čo nespochybnil ani správca dane a za tieto služby a tovar boli riadne vystavené faktúry. Túto námietku žalobcu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože dôvodom odmietnutia odpočtu DPH a následného vydania rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie jún 2019, bolo v podstate veci to, že správca dane preukázal, že žalobca prijatím faktúr a tým, že si odpočítal daň z faktúr (č. 28012019 - 32012019 špecifikovaných v bode 2. tohto rozsudku) za dodaný tovar a práce vykonané v areáli žalobcu od spoločnosti FEBESCH s.r.o., sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky daňového podvodu, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, ak by bol vykonal primerané opatrenia, ktoré bolo možné od neho rozumne očakávať, resp. ak by bol náležite obozretný pri obchodných transakciách s jeho dodávateľom. To znamená, že preskúmavané rozhodnutia správcu dane i žalovaného neboli založené na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie odpočtu DPH. Inak povedané, odpočet DPH nebol zo strany správcu dane (i žalovaného) odmietnutý z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH stanovených v . Vzhľadom na uvedené nebolo vo vzťahu k zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí relevantné tvrdenie žalobcu, že správca dane nespochybnil dodanie tovaru a služieb žalobcovi, ani vystavenie faktúr zo strany deklarovaného dodávateľa (FEBESCH s.r.o.). Tieto skutočnosti totiž neboli rozhodujúce

pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí. Zo žalobcom uplatnených dôvodov, ktoré teda fakticky nesmerovali k dôvodom rozhodnutia žalovaného i správcu dane, teda nebolo možné konštatovať, že rozhodnutie správcu dane i žalovaného by boli výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci. K relevantným dôvodom, na základe ktorých boli preskúmavané rozhodnutia (a právne posúdenie veci) založené, žalobca neprodukoval v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnenej v správnej žalobe žiadne námietky. Správny súd nie je oprávnený za žalobcu identifikovať dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí orgánov verejnej správy, ani ich vyhľadávať z obsahu ich odôvodnenia alebo z obsahu administratívnych spisov. Pokiaľ žalobca v rámci námietky nesprávneho právneho posúdenia veci uplatnenej v časti 5.1. správnej žaloby tvrdil, že správca dane ani žalovaný neuviedli v preskúmavaných rozhodnutiach dôvody, pre ktoré odmietli uznať žalobcovi nárok na odpočet DPH, toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného ani správcu dane, pretože tak správca dane, ako aj žalovaný, v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli všetky konkrétne rozhodné skutočnosti zistené v rámci výkonu daňovej kontroly i následného vyrubovacieho konania, všetky dôkazy a ich vyhodnotenie (jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach), na základe ktorých dospeli k záveru o dôvodoch odmietnutia žalobcom uplatneného práva na odpočet DPH z faktúr vystavených deklarovaným dodávateľom FEBESCH s.r.o. v kontrolovanom zdaňovacom období jún 2019. Správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí svoje závery odôvodnili aj poukazom resp. v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vo vzťahu k posúdeniu skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane, správca dane aplikoval tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel C-439/04, pričom tieto kritériá je možné konštruovať do štyroch nasledovných otázok, ktoré musia byť kumulatívne zodpovedané kladne: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dane dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? V preskúmavanom prípade správca dane všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne (viď str. 9-10 rozhodnutia správcu dane a bod 3 tohto rozsudku), a teda preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Postup správcu dane a žalovaného, ktorý stotožniac sa so závermi správcu dane potvrdil rozhodnutie správcu dane, ako aj následné právne posúdenie orgánmi verejnej správy bolo v súlade s relevantnou judikatúrou SD EÚ, ako aj s judikatúrou NS SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Pre úplnosť správny súd uvádza, že v rámci uplatnenej námietky nesprávneho právneho posúdenia žalobca neuviedol žiadne tvrdenia ani argumentáciu vo vzťahu k prijatým záverom správcu dane vyplývajúcim z vykonaného tzv. Axel Kittel testu. Žalobcom uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uplatnených v správnej žalobe preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

32. Žalobca v bode 5.2. správnej žaloby namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. K tejto uplatnenej námietke správny súd vo všeobecnosti považuje za potrebné predovšetkým uviesť, že pokiaľ žalobca uplatňuje námietku takým spôsobom, že odcituje jednotlivé parciálne časti z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia a následne k nim uvedie svoje vlastné závery (ktoré navyše v niektorých prípadoch nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia), takéto „námietky“ predstavujú len polemiku žalobcu s textom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. vyjadrenie nesúhlasu so skutkovými alebo právnymi závermi žalovaného, ktoré samé o sebe nemôžu spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Tak, ako už bolo uvedené v bode 29 tohto rozsudku, k dôvodnosti žalobnej námietky nepostačuje, ak žalobca s hodnotením veci žalovaným nesúhlasí bez toho, aby uviedol konkrétne nedostatky majúce za následok rozpor napadnutého rozhodnutia so zákonom, alebo so zásadami logického uvažovania. Z takto všeobecne uplatneného dôvodu nie je možné konštatovať nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane. Správny súd v preskúmavanom prípade zistil, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane obsahujú všetky náležitosti stanovené v § 63 Daňového poriadku, vrátane odôvodnenia, v ktorom orgány verejnej správy v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom vydaných rozhodnutí, vysporiadanie sa s námietkami daňového subjektu (žalobcu), ďalej uviedli, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správny

súd nezistil nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani rozhodnutia správcu dane pre nedostatok dôvodov a žalobcova námietka nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Pokiaľ žalobca v rámci uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného konkrétne poukázal na parciálne časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného (i správcu dane), v ktorých boli konštatované skutočnosti, na základe ktorých bolo zistené, že u DK SERVIS s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) došlo k podvodnému konaniu, t.j. poukázal na text, v ktorom správca dane i žalovaný odôvodňovali zistené skutočnosti relevantné pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvodnom konaní pre účely rozhodovania o odmietnutí ním uplatneného práva na odpočet DPH a na základe ktorých aplikovali tzv. Axel Kittel test (rozsudok SD EÚ C-439/04), ktorý je (tak ako už bolo uvedené v bode 31 tohto rozsudku) vyabstrahovaním kritérií pre posúdenie účasti na daňovom podvode, ktoré kritériá sú konštruované do štyroch otázok, ktoré musia byť zodpovedané kumulatívne kladne, pričom z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane, s ktorými dôvodmi sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia stotožnil aj žalovaný, vyplýva, že tieto boli zodpovedané kladne a boli riadne odôvodnené (viď str. 9 a 10 rozhodnutia správcu dane a bod 3 tohto rozsudku), pričom z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí žalovaného i správcu dane je zrejmá úvaha orgánov verejnej správy ozrejmujúca vyhodnotenie vykonaných dôkazov (jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach) i použitia právnych predpisov, a preto správny súd dospel k záveru, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane sú riadne a náležite odôvodnené v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Pokiaľ žalobca tvrdil, že jediným dôvodom, z ktorého má žalovaný i správca dane preukázané, že došlo k podvodnému konaniu, je skutočnosť, že subdodávateľ žalobcu (DK SERVIS s.r.o.) nepreukázal poskytnutie plnenia a je nekontaktný, toto tvrdenie žalobcu nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí. Z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí vyplývajú totiž všetky skutočnosti i dôkazy, na základe ktorých správca dane i žalovaný dospeli k záveru o podvodnom konaní, do ktorého sa zapojil žalobca prijatím zdaniteľného plnenia, pričom orgány verejnej správy uviedli rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých zistili, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa na takomto podvodnom konaní zúčastňuje. Žalobca v žalobe konkrétne neuviedol, v čom je úvaha správcu dane i žalovaného, ako aj hodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúcich relevantných skutočností zakladajúcich dôvody pre vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného v rozpore so zákonom, s obsahom vykonaných dôkazov alebo so zásadami logického uvažovania. Samotné tvrdenie žalobcu, že úvaha žalovaného uvedená v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je arbitrárna, lebo je podľa neho preukázané, že dodanie tovaru a služieb bolo reálne poskytnuté, nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

33. Pokiaľ žalobca poukázal na to, že žalovaný uviedol, že žalobca nevykonal úkony k prevereniu obchodného partnera, ale súčasne uvádza, že preverovanie obchodných partnerov nie je zákonnou povinnosťou žalobcu, a teda, že na jednej strane žalovaný tvrdí, že sú splnené podmienky na odpočet DPH a na druhej strane odpočet neuznáva, týmto žalobca len prezentuje svoje vlastné hodnotenie uvedenej skutočnosti bez toho, aby uviedol, aký má toto jeho tvrdenie vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca ďalej tvrdil, že v konaní riadne preukázal, že sa s A. Q. (konateľom spoločnosti FEBESCH s.r.o.) pozná a že túto skutočnosť potvrdil aj A. Q., pričom žalovaný ani správca dane sa podľa tvrdenia žalobcu s týmito tvrdeniami náležite nevysporiadali, keď uviedli, že je nedostatočné, v dôsledku čoho podľa žalobcu nemožno napadnuté rozhodnutie preskúmať. Správny súd k tomuto uvádza, že žalobca týmto tvrdením vyjadril len nesúhlas s vysporiadaním sa zo strany správcu dane i žalovaného s touto otázkou bez toho, aby súčasne uviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše je potrebné zdôrazniť, že v konaní nebolo sporné, že žalobca a konateľ spoločnosti FEBESCH s.r.o. (T. Q.) sa poznajú a toto tvrdenie žalobcu nespochybnil ani žalovaný ani správca dane. Rozhodné však podľa správneho súdu bolo to, že táto skutočnosť (že sa žalobca s konateľom dodávateľa poznali viac rokov), nie je postačujúca na to, aby správca dane i žalovaný považovali len samotnú túto skutočnosť za takú, na základe ktorej by bolo možné považovať za vykonanie dostatočných opatrení zo strany žalobcu na overenie si obchodného partnera, bez vykonania ďalších úkonov, resp. bez overenia iných relevantných skutočností ohľadne možnosti realizácie zdaniteľných plnení zo strany spoločnosti FEBESCH s.r.o. (pričom tieto konkrétne opatrenia správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí príkladmo uviedli). Pokiaľ žalobca tvrdil, že nemal oprávnenie skúmať vzťah medzi spoločnosťou FEBESCH s.r.o. (dodávateľ žalobcu) a DK SERVIS s.r.o. (subdodávateľ žalobcu) a v rozhodnutí nie je odôvodnené, prečo porušenie povinnosti zo strany DK SERVIS s.r.o. je pripisované na ťarchu žalobcu, správny súd uvádza, že správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí uviedli, že žalobca nevykonal opatrenia na to, aby sa svojím konaním - prijatím zdaniteľných plnení nezúčastnil konania (v reťazci spoločností) poznačeného daňovým podvodom a tvrdenie žalobcu,

že rozhodnutie žalovaného nie je v tomto smere odôvodnené, nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane. Porušenie povinností spoločnosťou DK SERVIS s.r.o. tak podľa správneho súdu nie je pripísané na ťarchu žalobcu, ale správca dane k uvedenej skutočnosti prihliadol v rámci zodpovedania relevantných otázok pri aplikovaní tzv. Axel Kittel testu. Obdobné tvrdenie žalobcu, že žalovaný nepreukázal, akým spôsobom došlo k podvodnému konaniu, nemá oporu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného i správcu dane, keďže tieto konkrétne skutočnosti sú v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí podrobne uvedené. Rovnako nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane tvrdenie žalobcu, že z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí nie je zrejmé, ako dospeli orgány verejnej správy k záveru, že o tomto podvodnom konaní žalobca vedel, keďže jednak v preskúmavaných rozhodnutiach sa uvádzajú všetky skutočnosti, na základe ktorých správca dane i žalovaný dospeli k záveru, že žalobca o podvodnom konaní mal alebo mohol vedieť (v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia teda absentuje žalobcom uvedené tvrdenie, že „žalobca vedel o podvodnom konaní“), pričom orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca mohol a mal vedieť, že sa prijatím zdaniteľného plnenia zúčastňuje na konaní poznačenom podvodom, keby bol obozretný a keby bol vykonal dostatočné overenie svojich obchodných partnerov (a to s poukazom na relevantnú judikatúru SD EÚ - rozsudky C-80/11, C-142/11). Pokiaľ žalobca uvádza v správnej žalobe text, ktorého obsahom sú úvahy o podnikateľskej činnosti vykonávanej prostredníctvom subdodávateľov, jedná sa len o prezentáciu všeobecných názorov žalobcu, bez označenia súvisu s preskúmavanou vecou a bez tvrdenia, aký má takáto jeho úvaha vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia i rozhodnutia správcu dane. Správny súd preto námietku nepreskúmateľnosti preskúmavaných rozhodnutí považoval za nedôvodnú a nemajúcu oporu v odôvodnení týchto rozhodnutí.

34. Žalobca v správnej žalobe (bod 5.3.) namietal nezistenie skutkového stavu dostatočným spôsobom na riadne posúdenie veci. Všeobecná námietka žalobcu spočívajúca v tvrdení, že „ako vyplýva zo žaloby i predchádzajúcich (bližšie žalobcom nešpecifikovaných) vyjadrení žalobcu, zo strany žalovaného, ako aj správcu dane nebol zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ako je zistený a následne odôvodnený v rozhodnutiach nemôže obstáť, “ je len vyjadrením vlastného názoru žalobcu, ktoré samé o sebe nemôže mať za následok nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, resp. je vyjadrením nesúhlasu so zisteným skutkovým stavom orgánmi verejnej správy, avšak bez označenia konkrétnych dôvodov a skutočností, z ktorých by mal takýto názor žalobcu vyplývať a aký by mali mať tieto dôvody a skutočnosti vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne uplatnená námietka bez označenia, ktoré skutočnosti a dôkazy boli vyhodnotené nesprávne alebo nedostatočne, alebo boli vyhodnotené v rozpore s ich obsahom alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania, neumožňuje správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane, pretože práve rozsahom a dôvodmi (ktoré musia byť v správnej žalobe dostatočne konkretizované) je správny súd pri prieskume viazaný. Pokiaľ žalobca konkrétne namietal, že „žalovaný ani správca dane nezistili žiadne skutočnosti od spoločnosti DK- SERVIS s.r.o. a vo vzťahu k tomuto subjektu len stroho skonštatovali, že tento subjekt je nekontaktný a že sa na sídle spoločnosti nenachádza“, takáto námietka nezodpovedá ani odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaného i správcu dane, ani nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z administratívneho spisu i z preskúmavaných rozhodnutí jednoznačne vyplýva, aké konkrétne úkony boli vykonané a aké konkrétne skutočnosti vo vzťahu k deklarovanému subdodávateľovi žalobcu boli zisťované tak správcom dane vykonávajúcim daňovú kontrolu u žalobcu, ako aj dožiadaným správcom dane (Daňový úrad Košice), pričom v odôvodnení rozhodnutí správcu dane i žalovaného sa uvádza, aký mali zistené skutočnosti vplyv na zistenie skutkového stavu, na základe ktorých bol prijatý záver odôvodňujúci správcovi dane odmietnuť, resp. nepriznať uplatnený nárok na odpočet dane. Nemá oporu v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí tvrdenie žalobcu, že len od nesplnenia si zákonných povinností tohto subjektu (DK-SERVIS s.r.o.) orgány verejnej správy odvodzujú deklarované podvodné konanie a následné nepriznanie uplatneného nároku na odpočet dane žalobcom, a to aj s poukazom na žalobcom deklarované reálne poskytnutia plnenia v prospech žalobcu. Tak, ako už bolo konštatované v prechádzajúcich bodoch tohto rozsudku, tak správca dane, ako aj žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli všetky rozhodujúce skutočnosti, ako aj úvahy, na základe ktorých dospeli k záveru, že sú splnené podmienky pre odmietnutie práva žalobcu na odpočítanie dane, a to nielen vo vzťahu k žalobcom označenému subjektu DK-SERVIS s.r.o. Správca dane i žalovaný v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí o.i. konštatovali aj to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca nebol obozretný, t.j. neprijal rozumné opatrenia, ktorými by zabránil svojej účasti na podvode a z nedbanlivosti sa zapojil do daňového podvodu (pričom orgány verejnej správy príkladmo identifikovali, o aké opatrenia sa malo jednať) a správne v odôvodnení peskúmavaných rozhodnutí poukázali na

to, že pokiaľ žalobca ako podnikateľ vstupoval do obchodných vzťahov s obchodnými partnermi, mal vykonať úkony smerujúce k prevereniu si týchto partnerov, ich podnikateľskej minulosti, personálneho zabezpečenia, aktuálneho zázemia, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoločnosťami a v niektorých prípadoch aj iné špecifické vlastnosti (technické alebo materiálne požiadavky) dodávaných zdaniteľných plnení. Orgánmi verejnej správy bolo zistené, že žalobca takéto opatrenia nevykonal, keďže uvádzal len to, že svojho dodávateľa (FEBESCH s.r.o.) pozná viac ako 15 rokov, čo podľa správcu dane i žalovaného nepostačuje na to, aby bola považovaná za splnenú požiadavka vyplývajúca o.i. aj zo záverov rozsudkov SD EÚ (napr. vo veciach C-80/11 a C-142/11), z ktorých vyplýva zamietnutie zo strany daňového orgánu práva na odpočítanie DPH v prípade nezákonného konania osoby, ktorá vystavila faktúru a povinnosť zdaniteľnej osoby ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) osoby vystavujúcej faktúru (dodávateľa, subdodávateľa) a preukázať ho. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, prípadne o ďalších subjektoch v reťazci, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar alebo služby, aby sa tak uistil o jeho spoľahlivosti, na čo správne poukázal aj správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok SD EÚ vo veci Vikingo (C-610/19, bod 54), v ktorom sa uvádza: „Pokiaľ ide v tomto zmysle o mieru zodpovednosti požadovanej od zdaniteľnej osoby, ktorá chce uplatniť právo na odpočítanie dane, Súdny dvor už viac krát rozhodol, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Určenie opatrení, ktoré možno v danom prípade dôvodne požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si právo na odpočítanie DPH na zabezpečenie, aby jej transakcie neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností uvedeného prípadu vo veci samej (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21.06.2012 Mahagében a Dávid, C-80/11 a C-142/11, EÚ:C:2012:373, body 54 a 59, ako aj z 19.10.2017 Paper Consult C-101/16, EÚ:C:217:775, bod 52).“ Správny súd vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobcovu námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave vyhodnotil ako nedôvodnú.

35. Žalobca v žalobe (bod 5.4.) namietal, že skutkový stav vzatý za základ (rozhodnutia) je v rozpore s obsahom spisu. Tvrdil, že za skutkový stav vzatý za základ zo strany žalovaného je to, že „spoločnosť DK-SERVIS s.r.o. si nesplnila povinnosti vyplývajúce jej zo a ďalších predpisov týkajúcich sa daní a ich správy“. Takéto tvrdenie žalobcu však nemá oporu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ani v odôvodnení rozhodnutia správcu dane, z ktorých jednoznačne vyplýva, že skutkový stav vzatý za základ rozhodnutí orgánu verejnej správy tvorili konkrétne skutočnosti odôvodňujúce prijatý záver, že žalobcom deklarované zdaniteľné plnenia boli spojené s podvodným konaním, o ktorom žalobca mohol mať vedomosť, a preto mu nevzniklo právo na odpočítanie dane, ktoré si uplatnil v podanom Daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2019. Pokiaľ žalobca v rámci tejto námietky tvrdil, že zo spisu jednoznačne vyplýva, že došlo k reálnemu poskytnutiu plnenia a následnému vystaveniu faktúr, čo je podľa žalobcu potvrdené tak listinami, ako aj výpoveďami štatutárnych orgánov žalobcu a spoločnosti FEBESCH s.r.o., takáto námietka má jednak charakter všeobecného tvrdenia (bez označenia konkrétnych dôkazov - listín a výpovedí, z ktorých by takýto záver vyplýval) a jednak predstavuje len vlastné hodnotenie dôkazov žalobcom, ktoré nemá samé o sebe za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane a to navyše za situácie, že preskúmavané rozhodnutia ani neboli založené na tom, že by uplatnený odpočet DPH orgány verejnej správy žalobcovi neboli priznali z dôvodu, že neboli splnené hmotnoprávne podmienky na uplatnenie odpočtu DPH v zmysle . Ako už bolo (opakovane) vyššie uvedené, z rozhodnutia správcu dane i žalovaného vyplýva, že žalobcovi bolo zamietnuté právo na odpočet dane z dôvodu, že žalobca mal alebo mohol vedieť, že sa nadobudnutím tovaru alebo prijatím služieb zakladajúcim právo na odpočítanie dane zúčastní transakcie, ktorá bola súčasťou podvodu, ktorého sa dopustil dodávateľ alebo iný subjekt na vstupe alebo na výstupe v zistenom dodávateľskom reťazci. Žalobca napokon v žalobe (v rámci tejto uplatnenej námietky) ani neuviedol, aký by toto tvrdenie malo mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Ak žalobca tvrdil, že „žalovaný mal za to, že došlo k podvodnému konaniu, avšak toto podľa žalobcu nevyplýva zo žiadneho dôkazného prostriedku a ide len o ničím nepreukázané domnienky žalovaného založené na tom, že subjekt, s ktorým žalobca nemal žiadny zmluvný vzťah (DK-SERVIS s.r.o.) nebol vo vzťahu k správcovi dane kontaktný,“ toto tvrdenie žalobcu opäť nemá oporu v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaného ani rozhodnutia správcu dane a predstavuje len vlastné hodnotenie vykonané žalobcom, resp. vyjadrenie odlišného názoru so závermi preskúmavaných rozhodnutí. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného (i správcu dane) jednoznačne vyplýva, že nielen (výlučne) nekontaktnosť deklarovaného

subdodávateľa žalobcu (DK-SERVIS s.r.o.) vo vzťahu k správcovi dane bola dôvodom na prijatie záveru o tom, že žalobca sa prijatím deklarovaných zdaniteľných plnení podieľal na konaní majúcom znaky podvodného konania, o ktorom žalobca mal alebo mohol vedieť. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené a vyhodnotené všetky relevantné skutočnosti a dôkazy, z ktorých takýto záver správca dane i žalovaný vyvodili, pričom správny súd opakovane uvádza, že pre posúdenie skutočnosti, či žalobca bol účastný na podvode na DPH na účely rozhodnutia o odmietnutí práva na odpočítanie dane správne aplikovali tzv. Axel Kittel test, ktorý je vyabstrahovaním kritérií pre posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku SD EÚ vo veci Axel Kittel C-439/04. Takýto postup je súladný, resp. vyplýva aj z judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozsudok NSS SR sp. zn. zo dňa 24.08.2022), resp. Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-610/19 Vikingo). Žalobca vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré boli rozhodné pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí, neuviedol žiadne námietky, a preto jeho všeobecná námietka neumožňovala správnemu súdu preskúmať nezákonnosť napadnutých rozhodnutí a v konečnom dôsledku nebola sama o sebe spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí. Správny súd totiž nie je oprávnený za žalobcu vyhľadávať a ani špecifikovať dôvody nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí z ich odôvodnenia alebo z obsahu administratívnych spisov. Správny súd pre úplnosť upriamuje pozornosť na to, že dôvodom odmietnutia odpočtu DPH a následného vydania rozhodnutia o vyrubení rozdielu DPH, bolo v samej podstate veci to, že správca dane preukázal, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca poznačeného podvodným konaním, o ktorom mohol alebo mal vedieť. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného reťazca sa spravidla vychádza z predpokladu, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH, medzi ktoré patrí aj materiálna existencia plnenia, sú splnené. Je teda zrejmé, že v preskúmavanom prípade nebolo potrebné špeciálne zohľadňovať dodanie deklarovaného plnenia, keďže jeho existencia musela byť správcom dane prezumovaná už v momente, kedy nadobudol podozrenie o poznačení dotknutého obchodného reťazca podvodom, inak by správca dane odmietol odpočet DPH z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú a nemajúcu vplyv na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.

36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V preskúmavanom prípade žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.