Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Cb-206-2014.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9Cb/206/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci navrhovateľa DELH, s.r.o., so sídlom Mníchova Lehota 305, IČO: 36845647, zast. Advokátska kancelária Mikita, s.r.o., so sídlom Trenčín, 1. mája 11, IČO: 36861901, proti odporcovi SEDASPORT, s.r.o., so sídlom Myjava, Staromyjavská 1031/14, IČO: 36315788, o zaplatenie 4.910,90 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.740,09 Eur, 8,05% ročný úrok z omeškania zo sumy 4.910,90 Eur od 01.07.2014 do 29.10.2014 a zo sumy 1.740,09 Eur od 30.10.2014 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku v sume 104,-Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v sume 619,80 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 4.910,90 Eur s 9,15% ročným úrokom z omeškania od 22.06.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že na základe Dohody medzi zamestnávateľmi o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 01.03.2011 vykonával navrhovateľ pre odporcu zváračské a zámočnícke práce. Následne navrhovateľ tieto práce fakturoval faktúrami, ktoré odporca priebežne uhrádzal, a to až do okamihu, kedy mu navrhovateľ fakturoval vykonané plnenie- práce vykonané v mesiaci apríl 2014 vo výške 5.005,78 Eur. Túto faktúru uhradil odporca so značným omeškaním a následne už faktúru za máj 2014 č. 2014/15 na sumu 4.910,90 Eur odporca neuhradil.
Listom zo dňa 11.11.2014 vzal navrhovateľ svoj návrh v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.170,09 Eur späť, žiadal odporcu zaviazať k zaplateniu sumy 1.740,09 Eur, 9,15% ročného úroku z omeškania zo sumy 4.910,90 Eur od 22.06.2014 do 30.10.2014 a zo sumy 1.740,09 Eur od 31.10.2014 do zaplatenia.
Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 14.01.2015 č.k. 9Cb/206/2014-17 súd takto upravenému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Proti platobnému rozkazu podal odporca odpor, v ktorom uviedol, že z pôvodne uplatnenej sumy uhradil navrhovateľovi sumu 3.170,09 Eur, teda neuhradená je časť faktúry vo výške 1.740,81 Eur. Splatnosť faktúry č. 2014/15 nastala podľa uzatvorenej zmluvy do 20 dní od doručenia faktúry odporcovi, takže navrhovateľ nesprávne určil lehotu splatnosti faktúry. Úrok z omeškania môže požadovať až od 01.07.2014 a nie od 22.06.2014. Namietol tiež výšku úroku z omeškania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením výpisu z obchodného registra na účastníkov konania, faktúrou č. 2014/15, Dohodou medzi zamestnávateľmi o dočasnom prideľovaní zamestnancov zo dňa 01.03.2011 s dodatkom č. 7, odporom proti platobnému rozkazu.
Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 01.03.2011 uzatvorili Dohodu medzi zamestnávateľmi o dočasnom prideľovaní zamestnancov (ďalej len dohoda). Na jej základe sa navrhovateľ (pôvodne podnikajúci pod obchodným menom CERGO, s.r.o.) zaviazal dočasne prideliť svojich zamestnancov na výkon práce u odporcu ako užívateľského zamestnávateľa na pozície zvárač a zámočník, poprípade iné profesie podľa požiadaviek odporcu. Bola dohodnutá cena za vykonanie zadaných prác v článku II. tejto zmluvy. K zmluve boli uzatvorené dodatky týkajúce sa trvania zmluvy.
Faktúrou č. 2014/15 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi sumu 4.910,90 Eur, ktorá bola podľa faktúry splatná 21.06.2014. Vyúčtované boli zváračské a zámočnícke práce za mesiac máj 2014. Z tejto sumy uhradil odporca dňa 30.10.2014 sumu 3.170,09 Eur (v tejto časti vzal navrhovateľ svoj návrh späť). Odporca voči uplatnenej zvyšnej sume nenamietal (i keď uviedol, že dlžná suma má byť 1.740,81 Eur, teda viac, ako si uplatňuje navrhovateľ), rozporoval iba splatnosť tejto sumy.
Pokiaľ ide o zmluvný vzťah účastníkov, tento vychádza z § 58 Zákonníka práce, pričom na samotné obchodné vzťahy účastníkov sa vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka vychádzajúc z jeho § 261 ods. 1, keďže obaja účastníci sú podnikatelia a k realizácii ich vzájomných obchodných vzťahov došlo pri realizácii ich podnikateľskej činnosti. Tento charakter činnosti bol zrejmý už pri uzatváraní samotnej dohody.
Podľa čl. II uzatvorenej dohody sa účastníci dohodli, že fakturácia sa bude uskutočňovať vždy jedenkrát do mesiaca po ukončení odpracovaného mesiaca na základe odpracovaných hodín zamestnancov navrhovateľa a s odsúhlasením zástupcu odporcu podľa evidencie dochádzky a skutočne odpracovaných hodín. Podľa čl. III tejto dohody sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dohodnutú cenu formou faktúry a v lehote do 20 dní od jej obdržania od zamestnávateľa ju uhradiť na účet navrhovateľa.
Fakturácia medzi účastníkmi prebiehala za mesačné obdobia v súlade s uzatvorenou zmluvou. Z predloženej faktúry č. 2014/15 vyplýva, že táto bola vystavená dňa 09.06.2014, je teda zrejmé, že k splatnosti faktúry nemohlo dôjsť už 21.06.2014, keďže najskorším možným termín splatnosti podľa faktúry mohol byť 29.06.2014 (20 dní od 09.06.2014). Navrhovateľ pritom nepreukázal, kedy faktúru odporcovi doručil, z písomného odporu odporcu vyplýva, že to bolo 10.06.2014. Súd preto vychádzal z tohto tvrdenia, ktoré navrhovateľ žiadnym spôsobom nespochybnil a nepreukázal, že by k doručeniu faktúry došlo prípadne už v deň jej vystavenia. Splatnosť ceny za práce tak nastala najneskôr dňa 30.06.2014. Iné námietky odporca voči pohľadávke navrhovateľa nemal. Súd preto odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 1.740,09 Eur v súlade s návrhom navrhovateľa, keďže tento sa domáha sumy nižšej, ako zostala neuhradená.
Navrhovateľ ďalej žiadal priznať úrok z omeškania.
Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných podmienkach a nekalej obchodnej praxi (§ 369d) účinné od 1. februára 2013 sa nevzťahujú na záväzkové vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.
V danom prípade bol záväzkový vzťah uzatvorený 01.03.2011, teda pred 01.02.2013.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka účinného do 01.02.2013, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže splniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka účinného ku dňu vzniku omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov občianskeho práva účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Podľa § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku záväzkového vzťahu, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.06.2014 do 09.09.2014 vo výške 0,05%.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že omeškanie nastáva bez ohľadu na príčinu, pre ktorú dlžník svoj záväzok nesplnil. Nastáva teda automaticky. Dlžník sa dostáva do omeškania uplynutím času plnenia. V danom prípade bol čas plnenia určený priamo dohodou (čl. III - 20 dní od obdržania faktúry). Odporca sa tak dostal do omeškania dňom nasledujúcim po splatnosti dlžnej sumy, t.j. dňom 01.07.2014. Patrí mu preto úrok z omeškania zo sumy 4.910,90 Eur za dobu od 01.07.2014 do 29.10.2014 (dňa 30.10.2014 uhradil odporca sumu 3.170.09 Eur) a zo sumy 1.740,09 Eur za dobu od 30.10.2014 do zaplatenia. Úrok z omeškania patrí navrhovateľovi vo výške 8,05% ročne (základná sadzba ku dňu vzniku omeškania bola vo výške 0,05% + 8 percentuálnych bodov).
V časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal vyššieho úroku z omeškania a za ďalšie dni bol návrh zamietnutý.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný iba v nepatrnej časti, preto mu súd priznal náhradu trov konania v celosti. Jeho neúspech spočíval iba v nepriznaní časti úrokov z omeškania.
Trovy navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu v sume 104,-Eur a z trov právneho zastúpenia. Tie boli určené podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Právny zástupca navrhovateľa uskutočnil tieto úkony právnej pomoci:
- prevzatie veci dňa 14.07.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 170,97 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.a/ citovanej vyhlášky- základ 4.910,90 Eur),
- podanie návrhu na súd dňa 03.10.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 170,97 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),
- čiastočné späťvzatie návrhu zo dňa 11.11.2014, za čo mu patrí odmena vo výške 121,17 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.b/ citovanej vyhlášky),
- účasť na pojednávaní súdu dňa 02.10.2015, za čo mu patrí odmena vo výške 81,33 Eur (§ 10 ods.l a § 14 ods.l písm.c/ citovanej vyhlášky). Celkove tak tarifná odmena predstavuje 544,44 Eur. Ku každému úkonu patrí paušálna suma náhrad- v roku 2014 vo výške 8,04 Eur, v roku 2015 vo výške 8,39 Eur, paušálna náhrada potom za všetky úkony predstavuje 32,51 Eur. Ďalším hotovými výdavkami právneho zástupcu navrhovateľa je cestovné určené podľa § 15 a § 16 ods.4 horeuvedenej vyhlášky. Cestovné patrí právnemu zástupcovi navrhovateľa za deň 02.10.2015 za cestu Trenčín- Nové Mesto nad Váhom a späť, t.j. za 54 km, pri spotrebe podľa technického preukazu použitého vozidla 8,5 l/100km, pri cene PHM vo výške 1,092 Eur/liter. Náhrada za PHM tak predstavuje
spolu 5,01 Eur (4,59 litra x 1,092 Eur) a paušálna náhrada 9,88 Eur (54 km x 0,183 Eur). Celkove tak cestovné za tento deň predstavuje 14,89 Eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa patrí podľa § 17 ods.l citovanej vyhlášky náhrada za stratu času, a to za deň 02.10.2015, za 2 polhodiny, v roku 2015 á 13,98 Eur, t.j. spolu vo výške 27,96 Eur. Celkove potom trovy právneho zastúpenia patria vo výške 619,80 Eur. Odporca bol preto zaviazaný k zaplateniu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 104,-Eur a k zaplateniu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 619,80 Eur. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa (§ 160 ods.l a § 149 ods.l O.s.p).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.