Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_9Co-391-2013.pdf
PDF · 91.21 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/391/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: K. Č., W.. T., R.. XX.XX.XXXX, R. D. C. H. XX, D., o zaplatenie 248,95 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 10C/268/2012-45 zo dňa 09. apríla 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, doručený súdu dňa 06.09.2012, ktorým sa voči odporkyni domáhal zaplatenia sumy 248,95 € s 9% úrokom z omeškania ročne od 06.09.2009 až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Zároveň rozhodol, že odporkyni sa náhrada trov nepriznáva.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že právny predchodca navrhovateľa - spoločnosť Slovak Telekom, a.s., uzavrel s odporkyňou Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby. Zmluvou o pripojení zo dňa 21.08.2006 sa odporkyňa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení a Všeobecnými podmienkami. Odporkyňa sa zaviazala odoberať od Slovak Telekom, a.s. zvýhodnený program 20+20 viac a spolu s týmto programom jej bol poskytnutý zľavnený mobilný telefón LG B2100 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk, pričom cena tohto telefónu podľa Cenníka bola 3.990,- Sk, čo je 132,74 €. V prípade nedodržania zmluvných podmienok bolo povinnosťou odporkyne uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v Zmluve/Dodatku o pripojení. Účelom zmluvnej pokuty bolo naplnenie jej funkcie ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá vznikne ako dôsledok nesplnenia záväzku odporkyne zotrvať počas doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa. Podľa tvrdení navrhovateľa, počas 24 - mesačnej doby viazanosti odporkyňa porušila podmienky vyplývajúce jej zo Zmluvy o pripojení bod 1 písm. b), t.j. riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby. Následne jej bola zo strany navrhovateľa vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX so zmluvnou pokutou v sume 248,95 €, za obdobie od 15.7.2009 do 14.8.2009, splatná dňa 5.9.2009. Podľa tvrdenia navrhovateľa odporkyňa túto faktúru neuhradila. Na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 09.04.2013
- na otázku súdu, aké faktúry odporkyňa neuhradila, kedy a za aké obdobie, nevedel právny zástupca navrhovateľa špecifikovať. Rovnako nevedel vysvetliť ani tzv. históriu kontraktu, ktorú do spisu založil ako výstup z počítača. Ďalej právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyňa neuhrádzala faktúry do doby ich splatnosti a preto právnemu predchodcovi vzniklo právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Vo vzťahu k upomienkam uviedol, že upomienky nemá k dispozícii, nakoľko sú zaarchivované. Vykonaným
dokazovaním súd prvého stupňa ďalej zistil, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom uzatvorenej dňa 16.12.2011 bola predmetná pohľadávka za odplatu postúpená na navrhovateľa. (Zmluva je registrovaná pod Spr.3098/2012.)
Po právnej stránke súd prvého stupňa posúdil vec podľa § 120 ods. 1 O.s.p. a § 153 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné vyhovieť, a to pre neunesenie dôkazného bremena zo strany navrhovateľa. Argumentoval tým, že okrem formulárového návrhu, Zmluvy o pripojení vrátane jej Dodatku, Faktúry na zaplatenie zmluvnej pokuty a histórie kontraktu ako výstupu z počítačového systému, ktorú nevedel právny zástupca navrhovateľa súdu ozrejmiť, z obsahu spisu nijako nevyplýva, či odporkyňa skutočne nedodržala zmluvné podmienky a teda z akého dôvodu jej právny predchodca navrhovateľa fakturoval predmetnú zmluvnú pokutu. Z formulárového návrhu vyplýva, že nedodržala zmluvné podmienky a nedodržala dobu 24 mesačnej viazanosti, z výsluchu navrhovateľa vyplýva, že faktúry vlastne uhrádzala, ale nie v dobe splatnosti, pričom o tejto či inej skutočnosti sa v spise žiadny dôkaz nenachádza. Ďalej argumentoval tým, že navrhovateľ súdu nepredložil žiadnu upomienku na zaplatenie ceny za poskytované služby a ani dôkaz o jej doručení resp. nedoručení. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia následne uviedol, že nemohol ani posúdiť oprávnenosť fakturovanej zmluvnej pokuty (7.500,- Sk), ktorá je vo vzťahu k poskytnutej protihodnote v cene MT LG 2100 (3.990,- Sk) neprimerane vysoká. Ďalej uviedol, že z histórie kontraktu sa nedalo vyvodiť v akom období odporkyňa nedodržala podmienky zmluvy, či viazanosti, resp. splatnosti faktúr a túto skutočnosť nevedel spoľahlivo súdu ozrejmiť ani samotný navrhovateľ.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, vyhovel jeho návrhu v celom rozsahu a zaviazal odporkyňu nahradiť mu trovy odvolacieho konania. K súdom prvého stupňa tvrdenému neuneseniu dôkazného bremena uviedol, že povinnosť tvrdenia uniesol a preukázal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v právnom vzťahu počas doby viazanosti dohodnutej v bode 4 Zmluvy o pripojení. Mal za to, že spravodlivo nemožno od nikoho žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Namietal, že nemožno požadovať, aby preukazoval, že si odporkyňa nesplnila svoju povinnosť riadne a včas platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a porušila dobu viazanosti. Tvrdil, že priloženou faktúrou preukázal uplatnenie si zmluvnej pokuty voči odporkyni a riadne tvrdil dôvodnosť nároku na zaplatenie. Zastával názor, že v spore o zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovo bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou ako účastníkom uzavrel zmluvu o pripojení a odporkyňa právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za telekomunikačné služby neplatila riadne a včas. Z tohto bremena tvrdenia pre navrhovateľa vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Navrhovateľ tvrdil, že túto skutočnosť riadne preukázal Zmluvou o pripojení, ktorá bola spolu so žalobou predložená súdu. Navrhovateľ tým uniesol bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Následne poukázal na to, že pri posudzovaní dôkazného bremena treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia neplnenia si povinností majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Nie je možné zo strany súdu následne sankcionovať navrhovateľa za nepreukázanie nesporných skutočností medzi účastníkmi konania nepriznaním uplatneného nároku. Súdu prvého stupňa vytkol, že z jeho strany došlo k procesnému zvýhodneniu odporkyne a k zásadnému porušeniu rovného postavenia účastníkov konania garantovaného ust. § 18 O.s.p., ako aj čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. S argumentáciou súdu prvého stupňa, že riadne netvrdil a nepreukázal porušenie povinností zo strany odporkyne, navrhovateľ nesúhlasil. Opätovne zopakoval, že odporkyňa neuhrádzala právnemu predchodcovi navrhovateľa faktúry, ktoré jej boli zasielané pravidelne za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby riadne a včas, čím porušila povinnosti jej vyplývajúce z Dodatku k Zmluve o pripojení z bodu 1 písm. b/ „záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platným Cenníkom Služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a týmto Dodatkom.“ V ďalších častiach odvolania sa navrhovateľ vyjadroval k otázkam prijateľnosti dojednania zmluvnej pokuty, porušenia zásady zmluvnej voľnosti a jeho ďalšie odvolacie námietky sa týkali aj nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 10 ods.1 O.s.p.) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p.); dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zastal názor, že vzhľadom na vykonané dokazovanie prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec tiež správne právne posúdil, keď na danú právnu vec aplikoval predovšetkým ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a § 153 ods. 1 O.s.p. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil, tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom v odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné.
Podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na zdôraznenie správnosti rozsudku prvostupňového súdu odvolací súd dopĺňa, že v súdenej veci ide jednoznačne o sporové konanie, v ktorom je povinnosťou účastníkov konania nielen tvrdiť (bremeno tvrdenia), ale na preukázanie svojich tvrdení aj označiť dôkazy a označené dôkazy predložiť (dôkazná povinnosť), pričom aktivita v tomto smere zaťažuje práve účastníkov konania.
V predmetnom konaní navrhovateľ uplatnený peňažný nárok voči odporkyni predstavujúci zmluvnú pokutu vyvodzoval z porušenia povinností odporkyne platiť úhradu za poskytnuté služby na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 21.08.2006 uzavretej podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách a podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. V návrhu na začatie konania navrhovateľ uviedol, že odporkyňa sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu Služieb. Aj vo svojom odvolaní navrhovateľ opätovne uviedol, že odporkyňa neuhrádzala právnemu predchodcovi navrhovateľa faktúry, ktoré jej boli zasielané pravidelne za poskytovanie elektronickej komunikačnej služby riadne a včas, čím porušila povinnosti jej vyplývajúce z Dodatku k Zmluve o pripojení z bodu 1 písm. b/ „záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu Služieb Podniku podľa zvoleného programu Služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. platným Cenníkom Služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. a týmto Dodatkom.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nedodržanie zmluvných povinností zo strany odporkyne voči právnemu predchodcovi navrhovateľa malo spočívať v porušení povinností plynúcich z Dodatku k Zmluve o pripojení v bode 1 písm. b/ t.j. záväzok riadne a včas platiť cenu služieb poskytnutých resp. poskytovaných zo strany navrhovateľa.
Navrhovateľ v konaní predložil ako dôkaz (len) „formulárový“ návrh, Zmluvu o pripojení vrátane jej Dodatku zo dňa 21.08.2006, faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2009 na zaplatenie zmluvnej pokuty a v priebehu konania históriu kontraktu ako výstup z počítačového systému, ktorú však právny zástupca navrhovateľa na otázku súdu na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa dňa 09.04.2013 nevedel vysvetliť. Nevedel povedať a ani ozrejmiť, ktoré resp. aké faktúry odporkyňa nezaplatila, kedy a ani za aké obdobie. Na predmetnom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že odporkyňa nerealizovala úhrady do splatnosti faktúr, že faktúry síce uhrádzala, ale nie včas, pričom upomienku k dispozícii nemal argumentujúc tým, že je to zaarchivované.
Súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa konštatujúc nesplnenie dôkaznej povinnosti navrhovateľa v sporovom konaní, ktoré vyústilo do jeho následného neunesenia dôkazného bremena. Následky spojené s neunesením dôkazného bremena (po riadnom poučení súdu prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p.) dopadajú na účastníka konania a premietajú sa do procesného neúspechu v konaní tak, ako tomu bolo i v posudzovanej veci - do zamietnutia návrhu.
Po dôkladnom posúdení vyššie uvedených skutočností sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z obsahu celého spisového materiálu nevyplýva, či odporkyňa skutočne nedodržala zmluvné podmienky. Majúc za to, že samotné vyúčtovanie zmluvnej pokuty faktúrou nie je bez ďalšieho dôkaz preukazujúci porušenie povinností zo strany odporkyne, odvolací súd dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, a to, že navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť uplatňovanej sumy. Navrhovateľ uplatnený nárok odôvodňoval len všeobecnou argumentáciou spočívajúcou v tom, že odporkyňa porušila zmluvné povinnosti, a to povinnosť plniť svoje záväzky riadne a včas. Nijakým spôsobom však nekonkretizoval, o ktorý konkrétny záväzok malo ísť, resp. ktoré konkrétne platby či faktúry odporkyňa neuhradila. Odvolací súd preto dospel k presvedčeniu, že navrhovateľ nijakým spôsobom nepreukázal porušenie primárnej zmluvnej povinnosti odporkyňou, a preto má za to, že záver súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena zo strany navrhovateľa je správny. V tejto súvislosti odvolací poznamenáva, že procesnú pasivitu navrhovateľa v konaní nemôže súd odstrániť a ani nahradzovať. Samotné vyúčtovanie zmluvnej pokuty vo faktúre nie je dôkazom preukazujúcim porušenie primárnych povinností. Z navrhovateľom predloženého dôkazu - faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2009 so zmluvnou pokutou v sume 248,95 €, nemohol súd „hádať“ odpovede na rozhodujúce skutkové otázky a kompenzovať tak procesnú pasivitu navrhovateľa.
Vo vzťahu k ostatným odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd uvádza, že sa nimi nezaoberal, nakoľko sa netýkali prejednávanej veci a absolútne nekorešpondovali odôvodneniu napadnutého rozsudku. Z rozhodovacej činnosti je odvolaciemu súdu známe, že zo strany navrhovateľa išlo o formulárové odvolanie - podanie, ktoré uplatňuje v každej z obdobných vecí, v ktorých vystupuje ako navrhovateľ a domáha sa zaplatenia určitej sumy titulom zmluvnej pokuty.
Pre úplnosť považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že ak by aj navrhovateľ preukázal porušenie primárnej zmluvnej povinnosti odporkyňou a uniesol tak dôkazné bremeno, ním uplatňovaný nárok na priznanie zmluvnej pokuty v súdenej veci by neobstál. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že predmetná Zmluva o pripojení vrátane Dodatku zo dňa 21.08.2006, uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou, predstavuje spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Obč. zák. a spĺňa všetky znaky typovej tzv. „formulárovej“ zmluvy podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom je potrebné zdôrazniť, že jednou z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Navrhovateľ ponúkal odporkyni svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť od spotrebiteľov v paušálnej výške (7.500,- Sk/248,95 €) bez ohľadu na to, o aké porušenie zmluvných povinností pôjde; hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení v bode 4. V Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 21.08.2006 je dojednané, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka ((najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2, alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6. Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku)) signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení, alebo vzťahov a zmluvné pokuty za porušenie povinností, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Navrhovateľ uplatňuje sankciu v podobe zmluvnej pokuty za porušenie akejkoľvek zmluvnej povinnosti vo výške, ktorá je nezmenená bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Dojednané zmluvné pokuty zaväzovali odporkyňu k zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby viazanosti teda 24 mesiacov a to aj v prípade ak si účastník zmluvy plnil svoju povinnosť odoberať služby poskytované navrhovateľom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Navrhovateľ nerozlišuje medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ ukončí zmluvu krátko pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď sa tak stane na začiatku doby viazanosti, a preto aj v dôsledku tohto je potrebné považovať takéto zmluvné dojednanie za neprijateľné.
Odvolací súd nepopiera význam zmluvnej pokuty, uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania a nepopiera ani popri sebe uplatňovanie úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu. Podľa názoru odvolacieho súdu dohodnutá zmluvná pokuta poškodzuje spotrebiteľa. V záujme naplnenia
jedného zo základných práv zabezpečenia ochrany spotrebiteľa je treba využiť prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala žiadaná dôvera spotrebiteľov v trh, a aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Problémová zmluvná pokuta spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech slabšej zmluvnej strany. Má tendenciu negatívne ovplyvniť dôveru spotrebiteľov voči štandardizovaným produktom na trhu. Navrhovateľ ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorým svoje služby poskytuje, a preto od neho možno očakávať, že vo vzťahu k nim sa bude správať poctivo. Ak takýmto spôsobom nepostupuje, spreneverí sa princíp dôvery resp. princíp právnej istoty druhého účastníka zmluvného vzťahu tak, ako bol definovaný Ústavným súdom ČR v náleze zo dňa 15.6.2009 sp. zn. I ÚS 342/09 a takémuto konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnej odporkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli (v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. absentoval návrh na ich priznanie).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.