Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/1/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci navrhovateľa CBA Slovakia, a. s., so sídlom Dukelských hrdinov 2, Lučenec, IČO 36620319, zastúpeného JUDr. Alexandrom Filom, advokátom so sídlom P. Rádayho 14/A, Lučenec, proti odporkyni K. H., bydliskom P. I XX/XXX, A. R. C., štátnej občianke SR, zastúpenej opatrovníčkou S.. O. D., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 108,32 eur takto

rozhodol:

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 108,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne zo sumy 108,32 eur od 24.08.2013 do zaplatenia a nahradiť súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 44,68 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, vedený vo C. č.: I VS: XXXXXXX, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 108,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 108,32 eur od 24.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa u neho pracovala v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy ako predavačka - pokladníčka v predajni potravín P.. Poznamenal, že pri výkone práce boli odporkyni spolu aj s ostatnými členmi kolektívu predajne zverované hodnoty, ktoré boli povinní vyúčtovať, preto s nimi bola dojednaná

dohoda o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Okrem odporkyne na predajni pracovali aj ďalší hmotnej zodpovední zamestnanci, ktorí svoje podiely na schodku uhradili, resp. ich splácajú. Dodal, že dňa 05.03.2013 bola v predmetnej predajni za obdobie od poslednej inventarizácie, teda od 01.03.2012, t. j. za inventúrne obdobie od 01.03.2012 do 05.03.2013, vykonaná inventarizácia hodnôt zverených odporkyni a ostatným hmotne zodpovedným zamestnancom na vyúčtovanie. Vykonanou inventarizáciou bol zistený hrubý schodok vo výške 4.231,44 eur. Tento upravil na nákupné ceny, čím sa suma schodku znížila na sumu 1.814,72 eur. Tento schodok postupom predpísaným v rozpočítal medzi všetkých zamestnancov predajne, ktorí v nej pracovali v danom inventúrnom období. So sumami mánk, pripadajúcich na jednotlivých zamestnancov, oboznámil všetkých týchto zamestnancov s tým, že od každého z nich žiadal úhradu vyčísleného schodku. Podiel odporkyne predstavoval sumu 108,32 eur. Podotkol, že predmetný schodok navrhol zodpovedným zamestnancom uhradiť formou podpísania dohody o uznaní dlhu a o splátkach zo dňa 08.08.2013. Odporkyni bol oznámený podiel na schodku najneskôr predložením návrhu dohody o uznaní dlhu a o splátkach zo dňa 08.08.2013, ktorý jej bol zaslaný poštou a ňou prevzatý dňa 16.08.2013. Keďže v zmysle sa nárok musí uspokojiť do 7 dní odo dňa, keď o jeho uspokojenie oprávnený požiadal a odporkyňa tento neuhradila, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na úroky z omeškania.

Opatrovníčka odporkyne sa k podanému návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie dňa 22.10.2015 sa bez ospravedlnenia nedostavila, hoci jej predvolanie bolo riadne a včas doručené. O odročenie pojednávania nepožiadala, a preto súd podľa prejednal vec v jej neprítomnosti, pričom prihliadol na obsah spisu a doposiaľ vykonané dôkazy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením pracovnej zmluvy zo dňa 04.11.2008, dohody o hmotnej zodpovednosti zo dňa 04.11.2008, záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 01.03.2012 do 05.03.2013, uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 08.08.2013, poštovej doručenky, inventúrnych hárkov týkajúcich sa stavu pokladní za február, marec 2013, inventúrnych hárkov týkajúcich sa tovaru, okamžitého skončenia pracovného pomeru s odporkyňou zo dňa 03.10.2012 a zistil nasledovný skutkový stav:

Pracovnou zmluvou zo dňa 04.11.2008 bol založený pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporkyňou. Na základe tejto pracovnej zmluvy bola odporkyňa prijatá na pozíciu predavačka - pokladníčka od 04.11.2008. Dňa 04.11.2008 uzavrel navrhovateľ s odporkyňou dohodu o hmotnej zodpovednosti za hodnoty, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti. V zmysle tejto dohody zamestnanec v plnom rozsahu zodpovedá za schodok vzniknutý na všetkých zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Schodok na zverených hodnotách je povinný uhradiť zamestnávateľovi v plnej výške . Ak bude zamestnanec vykonávať prácu spoločne s viacerými zamestnancami, ktorí tiež uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, bude za vzniknutý schodok zodpovedať spolu s nimi.

Zo záznamu z vykonanej inventarizácie tovarových zásob za inventúrne obdobie od 01.03.2012 do 05.03.2013 vyplýva, že bol zistený schodok vo výške 4.231,44 eur, pričom k náhrade zodpovedným pracovníkom bola určená suma 1.814,72 eur.

Z uznania dlhu a dohody o splátkach zo dňa 08.08.2013 vyplýva, že navrhovateľ navrhol odporkyni uznať na ňu pripadajúci schodok vo výške 108,32 eur s tým, že by tento splácala v mesačných sumách po 27,10 eur. Dohoda je podpísaná len zo strany navrhovateľa. Z poštovej doručenky vyplýva, že odporkyňa si záznam o inventúre prevzala dňa 16.08.2013.

Z inventúrnych hárkov týkajúcich sa stavu poklade za február a marec 2013 vyplýva, že schodok v pokladni nebol zistený. Z inventúrnych hárkov týkajúcich sa tovaru vyplýva, že schodok vznikol na tovare.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 03.10.2012 je zrejmé, že navrhovateľ okamžite skončil pracovný pomer s odporkyňou z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny.

Podľa , ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná. Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ak nedostatky vzniknú v pracovných podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.

Podľa 186 ods. 1, 2, 3 , zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody

spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh podaný navrhovateľom je dôvodný. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, ak zamestnanec na základe dohody o hmotnej zodpovednosti prevzal zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Schodkom sa rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Základnými predpokladmi zodpovednosti zamestnanca za schodok sú: 1) existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, 2) písomne uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti, 3) existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách určených na obeh alebo obrat, 4) zavinenie zamestnanca, ktoré sa

predpokladá. V danom prípade možno konštatovať, že všetky zákonom predpísané predpoklady boli splnené. Odporkyňa v rozhodujúcom období, t, j. v období, za ktoré sa inventúra vykonávala, pracovala u navrhovateľa v pracovnom pomere a s týmto mala písomne uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti s doložkou o spoločnej hmotnej zodpovednosti ostatných zamestnancov. Na základe vykonanej inventúry bol zistený schodok v celkovom rozsahu 1.814,72 eur, ktorý sa rozpočítal medzi všetkých spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov, odporkyňu nevynímajúc, pričom časť, ktorá jej pripadla na náhradu predstavovala sumu 108,32 eur. Čo sa týka zavinenia, toto sa predpokladá a zamestnanec sa zodpovednosti zbaví jedine v tom prípade, že preukáže, že ku vzniku schodku došlo bez jeho zavinenia. Odporkyňa však v konaní toto ani len netvrdila. S poukazom na uvedené rozhodol súd tak, že uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 108,32 eur ako časť schodku na ňu pripadajúcu.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Týmto vykonávacím predpisom je

Keďže odporkyňa nesplnila svoj záväzok včas a riadne, dostala sa do omeškania, v dôsledku čoho vznikol navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania, ktorý mu súd priznal v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia vo výške 5,5 % ročne zo sumy 108,32 eur od 24.08.2013 (deň nasledujúci po uplynutí 7- dňovej lehoty na plnenie) do zaplatenia.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O. s .p ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

V danom prípade mal plný úspech vo veci navrhovateľ, preto mu súd priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a vo výške 44,98 eur titulom trov právneho zastúpenia, pričom ich výšku v časti trov právneho zastúpenia primerane znížil, pretože trovy právneho zastúpenia uplatnené navrhovateľom v celkovej výške 89,96 eur vrátane DPH považoval za neprimerané voči pohľadávke, ktorej výška predstavuje sumu 108,32 eur. Suma 44,98 eur predstavuje 50 % zo sumy za 3 úkony po 16,60 eur + 3x režijný paušál v sume 8,39 eur + 20 % DPH, spolu 89,96 eur, z toho 50 % = 44,98 eur.

Lehotu na splnenie povinnosti, 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, určil súd podľa s tým, že takto stanovenú lehotu považuje za primeranú vzhľadom na výšku plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku účastníci výslovne nevzdali.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.