Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-217-2014.pdf
PDF · 77.57 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/217/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Editou Kušnírovou, v právnej veci žalobcu CALDERSHOT FINANCE LTD., so sídlom United Kingdom, London NW11 7TJ, 788-790 Finchley Road, company number: 5843605, práv. zast. Mgr. Dagmar Lupínková, advokátka, so sídlom Mladá Boleslav, Táborská 966/5, spolupracujúca na území Slovenskej republiky s JUDr. Margit Keszegh, advokátkou, so sídlom Komárno, Jókaiho 24, proti žalovanej W. X., O.. XX. XX. XXXX, P. V. V. XX, v konaní zastúpená ustanoveným opatrovníkom, L.. X. G., zamestnancom tunajšieho súdu, o zaplatenie 1.617,71 Kč s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.617,71 Kč spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,05 % ročne zo sumy 1.608,81, za čas od 08. 10. 2013 a náhrady trov konania.
Právny predchodca žalobcu eBanka, a.s., Na Příkopě 19, Praha uzavrel so žalovanou Zmluvu o poskytovaní bankových a ďalších služieb dňa 08. 10. 2007, v zmysle ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Spolu s touto zmluvou bola uzavretá aj Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty. Podľa čl. II. ods. 3, 5 Zmluvy, bol klient povinný udržiavať na účte kladný zostatok a tiež úhradu nákladov. Uvedenú povinnosť žalovaná nedodržala, preto právny predchodca žalobcu odstúpil od Zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb a vyzval žalovanú na zaplatenie sumy 1.617,71 Kč. Uvedená suma pozostáva z nezaplatenej istiny 126,91 Kč (záporného zostatku), z nezaplatených poplatkov banke v sume 681,90 Kč, nezaplatených poplatkov z omeškania v sume 800,- Kč a úrokov z omeškania v sume 8,90 Kč. Pohľadávku z uvedenej Zmluvy postúpil právny predchodca žalobcu na spoločnosť AB-CREDT a s. dňa 25. 07. 2008. Dňa 07. 10. 2013 bola predmetná pohľadávka ďalej postúpená na súčasného žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 01. 11. 2013.
Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje právnym poriadkom Českej republiky, ktoré je rozhodným právom určeným na základe dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, podpísaný v Ríme dňa 19.06.1980.
Súd skúmal, či je daná právomoc tunajšieho súdu, keďže žalobca je subjektom s cudzou štátnou príslušnosťou, jeho sídlo je v Českej republike. Žalovaná je občiankou Slovenskej republiky, s trvalým pobytom v obci V., D.M. E.. V danom prípade je daná právomoc tunajšieho súdu na základe princípu
všeobecnej právomoci slovenských súdov, v zmysle ust. § 37 zák.č. 97/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, keďže osoba, proti ktorej smeruje žaloba má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
Súd vo veci vykonal dokazovanie pripojenými listinnými dôkazmi a písomným stanoviskom žalobcu a vyjadrením ustanoveného opatrovníka žalovanej a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca písomne oznámil, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, súhlasil , aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Keďže v priebehu konania nebolo možné zistiť pobyt žalovanej, súd jej ustanovil opatrovníka v zmysle ust. § 29 ods. 2,6 O. s. p. uznesením č. k. 12C/217/2014 - 44 zo dňa 01. 12. 2014. Ustanovený opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20. 10. 2015, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobcom, s poukazom na to, že záväzkový vzťah vznikol 08. 10. 2007 medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou. Pohľadávka bola postúpená na ďalší subjekt dňa 25. 07. 2008, tzn. žalobca už bol informovaný dostatočne nielen o výške pohľadávky, ale aj o tom, kto zodpovedá za úhradu. Premlčacia lehota začala plynúť najneskôr od postúpenia pohľadávky. Keďže ide o vzťah posudzovaný podľa Obchodného zákonníka, ide o štvorročnú premlčaciu lehotu.
Z predložených listinných dôkazov, zo Zmluvy o poskytovaní bankových a ďalších služieb a Zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, uzavretých dňa 08. 10. 2007 vyplynulo, že právny predchodca žalobcu zriadil žalovanej bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, v českej mene - CZK. Podľa čl. II. bod 5. Zmluvy, bol klient povinný udržiavať na účte kladný zostatok. Podľa bodu 6. uvedeného článku bol klient povinný v prípade záporného zostatku, neodkladne zabezpečiť vyrovnanie záporného zostatku. V prípade, že takúto povinnosť klient nesplní, je Banka oprávnená od zmluvy odstúpiť. K uvedenému účtu bola vydaná platobná karta VISA Electron Chip, s určeným týždenným limitom 15 000,- Kč.
V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 25. 07. 2008 postúpil pôvodný žalobca, Raiffeisenbank, a. s., so sídlom Praha 4, pohľadávku žalovanej na spoločnosť AB-CREDIT a. s., so sídlom Praha 4. Dňa 07. 10. 2013 bola postúpená pohľadávka žalovanej zo spoločnosti AB-CREDIT a. s., so sídlom Praha 4 na súčasného žalobcu.
Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania ustanoveným opatrovníkom žalovanej súd skúmal, či v danom prípade došlo k zániku nároku titulom premlčania.
Podľa ust. § 387 ods. 1,2 Obchodného zákonníka ( ďalej len „ObZ“ ), právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
Podľa ust. § 388 ods. 1 ObZ, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.
Podľa ust. § 392 ods. 1 ObZ, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
Podľa ust. § 397 ObZ, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
Uvedená právna úprava upravujúca premlčanie má kogentný charakter. Premlčanie sa spája s márnym uplynutím doby, ktorú má veriteľ na vykonanie práva. V prípade, že sa dlžník dovolá premlčania, vyplýva z toho, že došlo k zániku jeho práva a teda nemôže sa dovolávať zo zákona právnych následkov. Začiatok plynutia premlčacej doby je v prípade peňažného plnenia daný momentom splatnosti záväzku, pričom premlčacia doby plynie odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde. To znamená, že počiatok plynutia premlčacej doby je spojený s objektívnou možnosťou tento úkon uskutočniť. Pri práve na plnenie záväzku, je týmto obdobím doba splatnosti. Všeobecnou premlčacou dobou v zmysle Obchodného zákonníka je premlčacia doba štvorročná.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalobcom (ako právnym nástupcom žalobcu) a žalovanou, existoval záväzkový vzťah založený Zmluvou o poskytovaní bankových a ďalších služieb a Zmluvou o vydaní a používaní platobnej karty, zo dňa 08. 10. 2007. Keďže nie je zrejmé, kedy presne žalobca odstúpil od zmluvy, súd pri posudzovaní plynutia premlčacej lehoty vychádzal z obdobia postúpenia pohľadávky, pretože najneskôr k uvedenému dátumu bola pohľadávka, jej výška, ako aj povinná osoba, známe žalobcovi. Prvýkrát bola pohľadávka bola postúpená dňa 25.07.2008. Uvedený dátum súd považuje za podstatný pre splatnosť pohľadávky. Žaloba v danej veci bola podaná na súd dňa 05. 05. 2014, lehota na uplatnenie nároku žalobcovi uplynula dňom 25. 07. 2012. Súd teda konštatuje, že v tomto prípade bol nárok žalobcu premlčaný, čo bolo dôvodom pre zamietnutie žaloby.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. V zmysle uvedeného ustanovenia bola v konaní úspešná žalovaná. Opatrovník žalovanej si náhradu trov neuplatnil, pretože žalovanej nevznikli žiadne trovy konania. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote do15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu. Podľa ust. § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.