Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-188-2019.pdf
PDF · 124.09 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/188/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom 082 13 Tulčík č. 310, IČO: 31 303 862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova č. 20, 040 01 Košice, IČO: 35 514 892, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Smolenice, so sídlom A. XX, XXX XX B., IČO: 36 038 351, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2019/066385-NMT zo dňa 12.06.2019, takto
rozhodol:
I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-BA-OOP3-2019/066385-NMT zo dňa 12.06.2019 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
II. Správny súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
III. Správny súd ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žiadosťou zo dňa 26.11.2018 (ďalej aj len „žiadosť“) Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Odštepný závod Smolenice (ďalej aj len „ďalší účastník“) požiadali Okresný úrad Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj len „prvostupňový orgán“) o vydanie súhlasu s použitím chemických látok v lesných porastoch lesného celku „Lesy SR Bratislava“, a to na aplikáciu protihryzových repelentov (Cervacol Extra, Morsuvin, Neopoint) v mladých lesných porastoch náterom v JPRL 363, 366, 369a-časť, 378b v zóne C v k. ú. C.; JPRL 434 v k. ú. D.; JPRL 248 v k. ú. C. E. a JPRL 1307a v k. ú. F. a aplikáciu herbicídov (Roundup Biactiv, Garlon New) pri ochrane lesných porastov pred nekontrolovateľným rastom inváznej dreviny „pajaseň žliazkatý“ injektážou v JPRL 363 v zóne C v k. ú. C.; G. XXX v k. ú. H.; JPRL 165b, 167, 242a, 242b, 246, 247 v k. ú. C. E. a JPRL 1253b v k. ú. F. I. J., nachádzajúcich sa na územiach, kde podľa ustanovení § 14 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) platí tretí stupeň ochrany. Svoju žiadosť odôvodnili potrebou ochrany mladých porastov pred ohryzom zverou a ochranou lesných porastov pred nekontrolovateľným rastom nežiadúcich inváznych drevín.
2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-BA-OSZP3-2019/16436-14/POS-BA zo dňa 20.03.2019 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) vydal ďalšiemu účastníkovi ako žiadateľovi súhlas na aplikáciu chemických látok pri lesohospodárskej činnosti v lesných porastoch lesného celku „Lesy SR Bratislava“, nachádzajúcich sa na územiach, kde platí tretí stupeň ochrany, a to na aplikáciu protihryzových repelentov (Cervacol Extra, Morsuvin, Neopoint) v mladých lesných porastoch náterom v JPRL 363, 366, 369a-časť, 378b v zóne C chráneného areálu (ďalej aj len „CHA“) Pečniansky les v k. ú. C.; G. XXX v ochrannom pásme prírodnej rezervácie (ďalej aj len „PR“) Ostrovné lúčky v k. ú. D.; JPRL 248 v ochrannom pásme PR Gajc v k. ú. C. E. a JPRL 1307a v ochrannom pásme Fialková Dolina v k. ú. F., a aplikáciu herbicídov (Roundup Biactiv, Garlon New) pri ochrane lesných porastov pred nekontrolovateľným rastom inváznej dreviny „pajaseň žliazkatý“ injektážou v JPRL 363 v zóne C CHA Pečniansky les v k. ú. C.; G. XXX v ochrannom pásme PR Ostrovné lúčky v k. ú. H.; JPRL 165b, 167 v ochrannom pásme CHA Bajdel a JPRL 242a, 242b, 246, 247 v ochrannom pásme PR Gajc v k. ú. C. E. a JPRL 1253b v ochrannom pásme národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla v k. ú. F. I. J. a podľa § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. určil podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti nasledovne:
1. Aplikáciu chemických látok vykonávať tak, aby sa vylúčilo zasiahnutie iných ako cieľových plôch, zamedziť úniku požadovaných chemických látok do okolia; 2. Pri aplikácii chemických látok postupovať tak, aby nedochádzalo k zbytočnému úhynu rastlín a živočíchov alebo k poškodzovaniu ich biotopov; 3. Aplikáciu chemických látok vykonávať za suchého dňa, denného svetla a bezveterného počasia, aby nedochádzalo k úniku chemických látok na okolité porasty, vodné plochy, vodné toky, voľne rastúce rastliny a voľne rastúce živočíchy; 4. Herbicíd Roundup Biactiv s účinnou látkou glyfosát používať v dávke 2 ml koncentrovaného herbicídu (480 g/l) na jeden vpich alebo zásek. Počet vpichov prispôsobiť hrúbke stonky – 1 vpich/zásek na 7,5 cm obvodu. Termín aplikácie v mesiaci júl. Likvidované jedince odstraňovať až po úplnom odumretí, zvyčajne po dvoch rokoch od aplikácie, aby sa predišlo koreňovej výmladnosti; 5. Herbicíd Garlon s účinnou látkou triclopyr používať vo výrobcom odporúčanej dávke; 6. Pri aplikácii chemických látok dodržiavať ustanovenia vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 488/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zásadách a opatreniach na ochranu zdravia ľudí, zdrojov pitnej vody, včiel, zveri, vodných a iných necieľových organizmov, životného prostredia a osobitných oblastí pri používaní prípravkov na ochranu rastlín (ďalej aj len „vyhláška č. 488/2011 Z. z.“); 7. V prípade havárie bezodkladne vykonať opatrenia na minimalizovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie a ohlásiť haváriu na prvostupňový orgán; 8. Viesť evidenciu o aplikácii chemických látok pre možnú kontrolu orgánom ochrany prírody a krajiny.
Súhlas na aplikáciu chemických látok bol vydaný na čas od nadobudnutia právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia do 31.12.2025. Miesta činnosti, na ktorú bol vydaný súhlas, boli označené v mapách LGIS, tvoriacich prílohu prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán zároveň rozhodol, že osobitné predpisy, ako aj ostatné ustanovenia zákona č. 543/2002 Z. z. zostávajú vydaním tohto rozhodnutia nedotknuté. Skončenie vykonávania povolenej činnosti držiteľom tohto súhlasu pred uplynutím času, na ktorý bol súhlas vydaný, je dôvodom straty platnosti vydaného rozhodnutia v súlade s § 89 ods. 3 písm. a) zákona č. 543/2002 Z. z. a držiteľ tohto súhlasu je povinný túto skutočnosť orgánu ochrany prírody oznámiť. Z dôvodov a za podmienok ustanovených v § 89 zákona č. 543/2002 Z. z. môže orgán ochrany prírody ním vydané rozhodnutie na návrh účastníka konania alebo z vlastného podnetu zmeniť alebo zrušiť.
3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.
4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OOP3-2019/066385-NMT zo dňa 12.06.2019 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: „...v odvolacom konaní preskúmal rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, č.j. OU-BA- OSZP3-2019/16436-14/POS-BA z 20.03.2019 vo veci vydania súhlasu podľa § 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na aplikáciu chemických látok pri lesohospodárskej činnosti v lesných porastoch lesného celku „Lesy SR Bratislava“ nachádzajúcich sa na územiach, kde podľa ustanovení § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov platí tretí stupeň ochrany, a to na aplikáciu
protihryzových repelentov (Cervacol Extra, Morsuvin, Neopoint) v mladých lesných porastoch náterom v JPRL 363, 366, 369a-časť, 378b v zóne C chráneného areálu Pečniansky les v k. ú. C.; G. XXX v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky v k. ú. D.; JPRL 248 v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Gajc v k. ú. C. E. a JPRL 1307a v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Fialková dolina v k. ú. F., a aplikáciu herbicídov (Roundup Biactiv, Garlon New) pri ochrane lesných porastov pred nekontrolovateľným rastom inváznej dreviny „pajaseň žliazkatý“ injektážou v JPRL 363 v zóne C chráneného areálu Pečniansky les v k. ú. C.; JPRL 455 v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Ostrovné lúčky v k. ú. H.; JPRL 165b, 167 v ochrannom pásme chráneného areálu Bajdel a JPRL 242a, 242b, 246, 247 v ochrannom pásme prírodnej rezervácie Gajc v k. ú. C. E. a JPRL 1253b v ochrannom pásme národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla v k. ú. F. I. J. pre žiadateľa: Lesy Slovenskej republiky, š.p. Odštepný závod B., A. XX, XXX XX B.. Súhlas na aplikáciu chemických látok sa vydáva od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia do 31.12.2025. Na základe výsledkov odvolacieho konania Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Tomášiková 46, 832 05 Bratislava odvolanie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, Tulčík 310, 082 13 Tulčík z 09.04.2019, proti rozhodnutiu Okresného úradu Bratislava, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Tomášiková 46, 832 05 Bratislava, č.j.:OU-BA- OSZP3-2019/16436-14/POS-BA z 20 03. 2019, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamieta a napadnuté rozhodnutie potvrdzuje.“
5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán pri rozhodovaní o súhlase zohľadnil toxicitu prípravkov tým, že podmienkami uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia upravil spôsob, dávkovanie a použitie prípravkov. Riziko vyplývajúce z použitia prípravkov pri dodržaní predpísanej dávky alebo koncentrácie je pre predmety ochrany ako aj ostatné zložky životného prostredia v jednotlivých chránených územiach prijateľné.
II.
Žaloba
6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia považoval za nezákonné z týchto dôvodov:
- z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho poriadku (ďalej aj len „SSP“ alebo aj „Správny súdny poriadok“): nesprávne právne posúdenie veci;
- z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. d) SSP: nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov;
- z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. e) SSP: nedostatočné zistenie skutkového stavu veci;
- z dôvodu uvedeného v § 191 ods. 1 písm. g) SSP: podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy.
7. V žalobe citoval § 178 ods. 3 SSP, čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, § 2 ods. 1, § 11, § 14 ods. 2 písm. c), § 17 ods. 1, § 28 ods. 1 až 4 zákona č. 543/2002 Z. z. a tiež opísal priebeh administratívneho konania.
8. K žalobnému dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP uviedol, že vydaniu napadnutých rozhodnutí nepredchádzalo posúdenie podľa § 28 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., teda nebolo posúdené, či navrhovaná aplikácia chemických látok nemôže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom významný vplyv na predmet ochrany územia patriaceho do európskej sústavy chránených území. Navrhovaná činnosť sa má realizovať na Území európskeho významu Bratislavské luhy a na území Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Posúdenie žalovaného, že odstraňovanie inváznych drevín predstavuje činnosť priamo súvisiacu so starostlivosťou o predmety ochrany jednotlivých chránených území, ktorá nepodlieha posúdeniu podľa § 28 ods. 2. ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., je podľa žalobcu v rozpore s § 29 písm. b) uvedeného zákona. Pokiaľ prvostupňový orgán vydal súhlas na aplikáciu chemických látok ďalšiemu účastníkovi a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil, takýto postup vylučuje, že by mohlo ísť o činnosť súvisiacu so zabezpečením starostlivosti o chránené územie. Na takúto činnosť sa totiž súhlas orgánu ochrany prírody nevyžaduje. V tejto súvislosti žalobca citoval časť odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžk/4/2018 zo dňa
21. novembra 2018 ohľadom neexistencie odborného stanoviska podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. pred vydaním rozhodnutia o udelení súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona.
9. V súvislosti so žalobnými dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. d) a písm. e) SSP žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutia nedávajú odpovede na zásadné otázky, ktoré sú pre posúdenie ich vecnej správnosti a zákonnosti rozhodujúce. Ako je zrejmé, vydaný súhlas, resp. aplikácia chemických látok na jeho základe, sa má realizovať na územiach s tretím stupňom ochrany v chránených územiach rôznych druhov, chránenom areáli, prírodnej rezervácii a národnej prírodnej rezervácii. Predmetom ochrany v jednotlivých chránených územiach sú rôzne prírodné hodnoty, pričom ani z jedného z oboch správnych rozhodnutí nie je možné zistiť, ako sa správne orgány vyrovnali s otázkou, či a do akej miery ohrozí aplikácia chemických látok tieto prírodné hodnoty.
10. V prvostupňovom rozhodnutí je obsiahnuté len paušálne konštatovanie, že prvostupňový orgán zohľadnil toxicitu prípravkov tým, že vo výroku rozhodnutia upravil dávkovanie a podmienky použitia prípravkov a v dôsledku toho je pre predmet ochrany aj pre ostatné zložky životného prostredia v jednotlivých chránených územiach riziko prijateľné. CHA Pečniansky les bol vyhlásený vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2012 z 13. januára 2012. Podľa § 2 tejto vyhlášky je účelom vyhlásenia chráneného areálu zabezpečenie ochrany biotopov európskeho významu: Vŕbovotopoľové nížinné lužné lesy (91E0), Dubovo-brestovo-jaseňové nížinné lužné lesy (91F0), Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajúcich a ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition (3150), druhov európskeho významu najmä bobra vodného (Castor fiber) a viacerých druhov netopierov (Chiroptera) a druhov národného významu.
11. PR Ostrovné lúčky bola vyhlásená výnosom Ministerstva kultúry SSR č. 1160/1988 s cieľom ochrany zriedkavej flóry, zachovalých lesostepných spoločenstiev a lužného lesa Podunajskej nížiny.
12. PR Gajc bola vyhlásená vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 4/2005 z 13. septembra 2005 na zabezpečenie ochrany biotopu stepnej vegetácie bezprostredne hraničiacej s lužným lesom.
13. NPR Devínska kobyla bola vyhlásená úpravou Ministerstva kultúry SSR č. 469/1986 v spojení s vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Bratislave č. 1/2004 z 12. mája 2004. Predmetom ochrany je prírodný komplex najjužnejšieho výbežku Malých Karpát s mimoriadnymi botanickými, zoologickými, geologickými a paleontologickými hodnotami, význačnými xeroteremnými spoločenstvami, s bohatým zastúpením chránených a ohrozených druhov.
14. Chemický prípravok Garlon New je podľa Zoznamu autorizovaných prípravkov na ochranu rastlín a prípravkov na ochranu rastlín povolených na paralelný obchod (ďalej aj len „Zoznam AP“), vydaného Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave na rok 2019, prípravkom, ktorý je pre ryby a ostatné vodné organizmy mimoriadne jedovatý.
15. Ako vyplýva z predmetu ochrany CHA Pečniansky les, sú ním nielen lužné lesy, ale aj stojate vody s vegetáciou cievnatých rastlín. Lužný les ako podmáčaný les s vysokou hladinou podzemnej vody a záplavovým cyklom je predmetom ochrany aj v ďalších chránených územiach. V konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, však nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktoré by identifikovalo vplyv použitia chemickej látky mimoriadne jedovatej pre vodné organizmy na tento biotop a rastlinné a živočíšne druhy, ktoré sú jeho súčasťou, ani na stojaté vody s ich vegetáciou, ktoré sú predmetom ochrany v dotknutých chránených územiach.
16. Zo Zoznamu AP vyplýva, že platnosť autorizácie prípravku Garlon New končí 30.4.2019 a platnosť autorizácie prípravku Roundup Biactiv končí 31.12.2023. Napriek uvedenému bol ďalšiemu účastníkovi vydaný súhlas na ich použitie do 31.12.2025.
17. Žalobca tiež namietal nesprávne právne posúdenie veci (žalobný bod podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP). Nesúhlasil s názorom žalovaného, ktorý tvrdil, že samotná skutočnosť, že je chemický prípravok zaradený do Zoznamu AP, je dostatočným dôvodom na vydanie súhlasu na jeho aplikáciu v chránených územiach. Samotná skutočnosť zaradenia prípravku do Zoznamu AP je
podmienkou jeho použitia vo všeobecnosti, ale podľa názoru žalobcu nevypovedá nič o skutočnosti, či je jeho použitie možné vzhľadom na záujmy ochrany prírody v chránených územiach. Osobitne zdôraznil, že ani v jednom z napadnutých rozhodnutí nie je možné nájsť vyhodnotenie vplyvu použitia chemických látok v dotknutých územiach z hľadiska § 7 vyhlášky č. 488/2011 Z. z. Z napadnutých rozhodnutí nie je totiž ani len zrejmé, že by sa správne orgány otázkou, či dotknuté územie, alebo jeho časť, patrí do sústavy NATURA 2000, zaoberali.
III.
Vyjadrenie žalovaného
18. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2019 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a potvrdil napadnuté rozhodnutie, považujúc ho za vecne správne a vydané v súlade s platnými právnymi predpismi.
19. Konštatoval, že v zmysle § 28 zákona č. 543/2002 Z. z. podlieha hodnoteniu vplyvov na územie z hľadiska cieľov jeho ochrany akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie. Odstraňovanie invazívnych drevín je činnosťou priamo súvisiacou so starostlivosťou o predmety ochrany jednotlivých chránených území, na ktoré bol vydaný súhlas s aplikáciou chemických látok. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. sa na aplikáciu chemických látok a hnojív pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.
20. Zoznam AP vydáva Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a ten aj zodpovedá za jeho kvalitu a kontroluje jeho aplikáciu. Táto kompetencia neprináleží orgánu ochrany prírody, pre ktorý je schválenie prípravku záväzné.
21. Žalovaný opakovane skonštatoval, že podľa ustanovení prílohy č. 2a vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. (ďalej aj len „vyhláška č. 24/2003 Z. z.“), je invazívna drevina „pajaseň žliazkatý“ zaradená do skupiny „D“. Podľa poznámky rovnakej prílohy sa pri druhoch zo skupiny D vpravuje chemická látka do rastliny bez jej likvidácie metódou vpichu koncentrovaného prípravku do stoniek (injekčná metóda) alebo záseku do stonky s okamžitým vpravením koncentrovaného herbicídu do záseku. Používa sa herbicíd s účinnou látkou glysofát. Prvostupňový orgán sa v konaní o vydanie súhlasu na aplikáciu chemických látok pri lesohospodárskej činnosti v lesných porastoch lesného celku „Lesy SR Bratislava“ zaoberal len konkrétnymi pozemkami uvedenými v žiadosti žiadateľa, nachádzajúcimi sa na územiach, kde platí tretí stupeň ochrany a kde sa na takúto činnosť vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody.
22. Prvostupňový orgán pri rozhodovaní o súhlase zohľadnil toxicitu prípravkov tým, že podmienkami uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia upravil spôsob, dávkovanie a podmienky používania prípravkov. V prípade dodržania podmienok sa možný negatívny dopad na predmet ochrany a ostatné zložky životného prostredia v jednotlivých chránených územiach obmedzí na minimum.
23. Po uskutočnení správneho konania v súlade s ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. a správneho poriadku prvostupňový orgán nekonštatoval žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nesplnenie podmienky na vydanie súhlasu na aplikáciu chemických látok podľa zákona č. 543/2002 Z. z. alebo všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie. V prvostupňovom rozhodnutí sú určené podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti a prvostupňový orgán v ňom zároveň zdôraznil, aby sa pri aplikácii chemických látok dodržiavali ustanovenia vyhlášky č. 488/2011 Z. z. Aplikáciu chemických látok považoval žalovaný za potrebnú aj z dôvodu, že odstraňovanie inváznych drevín „pajaseň žliazkatý“ je zdôvodnené a vychádza z ustanovení prílohy č. 2a vyhlášky č. 24/2003 Z. z.
24. Pri vydávaní súhlasu na aplikáciu chemických látok je doba obmedzená do 31.12.2025 len vzhľadom na časové obmedzenie platnosti rozhodnutia. Záverom žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán sa v konaní o vydanie súhlasu nezaoberal priebehom účinnosti jednotlivých účinných látok povolených prípravkov, nakoľko sa jedná o schválené prípravky na chemickú ochranu rastlín a spôsob ich aplikácie a použitia priamo určuje vyhláška č. 24/2003 Z. z. Podľa názoru žalovaného žalobca neuviedol v žalobe žiadne nové právne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by preukazovali porušenie
platných právnych predpisov zo strany správnych orgánov. Naďalej zastával názor, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia postupoval správne a rozhodol podľa § 46 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti.
IV.
Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov
25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená senátu 6S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/188/2019.
26. Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25.06.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 27. Podľa § 493e SSP v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30.06.2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.06.2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
28. Právna úprava ochrany životného prostredia v sebe zahŕňa právo na priaznivé životné prostredie, právo na informácie o životnom prostredí ako aj stanovenie povinností štátu a iných subjektov pri ochrane životného prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie každému zaručuje čl. 44 ods. 1 Ústavy SR a ako také patrí medzi práva tzv. tretej generácie ľudských práv zahrňujúcich pomerne široký okruh práv, ktoré možno charakterizovať ako práva solidarity. Ich zabezpečovanie si vyžaduje určitú formu účasti a spolupráce jednotlivcov a štátov (bod 19 nálezu Ústavného súdu SR č. k. III.ÚS 4/2018-45 zo dňa 13. novembra 2018).
29. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo na priaznivé životné prostredie.
30. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
31. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z., na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na aplikáciu chemických látok a hnojív, najmä pesticídov, herbicídov, toxických látok, priemyselných hnojív a silážnych štiav pri poľnohospodárskej, lesohospodárskej a inej činnosti.
32. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len "územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany.
33. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z., Okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu podľa odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v
sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia podľa tohto zákona. Ak podľa odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov podľa osobitného predpisu.
34. Právna úprava v ustanovení § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je výsledkom transpozície Smernice Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín zo dňa 21.05.1992 (ďalej aj len „Smernica“). Podľa čl. 6 ods. 3 Smernice, akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.
35. Kľúčovou otázkou vo veci bolo posúdenie, či udeleniu súhlasu s navrhovanou aplikáciou chemických látok nemalo predchádzať posúdenie podľa § 28 ods. 2 a ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.
36. V prvom rade treba prisvedčiť žalobcovi, že správne orgány sa úplne opomenuli zaoberať otázkou, či dotknuté územie alebo jeho časť patrí do sústavy NATURA 2000. Po preskúmaní veci sa správny súd nestotožnil s názorom správnych orgánov, ktoré konštatovali, že odstraňovanie inváznych drevín aplikáciou chemických látok je činnosť priamo súvisiaca so starostlivosťou o predmety ochrany jednotlivých chránených území a nepovažovali za potrebné pred vydaním prvostupňového rozhodnutia o udelení súhlasu vydať odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja o tom, či činnosť žiadateľa, spočívajúca v aplikácii chemických látok, nemôže mať významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z.). Absenciou takéhoto stanoviska sa nezaoberal ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí.
37. Je nesporné, že v danom prípade ide o porasty na území s tretím stupňom ochrany prírody a krajiny a navrhovaná činnosť sa má realizovať na Území európskeho významu Bratislavské luhy (SKUEV0064) a na území Chráneného vtáčieho územia Dunajské luhy. Z tohto dôvodu podľa názoru správneho súdu akýkoľvek plán, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany tak, ako to vyplýva z § 28 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. Uvedený záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice. Starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených území sa zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona č. 543/2002 Z. z. Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených území, nie je výsledkom „ad hoc“ posúdenia potreby ochrany tohto územia a jej nástrojov, ale vyplýva z dokumentov starostlivosti. V prípade, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. Ak táto činnosť nie je súčasťou dokumentov starostlivosti, nejedná sa o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. V takomto prípade v zmysle § 28 ods. 2 a 4 zákona č. 543/2002 Z. z. je vždy potrebné, aby okresný úrad v sídle kraja k návrhu takéhoto plánu alebo projektu vydal odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Až po vypracovaní predmetného odborného stanoviska môže správny orgán rozhodnúť o podanej žiadosti o povolenie výnimky zo zakázaných činností.
38. Uvedený postup správneho orgánu sa vyžaduje aj s poukazom na princíp legitímneho očakávania účastníkov konania ako i verejnosti na vydanie zákonného rozhodnutia, ktorému má predchádzať riadne a účelne vykonané dokazovanie. Účastníci konania a verejnosť požíva ústavné právo na priaznivé životné prostredie, na jeho ochranu a právo na informovanosť v oblasti životného prostredia (články č. 44 a č. 45 Ústavy SR), a preto s prihliadnutím na účel zákona č. 543/2002 Z. z. je nevyhnutné, aby tak závažné rozhodnutie, ako je povolenie výnimky spočívajúcej v aplikácii chemických látok v územiach s tretím stupňom ochrany, vychádzalo z podkladov, ktoré sa zaoberajú možným vplyvom na predmet ochrany. Email správcu chránených území Štátna ochrana prírody SR zo dňa 11.12.2018, obsahujúci jednu vetu: „Všetko ok, aj dva Malokarpatské, len v Pečni 369A je v štvrtom stupni, majú to aj vo svojom LGIS.“, nemožno v žiadnom prípade považovať za dostatočne zistený podklad pre vydanie prvostupňového rozhodnutia.
39. Rovnako nepostačuje tvrdenie správnych orgánov, že pri rozhodovaní o vydaní súhlasu zohľadnili toxicitu prípravkov tým, že podmienkami uvedenými vo výroku prvostupňového rozhodnutia upravili spôsob, dávkovanie a podmienky použitia prípravkov. Je potrebné prisvedčiť žalobcovi, že v konaní pred správnymi orgánmi nebolo vykonané žiadne dokazovanie, ktoré by identifikovalo možnosť a vhodnosť použitia konkrétneho prípravku v jednotlivých chránených územiach vzhľadom na predmet ochrany v nich.
40. Po preskúmaní veci v medziach žalobných námietok dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP pre nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách uvedených v tomto rozsudku. Bude potrebné požiadať Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o odborné stanovisko k žiadosti žiadateľa a závery z neho premietnuť do svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd dodáva, že zrušil len druhostupňové rozhodnutie, nakoľko predmetné odborné stanovisko si vie vyžiadať aj žalovaný.
41. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods.1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, pričom o výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.
42. Správny súd vychádzajúc z § 169 SSP ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by mu mohli vzniknúť trovy a súčasne ďalší účastník návrh na priznanie práva na náhradu trov konania nepodal.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 1 mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť
tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.