Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-143-2014.pdf
PDF · 102.6 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/143/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade: Q. /predtým Lukáčová/ nar. XX. X.XXXX, bytom S. J. XX a v 2. rade: K. Q., nar. 2. X.XXXX, bytom sídl. Q. č. XXXX/ XX, XXX XX C., zast. opatrovníkom JUDr. Ladislavom Blaškom, vyšším súdny úradníkom Krajského súdu v Nitre, za účasti vedľajšieho účastníka : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Nám. legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom os sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.479,48 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti žalovanej sumy 200 eur z a s t a v u j e.
II. Odporca v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 78,55 eur právnemu zástupcovi navrhovateľa TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
III.V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
IV.Odporcovi v 1. a 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
V. Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 166,82 eur právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 21. 1.2013 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 1.479,48 eur spolu s úrokom z omeškania 269,09 eur a ročným úrokom z omeškania 6% zo sumy 867,14 eur od 1.1.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.
V návrhu uviedol, že odporcovia dňa 18. 9.2003 uzavreli s predchodcom navrhovateľa zmluvu č. 230295895, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Na základe zmluvy predchodca navrhovateľa poskytol odporcom peňažné prostriedky, ktorých podmienky čerpania, splácania a podmienky pri neplnení sú uvedené v zmluve. Pretože odporca neplnil v stanovených termínoch splátky, porušili svoju povinnosť podľa zmluvy, odstúpil predchodca od zmluvy a vyzval
odporcov na úhradu dlžnej sumy. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 18.12.2008 postúpil predchodca / Slovenská sporiteľňa, a.s. / pohľadávku na navrhovateľa. Ku dňu postúpenia predstavovala pohľadávka navrhovateľa sumu 1.739,48 eur , ktorá pozostávala z istiny 1.127,14 eur, riadny úrok 29,43 eur, úrok z omeškania 574,71 eur a ostatné príslušenstvo 8,20 eur. Uviedol že odporca v 1. rade uznal uvedený záväzok v dohode o uznaní záväzku a uznal aj náklady na inkasné konanie, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Žiadal priznať aj zákonný úrok z omeškania od 19.12.2008, t.j. dňom nasledujúcim po postúpení pohľadávky . Uviedol, že odporcovia ku dňu podania žaloby uhradili sumu 10 eur 28. 7.2010, 50 eur 31.8.2012, 50 eur dňa 28.9.2012, 50 eur dňa 26.10.2012 , 50 eur 3.12.2012 a 50 eur dňa 31.12.2012. Dlžná suma tak predstavuje 1.479,48 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru 847,14 eur, riadny úrok 29,43 eur, úroku z omeškania vo výške 574,71 eur a ostatné príslušenstvo 8,20 eur. Na základe uvedených platieb vyčíslil úrok z omeškania odo dňa postúpenia pohľadávky ku dňu podaniu žaloby a to vo výške 6% zo sumy 1.127,14 eur od 19.12.2008 do 28.7.2010 vo výške 108,76 eur, zo sumy 1.117,14 eur od 29.7.2010 do 31.8.2012 vo výške 140,48 eur, zo sumy 1.067,14 eur od 1.9.2012 do 28.9.2012 vo výške 4,91 eur, zo sumy 1.017,14 eur od 29.9.2012 do 26.10.2012 vo výške 4,68 eur, zo sumy 967,14 eur od 27.10.2012 do 3.12.2012 vo výške 6,04 eur, zo sumy 917,14 eur od 4.12.2012 do 31.12.2012 vo výške 4,22 eur a zo sumy 867,14 eur od 1.1.2013 do zaplatenia.
Súd vydal platobný rozkaz č.k. 9 Ro 14/2013 - 28 dňa 16.4.2013, ktorým návrhu vyhovel. Odporca v 1. rade podal voči platobnému rozkazu odpor a uviedol, že s odporcom v 2. rade nežijú v spoločnej domácnosti. Uviedol, že nakoľko pôžičku vybavoval exmanžel, postavil ho pred hotovú vec s tým, že si vyplatí všetky ostatné dlhy, no nestalo sa tak. Pôžičku však neplatil. Uviedol, že dlhy odporcu sú neúnosné a on s tromi deťmi nezvláda splácať dlhy. Žiadal, aby súd zaviazal na zaplatenie dlhu odporcu v 2. rade resp. o možnosť splácania polovičnej sumy.
Právny zástupca navrhovateľa sa pridržiaval písomne podaného návrhu ako aj čiastočného späťvzatia návrhu a žiadal, aby súd zaviazal odporcu v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 1.279,48 eur s prísl. a to titulom uzatvorenej zmluvy medzi predchodcom navrhovateľa - SLSP, a.s. a odporcami v 1. a 2. rade dňa 18.9.2003, ktorou poskytol predchodca navrhovateľa úverový rámec vo výške 30.000 Sk, pretože došlo k nepovolenému prečerpaniu na účte a prekročeniu úverového rámca, právny predchodca vypovedal zmluvu listom z 23.9.2005. Pohľadávka bola potom postúpená na navrhovateľa . Poukázal na to, že odporca v 1. rade uznal záväzok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho splácať v sumách, ktoré boli telefonicky dohodnuté na 50 eur, tieto aj začal splácať a posledná splátka, ktorú eviduje navrhovateľ, bola zaplatená 25.4.2013. Poukázal na to, že dohoda o uznaní záväzku má všetky náležitosti pre platné uznanie dlhu. Je v nej uvedený dôvod vzniku pohľadávky, jej výška, prísľub dlžníka pohľadávku zaplatiť a teda mal za to, že právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 Obč. zák. nastali, došlo k prerušeniu plynutia pôvodnej premlčacej doby a začala plynúť nová 10 ročná premlčacia doba.
Odporca v 1. rade, vypočutý ako účastník konania uviedol, že minulý rok uzavrel manželstvo a zmenil priezvisko z Q.. Nepamätal si, kedy sa podpisovala zmluva, ale zrejme podpis na zmluve o kontokorentnom úvere je jeho. Nespomínal si na to, že by si brali nejaký úverový rámec na 30.000 Sk, a ani na to, že by nejaký rámec prečerpali. Bývalý manžel - odporca v 2. rade mu povedal, že zoberieme so sporiteľne úver 50.000 Sk, z tohto úveru zaplatia všetky ich dovtedajšie dlhy a budú splácať len 1.000 Sk mesačne. Bol v tom, že ide o tento úver zo SLSP, potom mu začali chodiť upozornenia na iné podlžnosti, napr. aj CETELEM, Quatro, ktoré už aj niektoré zaplatil a splácal. Na túto zmluvu si už nepamätal. Na podpis dohody o uznaní záväzku a splátkovom kalendári dňa 20.7.2010 si tiež už nepamätal, podpis na dohode je jeho podpisom. Uviedol, že chodil za ním nejaký p. K.k, nevedel, za akým účelom mu to dal podpísať a nepamätal si, že by mu bol povedal, že dlh je premlčaný, to by nebol určite podpísal. Povedal, že ak to nepodpíše, pôjdu po ňom exekútori a zatvoria ho, má tri malé deti, bál sa. Potvrdil, že zaplatil splátky 4 po 50 eur.
Vedľajší účastník na strane odporcov sa vyjadril písomne dňa 15.6.2015 a vzniesol námietku premlčania celej pohľadávky uplatnenej v konaní, lebo žaloba bola doručená dňa 21.1.2013 po uplynutí premlčacej doby. K dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uviedol, že ide o formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. V dohode sa neuvádza ani výška splátky a dátum splátky. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania dlhu je sofistikovane skrytá do dohody o splátkach v bode 3, pričom by malo byť súčasťou uznania záväzku v bode 2 dohody. Uzavretie dohody je v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu v 1. rade, oboznámení listinných dôkazov a to zmluva o kontokorentnom úvere z 18.9.2003, osobitné obchodné podmienky k zmluve, dohoda o uzatvorení splátkového kalendára, uznanie záväzku, oznámenie o postúpení pohľadávky z 2.1.2009, zmluva o postúpení pohľadávok z 18.12.2008, pokus o zmier z 27.12.2012, výpoveď zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 23.9.2005 a zistil tento skutkový a právny stav:
Dňa 18. 9.2003 bola uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere /ďalej len zmluva/ medzi veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. so sídlom Bratislava a dlžníkmi - odporcom v 1. a 2. rade. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie kontokorentného úveru č.0230295895/1/1 s výškou úverového rámca 30.000.- Sk s úrokovou sadzbou 10,85%, konečná splatnosť úveru 17.9.2004, úrok z omeškania 26,40% ročne.
Dňa 18.12.2008 bola podpísaná zmluva o postúpení pohľadávok medzi SLSP, a.s. ako postupcom a navrhovateľom ako postupníkom, ktorej súčasťou bola príloha č. 1 k zmluve . Podľa prílohy k zmluve súd zistil, že zostatok pohľadávky ku dňu postúpenia bol 52.403,84 Sk, z toho istina 33.956,34 Sk, úroky celkom 886,60Sk, eur, zml. omeškanie 2.611,10 Sk, zákon. úrok omeškania 14.702,80 Sk a ostatné príslušenstvo 247 Sk.
Listom zo dňa 2.1.2009 oznámila SLSP, a.s. odporcom v 1. a 2. rade, že postúpila pohľadávku vo výške 1.739,49 eur /52.403,84 Sk/ na navrhovateľa a od doručenia oznámenia je potrebné uhradiť záväzok výlučne plnením postupníkovi.
Listom zo dňa 27.12.2012 doručil navrhovateľ odporcom pokus o zmier, v ktorom ich vyzval na úhradu sumy 2.109,20 eur do 3. 1.2013.
Dňa 20. 7.2010 uzavrel odporca v 1. rade dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku s navrhovateľom, pričom predmetom je uznanie záväzku voči veriteľovi vo výške 1.127,14 eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. V čl. 3 - forma splatenia záväzku nie je uvedená, ani výška splátky, ani dátum splátok, pričom je ďalej uvedené, že dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom pri uzavretí zmluvy, / ďalej len zákon/, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 100 ods.1 Obč. zákonníka, právo sa premlčí , ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania dovolá , nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka, ale aj uzatvárané podľa Obchodného zákonníka a osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ich obsah. Súd má v prípade uvedených spotrebiteľských zmlúv povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. V danom prípade účastníci (resp. právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzatvorili z hľadiska podstaty náležitosti úverovú zmluvu, ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a spravuje sa ust. § 479 a nasledujúcich Obchodného zákonníka. Zároveň však ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia osobitného zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka, vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V súdenej veci súd zohľadnil ust. § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že právny predchodca navrhovateľa a odporcovia uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere, pričom končená splatnosť úveru bola 17. 9.2004. Pohľadávka pôvodného veriteľa bola postúpená na navrhovateľa. Z predložených dôkazov vyplýva, že úver nebol predčasne zosplatnený. Vedľajší účastník na strane odporcov vzniesol námietku premlčania pohľadávky navrhovateľa a súd na túto námietku prihliadol, preto žalobu zamietol. Navrhovateľ si mohol svoje právo uplatniť prvýkrát od 18.9.2004, kedy začala plynúť trojročná premlčacia doba , ktorá uplynula 18.9.2007. Žaloba bola podaná 21. 1.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a súd posúdil námietku premlčania za dôvodnú.
Premlčanie definujeme ako uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo bolo vykonalo. Pri premlčaní možno rozlišovať dve štádiá, a to že uplynula zákonom ustanovená doba (premlčacia doba) a druhé štádium, že oprávnený subjekt svoje právo v tejto lehote nevykonal, hoci tak urobiť mal a mohol. Konkrétnym právnym účinkom premlčania však je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie vzniesť námietku (dovolať sa) premlčania a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva alebo spôsobiť zánik nároku. Ak povinný subjekt toto oprávnenie využije a uplatní námietku premlčania pred príslušným súdom v ktoromkoľvek štádiu konania, nie je možné oprávnenej osobe (veriteľovi) premlčané subjektívne občianske právo priznať, nakoľko vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku. Ak súd v rámci preskúmavania veci zistí, že vznesenie námietky premlčania je odôvodnené, nemôže veriteľovej žalobe vyhovieť a túto musí zamietnuť.
Čo sa týka navrhovateľom predloženej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, podpísanú odporcom v 1. rade, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú listinu, ako i na skutočnosť, že navrhovateľ mal vopred pripravené znenie vyhlásenie o uznaní záväzku, dospel súd k záveru, že takéto konanie je konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, i keď odporca zrejme nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Podľa názoru
súdu je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie považoval aj za rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Zo znenia dohody vyplýva, okrem iného, že účelom jej uzavretia je aj splátkový kalendár, pričom v čl. 3 nie je uvedená ani výška splátky, ani jej splatnosť. Z uvedeného je zrejmé, že účelom podpisu dohody bolo výhradne dosiahnutie uznania záväzku a s tým spojené predĺženie plynutia premlčacej doby. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Vzhľadom na vyššie uvedené uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatné, preto súd prihliadol na premlčanie práva v zákonnej dvojročnej premlčacej dobe.
Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol.
Súd konanie v časti žalovanej istiny 200 eur zastavil pre späťvzatie návrhu v tejto časti podľa § 96 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania rozhodol v tejto časti podľa § 146 ods. 2 veta druhá a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1, písm. a/, c/, § 16 ods.3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/ 2004 Z.z. pri odmene vo výške 19,92 € / základ 200 eur/ za úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie r.2013........................................... 19,92 € + RP 7,81 €
- podanie žaloby r.2013....................................................19,92 € + RP 7,81 € spolu: 55,46 + 20% DPH 11,09 € = 66,55 eur + alikvótna časť zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 12 eur / zo sumy 200 eur/ = 78,55 eur.
Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa odmenu za ďalšie ním vyúčtované úkony a to účasť na pojednávaní 5.8.2015 a 21.10.2015 spolu s cestovným a stratou času, lebo súd mal preukázané, že odporca v 1.rade zaplatil istinu vo výške 200 eur tak, že dňa 31.1.2013 , 28.2.2013, 28.3.2013 a 25.4.2013 zaplatil splátky po 50 eur, t.j. istina 200 eur už nemala byť predmetom konania v čase, kedy boli vytýčené pojednávania a to, že navrhovateľ vzal návrh vo vzťahu k uvedenej časti istiny až dňa 29.7.2015 nemôže mať vplyv na povinnosť odporcu zaplatiť aj tie trovy konania, ktoré vznikli právnemu zástupcovi navrhovateľa po čiastočnom plnení.
O náhrade trov konania, ktoré boli predmetom konania po zaplatení časti žalovanej istiny, t.j. 1.279,48 eur s prísl. súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, hoci boli v konaní úspešní z dôvodu, že nežiadali priznať žiadne trovy konania.
Do konania vstúpil vedľajší účastník, ktorý podal vo veci vyjadrenie. Vo vyjadrení vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku , žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach § 93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie § 93 ods.4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná aj náhrada trov konania, v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval.
Cieľom združenia na ochranu spotrebiteľa je presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov a právom spotrebiteľa chrániť a presadzovať svoje oprávnené záujmy aj prostredníctvom združenia na ochranu spotrebiteľov. Súd sa preto zaoberal, či trovy, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa, boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania a rovnako ako každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí.
V danom prípade súd videl účelnosť vynaložených trov samotným charakterom vedľajšieho účastníka, keď vedľajší účastník vstúpil do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov videl súd aj v tom, že v dôsledku vyjadrenia vedľajšieho účastníka , ktorý vzniesol námietku premlčania, súd návrh pre premlčanie zamietol. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov za 2 úkony právnej pomoci podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1, písm. c/ a § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. za prevzatie a prípravu r.2013 61,41 € + RP 7,81 € a písomné vyjadrenie r.2015 vo výške 61,41 eur a 8,39 eur režijný paušál = 139,02 € + DPH 20% 27,80 € = 166,82 eur. Súd pritom vzal za základ sumu 1.279,48 eur, ktorá zostala predmetom konania po späťvzatí návrhu v časti istiny 200 eur a v ktorej súd žalobu zamietol. Súd považoval za účelne vykonaný práve tieto úkony, ktoré mali vplyv na rozhodnutie súdu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d ) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.