Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-29-2015.pdf
PDF · 79.03 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/29/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Petrom Banským v právnej veci navrhovateľa CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35787783, zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin proti odporcovi D. A., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. Š.. F. XXXX/X, XXX XX S., občan SR, o zaplatenie 117,97 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi trovy konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým Okresnému súdu vo Zvolene domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy istiny vo výške 117,97 EUR spolu so zmluvným úrokom vo výške 18% ročne zo sumy 96,27 EUR a s úrokom z omeškania ako aj trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe uzatvorenej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24. 08. 2011 poskytol odporcovi úver vo výške 396,- EUR na nákup spotrebného tovaru. Odporca mal tento úver platiť v 18 mesačných splátkach, každú vo výške 25,27 EUR vždy ku 15.-temu dňu mesiaci počnúc 15. 09. 2011. Dňa 15. 05. 2013 sa stal dlh odporcu vo výške 137,97 EUR splatný, ktorý vznikol z titulu čerpania peňažných prostriedkov. Odporca odo dňa zospoplatnenia úveru zaplatil sumu 20,- EUR. Na základe týchto skutočností žiadame, aby súd rozhodol tak ako je vyššie uvedené.
Navrhovateľ svojim podaním doručeným súdu dňa 19. 10. 2015 poukázal podrobnejšie na jednotlivé ustanovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, platobnú históriu odporcu, ďalej vyčíslenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a dôvody, pre ktoré spoplatnil túto pohľadávku. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že v uvedenom vyjadrení sú veľmi rozsiahlym spôsobom rozpísané ďalšie skutočnosti, avšak pre toto rozhodnutie nepodstatné.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav veci:
Súd na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej medzi navrhovateľom ako poskytovateľom úveru a odporcom bolo zistené, že navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 396,- EUR, ktorý mal zaplatiť v 18 mesačných splátkach, každú 25,27 EUR.
Súd zo splátkového kalendára, kde je podrobne preukázané čerpanie a výšky jednotlivých splátok zistil, že odporca celkove zaplatil sumu spolu vo výške 404,32 EUR.
Súd z predžalobnej upomienky adresovanej navrhovateľom odporcovi zo dňa 09. 09. 2013 zistil, že vzhľadom na omeškanie so splácaním poskytnutého úveru, ktorého splatnosť v celom rozsahu nastala dňa 15. 05. 2013 vás vyzývame na úhradu dlžnej sumy vo výške 137,97 EUR, ktorá sa skladá z úverovej istiny 96,27 EUR a z nákladov spojených s jej uplatnením vo výške 41,70 EUR.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).
Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že úverová zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Odporca je fyzickou osobou nepodnikateľom, ktorému bol navrhovateľom poskytnutý úver.
V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj, ktorý sa týka rozčlenia splátky v zmysle § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. s tým, že v prípade, ak takýto údaj nie je uvedený súd považuje takýto úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Čo sa týka zdôvodnenia z akého dôvodu súd takúto úverovú zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov, je ten dôvod, že je neprijateľné z hľadiska ochrany spotrebiteľa neuvedenie rozčlenenia koľko z tej ktorej splátky má byť zaplatené na istinu, úver, poprípade iné poplatky. Takéto neuvedenie potom samotného spotrebiteľa uvádza do omylu a tento nevie posúdiť výhodnosť pre neho ponúkaných produktov medzi jednotlivými spoločnosťami ako aj tú skutočnosť o akú sumu úver preplatí u tej ktorej spoločnosti. Na základe toho, že už len neuvedenie takejto splátky spôsobuje absenciu náležitostí v
zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je uvedený úver bezúročný a bez poplatkov. Keďže aj podľa samotného navrhovateľa bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 396,- EUR a tento celkove zaplatil sumu 404,32 EUR súd návrh zamietol v celom rozsahu. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi trovy konania nepriznal, hoci v prípade keby mu nejaké v tomto konaní vznikli mal byť nárok na ich priznanie, nakoľko mal vo veci plný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).