Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/36/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobcu W. Q., T., X. XX, zast. JUDr. Jurajom Kulom, advokátom. Advokátska kancelária, Košice, Mäsiarska 30, proti žalovanej I. I., T., P. XX, zast. JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou , Advokátska kancelária , Košice, Kuzmányho 57, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -191 z 30.4.2014 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanej priznal náhradu trov právneho zast. 1.235,43 eur, ktorú sumu je žalobca povinný zaplatiť jej právnej zást. JUDr. Adriane Krajníkovej , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca žalobou žiadal, aby určil, že kúpna zmluva uzavretá XX.XX.XXXX medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovanou ako kupujúcou, ktorej predmetom je prevod vlastníctva bytu č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, orientačné č. XX, nachádzajúci sa na ul. X. E. T., vrátane jeho príslušenstva, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, spoluvlastníckeho podielu na pozemkoch parc. č. 23 M. E. XXX C.X S. G.. Č.. XX M. E. XXX C.X, X.. G. S. L., na ktorých je bytový dom postavený o veľkosti spoluvlastníckeho podielu XXX/XXXXX-W., nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, T.. Ú.. B., na základe ktorej bol Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Košice I vklad povolený XX.X.XXXX pod č. E. XXXX/ XX, je neplatná. Zároveň žiadal, aby mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanej 50.000,- Sk, t.j. 1.659,70 EUR z titulu vrátenia kúpnej ceny , do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby určil, že výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Neplatnosť predmetnej zmluvy žalobca odôvodňoval na tom skutkovom a právnom základe, že od r. 1975 je psychiatrický liečený na depresívny syndróm a od r. 1998 je pre dekompenzáciu psychického stavu liečený antidepresívami, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou trpel depresívnym symptómom ťažkého stupňa, ktorý sa prejavuje výrazne smutnou náladou, nechuťou žiť, beznádejou, následne aj skresleným myslením - zmenenými úsudkovými schopnosťami, pričom myslenie môže byť až bludné, čo znamená výrazný odklad od reality, že nedostatok jeho spôsobilosti na právne úkony v dôsledku duševnej poruchy je preto dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou). Tvrdil, že v čase podpísania kúpnej zmluvy trpel duševnou poruchou, depresívnou poruchou ťažkého stupňa a kvality, ktorá v kontexte s jeho zlým zdravotným stavom mu bránila zodpovedne rozpoznať a posúdiť jeho konanie a jeho

následky pri vykonávaní právneho úkonu. Vykonanie právneho úkonu (podpis kúpnej zmluvy) v čase jeho hospitalizácie na ortopedickom oddelení, na ktorom ležal z dôvodu vyberania osteosynstetického materiálu z dolnej končatiny, bolo jednoznačne iniciovanéžalovanou . V tom čase pretrvávala jeho submisívnosť voči žalovanej, ktorej rozhodnutia prijímal bez výhrad, bez ich podrobenia racionálnej úvahe a kontrole. Preto predmetný právny úkon vykonal pod tlakom, ktorý na neho vyvíjala žalovaná, že z uvedeného dôvodu je právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy je podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. neplatný. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tejto kúpnej zmluvy preukazoval tým, že v prípade určenia neplatnosti predmetnej zmluvy možno následne dosiahnuť obnovenie zápisu jeho vlastníctva v katastri nehnuteľnosti, čím sa jeho právne postavenie v súvislosti s vlastníctvom bytu zmení. Súd vykonal vo veci dokazovanie . Uviedol, čo zistil z kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX predloženej žalobcom , z výpovede oboch účastníkov konania. Nariadil znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Borisa Bodnára, ktorý v záveroch svojho znaleckého posudku vyslovil , že žalobca XX.XX.XXXX trpel duševnou poruchou, išlo o rekorentnú depresívnu poruchu, stredne ťažkú až ťažkú fázu, ktorá ho čiastočne urobila neschopným na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca mohol byť v čase podpisu kúpnej zmluvy ľahšie ovplyvniteľný inou osobou, vedel však rozpoznať pri podpise kúpnej zmluvy následky svojho konania a je aj v súčasnosti schopný chápať význam súdneho konania. Žalovaná namietala závery tohto znaleckého posudku, že na jednej strane znalec hovorí o čiastočnej nespôsobilosti žalobcu na takýto právny úkon, pričom v ďalších bodoch uvádza, že žalobca bol schopný chápať zmysel svojho konania pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Vzhľadom na námietky žalovanej súd vyslúchol znalca MUDr. Borisa Bodnára na pojednávaní, ktorý doplnil a uviedol, že intelektuálove a pamäťové schopnosti žalobcu v čase podpisu kúpnej zmluvy boli v pásme normy , že vedel rozpoznať následky svojho konania v čase podpisu kúpnej zmluvy, že nebol v takej fáze rekurentnej depresívnej poruchy, ktorá by bránila posúdiť realitu. Duševná porucha, ktorou trpí žalobca , má opakované epizódy, v niektorých prípadoch pacient riadne funguje, avšak podľa priebehu ochorenia žalobcu sa dlhodobo nedostal do normálnej fázy, roky berie depresíva a je pod liekmi. Poukázal na to, že žalobca vedel rozpoznať následky svojho konania v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou, že žalobca mohol byť v čase uzavretia kúpnej zmluvy ľahšie ovplyvniteľný inou osobou, táto ovplyvniteľnosť sa mohla týkať všetkých oblasti života, avšak u žalobcu nebol takýto symptóm odkázanosti na cudziu osobu v čase podpisu kúpnej zmluvy. Znalec ďalej uviedol, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou bol žalobca absolútne orientovaný v problémoch. Súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalkyňu MUDr. Danicu Caisovú. Znalkyňa v znaleckom posudku č. 07/2012 z 20.2.2012 urobila závery, že v čase spísania kúpnej zmluvy žalobca netrpel psychickým ochorením takého charakteru, ktoré by ho robilo neschopným uzavrieť takúto zmluvu, že bol psychiatrický liečený pre depresívnu poruchu, táto porucha však nebola takého charakteru a takej závažnosti, aby podstatným spôsobom ovplyvnila logickú a úsudkovú schopnosť žalobcu . Miera ovplyvniteľnosti žalobcu nebola takej závažnosti, aby ho robila neschopným posúdiť význam kúpnej zmluvy. Žalobca bol schopný rozpoznať následky svojho konania a je aj v súčasnej dobe schopný chápať význam súdneho konania. Znalkyňa uviedla, že po preštudovaní spisového materiálu, zdravotných záznamov, ako aj z vyšetrenia žalobcu považuje jeho psychické funkcie dňa 22.12.2003, kedy podpísal kúpnu zmluvu, osobnostné dispozície a úsudok za plne kompetentné na to, aby vedel o závažnosti svojho rozhodnutia. Depresívna porucha, ktorou menovaný trpel a kvôli ktorej bol liečený, ako aj jeho aktuálna zdravotná situácia ovplyvnili jeho úsudok minimálne v miere, v ktorej by ovplyvnili aj psychiatricky neliečeného človeka. Znalkyňa bola súdom vyslúchnutá na pojednávaní 28.1.2013, na ktorom uviedla, že v čase podpísania kúpnej zmluvy mohol byť žalobca svojou aktuálnou situáciou vystrašený, stiesnený a mohol sa obávať budúcnosti a odkázanosti, pretože bol hospitalizovaný vo fakultnej nemocnici a dozvedel sa správu o tom, že má rakovinu prostaty, čo by vystrašilo aj človeka, ktorý nemá taký duševný stav, ako mal žalobca . Znalkyňa poukázala na to, že toto jeho vystrašenie a stiesnenosť nesúviselo s duševnou chorobou, na ktorú sa žalobca liečil, že tento jeho stav súvisel práve s hospitalizáciou a s tým stavom, že sa nachádzal na septickom oddelení v nemocnici a , že mu bola diagnostikovaná rakovina prostaty. Ďalej uviedla, že žalobca v decembri 2003 alebo v čase, keď podpísal kúpnopredajnú zmluvu, podľa zdravotnej dokumentácie trpel strednou depresiou, že depresívna porucha môže ovplyvniť logickú a úsudkovú schopnosť človeka len vtedy, ak ide o najťažší stupeň depresie, ktorý sa prejavuje bludmi a halucináciami. Znalkyňa poukázala na to, že miera ovplyvniteľnosti žalobcu v čase, keď podpísal kúpnopredajnú zmluvu nebola závažnejšia ako u iných zdravých ľudí, nebola významnejšia ako bežná. Súd na návrh žalobcu vyslúchol ako svedkyňu C.. E. T., lekárku - psychiatričku, ktorá je jeho ošetrujúcou lekárkou. Svedkyňa zo zdravotnej dokumentácie, ktorú mala k dispozícii, uviedla, že liečba žalobcu začala v r. 1998, že v r. 2003 bol u nej žalobca 4-

krát na kontrolu, že išlo o periodickú depresívnu poruchu a preto užíval antidepresíva, že vzhľadom na zdravotný stav uvedený v jeho zdravotnej dokumentácie, žalobca mohol robiť právne úkony v čase, keď podpísal kúpnu zmluvu so žalovanou. Mal nastavenú liečbu a lieky, ktoré užíval, nemali tlmivý účinok. K lekárskej správe zo XX.X.XXXX, kde sa uvádza, že žalobca má ťažký stupeň depresívnej symptomatickej poruchy, svedkyňa uviedla, že to sú závery psychologického vyšetrenia, nie sú to závery psychiatrického vyšetrenia. Žalobca trpí aj inou diagnózou a to poruchou osobnostného organického pôvodu, ktorú mu diagnostikovali v r. 2005 v nemocnici. Súd vychádzajúc aj z výsluchu svedkyne C.. T., že v lekárskej správe neuviedla pri psychiatrickom vyšetrení, že žalobca trpel ťažkým stupňom depresie, nevykonal dokazovanie výsluchom psychologičky, lebo závery znaleckých posudkov i závery C.. T. boli v podstate rovnaké, t.j., že žalobca v čase podpísania kúpnej zmluvy so žalovanou vedel rozpoznať následky svojho konania a bol preto spôsobilý na takýto právny úkon. Vychádzajúc z § 34, § 37, § 38 ods. 1, 2 Obč. zák. ( ich znenie citoval) urobil záver, že žalobca žaloval neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalovanou XX.XX.XXXX z dôvodu, že konal v duševnej poruche, z dôvodu nátlaku zo strany žalovanej i z dôvodu nevyplatenia kúpnej ceny žalovanou. Vykonaným dokazovaním mu bolo preukázané, že kúpna zmluva, ktorú účastníci uzavreli je platná, že spĺňa všetky náležitosti ustanovené Obč. zák. pre náležitosti kúpnej zmluvy. V konaní mu žalobca nepreukázal, aby na neho žalovaná vyvíjala akýkoľvek psychický nátlak, že naopak, sám na pojednávaní 10.1.2011 uviedol, že žalovaná mu nikdy nehovorila, že má na ňu previesť svoj vlastný byt, on sám jej povedal, že po jeho smrti ostane byt jej. Ďalej žalobca mu potvrdil, že žalovaná ho nikdy nevyzývala na vypratanie bytu, ani nepodala žalobu o vypratanie predmetného bytu, v byte býva sám a platí všetky poplatky spojené s jeho užívaním. Poukázal na to, že žalobca tvrdil, že v kúpnej zmluve nie je zakomponované právo jeho doživotného bývania, čo však v skutočnosti nepreukázal, pretože v kúpnej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania je uzavreté vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania predmetného bytu žalobcom. K tvrdeniu, že uzavretá kúpna zmluva je neplatná aj z dôvodu, že žalovaná mu nevyplatila kúpnu cenu za byt, uviedol, že žalobca avšak na druhej strane žiadal, aby bol zaviazaný žalovanej vrátiť kúpnu cenu 50.0000,- Sk. Žalobca mu nepreukázal ani tú skutočnosť, že kúpnu zmluvu uzavrel z dôvodu duševnej poruchy podľa § 38 ods. 2 Obč. zák. Poukázal na to, že obaja znalci z odboru psychiatrie vo svojich znaleckých posudkoch i vo výpovediach pred súdom potvrdili, že žalobca bol schopný robiť právne úkony , že 22.12.2003 netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopnou, vedel rozpoznať následky svojho konania, že túto skutočnosť potvrdila aj samotná ošetrujúca lekárka svedkyňa C.. E. T., ktorá rovnako potvrdila, vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie, že v čase podpisu kúpnej zmluvy mohol žalobca robiť právne úkony, nebral žiadne tlmivé lieky. Z uvedených dôvodov preto žalobu ako bezdôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa a žalovanej ako plne úspešnej účastníčke priznal právo na náhradu trov právneho zast. voči neúspešnému žalobcovi vo výške 1.235,43 eur. Trovy právneho zast. určil v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhl.), pri hodnote 1 úkonu právnej pomoci vychádzal z vyhl., za 1 právny úkon 1/3-ina výpočtového základu. Takto určil zást. žalovanej odmenu za 1 úkon právnej pomoci po 48íprava a prevzatie z 19.11.2008, 2 úkony právnej pomoci po 13,37 eur: zastupovanie na pojednávaniach, ktoré boli len odročené 6.5.2009 a 25.10.2010, 1 úkon právnej pomoci po 53,49 eur: zastupovanie na pojednávaní 12.10.2009, 3 úkony právnej pomoci po 57,- eur: zastupovanie na pojednávaniach 10.1.2011 a 23.2.2011, vyjadrenie vo veci samej z 2.2.2011, 1 úkon právnej pomoci po 14,67 eur: zastupovanie na pojednávaní 22.10.2012, ktoré bolo len odročené, 3 úkony právnej pomoci po 60,07 eur: zastupovanie na pojednávaniach 28.1.2013, 31.5.2013 a písomné vyjadrenie z 26.6.2013, 1 úkon právnej pomoci po 61,87 eur: zastupovanie na pojednávaní 30.4.2014, porady s klientkou a to 2 x po 53,49 eur 5.5.2009 a 11.10.2009, 2 x po 57,- eur porady 9.1.2011 a 1.2.2011, 1 x 58,69 eur ďalšia porada s klientkou z 21.10.2012, 3 x 60,07 eur porady 27.1.2013, 30.5.2013 a 23.6.2013 a 1 x 61,87 eur porada 29.4.2014, režijný paušál 1 x 6,31 eur, 2 x 6,95 eur, 1 x 7,21 eur, 3 x 7,41 eur, 1 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur, 1 x 8,04 eur, 2 x 6,95 eur, 2 x 7,41 eur, 1 x 7,63 eur, 3 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, celkom odmena 1.078,86 eur a režijný paušál 156,57 eur, spolu trovy právneho zast. 1.235,43 eur. O trovách štátu rozhodol podľa , v danom prípade vznikli trovy štátu spolu 519tením odmien znalcovi MUDr. Borisovi Bodnárovi 291r. Danici Caisovej 227,10 eur. Žalovaná bola v konaní úspešná a žalobca bol oslobodený od súdnych poplatkov, preto štátu náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z odvolacích dôvodov podľa , t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zmeniť , žalobe vyhovieť a priznať mu trovy konania alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na nové konanie a rozhodnutie.

V odvolaní vytýkal súdu, že položenie otázky jeho bývalej ošetrujúcej lekárke , či je podľa nej spôsobilý na právne úkony, nepatrí do kompetencie ošetrujúcej lekárky, ale do kompetencie príslušného znalca, že po tomto jej výsluchu jeho zást. navrhol doplniť dokazovanie na odstránenie rozporov v dokazovaní, ktoré nastali po vypracovaní 2 znaleckých posudkov a , že tento návrh súd zamietol. V tejto veci poukázal na svoje písomné podanie z 31.5.2000, v ktorom akcentoval, že výsluchom znalkyne MUDr. Márii Caisovej na pojednávaní 28.1.2013 súd neodstránil rozpory a nezrovnalosti, ktoré sú uvedené v samotnom znaleckom posudku, že vystrašenosť a stiesnenosť, ktorou trpel počas jeho hospitalizácie v čase podpisu kúpnej zmluvy znalkyňa uvádza podľa svojho úsudku, že to nesúviselo s jeho duševnou poruchou, ale so stavom, keď mu mali zistiť rakovinu prostaty, že znalkyňa pritom neuvádza odborný dôvod, prečo dospela k takémuto záveru, že tento jej záver je jej domienkou a nie je preukázaný žiadnym lekárskym vyšetrením v danom čase, že znalkyňa po 10 rokoch od udalosti podpisu kúpnej zmluvy, bez akejkoľvek odbornej znalosti a odborného záveru uvádza svoj vlastný odhad tejto jeho situácie. Ďalej tvrdil, že záver znalkyne, že ho neovplyvnili tieto jeho pocity, jeho úsudkovú schopnosť, lebo v čase podpísania kúpnej zmluvy mohol trpieť strednou depresiou, pričom mala zo zdravotnej dokumentácie zistiť, že ešte v auguste a v septembri 2003 bol u neho stabilizovaný stav z hľadiska duševného zdravia, tento záver znalkyne nie je ničím odborne podložený a opätovne ho uvádza na základe svojho úsudku. Ďalej poukázal na odpoveď znalkyne na otázku, že podľa nej jedine ťažká depresia psychotická je duševná porucha, ktorá môže ovplyvniť jeho logickú a úsudkovú schopnosť a prejavuje sa bludmi a halucináciami, že znalkyňa opätovne uvádza svoj záver o jednotlivých stupňoch depresie bez toho, aby jednoznačne uviedla skutočnosť, ako prišla k takémuto odbornému záveru. Poukázal na to, že jej závery o tom, že len ťažká depresia je duševná choroba v najvlastnejšom slova zmysle ,napr. schizofrénia, že tento záver je opätovne neurčitý a nepreskúmateľný, že svojím názorom negovala všetky duševné choroby a , že uznáva iba schizofréniu za duševnú chorobu a takýto kontext vo vysvetlení je neprípustný. Dodal, že na ďalšiu otázku o tom, aká miera ovplyvniteľnosti sa vyžaduje, aby bo človek ľahko ovplyvniteľný inou osobou znalkyňa neodpovedala, iba uviedla, že jeho ovplyvniteľnosť v roku 2003 v čase podpisu kúpnej zmluvy nebola závažnejšia, ako u iných zdravých ľudí, že nebola významnejšia ako bežná, že tento jej záver opätovne je iba jej názorom bez konkrétneho nevyvrátiteľného dôkazu, že sa pohybuje v rovine svojich úvah a posudzuje jeho ovplyvniteľnosť so zdravým človekom so záverom, že jeho ovplyvniteľnosť je ako u zdravého človeka, teda že nie je duševne chorý, čo je v rozpore s doterajším stavom dokazovania jeho zdravotného stavu iným znalcom. Ďalej poukázal na to, že znalkyňa uviedla, že miera ovplyvniteľnosti sa stanovuje podľa diagnózy a v danom prípade nebolo významné zisťovať jeho ovplyvniteľnosť, lebo bol ovplyvnený ako každý iný človek a táto ovplyvniteľnosť nebola významná, že tento jej názor je v rozpore so všeobecným zistením jeho zdravotného stavu a jeho choroby a nie je ničím podložený a je v rovine dohadov znalkyne bez konkrétneho lekárskeho dôkazu, že uvedená znalkyňa klasifikovala iba ťažkú depresiu psychotickú ako duševnú poruchu, ktorá môže ovplyvniť jeho logickú a úsudkovú schopnosť a prejavuje sa bludmi a halucináciami. Tvrdil, že počas doterajšieho dokazovania dvoma znaleckými posudkami a vypočutím týchto znalcov na pojednávaní sa neustálila jednoznačne a bez pochybností tá skutočnosť, či diagnóza, ktorou trpí, teda rekurentná periodická depresívna porucha je duševnou chorobou a ak áno, potom či duševná porucha podľa tejto diagnózy je daná podľa stupňa tohto ochorenia a ak áno, akým stupňom tejto duševnej poruchy trpel v inkriminovanom čase, teda v decembri 2003. Poukázal na to, že v roku 2003 - decembri 2003 podpísal kúpnu zmluvu, že bol liečený u C.. E. T., psychiatričky a XX.X. XXXX absolvoval kontrolné psychiatrické vyšetrenie ako pacient poukázaný obvodným lekárom, že MUDr. T. konštatuje v závere periodickú depresívnu poruchu, pričom z psychologického vyšetrenia konštatuje: neurotická osobnostná štruktúra, anxiozita, emoc. labilita, senzivitivita, znížená tolerancia na záťaž. V klin. obraze dominuje depr. sympt., v súčasnosti ťažk. st. (bez sucid. tend.), bradypsychia. Poukázal na to, že 13.3.2008 psychiater C.. T. uvádza jeho právnemu zástupcovi emailovou poštou, že ho ambulantne vedie s diagnózou rekorentná periodocká porucha ťažkého stupňa a s diagnózou organická porucha osobnosti a že aj uvedený psychiater uvádza, že v inkriminovanom období podľa jemu dostupných záznamov mal ťažký stupeň depresie. Ďalej poukázal závery znalca MUDr. Borisa Bodnára, jeho posudku č. 7/2010 zo 7.4.2010 str. 12, v ktorom konštatuje, že bol diagnosticky uzavretý ako rekurentná depresívna porucha, aktuálne stredne ťažká fáza, že obaja znalci konštatovali stredný stupeň tejto jeho choroby a nebrali do úvahy odborný záver jeho psychiatričky C.. T. z marca 2003 o tom, že v tomto období mal ťažký stupeň depresie. Obaja znalci nebrali do úvahy jeho druhú diagnózu, ktorou je organická porucha osobnosti, že ani rozhodnutím vo veci samej súd neodstránil rozpory v dokazovaní vo veci samej, a znalci sa nevysporiadali so základnou otázkou, teda o tom, aký stupeň depresie mal v inkriminovanom čase a nebrali do úvahy lekársku dokumentáciu z marca 2003. V súčasnosti nie je

možné, aby sa súd jednoznačne priklonil k odborným záverom týchto oboch znalcov. Ďalej namietal, že súd rozhodol o trovách právneho zast. v rozpore so , že súd uznal jednotlivé úkony právnej služby chybne, keď jednak uznal ich výšku chybne vypočítanú a uznal v rozpore s cit. zák. aj porady s klientom, ktoré nasledovali po sebe bez toho, aby medzi nimi bolo pojednávanie vo veci samej.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z rozsudok potvrdil podľa lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [ ] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu.

Ďalšie dokazovanie vo veci (ďalšie znalecké dokazovanie), by bolo nadbytočné, lebo nešlo o spornú skutočnosť, ktorú by bolo potrebné preukazovať.

Z vykonaného dokazovania, znaleckými posudkami, výsluchom znalcov a výsluchom ošetrujúcej lekárky jednoznačne vyplýva, že žalobca v čase uzavretia kúpnej zmluvy 22.12.2003 netrpel takou duševnou poruchou, ktorá by ho robila na takýto právny úkon neschopným, že v čase podpisu predmetnej zmluvy trpel strednou depresiou, ktorá môže ovplyvniť logickú a úsudkovú schopnosť človeka len vtedy, ak ide o najťažší stupeň depresie, že miera jeho ovplyvniteľnosti nebola závažnejšia ako u iných zdravých ľudí, nebola významnejšia ako bežná, bol schopný robiť právne úkony, vedel rozpoznať následky svojho konania. V konaní nebolo preukázané , že žalovaná na žalobcu vyvíjala akýkoľvek psychický nátlak pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy a na podporu tejto skutočnosti je existencia vecného bremena zriadeného v prospech žalobcu, jeho právo doživotného bývania v predmetnom byte. Znalci pri vypracovaní znaleckých posudkov vychádzali zo zdravotnej dokumentácie a z vyšetrenia pacienta

- žalobcu a závery znaleckého dokazovania, po jeho doplnení vyslúchnutím znalcov na pojednávaní, nie sú rozporné. K výhrade žalobcu, že znalci nebrali do úvahy jeho druhú diagnózu-organická porucha osobnosti, je potrebné uviesť, že táto porucha bola u neho diagnostikovaná až v r. 2005 , t.j. až 2 roky po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy v decembri 2003.

Nie je zanedbateľná ani skutočnosť, že žalobca pred súdom uplatnil neplatnosť kúpnej zmluvy až 27.6.2008, takmer po 5 rokoch od jej podpisu , čo môže svedčiť o účelovosti jeho konania.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súd použil správny právny predpis a správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku, nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Rovnako, výrok o trovách konania bolo potrebné potvrdiť ako vecne správny, lebo žalobca v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť záverov súdu čo do výroku o trovách konania, t.j., za ktoré úkony právnej služby súd nesprávne priznal žalovanej náhradu trov konania a v čom spočíva nesprávnosť ich výpočtu .

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobca nemal ani v odvolacom konaní úspech a žalovanej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal podľa v spojení s

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.