Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_7C-327-2015.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/327/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36062235, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava 29, ex lege zastúpený Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00151700, proti žalovanému: Z. N., H.. X.XX.XXXX, C. XXX XX S. X, o zaplatenie 6 205,00 € s prísl. takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.205,00 €, ktorú mu súd povoľuje splácať v mesačných splátkach po 150,- eur, ktoré bude povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci na účet žalobcu vopred s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd trovy konania účastníkom nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala vydania platobného rozkazu, ktorým súd určí žalovanému povinnosť zaplatiť jej istinu vo výške 6.205,- Eur bez príslušenstva a nahradiť trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške 372,- eur. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 18. 4. 2000 spôsobil žalovaný dopravnú nehodu, a to tak, že viedol motorové vozidlo Škoda 120 L e. č. K. XX-XX, v Kralupech nad Vltavou v Českej republike v smere do centra mesta, po požití alkoholu v hladine 1,49 g/ kg alkoholu, v dôsledku čoho nezvládol riadenie. Následne zišiel s vozidlom z cesty a pred domom č. 60 narazil do oplotenia, pričom jeho spolujazdec A. D. utrpel škodu na zdraví. Dopravnú nehodu spôsobil žalovaný, za čo bol odsúdený trestným príkazom Okresného súdu v Mělníku v Českej republike č. k. 1T 493/2000-44 zo dňa 10. 11. 2000.
Žalovaný bol v čase dopravnej nehody priamo v zmysle § 3 ods. 1 vyhlášky č. 423/1991 Zb. poistený v Slovenskej poisťovni, a. s., pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Škoda 120 L, e. č. K. XX-XX.
Žalobca ďalej uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú uvedenou dopravnou nehodou zodpovedá žalovaný. Z titulu poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zaplatila žalobkyňa za žalovaného z titulu regresného nároku Sociálnej poisťovne v zmysle § 238 Zákona č. 461/2003 Z. z., na základe výzvy č. 49/2014 zo dňa 8. 12. 2014 sumu 6.205,- eur. Zo sumy, na ktorú plnenie vyzvala Sociálna poisťovňa z titulu náhrady za vyplatené dôchodkové dávky poškodenému A. D., bola odpočítaná spoluvina v rozsahu 30 % z dôvodu spoluzavinenia škody na zdraví zo strany poškodeného.
Žalovaný v čase dopravnej nehody viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu. Z uvedeného dôvodu žalobkyni v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. vznikol nárok voči žalovanému na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré žalobkyňa za neho plnila. Žalobkyňa si uplatnila
predmetný nárok priamo u žalovaného, tento však dlžnú sumu neuhradil, preto sa domáha zaplatenia sumy predmetnou žalobou.
Súd vydal dňa 13. 8. 2015 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor. V jeho odôvodnení uviedol, že navrhuje predmetnú vec spojiť s vecou vedenou na tunajšom súde pod sp. zn. 1C 224/2013, nakoľko aj v tejto veci sa žalobkyňa voči nemu domáha obdobného nároku, avšak za iné dlžné vymáhané obdobie. S poukazom na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka preto navrhol, aby súd spojil obe veci na spoločné konanie, nakoľko skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov. Ďalej uviedol, že dňa 19. 2. 2015 mu žalobkyňa zaslala spolu s výzvou Sociálnej poisťovne Vyjadrenie k výzve č. XXXXXXXXX na zaplatenie sumy 6.205,- eur, kde žiadal o prehodnotenie platby, keďže nároky za mesiace október až december 2012 a január 2013 boli v čase preplácania poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa premlčané. Ďalej uviedol, že v predmetnom vyjadrení namietal, že v čase nehody poškodený spolujazdec A. D. nebol pripútaný bezpečnostným pásom, čo v čase určovania miery zavinenia nebolo vzaté do úvahy, keďže táto skutočnosť nebola známa ani poisťovni, ani jemu. Zároveň žiadal, aby ho súd oslobodil od súdnych poplatkov v tomto konaní.
Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom výsluchom účastníkov konania - povereného zástupcu žalobcu Z.. Z. P.B., žalovaného, za použitia dôkazných listín súd zistil tento skutkový stav:
Podľa trestného príkazu č. k. 1T 493/2000 Okresného súdu v Mělníku zo dňa 10. 11. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30. novembra 2000, súd vzal za preukázané, že žalovaný Z. N. je vinný, že dňa 18. 4. 2000 riadil v Pražskej ulici v Kraloupech nad Vltavou v smere do centra mesta po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, tak že bolo v jeho krvi zistené 1,49 g/kg alkoholu, osobný automobil zn. Škoda 120 L e. č. K. XX-XX (SK), v dôsledku čoho nezvládol riadenie, vyšiel s vozidlom mimo vozovku a pred domom č. 60 narazil do oplotenia, čím majiteľovi domu B. B. spôsobil škodu vo výške 14.394,- Kč, poškodil oplotenie domu číslo popisné 65, čím majiteľovi domu C. N. spôsobil presne nezistenú škodu a poškodil plynovú prípojku, čím spoločnosti Stredočeská plynárenská, a. s. so sídlom v Prahe spôsobil škodu vo výške 5.285,20 Kč. Zároveň spolujazdec A. D., H.. XX. X. XXXX, utrpel pohmoždenie oblasti krku s poškodením dýchacích ciest, otras mozgu, sériovú zlomeninu 7. až 10. rebra, pohmoždenie a tržné rany ľadvín, krvácanie do dutiny brušnej, zlomeninu panvy, a poškodenie hrudníka, v dôsledku čoho bol hospitalizovaný od 18. 4. 2000 do 12. 5. 2000 v nemocnici s následným prevozom k ďalšiemu liečeniu do Slovenskej republiky. Žalovaný teda vykonal v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil pod vplyvom návykovej látky činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku a spôsobil takýmto činom hoc aj z nedbanlivosti inému ublíženie na zdraví, čím spáchal trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 201 písm. d/ Trestného zákona.
Z predmetného právoplatného trestného príkazu má súd preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a škodou, ktorá bola spôsobená ublížením na zdraví spolujazdca A. D..
Podľa ďalších dôkazných listín predložených žalobcom, a to výzvy č. 49/2014 doručenej Sociálnou poisťovňou, pobočkou v Spišskej Novej Vsi žalovanému dňa 8. 12. 2014 na dobrovoľné splnenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dôchodkových dávok A. D. vo výške 8.864,28 eur za vyplácané obdobie od 14. 10. 2012 do 13. 12. 2014, ako aj podporne podľa výpisu o prevode sumy 6.205,- eur z podnikateľského účtu v UniCredit Bank Allianz - Slovenskej poisťovne súd vzal za preukázané, že predmetná poisťovňa vyplatila poškodenému A. D.X. dňa 13. 1. 2015 sumu 6.205,- eur. Aj napriek tomu, že žalobkyňa si zo zákona mohla vymáhať od žalovaného 100 %-tné odškodnenie poistného plnenia, v danom prípade prihliadala na určitý stupeň spoluzavinenia poškodeného s odôvodnením, že tento ako spolujazdec mohol a mal vedieť, že žalovaný bol pri vedení motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Na základe uvedeného žalobkyňa znížila regresný nárok o 30 %.
Žalobca v účastníckej výpovedi na pojednávaní dňa 21. 10. 2015 uviedol, že trvá na spojení veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 1C 224/2013 s touto prejednávanou vecou pod sp. zn. 7C 327/2015. Súd v registri „C“ oddelenia tunajšieho súdu zistil, že vo veci sp. zn. 1C 224/2013 tunajší súd už rozhodol. Proti potvrdzujúcemu rozsudku žalovaný podal odvolanie a vec bola dňa 6. 3. 2015 predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Preto súd uznesením návrh žalobcu na spojenie týchto vecí zamietol.
Rozhodol tak aj z toho dôvodu, že podľa vyjadrenia povereného zástupcu žalobcu žalobkyňa podáva žaloby o zaplatenie dlžných súm za jednotlivé predošlé vymáhané dvojročné obdobia, takže v danom prípade nie je dôvod na spojenie veci, nakoľko predmetný nárok v tomto konaní sa týka ďalšej dlžnej sumy, aj keď je táto založená na rovnakom skutkovom základe. Navyše v predošlej veci už bolo súdom rozhodnuté a z dôvodu hospodárnosti konania by bolo neprípustné, aby prvostupňový súd v tejto veci nerozhodoval a čakal na vrátenie veci sp. zn. 1C 224/2013 z krajského súdu.
V priebehu pojednávania žalobca netrval na vznesenej námietke premlčania, ktorú vyjadril laicky v texte odôvodnenia platobného rozkazu. Preto súd sa touto námietkou nezaoberal. Žalovaný ďalej namietal, že tak, ako uvádzal v konaní sp. zn. 1C 224/2013 a aj v predošlom konaní z roku 2010 pri odpočítavaní spoluzavinenia, ktoré bolo v rozsahu 30 %, žalobkyňa nezohľadnila tú závažnú skutočnosť, že spolujazdec A. D. si zavinil poškodenie hlavne tým, že nebol pripútaný. Poisťovňa tak mala spoluzavinenie odpočítať nielen v rozsahu 30 %, lebo v týchto percentách je zohľadnená len tá skutočnosť, že pán D., keď nasadal do auta, mal mať vedomosť, že on ako šofér bol pod vplyvom alkoholu. Žalovaný takto uznával žalobu len čo do základu, avšak nie čo do výšky. Ďalej uviedol, že v prípade, ak súd sa nebude jeho námietkou zaoberať a žalobe vyhovie, žiadal, aby mohol dlžnú sumu platiť po 150,- eur mesačne, čo odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozsudku súdu z roku 2010 je povinný platiť žalobkyni dlžné platby za predošlé obdobia, ktoré sú spolu vo výške najmenej 10.000,- eur. Ďalej uviedol, že má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom a z jeho príjmu, ktorý je priemerne vo výške 800,- eur mesačne, nie je schopný v žiadnom prípade zaplatiť dlžnú sumu jednorazovo. Naďalej trval na oslobodení od súdnych poplatkov v tomto konaní z vyššie uvedených dôvodov.
Poverený zástupca žalobcu poukázal na už existujúce právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu pod sp. zn. 7C 19/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach pod sp.zn. 1Co 361/2011, ktoré sa týkali toho istého skutkového a právneho základu, ktorý je aj v tomto konaní a s poukazom na závery tohto rozhodnutia, ako aj ďalšieho rozsudku tunajšieho súdu, ktorý však ešte nenadobudol právoplatnosť sp. zn. 1C 224/2013, navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na tú skutočnosť, že v predmetných konaniach došlo k rozsiahlemu relevantnému dokazovaniu, kde v konaní sp. zn. 7C 19/2010 bola vyriešená aj otázka týkajúca sa zavinenia žalovaného. Vzhľadom na zásadu právnej istoty teda v tomto konaní navrhoval na ďalšie námietky žalovaného neprihliadať, resp. prihliadať na ne ako už na právoplatne rozhodnuté.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. poisťovňa má právo na náhradu súm, ktoré vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, proti poistenému, ktorý spôsobil škodu úmyselne, alebo po požití alkoholického nápoja, ak bol zistený v krvi obsah alkoholu vo výške 0,30 promile, alebo návykovej látky, alebo lieku označeného zákazom viesť motorové vozidlo.
Prevedeným dokazovaním súd vzal za preukázané, že žalovaný viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, následkom čoho jeho spolujazdec utrpel rozsiahle zranenia. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a existenciou škody pri porušení právnej povinnosti bola takto preukázaná. S poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 vyššie citovaného zákonného ustanovenia preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom stotožňuje sa aj s postupom žalobkyne, ktorá vzhľadom na spoluzavinenie žalovaného znížila regresný nárok o 30 %. Takéto zníženie sa súdu javí primerané daným okolnostiam. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd sa doposiaľ, ani v predošlých konaniach nezaoberal tou skutočnosťou, že spolujazdec A. D. nebol pripútaný, čo by malo mať vplyv na odpočítaný rozsah spoluzavinenia, súd poukazuje na už doteraz právoplatné rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 7C 19/2010 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu a zároveň aj na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 1C 224/2013 (zatiaľ neprávoplatný), v ktorých výška spoluzavinenia nebola pozmenená. Nárok žalobkyne je osobitným priamym nárokom poisťovne proti poistenému (škodcovi), na základe poistného vzťahu upraveného v § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 423/1991 Zb. a nejde teda o nárok na náhradu škody, pri ktorom by súd mohol využívať moderačné právo.
V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že ak by (napriek vyššie uvedenému) zohľadnil obranu žalovaného, čo sa týka ďalšieho percentuálneho odpočtu spoluzavinenia (vyššieho ako 30 %- tného), došlo by tým k narušeniu princípu právnej istoty, kedy by z totožného skutku a pri zachovaní rovnakého okruhu účastníkov vydal súd rozdielne rozhodnutie, čo je v právnom štáte neprípustné.
Čo sa týka pôvodne vznesenej námietky premlčania žalovaného v odpore, súd považuje za potrebné na vysvetlenie žalovanému uviesť, že žalobkyňa v konaní listinnými dôkazmi preukázala, že k vyplateniu dlžných súm došlo 13. 1. 2015, žaloba bola podaná dňa 16. 7. 2015, teda v zákonnej lehote, a preto súd vznesenú námietku premlčania žalovaného hodnotí ako neopodstatnenú. V danom prípade žalovaný nesprávne počíta dĺžku premlčacej lehoty od obdobia, za ktoré Sociálna poisťovňa vyplatila poškodenému dôchodkové dávky, nakoľko aktívne legitimovanou v tomto konaní nie je Sociálna poisťovňa, ale žalobkyňa, ktorá sa domáha regresného nároku, ktorého podstatou je predošlé plnenie.
V závere je potrebné pripomenúť, že žalobkyňa sa v tomto konaní nedomáha ďalšieho nároku, a to zákonných úrokov z omeškania tak, ako to požadovala v predošlých konaniach, aj napriek tomu, že žalovaný sa svojou nečinnosťou dostáva do omeškania.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia a žalobkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko vzal za preukázané, že u žalovaného sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré ho súd k povinnosti platiť trovy konania - náhradu súdneho poplatku žalobkyni vo výške 372,- eur nezaviazal. Vypočutím žalovaného a z dôkazných listín ním predložených súd zistil, že žalovaný má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom (syn Z., nar. XXXX, syn Z., H.. XXXX a dcéra F., H.. X. X. XXXX), nežije s manželkou v spoločnej domácnosti, avšak mesačne prispieva jej na vedenie domácnosti a na výživu maloletých detí sumou 540,- eur. Z jeho mesačného príjmu, ktorý je priemerne vo výške 800,- eur, je podľa právoplatného rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 7C 19/2010 povinný vyplatiť žalobkyni 9.712,05 eur, ktorú doposiaľ nevyplatil. Ďalším rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 1C 224/2013 bol zaviazaný k zaplateniu sumy 4.962,75 eur s prísl.. Je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - garáže. Iný hodnotný nehnuteľný a hnuteľný majetok nevlastní. Z uvedeného je zrejmé, že pasíva žalovaného sú niekoľkonásobne vyššie ako jeho aktíva a nie je v jeho možnostiach pri pokrytí základných životných potrieb jeho rodiny uhrádzať ďalšie výdaje. Na druhej strane súd má zato, že žalobca, ktorý v tomto konaní iné trovy ako náhradu súdneho poplatku nepožadoval, neuhradením týchto trov konania zo strany žalovaného vzhľadom na zisky v jeho podnikateľskej činnosti, utrpí predmetným rozhodnutím súdu o trovách konania len minimálnu ujmu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15 dní od jeho doručenia v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.