Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Co-236-2014.pdf
PDF · 138.41 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/236/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária, so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti odporcovi: Q. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, M., t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou: JUDr. K. B., zamestnankyňou Okresného súdu Trnava, o zaplatenie 1.538,40 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 3C/167/2011-68 zo dňa 1. októbra 2013 v časti určenia zmluvnej podmienky za neplatnú, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku VI., ktorou bolo určené, že daná zmluvná podmienka je neprijateľná, a v závislom výroku o trovách konania r u š í a vec v zrušenom rozsahu v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Piešťany č.k. 7Ro/98/2010-30 zo dňa 21.04.2010 (výrok I.), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 752,68 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.12.2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II). Ďalšou časťou výroku súd vo zvyšku návrh zamietol (výrok III.). Osobitnými výrokmi sú, že určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. B0629057 zo dňa 06.09.2007 uvedená pod Čl. 2 v bode 2.5 v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.“, je ako neprijateľná neplatná (výrok IV.). Určil, že zmluvná podmienka v Dodatku k Zmluve o pripojení č. A2910356 zo dňa 19.02.2007 uvedená pod Čl. 2 v bode 2.5 v znení: „V prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.“, je ako neprijateľná neplatná (výrok V.). Určil, že zmluvná podmienka v Prílohe č. 1 Dodatku k Zmluve Bonusy ponuky „Akciový paušál 199,- Sk“ zo dňa 23.01.2007 uvedená pod Čl. II v bode 6. v znení: Strany sa dohodli, že v prípade, ak účastník poruší ktorúkoľvek svoju povinnosť uvedenú v čl. II 3 tejto Prílohy č. 1 k Dodatku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške predstavujúcej sumu chýbajúcu do splnenia Minimálnej hodnoty v momente porušenia povinnosti. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb.“, je ako neprijateľná neplatná (výrok VI.) a napokon rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok VII.). Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 173 ods. 2 O.s.p., § 43 ods. 1, 2, ods. 3 písm. c) zák. č. 610/2003 Z.z., § 2 ods. 1 písm. a), § 23a ods. 1 a 2 zák. č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1 a 2, § 544 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 153 ods. 4 O.s.p., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pričom o náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 2. O.s.p. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci konania uzatvorili 2 zmluvy o pripojení v znení dodatkov k nim, pričom uzatvorené zmluvy a predmetné dodatky k nim majú charakter spotrebiteľskej zmluvy s poukazom na ustanovenie § 23a zákona č. 634/1992 Z.z. Na základe zmlúv o pripojení a dodatkov k nim sa navrhovateľ zaviazal poskytovať odporcovi telekomunikačné služby v dojednanom rozsahu a odporca sa zaviazal platiť za služby poplatky a cenu podľa cenníka. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluvám o pripojení a dodatkov k nim mal súd preukázané, že odporca svoju základnú povinnosť zo zmlúv, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnil, preto sa v tejto časti navrhovateľ dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za vyúčtované obdobie odporca cenu služieb vo výške 752,68 Eur nezaplatil. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná navrhovateľom doloženými faktúrami. Súd priznal preto navrhovateľovi žalovanú sumu 752,68 Eur ako nezaplatené plnenie zo zmlúv a jej dodatkov za poskytnuté služby a s tým spojené ďalšie plnenia, a návrhu v tejto časti vyhovel. Pretože je odporca preukázateľne v omeškaní so splnením peňažného dlhu, má navrhovateľ právo požadovať od neho podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania. Navrhovateľ uplatnil úrok z omeškania vo výške 5% ročne v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., teda vo výške platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úrok žiadal odo dňa nasledujúceho po dni dodatočnej lehoty splatnosti určenej v pokuse o pokonávku, t.j. od 27.12.2008, odkedy bol odporca v omeškaní so splatením celého dlhu. Z uvedených dôvodov považoval súd uplatnený úrok z omeškania za dôvodný a vyhovel aj tejto časti návrhu. Za nedôvodný považoval však súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej sume 785,72 Eur. Je nepochybné, že v danom prípade majú zmluvy o pripojení v spojení s ich dodatkami charakter spotrebiteľskej zmluvy. Z obsahu zmlúv uzavretej medzi účastníkmi, dodatkom k nim ako aj Prílohy č. 1 k dodatku vyplýva, že text zmlúv, dodatkov a Prílohy č. 1 k dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmlúv a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Do Prílohy č. 1 k dodatku sa nedopisovali žiadne údaje, bol plne pripravený dodávateľom (navrhovateľom). Navrhovateľ poskytol odporcovi služby v rámci jeho podnikateľskej činnosti a odporca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení, resp. v dodatkoch k nim a Prílohe č. 1 k dodatku považuje súd za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzavretia dodatku v spojení so smernicou Rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a s poukazom na § 23a zákona č. 634/1992 Zb., nakoľko požaduje od odporcu ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom záväzku s právnym predchodcom navrhovateľa) a súčasne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporca ako spotrebiteľ mal zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmlúv, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluvách a v dodatkoch ako Prílohe č. 1 k dodatku preto nemožno považovať za individuálne dojednané. Odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predložených dodatkoch k zmluvám ako i v Prílohe č. 1 k dodatku fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo prijať, a teda sa podrobiť i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Obsahom dojednania o zmluvnej pokute je to, že právo na zmluvnú pokutu vzniká samotným porušením povinnosti v okamihu jej porušenia, pričom nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany dodávateľa a popri zmluvnej pokute je spotrebiteľ povinný nahradiť i náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta za porušenie zmluvných povinností odporcom ako spotrebiteľom je neprimerane vysoká, nie je individuálne dohodnutá, v dôsledku čoho je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto je absolútne neplatná. Je tomu tak predovšetkým preto, že sa vyžaduje od spotrebiteľa, aby zaplatil dojednanú zmluvnú pokutu v stabilnej výške bez ohľadu na to, kedy dôjde k ukončeniu predmetnej zmluvy, či na počiatku viazanosti alebo bezprostredne pred jej skončením. Je zrejmé, že kúpna cena mobilného telefónu nezodpovedala jeho skutočnej hodnote a dodávateľovi mala byť kompenzovaná a postupne splatená v jednotlivých spotrebiteľom zaplatených úhradách za poskytnuté služby počas doby viazanosti. Z toho potom vyplýva, že pri predčasnom ukončení vzťahu na začiatku viazanosti je ujma na strane dodávateľa nesporne a neporovnateľne vyššia ako na konci viazanosti. Z tohto hľadiska dojednanie rovnakej zmluvnej pokuty za porušenie povinností spotrebiteľom v priebehu celej doby viazanosti je rozhodne neprimerané. Za neprimerané je dojednanie stabilnej fixnej zmluvnej pokuty za porušenie zmluvnej povinnosti spotrebiteľa zaplatiť za poskytnuté služby, ktoré nie je závislé od výšky dlžnej sumy. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprimerané taktiež z toho dôvodu, že dojednaná zmluvná pokuta patrí dodávateľovi aj v prípade, že vôbec nedôjde k ukončeniu zmluvy, pretože postačuje len úkon spotrebiteľa, ktorý k ukončeniu smeruje. I v tomto prípade sa daná sankcia javí nedôvodnou a neprimeranou. Obdobne tomu je aj pri zmluvnej pokute v Prílohe č. 1 k dodatku, ktorú odporca ani nepodpísal, čo spochybňuje samotnú platnosť dojednania tejto zmluvnej pokuty v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. V spotrebiteľskej veci by už pri samotnom uzatváraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy, a to spotrebiteľ. Už toto na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Uvedené súd konštatuje preto, že navrhovateľ ako dodávateľ nie je nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľné, a teda absolútne neplatné. Z tohto dôvodu súd potom v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. neprijateľnú zmluvnú podmienku výslovne uviedol i vo výroku rozhodnutia. Z neplatnej zmluvnej podmienky potom nevzniklo navrhovateľovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť, preto súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty, ako i úrokov z omeškania z tejto sumy, zamietol. Súčasne je potrebné uviesť, že neprijateľná podmienka je neplatná ako taká, preto nemožno znižovať (moderovať) neplatne dojednanú zmluvnú pokutu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to vzhľadom na to, že pomer úspechu účastníkov je pomerne rovnaký.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, v ktorom po doplnení na výzvu súdu navrhol, aby odvolací súd rozsudok vo výroku VI. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu v tejto časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.), zdôraznil, že navrhovateľ so spotrebiteľom uzatvorili zmluvu o pripojení A2910356 a následne aj Dodatok k Zmluve o pripojení 19.02.2007. Predmetom dodatku bola aktivácia účastníckeho programu Akciový paušál 199,- Sk, ako aj odpredaj koncového telekomunikačného zariadenia značky Nokia 2610 za zľavnenú kúpnu cenu 1,- Sk (0,03 Eur). Zároveň obsahom bola aj dohoda strán o poskytnutí výhody v rámci osobitnej ponukovej akcie „Akciový paušál 199,- Sk“ a to podľa prílohy k tomuto dodatku Bonusy ponuky „Akciový paušál 199,- Sk“ zo dňa 23.01.2007 (bod 1.3 Dodatku), ktorá obsahovala podrobnejšiu úpravu práv a povinností spojených s poskytnutím ďalších výhod spojených s týmto bonusom. Príloha č. 1 tvorí neoddeliteľnú súčasť Dodatku. Obsahom bonusu bola ako vyplýva z Prílohy č. 1 to, že účastníkovi sa na SIM karte parametre Paušálu 199,- Sk oproti parametrom stanoveným v Cenníku služieb zmenili a to tak, že Paušál 199,- Sk bude obsahovať predplatený kredit 9,- Sk bez DPH namiesto predplateného kreditu 199,- Sk bez DPH a mesačný poplatok zaň je 9,- Sk bez DPH namiesto 199,- Sk bez DPH a zároveň sa upravila aj tarifa oproti tarife za Paušál 199,- Sk stanovená v Cenníku za výhodnejšiu v sume ako je uvedená v Prílohe č. 1. Jedinou podmienkou bolo, že účastník je povinný využiť za týchto podmienok služby v hodnote 4.000,- Sk bez DPH za obdobie 24 mesiacov. V prepočte to znamená, že účastník by mal mesačne využiť služby navrhovateľa minimálne v hodnote 167,- Sk, aby v súčte 24 mesačnej viazanosti išlo o celkovú sumu 4.000,- Sk ako sa zaviazal v čl. 3 Prílohy č. 1. Samozrejme mohol mesačne využiť aj služby v nižšej sume ako 167,- Sk. Je však potrebné prihliadnuť aj na to, že účastník mal aj zvýhodnenú tarifikáciu oproti tarifikácii podľa Cenníka služieb k Paušálu 199,- Sk. Pre zabezpečenie toho, aby účastník využíval aktívne služby navrhovateľa aspoň v sume 4.000,- Sk bez DPH počas 24 mesačnej viazanosti dohodli si zmluvnú pokutu vo výške predstavujúcej sumu chýbajúcu do sumy 4.000,- Sk bez DPH, aby bola dosiahnutá aspoň minimálna hodnota využívania služieb, ktorú navrhovateľ požadoval za poskytnutie bonusu. Súhrnne treba uviesť, že na jednej strane to bola požiadavka navrhovateľa využívať služby v minimálnej hodnote 4.000,- Sk bez DPH počas viazanosti 24 mesiacov a na druhej strane to bola zvýhodnená tarifikácia oproti Cenníku služieb za Paušál 199,- Sk ako aj mesačný poplatok 9,- Sk namiesto 199,- Sk. V odôvodnení rozsudku sa súd prvého stupňa s týmito benefitmi, ktoré odporca uzatvorením Dodatku získal vôbec nezaoberal a iba paušálne aplikoval ustanovenia o neprimeranosti zmluvnej pokuty aj na toto ustanovenie. V danom prípade jasne zohľadnené časové hľadisko, nakoľko ak by došlo k porušeniu zmluvného vzťahu na konci viazanosti suma chýbajúca do sumy 4.000,- Sk bez DPH za využívané služby by bola nižšia ako na začiatku zmluvného vzťahu, kedy bol tento rozdiel vyšší. V danom prípade výška zmluvnej pokuty závislá od toho v akom rozsahu a ako dlho využíva účastník služby navrhovateľa, teda nie je fixne daná. Uvedené je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, kedy súd vidí neprimeranosť hlavne v tom, že výška zmluvnej pokuty je rovnako vysoká či dôjde k porušeniu povinnosti na začiatku alebo na konci zmluvného vzťahu.
Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.
Odvolaním navrhovateľa je teda napadnutý iba výrok, ktorým súd Určil, že zmluvná podmienka v Prílohe č. 1 Dodatku k Zmluve Bonusy ponuky „Akciový paušál 199,- Sk“ zo dňa 23.01.2007 uvedená pod Čl. II v bode 6. v znení: Strany sa dohodli, že v prípade, ak účastník poruší ktorúkoľvek svoju povinnosť uvedenú v čl. II 3 tejto Prílohy č. 1 k Dodatku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške predstavujúcej sumu chýbajúcu do splnenia Minimálnej hodnoty v momente porušenia povinnosti. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb.“, je ako neprijateľná neplatná (výrok VI.), pričom vzhľadom na rozsah navrhovateľom podaného odvolania, z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že nenamieta rozhodnutie súdu prvého stupňa ani v časti zamietnutia nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 785,72 Eur s príslušenstvom ani v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo výrokoch IV. a V..
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a boli splnené podmienky pre zrušenie rozsudku v tejto časti a vrátenie veci súdu prvého stupňa v napadnutej časti.
V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.02.2010 sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.
V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2). Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.
Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4 cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu účastníka konania - spotrebiteľa je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.
Z obsahu spisu vyplýva, Zmluvou o pripojení č. B0629057 uzatvorenou účastníkmi konania dňa 27.06.2003 s poukazom na § 43 zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné podmienky spoločnosti, navrhovateľ poskytol odporcovi 1 SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. V zmysle Dodatku k zmluve č. B0629057 zo dňa 06.09.2007 odpredal navrhovateľ účastníkovi mobilný telefón Nokia 5200 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 16,27 Eur (490,- Sk). V bode 2.3. dodatku sa účastník (odporca) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty, a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V bode 2.5 dodatku sa odporca zaviazal v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 a 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
Zmluvou o pripojení č. A2910356 uzatvorenou účastníkmi konania dňa 19.02.2007 s poukazom na § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali Všeobecné podmienky spoločnosti a Cenník, navrhovateľ poskytol odporcovi 1 SIM kartu č. XXXXXXX XXXXXXXXXXXX. V zmysle Dodatku k zmluve č. A2910356 zo dňa 19.02.2007 odpredal navrhovateľ účastníkovi mobilný telefón Nokia 2610 so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 0,03 Eur (1,- Sk). V bode 2.3. dodatku sa účastník (odporca) zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu prostredníctvom SIM karty, a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať, zároveň neuskutoční žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti. V bode 2.5 dodatku sa odporca zaviazal v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 a 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur (10.000,- Sk). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3 písm. c) tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvnú pokutu podľa tohto článku bude účastník povinný zaplatiť podniku bez ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu ešte zostávala do uplynutia doby viazanosti. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie, inak v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.
V Prílohe č. 1 Dodatku k Zmluve Bonusy ponuky „Akciový paušál 199,- Sk“ zo dňa 23.01.2007 bolo Čl. II v bode 6. uvedené, že strany sa dohodli, že v prípade, ak účastník poruší ktorúkoľvek svoju povinnosť uvedenú v čl. II 3 tejto Prílohy č. 1 k Dodatku (využitie služieb Podniku v celkovej hodnote minimálne 4.000,- Sk bez DPH), je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške predstavujúcej sumu chýbajúcu do splnenia Minimálnej hodnoty v momente porušenia povinnosti. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy alebo prerušením či obmedzením poskytovania služieb.
Podľa obsahu návrhu navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu v celkovej výške 785,68 Eur a to vo výške 663,88 Eur za to, že včas a riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb a vo výške 121,84 Eur za nedosiahnutie minimálnej ceny služieb v zmysle prílohy č.1 Dodatku k Zmluve čl. II bod 3 a bod 6.
Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Dňom 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktorý v ostatnom znení má v § 3 ods. 3 zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. definoval spotrebiteľské zmluvy v ust. § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do 31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008. S účinnosťou od 01.01.2008 Občiansky zákonník v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu definuje ako každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ust. je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Porovnajúc obsah účastníkmi uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami je nesporné a prvostupňový súd v preskúmavanom rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi navrhovateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. a na druhej strane odporcom, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 43 cit. zák. č. 610/2003 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust. ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva, ktoré ustanovenia uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku. Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.
Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty, podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Podľa prílohy tejto smernice bod 1. písm. e) medzi podmienky uvedené v čl. 3 ods. 3 okrem iných patrí i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako náhradu.
Ako prvé bolo potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná.
Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa a ním vybraný mobilný telefón, resp. koncové zariadenie, účastnícky program a služby. Odporca ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že odporca ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na navrhovateľovi ako dodávateľovi. Navrhovateľ ale v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.
Samotná skutočnosť, že odporcovi podľa navrhovateľa boli poskytnuté primerané bonusy rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok. Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, resp. ponúkaných benefitov vo forme zvýhodnených účastníckych programov, pričom pri kúpe lacnejšieho by bola i zmluvná pokuta nižšia.
Ďalej však je potrebné zo strany súdu skúmať či došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu ďalšieho znaku neprijateľnosti podmienok.
Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná. Táto podmienka ale v danom prípade i podľa názoru odvolacieho súdu súdom prvého stupňa vyhodnotená nebola , hoci súd v zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ i súdov SR musel posúdiť nekalú povahu sankcie obsiahnutej v spotrebiteľskej zmluve aj bez návrhu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou viazaný.
Súdny dvor EÚ v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012 skonštatoval, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Z vyššie citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vyplýva nemožnosť vnútroštátneho súdu v spotrebiteľských veciach využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka. Neprijateľná podmienka je neplatná ako celok (a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. meniť jej obsah tým, že bude akceptovaná iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie) v dôsledku čoho bolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu ako celok navrhovateľovi ako dodávateľovi súdom iba nepriznať a nebolo možné ju priznať v moderovanej „primeranej výške“ príp. inak zmenenú.
Odvolací súd tiež poukazuje na to, že ochranu spotrebiteľa možno podriadiť pod ústavný princíp rovnosti, ktorú možno ponímať ako rovnosť formálnu, ktorú má zabezpečiť zákonodarca pri tvorbe právneho poriadku alebo rovnosť faktickú, ktorá môže byť zabezpečená priamo zákonodarcom pri použití tzv. pozitívnej diskriminácie pri existencii faktickej nerovnosti alebo hendikepu. Ale i tam, kde sa zákonodarca nevydal cestou vedomého zvýhodnenia slabšieho, aby dal prednosť rovnosti faktickej pred formálnou, ponecháva súdom, ktoré pozitívne právo aplikujú, priestor pre riešenie napätia medzi neúplnosťou písaného práva a povahou konkrétneho prípadu cestou aplikácie ústavných princípov v materiálnom poňatí právneho štátu. Východiskom ochrany spotrebiteľa je potom postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza k záväzkovému vzťahu, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv.
Ústavný princíp rovnosti sa premieta i do súkromného práva a prejavuje sa v súkromnoprávnych vzťahoch. Doktrína rovnosti v súkromnoprávnych vzťahoch vyžaduje, že súkromné právo garantuje každému čo najširšiu mieru možnosti slobodného konania, avšak práve preto, že ju garantuje každému, musí ju zároveň u niektorých obmedziť, aby bola zaručená všetkým. Zo stretu autonómie vôle a z idey rovnosti potom vyplýva ochrana slabšej zmluvnej strany a to s cieľom dosiahnutia vyváženej pozície, teda spravodlivosti, ekvity, či rovnováhy zúčastnených záujmov. Vo vzťahoch, v ktorých vystupujú strany, ktorých pozície sú značne nerovnovážne sa nemožno uspokojiť s tým, že obom stranám budú poskytnuté rovnaké právne prostriedky, teda formálna rovnosť, lebo v skutočnosti nerovnosť východzích prostriedkov spôsobuje i nerovnosť vo výsledku samotnom. Riešenie tejto situácie je v tom, že slabšej zmluvnej strane (typicky spotrebiteľovi) je priznaných viac práv a silnejšej zmluvnej strane (dodávateľovi) je uložených viac povinností. Účelom danej právnej úpravy je teda snaha o dosiahnutie skutočnej rovnováhy tým, že budú právne vyrovnané východiskové ekonomické informačné a iné rozdiely, ktoré medzi stranami panujú. Aby bola dosiahnutá rovnosť, je nutné nerovnosť východzích pozícií korigovať rovnako nerovnou úpravou práv a povinností.
V pozitívnom práve sa potom ochrana spotrebiteľa premieta do podoby vyššej informačnej povinnosti dodávateľa, do práv spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, do podoby zákazu niektorých dojednaní v spotrebiteľských zmluvách, či do podoby príkazu v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv vykladať ich pre spotrebiteľa najpriaznivejšie. Princíp autonómie vôle a princíp rovnosti je doplňovaný a korigovaný princípom ekvity či spravodlivosti. Keďže v spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, tak okrem obmedzenia vyplývajúceho z vyššie uvedeného princípu rovnosti prostriedkov, možno od dodávateľa očakávať i vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude chovať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný.
Podľa obsahu návrhu navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 663,88 Eur za to, že včas a riadne nezaplatil cenu poskytnutých služieb a vo výške 121,84 Eur za nedosiahnutie minimálnej ceny služieb v zmysle prílohy č.1 Dodatku k Zmluve čl. II bod 3 a bod 6. Súd však pri odôvodnení rozhodnutia nediferencoval uplatnené zmluvné pokuty podľa ich dôvodu, posúdil čiastočne iba ich individuálnosť dojednania. V ostatnej časti odôvodnenia je odôvodnenie napadnutej zmluvnej pokuty ako neprijateľnej zmluvnej podmienky nedostatočné a tým aj nepreskúmateľné. Prvostupňový súd používa množné číslo „zmluvné pokuty“ bez dostatočného rozlíšenia dôvodov z hľadiska ich vzniku, t.j. porušení povinností spotrebiteľa.
S poukazom na uvedené, keď súd prvého stupňa predmetnú zmluvnú podmienku (obsiahnutú vo výroku VI. napadnutého rozsudku) nepodriadil posúdeniu podľa vyššie uvedených kritérií je jeho rozhodnutie v napadnutej časti predčasným a nedostatočne odôvodneným.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia a to každej jeho časti, aj keď rozhodol ako je tomu v danom prípade bez návrhu, musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p., je nepreskúmateľné.
Pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka; porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky i s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadne riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá dôvodnosť podaného odvolania (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.).
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v napadnutej časti zrušil (výroku VI.) a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd odstráni vytknutý vadný postup. Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, zodpovedať všetky rozhodné právne otázky, na ktoré bolo poukázané vyššie, vysporiada sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci je povinný opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj v tejto časti odôvodniť v súlade s ust. § 157 ods. 1 O.s.p., tak aby bolo presvedčivé a preskúmateľné.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania vrátane pôvodného konania a odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.