Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4To-46-2015.pdf
PDF · 93.92 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/46/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 21. októbra 2015 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal odvolanie obžalovaného Z. F. Z. proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. 3. 2015, sp. zn. 8T 125/2013 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 5. 3. 2015, sp. zn. 8T 125/2013 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bol obž. Z. F. Z. uznaný za vinného zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku okresného súdu na strane 1-5.
Bol mu za to uložený podľa § 276 ods. 4 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. bol obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu bol uložený aj trest zákazu podnikateľskej činnosti na dobu 5 rokov.
Ohľadom náhrady škody rozhodol okresný súd tak, že podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú stranu Slovenská republika - Daňové riaditeľstvo Banská Bystrica v zastúpení správcom dane Daňovým úradom Veľký Krtíš odkázal na náhradu škody na občianskosúdne konanie.
Svoje rozhodnutie okresný súd zdôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil spáchania trestného činu skrátenia dane a poistného tým, že v roku 2007 nepodal daňové priznanie v skutočnom rozsahu vykonaných podnikateľských činností, teda jeho úmyslom bolo zatajiť príjmy podliehajúce dani. Bolo preukázané, že obžalovaný ako živnostník si neviedol riadne účtovníctvo, nezaviedol do účtovníctva všetky účtovné doklady, s ktorými disponoval v rámci podnikateľskej činnosti a keďže účtovné doklady do účtovníctva nezaviedol, je logické, že z týchto obchodov ani nepriznal ani daň z pridanej hodnoty (DPH). V rámci dokazovania boli vypočuté podnikateľské subjekty, s ktorými obchodoval obžalovaný, pričom títo ho usvedčovali zo spáchania trestnej činnosti. Pri ukladaní trestu prihliadol súd na jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Tr. zák. a nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť, čo odôvodňovalo záver, uložiť obžalovanému trest na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 7 rokov nepodmienečne. Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia za súčasného uloženia aj trestu zákazu podnikateľskej činnosti, z dôvodu, že sa dopustil protiprávneho konania v spojení s výkonom podnikateľskej činnosti.
Proti rozsudku zahlásil odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný, pričom svoje odvolanie aj písomne zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Podľa jeho názoru mal prvostupňový súd uznať vinu len za skutky uvedené v obžalobe, v súvislosti s ktorými obžalovaný urobil vyhlásenie o vine. Je tu dôvodné podozrenie, že hoci obžalovaný v obchodných záležitostiach vystupoval ako podnikateľský subjekt pod obchodným menom Z. F. Z., v skutočnosti za tento podnikateľský subjekt vystupovala iná doposiaľ presne nestotožnená osoba. Podľa vyjadrenia obžalovaného tým mohol byť svedok T. O. alebo B. N., prípadne iné osoby. Okresný súd sa nevysporiadal s tou okolnosťou, že na daňových dokladoch bola použitá falošná pečiatka s názvom podnikateľského subjektu patriaceho obžalovaného, čo je zrejmé v písaní mena, priezviska. Podľa tvrdenia súdu všetky zainteresované podnikateľské subjekty s obžalovaným obchodovali, no na hlavnom pojednávaní zástupcovia slovenských podnikateľských subjektov uviedli, že osobu obžalovaného vidia po prvýkrát. Podľa názoru obhajoby za chybné tiež považuje nepriznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. d) Tr. zák., čo vyplýva z toho, že uvádzanie rôznych výšok provízií, ktoré mal obžalovaný obdržať od osôb, ktoré jeho menom konali, ako aj jeho údajné vyjadrenie, že obchodoval aj s inými zahraničnými podnikateľskými subjektami, sú najlepším dôkazom jeho mentálnej indispozície spôsobenej aj jeho vekom - dovŕšenie 69 roku svojho veku, ktorá mala výrazný vplyv na jeho rozumovú a vôľovú spôsobilosť. Ďalej poukazoval na to, že obžalovanému bolo možné priznať aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. b) Tr. zák., keď spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností, keďže ide o občana Maďarskej republiky, ktorá okrem jazyka maďarského neovláda žiaden iný jazyk a nemá žiadne podnikateľské skúsenosti. Za tejto situácie nemohol mať dostatok vedomostí o pravidlách podnikania na území Slovenskej republiky a to dokonca v takej zložitej oblasti ako inštitút DPH nepochybne je. Navrhoval potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, uznal obžalovaného za vinného len za skutky, ku ktorým obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine a uložil mu primeraný trest odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu v kombinácii s primeraným trestom zákazu činnosti. Pre prípad, že by krajský súd dospel k tomu záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty žalovaného zločinu, mal by krajský súd brať do úvahy okolnosti prípadu a pomery páchateľa, že od spáchania skutku uplynul čas 8 rokov a obžalovaný prekročil 69 rok svojho veku, pričom opatruje ťažko chorú manželku a uložil mu potom trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby za použitia zmierňovacieho ust. § 39 ods. 1, 3 písm. d) Tr. zák., výkon ktorého mu podmienečne odloží, ako aj primeraný trest zákazu činnosti.
Obhajca obžalovaného dával ešte do pozornosti uznesenie Špecializovaného trestného súdu Pezinok z 24. 10. 2012, sp. zn. BB-3T 21/2011, z obsahu ktorého vyplýva, že Európsky súd pre ľudské práva považuje za neúmerne dlhé konanie také konanie, ktoré presahuje dobu 6 rokov. Z tohto dôvodu je úlohou každého súdu, aby eventuálne uvažoval o zastavení trestného stíhania posúdiť, či ide o extrémne dlhý prípad, teda neúmerne dlhé konanie. Extrémny prípad neprimerane dlhého konania, u ktorého je potrebné trestné stíhanie zastaviť, súvisí s predpokladaným konečným efektom trestného stíhania, teda predpokladaným rozsudkom vo veci - či už pre prípad uznania alebo neuznania viny. Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd nevykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol vykonať a pokiaľ ich aj vykonal, nesprávne ich vyhodnotil v rozpore s ust. § 2 ods. 12 Tr. por.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.
Prvostupňový súd pochybil, keď nie dôsledne sa riadil zákonným ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní a predovšetkým súd musia hodnotiť dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na Z. F. Z. obžalobu pre zločin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, 4 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe, ako je to rozvedené v obžalobe na strane 1-4 zo dňa 5. 12. 2013.
Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný, zástupcovia podnikateľských subjektov, ktorí s obžalovaným obchodovali a to Jozef O., O. G., O. Z., O. Z., zástupkyňa daňového úradu V. H., pričom zápisnice o výsluchu svedkov boli prečítané so súhlasom oprávnených strán a boli vykonané aj listinné dôkazy.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa doznal len v časti ku svojmu konaniu, keď uviedol, že nepriznal faktúry o dodaní služieb pre podnikateľský subjekt F. O., export - import, IČO: 141 144 45 Šahy a to faktúry č. 2/2007 z 30. 6. 2007 a faktúry č. 3/2007 z 30. 6. 2007, ďalej nepriznal faktúry o dodaní tovaru pre podnikateľský subjekt ZELKOV, s.r.o. Nové Zámky, IČO: 365 49 15, Viničná 17, Nové Zámky a to faktúry č. 21/2007 z 21. 11. 2007, č. 28/2007 z 28. 11. 2007 a 82/2007 z 20. 12. 2007. V tejto súvislosti bolo prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine. Na svoju obranu obžalovaný uviedol, že hlavným predmetom jeho živnosti bol veľkoobchod a maloobchod v oblasti odevov, ktoré nakupoval a predával pod obchodným menom B.A.B. Tvrdil, že jeho aktivity boli len na území Slovenska, resp. južného Slovenska, kde sa dorozumel po maďarsky. V obchodovaní mu pomáhali dve osoby a to B. N. a T. O., ktorí mu navrhli robiť spoločné obchody, avšak ako podmienku si zadali, že im má odovzdať pečiatku a fotokópie všetkých dokladov, za čo mu sľúbili, že mu budú vyplácať provízie v hotovosti z jednotlivých obchodov. Obžalovaný im dobrovoľne odovzdal pečiatku, pričom oni mu aj skutočne vyplácali provízie. Až niekedy v roku 2008 alebo 2009 sa dozvedel, že ho títo podviedli. Pokiaľ ide o podnikanie voči zahraničným obchodným partnerom, obžalovaný uviedol, že pečiatka, ktorú používali tieto osoby v Rakúsku bola nepravá, o čom svedčí aj nesprávne uvedené jeho obchodné meno a listiny neboli opatrené jeho podpisom.
Pokiaľ ide o vypočutie svedkov, svedok V. O. potvrdil obchodné kontakty s firmou obžalovaného, pričom však za firmu vystupovali iné osoby a osobu obžalovaného vidí teraz po prvýkrát.
Svedok O. G. taktiež uviedol, že vstúpil do podnikateľských vzťahov s firmou Z. F. Z., za ktorú vystupovali iné osoby a taktiež obžalovaného videl po prvýkrát na súde.
Svedok O. Z. uviedol obchodné vzťahy ohľadom opráv motorového vozidla, pričom potvrdil, že obžalovaného videl prvýkrát pri konfrontáciách na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši.
Svedok O. Z., zástupca firmy ZELKOV, s.r.o. potvrdil obchodné kontakty s firmou obžalovaného, nie však s obžalovaným.
Svedkyňa V. H., zamestnankyňa Daňového úradu Banská Bystrica, pobočka Lučenec, dislokované pracovisko Veľký Krtíš ako pracovníčka na úseku daňovej kontroly, ktorá vykonávala kontrolu za rok 2007, vyzvala obžalovaného predložiť všetky dostupné doklady, čo obžalovaný aj urobil, potom začali realizovať kontrolu dožiadaním aj na iné daňové úrady s využitím Medzinárodného informačného systému VIES, ktorými zistili značné daňové nedoplatky. Kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt nezaviedol mnohé daňové účtovné doklady do svojho účtovníctva, pričom firmy, s ktorými obžalovaný obchodoval si daňové doklady založili do daňového účtovníctva a odviedli daň štátu.
Vykonaným dokazovaním, priznaním obžalovaného, na základe výsluchu svedkov, ako aj protokolmi daňového úradu bolo objektívne zistené, že obžalovaný nezaviedol do účtovníctva daňové doklady, ku ktorým urobil vyhlásenie o svojej vine. Aj keď sa nedoznal k daňovým dokladom ohľadom faktúr O. Z., resp. jeho manželky M. Z., aj v tomto smere je usvedčovaný na základe výsluchu svedkov príjmovými pokladničnými dokladmi, odtlačkom pečiatky B. A. B., XXX XX Z. XX, sprostredkovanie obchodu, IČ DPH: SK1077082996, IČO: 43261817 s podpisom obžalovaného, ktorý je totožný s podpisom obžalovaného, ktorý tento používal, čo možno zistiť zo zápisníc o výsluchu obvineného v prípravnom konaní na č.l. 11-13 spisu.
Taktiež bolo preukázané, že obžalovaný sa kontaktoval s firmou EASTERN PACK TRADE, s.r.o., IČO: 36 753 378, Hlavná 526, Nenince, pričom tieto daňové doklady sa nachádzajú na č.l. 383-408, opatrené pečiatkou Z. Z. - F. XXXXX Z. XX, Obchod - Rozličnyim Tovarom Č. T. 0474894278 Mobil XXXX XXXXXX, IČo - 43261817, D.č. XXXXXXXXXX, pričom všetky daňové doklady - faktúry sú podpísané obžalovaným, pričom tento podpis je zhodný s podpisom, ktorý používal v zápisnici o výsluchu a ďalšou pečiatkou B. A. B. XXX XX Z. XX, Sprostredkovanie obchodu, IČ DPH: SK1077082996, IČO: 43261817.
Tak isto táto pečiatka obsahuje zhodný podpis, podobný ako sa nachádza v zápisnici o výsluchu obvineného.
Prvostupňový súd, ale aj orgány činné v trestnom konaní pochybili, keď sa uspokojili s fotokópiami daňových dokladov a nepovažovali za potrebné pripojiť originálne doklady, pričom ani z obsahu spisu sa nedá zistiť, prečo takto postupovali. Zo spisového materiálu je možno ustáliť, že obžalovaný, resp. jeho firma používali okrem uvedených pečiatok ďalšie 2 pečiatky a to pečiatku s názvom Z. Z. F. XXXXX, Z. M. Ďalej pečiatku s názvom Z. Z. F. XXXXX Z. XX, SK1077082996 a pečiatka Z. Z. Z. XX, M. DIC SK1077082996.
Dôsledne nebolo zisťované, ktorú pečiatku obžalovaný používal sám a ktorú pečiatku používali iné osoby konajúce v mene obžalovaného. Z uvedených pečiatok je zrejmé, že zhodné podpisy z laického pohľadu s podpisom obžalovaného len v prípade pečiatok B. A. B. XXX XX Z. XX, Sprostredkovanie obchodu, IČ DPH: M IČO: 43261817 a Z. Z. - F. XXXXX Z. XX, Obchod - Rozličnyim Tovarom Č. T. 0474894278 Mobil XXXX XXXXXX, IČo - 43261817, D.č. 1077082996. Ostatné pečiatky použité voči firmám Natanow Schamael, Vorgartenstrasse 10/9/8, A-1200 Wien, IČ DPH: ATU48436900, IČ DPH: ATU48436900, I. R., Q. X/X, A-1190 Wien, IČ DPH: ATU43568509, Delta Export-Import GmbH, Laxenburger Str. 365, VvGeb, A-1230 Wien, IČ DPH: ATU15966603, Gimex Handels GmbH, Wurzbachgasse 18/2, A-1150 Wien, IČ DPH: ATU62857215, DJIANO Handels GmbH, Hernalser Hauptstr 100, A-1170 Wien, IČ DPH: ATU58000200 vykazujú chybu v pečiatke s chybným označením krstného mena obžalovaného, keď je nesprávne uvedené namiesto F., F. s tiež chybným označením obce Z. namiesto Z.. Navyše všetky podpisy sú vedené cez pečiatku, takže sa nedá jednoznačne ustáliť, či obžalovaný uvedené doklady podpisoval alebo podpisy sú úmyselne napísané na pečiatku, aby ich bolo možné ťažšie identifikovať.
Sám obžalovaný zaujal postoj, že uvedené pečiatky nie sú jeho, ale ich niekto zneužil, ale tak isto nie sú jeho ani podpisy. Na druhej strane je však potrebné poukázať na zápisnicu o ústnom pojednávaní na Daňovom úrade vo Veľkom Krtíši, ktorá sa nachádza na č.l. 239-240 zo 7. 7. 2008, kde vo vzťahu k firme EASTERN PACK TRADE, s.r.o. Hlavná 526, Nenince sa obžalovaný doznáva, že uvedené podpisy na príjmových pokladničných dokladoch sú jeho, aj keď zrejme obchody boli fiktívne, keď obžalovaný uvádza, že podpisoval faktúry, za čo dostával sprostredkovateľskú odmenu 5 alebo 7 000,- vtedajších Sk za jednu faktúru.
Ďalšia zápisnica o ústnom pojednávaní z 15. 6. 2009, ktorá sa nachádza na č.l. 241-242, obžalovaný doznáva kontakt a obchod s firmami Natanow Schamael, BGK Handels, GmBH, Gimex Handels GmbH, Wurzbachgasse 18/2, A-1150 Wien, IČ DPH: ATU62857215, Delta Export-Import GmbH, Laxenburger Str. 365, VvGeb, A-1230 Wien, IČ DPH: ATU15966603, Natanow Imanuel, Galmeyerg 6/8, A-1190 Wien, IČ DPH: ATU43568509. Z vyjadrenia obžalovaného vyplýva kontakt s týmito firmami, nákup tovaru a predaj do Maďarska pre neurčitú firmu.
Krajský súd má pochybnosti o pravosti pečiatok Z. Z. F. XXXXX, Z. M a Z. Z. Z. XX, Slovakei DIC SK1077082996, pričom aj podpis na uvedených pečiatkach nie je totožný s podpisom obžalovaného, ktorý sa napr. nachádza na zápisniciach o výsluchu obžalovaného, v zápisnici o ústnom pojednávaní, na daňovom úrade alebo tam, kde boli použité pečiatky B. A. B., XXX XX Z. XX, sprostredkovanie obchodu, IČ DPH: SK1077082996, IČO: 43261817 a Z. Z. - F. XXXXX Z. XX, Obchod - Rozličnyim Tovarom Č. T. 0474894278 Mobil XXXX XXXXXX, IČo - 43261817, D.č. 1077082996. Je nelogické, aby obžalovaný sám používal pečiatku s nesprávnym označením mena, priezviska a označením bydliska. Za tohto stavu je tak otázny rozsah daňového úniku spôsobeného obžalovaným.
Pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného, že splnomocnil na zastupovanie svedkov už nebohých N. a O., okresný súd sa musí s touto otázkou zaoberať, ak sa preukáže, že splnomocnenie existovalo, posúdiť platnosť splnomocnenia a vysporiadať sa s otázkou, prečo svedkovia N. a O. na všetkých dokladoch vystupovali a konali nie vo svojom mene ale menom obžalovaného, keď z udeleného splnomocnenia im vznikla povinnosť konať svojim menom za splnomocniteľa, teda obžalovaného. Pokiaľ konali menom obžalovaného takým spôsobom, že falšovali jeho podpis, konali v rozpore s udeleným splnomocnením. Z tohto dôvodu je potom nutné ustáliť, ktoré účtovné doklady podpísal priamo obžalovaný a ktoré splnomocnenci jeho menom.
Podľa § 31 ods. 1 Obč. zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 3 Obč. zák. plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne. Podľa § 31 ods. 4 Obč. zák., ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Obžalovaný totiž tvrdil, že poskytol fotokópiu pasu, živnostenský list uvedeným osobám. S touto skutočnosťou sa prvostupňový súd dôsledne nezaoberal.
Za týmto účelom je nutné zabezpečiť originály účtovných dokladov a nariadiť v prípade nezrovnalostí znalecké dokazovanie z odboru grafológie a ustáliť, ktoré účtovné doklady podpísal obžalovaný, lebo len za tieto účtovné operácie a škodu nimi spôsobenou môže niesť zodpovednosť obžalovaný. V terajšom štádiu výška škody nie je ustálená správne, pričom výška spôsobenej škody má pochopiteľne vplyv na právnu kvalifikáciu a tým aj uložený trest.
Keďže doteraz nebola vyriešená otázka, či pečiatky Z. Z. F. XXXXX, Z. SK1077082996 a Z. Z. Z. XX, Slovakei DIC SK1077082996 neboli zneužité aj inými subjektami na nekalé podnikanie, je potrebné, aby sa prvostupňový súd vecou opätovne zaoberal, keďže predtým tak mal urobiť okresný prokurátor pri podaní obžaloby.
Krajský súd o odvolaní obžalovaného rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326 písm. b) Tr. por., pretože v rozhodnutí okresného súdu došlo k takým chybám, ktoré nebolo možné odstrániť na verejnom zasadnutí.
Z týchto dôvodov krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.