Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Tos/103/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Dušana Krč-Šeberu a JUDr. Ondreja Samaša na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. októbra 2015 prejednal sťažnosť odsúdenej

K. J. (C.),

nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom N., I. XXX/XX,

ktorú podala proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č. k. -49 zo dňa 30.06.2015 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdenej z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. -49 zo dňa 30.06.2015 súd podľa § 55 ods. 4 Tr. zák. premenil odsúdenej K. J. (C.) nevykonaný zvyšok trestu povinnej práce v trvaní 115 hodín, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Žilina sp. zn. zo dňa 06.02.2012, právoplatný dňa 03.12.2012, vo výmere 200 hodín na nepodmienečný trest odňatia slobody na 57 dní a 12 hodín.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podala odsúdená sťažnosť. V sťažnosti uvádzala, že uložený trest povinnej práce začala vykonávať, ale z dôvodu, že mala nezaplatenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére I. C. v celkovej výške 2.380 €, bola nútená odísť do Rakúskej republiky, aby si zarobila finančné prostriedky a doplatila vyživovaciu povinnosť. Nie je pravdou, že by neinformovala probačného úradníka o tom, že chce vycestovať do zahraničia, aj keď to neurobila písomne. S probačným úradníkom komunikovala niekoľkokrát a bol upovedomený o tom, že odcestovala do zahraničia. Účel trestu poškodí predovšetkým jej maloleté dieťa a jej možnosť splácať škodu, ktorú spôsobila svojim konaním týkajúcim sa predmetného odsúdenia, za ktoré jej bol uložený trest povinnej práce. Žiadala preto, aby krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a nepremenil jej trest povinnej práce.

Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa preskúmal výrok napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že podaná sťažnosť nie je dôvodná.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že tvrdenia odsúdenej vyplývajúce z podanej sťažnosti nezodpovedajú dôkaznej situácii. Je pravdou, že odsúdená komunikovala s probačným a mediačným úradníkom ohľadne svojho odcestovania do Rakúskej republiky, avšak ako vyplýva z č.l. 10 spisu, toto bolo ešte dňa 11.02.2013. Aj dňa 15.03.2013 sa dostavila na Okresný súd v Prievidzi za

účelom dohody ohľadne vykonania trestu povinnej práce. Napokon dňa 25.10.2013 s probačným a mediačným úradníkom prejednala podmienky výkonu trestu povinnej práce s tým, že súhlasila, že tieto má nastúpiť v januári 2014. Je pravdou, že v tomto období počas svojho pobytu v Rakúskej republike zarobila finančné prostriedky, pretože dňa 18.09.2013 uhradila dlžné výživné vo výške 2.380 €, v dôsledku čoho bolo voči nej aj prokurátorkou Okresnej prokuratúry v Prievidzi dňa 26.09.2013 zastavené trestné stíhanie. Nie je teda pravdou, že odsúdená prestala vykonávať trest povinnej práce v apríli 2014 z dôvodu, aby mohla zarobiť finančné prostriedky a uhradiť dlžné výživné. Toto mala uhradené ešte pred nástupom výkonu trestu povinnej práce.

V ďalšom zo spisového materiálu vyplýva, že odsúdená začala podľa vyššie uvedenej dohody s výkonom povinnej práce dňa 13.01.2014, naposledy sa ho zúčastnila dňa 11.04.2014 a následne bez toho, aby to oznámila probačnému a mediačnému úradníkovi, ale hlavne aby sa dohodla s ním na nejakom prerušení výkonu tejto práce, bezdôvodne prestala trest povinnej práce vykonávať. Podľa § 55 ods. 1 Tr. zák. bola pritom odsúdená povinná vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu, teda do 09.01.2015. Obdobie po 11.04.2014 odsúdená nemá žiadnym spôsobom ospravedlnené. Aj krajskému súdu z tejto dôkaznej situácie je zrejmé, že obvinená svojvoľne nevykonala zvyšok trestu povinnej práce vo výmere 115 hodín. Podľa § 55 ods. 4 Tr. zák., ak odsúdený zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Odvolací súd si preto v celom rozsahu osvojil závery súdu prvého stupňa uvedené v dôvodoch napadnutého uznesenia, ktoré ho viedli pre vyslovenie, že odsúdená nesplnila podmienky výkonu trestu povinnej práce vyžadujúce ustanovením § 55 Tr. zák., v dôsledku čoho súd rozhodol o premene nevykonaného zvyšku trestu povinnej práce na trest odňatia slobody, dĺžka ktorého je v súlade s ustanovením § 55 ods. 4 Tr. zák. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je teda správne a zákonné.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť odsúdenej nepovažoval za dôvodnú a túto potom podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon sťažnosť nepripúšťa.