Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3CbZm-286-2014.pdf
PDF · 81.5 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-3CbZm/286/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou PhD. v právnej veci navrhovateľa E.. Q. T., nar. XX.XX.XXXX, P. X, F. E. F. R., zast. BG:LEGAL, s.r.o., Mostová 2, Bratislava proti odporcovi: E. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, W., o námietkach odporcu na zaplatenie 160.000,- eur s príslušenstvom t a k t o
rozhodol:
Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 1Zm 717/2013 - 16 zo dňa 09.04.2014 ponecháva v platnosti v celom rozsahu.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania v sume 1.361,15 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd zmenkovým platobným rozkazom č. k. XZm XXX/XXXX -XX zo dňa 09.04.2014 uložil odporcovi ako zmenkovému ručiteľovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi ako prvému majiteľovi zmenky zmenkovú sumu 160.000,- Eur so 6% - ným ročným úrokom od 29.08.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania 11.407,34 eur.
Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky a žiadal ho zrušiť s odôvodnením, že nie je zrejmé či slovné spojenie „ per aval “ predstavuje ručenie a nebolo na zmenke vyjadrené ako prejav slobodnej vôle ručiteľa, ale bolo vopred vytlačené. Odporca tiež poukázal na to, že dlžník a vystaviteľ zmenky uznal svoj dlh voči navrhovateľovi dňa 23.08.2013, čím malo dôjsť k novácii záväzku dlžníka voči veriteľovi a teda došlo k zániku zabezpečenia záväzku zmenkou.
Navrhovateľ žiadal námietky odporcu zamietnuť a ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Poukázal na to, že námietky odporcu sú irelevantné a ničím nepodložené a osobitné ručiteľské vyhlásenie zmenkový zákon ako „lex specialis“ nevyžaduje.
Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len „ O. s. p. “ ) nariadil pojednávanie. Dokazovanie bolo vykonané výsluchom účastníkov a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v súdnom spise.
Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil. Súd v zmysle § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti.
Vzhľadom na koncentračnú zásadu, ktorou sa v zmysle § 175 ods. 3 OSP konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže na iné skutočnosti, než boli v námietkach uvedené, súd prihliadať nemôže.
V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ (majiteľ zmenky) predloží v prvopise zmenku (originál zmenky), o pravosti ktorej niet dôvodu pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový platobný rozkaz vydal.
Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú vystavil O.. E. P. ako vlastnú zmenku v Bratislave dňa 28. mája 2010 preukázal, že sa O.. E. P. zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 28. augusta 2010 zmenkovú sumu 187.000,- Eur. Odporca zmenku podpísal per aval.
V námietkach bol odporca povinný uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta. Pre konanie je rozhodujúci presný obsah námietok, keďže súd v zmysle § 175 ods. 3 OSP nemôže na neskôr namietané skutočnosti prihliadať. Presným obsahom námietok je zároveň limitovaný aj rozsah dokazovania.
Zmenka bola riadne vystavená a odporcom a vystaviteľom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona č. 191/1950 Zb. ( zmenkového zákona ) a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ zaplatenia domáha bezdôvodne.
Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zmenkového zákona navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. V konaní o námietkach súd rozhoduje o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo či ho zruší a v akom rozsahu. Súd už teda znovu nerozhoduje o žalobnom návrhu, o ktorom rozhodol zmenkovým platobným rozkazom, posudzuje len dôvodnosť obrany odporcu, vyjadrenú v jeho námietkach. Preto je aj pre rozhodnutie o námietkach rozhodujúci ten stav veci, aký tu bol v čase rozhodnutia o návrhu (§ 154 ods. 1 OSP), t.j. v čase vydania zmenkového platobného rozkazu, bez ohľadu na skutočnosti, ktoré sa udiali až po jeho vydaní.
Z údajov uvedených na prvopise zmenky má súd za to, že žalovaná zmenka po formálnoprávnej stránke vykazuje všetky podstatné náležitosti, ktoré musí zmenka pre svoju platnosť obsahovať. Túto skutočnosť odporca nenamietol rovnako nespochybnil pravosť žalovanej zmenky; plneniu na základe zmenky sa bránil tvrdením, či jeho ručiteľské vyhlásenie s označením „ per aval“ je pre celú zmenkovú sumu alebo len časť a aký je jeho význam.
Súd túto námietku hodnotil ako nedôvodnú. Podpis odporcu sa nachádza na lícnej strane zmenky, v časti označenej doložkou „Per Aval:“. V zmysle § 31 ods. 3 zmenkového zákona, zmenkové ručenie zakladá už samotný podpis na líci zmenky, ak nejde o podpis zmenečníka alebo vystaviteľa.
Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie čI. I. § 47 ods. 1 a 2 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona, podľa ktorého sú tí, ktorí zmenku vystavili alebo sa za ňu zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a majiteľ môže žiadať platenie od každého z nich aj samostatne, pričom nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
Rovnako námietku, že došlo k zániku záväzku, zmenkou zabezpečeného, z dôvodu uznania dlhu dlžníkom, čím malo dôjsť k novácii záväzku dlžníka voči veriteľovi, súd považuje za nedôvodnú. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že uznaním dlhu nedochádza k zániku tohto dlhu, ani k vzniku nového záväzku - novácii dlhu. Odporca v konaní nepreukázal zánik dlhu ani plnenie na zmenku. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadne preukázania dôvodnosti zmenkových námietok je v plnej miere na odporcovi. Navrhovateľovi k preukázaniu aktívnej legitimácie v spore stačí predložiť zmenku a nie je povinný predkladať žiadne dôkazy k preukázaniu dôvodnosti návrhu a výšky zmenkovej sumy.
Zmenkový ručiteľ môže podľa § 17 zmenkového zákona robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k majiteľovi zmenky, nie však na vzťahoch zmenkovo zaviazanej osoby, za ktorú bolo ručenie prevzaté, k majiteľovi zmenky.
Záväzok zmenového ručenia je skutočným zabezpečovacím záväzkom, vyznačuje sa akcesoritou ku zmenke, s platnosťou zmenky trvá a zaniká. Okolnosť, že ide o avala na zabezpečovacej zmenke, nemôže bez ďalšieho znamenať, že aval má akýkoľvek vzťah ku kauzálnej pohľadávke, zmenkou zabezpečenej. Ak by ručiteľ mal mať proti remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda zo zmluvy, v ktorej by bol dohodnutý okruh prípustných námietok. Ak k takejto dohode nedošlo, avalista nemôže bez ďalšieho len preto, že je avalistom, používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný, obdobne ako má možnosť vznášať dlžníkove námietky obecný ručiteľ. Tomuto toto právo priznáva zákon. Avalistovi však zmenkový zákon takéto oprávnenie nestanovuje.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť, resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu zanikla, preto súd ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nemu v platnosti v časti tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol v námietkovom konaní 2 úkony právnej služby a to vyjadrenie k námietkam a účasť na pojednávaní súdu. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná sadzba tarifnej odmeny 904,36 Eur za úkon. Navrhovateľ si uplatnil za úkon - príprava písomného vyjadrenie k námietkam sumu vo výške 456,79 Eur ( § 13a ods. 2 písm. b/) Advokát si uplatnil aj náhradu paušálnych výdavkov podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume jedenkrát po 8,04 Eur a jedenkrát po 8,39 Eur. Spolu trovy konania, vrátane DPH predstavujú sumu 1.361,15 Eur, ktorú je odporca povinný v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
Tým nie je dotknutý výrok o trovách konania v zmenkovom platobnom rozkaze, keďže súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu, t.j. včítane výroku o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..