Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17T/69/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta samosudkyňou JUDr. Mariannou HOSŤOVECKOU v trestnej veci proti obžalovanej F.. F. F. pre prečin krádeže podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2022, takto

rozhodol:

Obžalovaná F.. F. F., nar. XX. XX. XXXX v J. Q., trvale bytom K. č. XXX, adresa na doručovanie A. č. XXX,

U Z N Á V A S A Z A V I N N Ú , Ž E

dňa 20. novembra 2020 v čase o 15.30 hod. v meste U., na ul. L. Č.. XXX/X, v OD TESCO odcudzila z priestorov predajne 1 ks prsteň v hodnote 5,99 eura, 1 ks náušnice v hodnote 9,99 eura a 1 ks náramok v hodnote 7,99 eura, čím svojím konaním spôsobila poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, Cesta na Senec 2, IČO: 31 321 828, škodu vo výške 23,97 eura, pričom jej bola dňa 19. 08. 2020 Obvodným oddelením PZ Galanta v blokovom konaní pod č. bloku XXXXXXXX, uložená pokuta vo výške 30,- eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Z. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov za drobnú krádež, napriek tomu, že bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 05. 09. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 09. 2020,

T E D A

prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutá, hoci bola za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená,

Č Í M S P Á C H A L A :

prečin krádeže podľa , .

Za to

S A O D S U D Z U J E :

Podľa súd upúšťa od potrestania obžalovanej, nakoľko prečin spáchala v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré jej zároveň ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej účinnejšie ako trest.

Podľa jej ukladá ochranné protitoxikomanické a psychiatrické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal na Okresný súd Galanta dňa 19. 08. 2021 obžalobu pod č. XPv XXX/XX/XXXX zo dňa 10. 10. 2021 na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie, na ktoré sa obžalovaná nedostavila, a keďže boli splnené podmienky podľa , súd pojednával v jej neprítomnosti.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie - výsluchom znalca MUDr. F. R., svedka - poškodeného, prečítaním oboznámil: odpis RT (č. l. 199), výpis CESDAP (č. l. 201 - 204), lustrácia GP (č. l. 205), pokladničný doklad TESCO (č. l. 100), blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. XXXXXXXX (č. l. 101), výpis z OR poškodeného (č. l. 102 - 108), trestný rozkaz OS Galanta sp. zn. (č. l. 109 - 110), správa obce K. (č. l. 111).

K TRESTNÉMU ČINU:

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 20. novembra 2020 v čase o 15.30 hod. v meste U., na ul. L. č. XXX/X, v OD TESCO obžalovaná odcudzila z priestorov predajne TESCO 1 ks prsteň v hodnote 5,99 eura, 1 ks náušnice v hodnote 9,99 eura a 1 ks náramok v hodnote 7,99 eura, čím svojím konaním spôsobila poškodenej spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom 821 04 Bratislava - mestská časť Ružinov, Cesta na Senec 2, IČO: 31 321 828, škodu vo výške 23,97 eura, o čom svedčí pokladničný doklad TESCO (č. l. 100).

Dňa 19. 08. 2020 bola Obvodným oddelením PZ Galanta v blokovom konaní pod č. XXXXXXXX, obžalovanej uložená pokuta vo výške 30,- eur za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Z. č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení neskorších priestupkov za drobnú krádež, napriek tomu, že obžalovaná bola za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 05. 09. 2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05. 09. 2020 (prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák. zo dňa 03. 09. 2020).

Obžalovaná po vznesení obvinenia odmietla vypovedať.

Podľa , , (1) Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Objektom trestného činu je vlastníctvo veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom rozhodujúci je faktický stav. Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu, a ktorú páchateľ nemá vo svojej dispozícii. Vec nemusí mať objektívnu hodnotu, lebo krádež je trestná aj pri spôsobení menšej škody, než je škoda malá, pokiaľ je daná niektorá z okolností uvedených v odseku 2 písm. a) až f). Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak získa možnosť s vecou trvalo nakladať podľa svojej vôle. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, ktorý musí zahŕňať všetky znaky objektívnej stránky vrátane prisvojenia. Trestný čin krádeže je prečinom.

K TRESTU:

Z odpisu registra trestov a lustrácie v GP vyplýva, že obžalovaná bola 1x súdne trestaná - trestný rozkaz Okresného súdu Galanta, sp. zn. zo dňa 05. 09. 2020, právoplatný dňa 05. 09. 2020, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g) Tr. zák., avšak na páchateľa sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Mimo toto konanie nie je voči nej začaté žiadne ďalšie trestné stíhanie.

Z výpisu CESDAP vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ postihnutá za 7 priestupkov (drobná krádež, porušenie povinností chodca, porušenie zákazu fajčenia, vzbudila verejné pohoršenie).

Zo správy obce K. zo dňa 15. 02. 2021 vyplýva, že obžalovaná sa v obci nezdržiava už 3 roky, jej správanie nebolo prejednávané Komisiou pre ochranu verejného poriadku a nebolo jej uložené žiadne opatrenie.

Podľa , Kto neoprávnene použije platobný prostriedok, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Inštitút upustenia od potrestania je potrebné vnímať ako zmierňujúce ustanovenie, prostredníctvom ktorého zákonodarca poskytuje súdu možnosť neuložiť trest páchateľovi prečinu za kumulatívneho splnenia podmienky, že prečinom nebola spôsobená smrť ani ťažká ujma na zdraví a súčasne niektorej z alternatívne uvedených podmienok obsiahnutých v odseku 1 pod písmenami a) až c). Koncepčné ponímanie upustenia od potrestania tkvie v myšlienke, že už samotná skutočnosť, že voči konkrétnej osobe je vedené trestné stíhanie môže pri určitých páchateľoch pôsobiť dostatočne výchovne. To má svoj základ práve vo výrazne nižšej typovej závažnosti prečinu v porovnaní so závažnosťou zločinu a obzvlášť závažného zločinu (uvedené platí a minori ad maius). Dôraz je teda kladený na výchovný charakter trestného konania, pričom k naplneniu primárneho účelu ukladania trestu, t. j. k ochrane spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti, dôjde už samotným prejednaním veci. Dotknuté ustanovenie však so sebou spája viaceré právne účinky, ktoré majú následne podstatný vplyv na možnosti trestania súbehu a recidívy trestnej činnosti páchanej konkrétnym páchateľom. V tejto súvislosti je potrebné si uvedomiť, že v prípadoch, keď sa súd rozhodne upustiť od potrestania, nedochádza ku konštatovaniu neviny páchateľa prečinu, ale práve naopak, k uznaniu páchateľa vinným zo spáchania skutku, no bez uloženia trestu a faktického pôsobenia trestnoprávnej represie. V dôsledku upustenia od potrestania tak ex lege dochádza k limitácii možnosti uloženia súhrnného trestu ( ) a ďalšieho trestu ( ) v rámci ustanovení o trestaní zbiehajúcich sa trestných činov, resp. recidívneho páchania trestnej činnosti. Na aplikáciu inštitútu upustenia od potrestania neexistuje právny nárok.

Zákonodarca prostredníctvom normy obsiahnutej v odseku 1 taxatívnym spôsobom uvádza, za akých okolností môže súd v rámci konkrétnej trestnej veci pristúpiť k aplikácii inštitútu upustenia od potrestania. K aplikácii inštitútu upustenia od potrestania tak môže dôjsť výlučne za kumulatívneho splnenia podmienok: a) že ide o prečin, b) spáchaním tohto prečinu nedošlo k smrti a ani k ťažkej ujme na zdraví a zároveň c) je naplnená aspoň jedna z alternatívne vyjadrených podmienok uvedených v odseku 1 pod písmenami a) až c). Až po kumulatívnom naplnení uvedených zákonných požiadaviek sa aktivizuje fakultatívna možnosť aplikácie inštitútu upustenia od potrestania.

Na účely interpretácie sa stavom zmenšenej príčetnosti rozumie stav páchateľa, v ktorom bola v dôsledku duševnej poruchy podstatným spôsob znížená schopnosť páchateľa ovládať svoje konanie a rozoznať negatívne následky tohto svojho konania. Konanie páchateľa v stave zmenšenej príčetnosti však nedosahuje intenzitu takého duševného narušenia, ako je to v prípade nepríčetnosti páchateľa, v dôsledku čoho nemožno voči páchateľovi konajúcom v stave nepríčetnosti vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť. Stav zmenšenej príčetnosti preto nemá vplyv na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi a túto voči nemu možno uplatňovať, ak svojím konaním naplnil všetky formálne znaky niektorej zo skutkových podstát prečinov uvedených v osobitnej časti . In concreto tak voči páchateľovi prečinu bude vyvodená trestnoprávna zodpovednosť, no vo vzťahu k jeho osobe bude aplikovaný osobitný prístup, a to v dôsledku jeho subjektívneho duševného stavu v rozhodnom čase, t. j. v čase spáchania prečinu.

Ďalšou podmienkou aplikácie upustenia od potrestania je, aby vo veci konajúci súd ukladal páchateľovi trestného činu súčasne aj ochranné liečenie. Pod ochranným liečením možno rozumieť ochranné opatrenie ukladané v intenciách , ktorým súd izoluje páchateľa od spoločnosti prostredníctvom zariadenia ústavnej starostlivosti za účelom zabezpečenia ochrany spoločnosti. Pod zariadením ústavnej starostlivosti je potrebné rozumieť zariadenie spôsobilé na poskytnutie adekvátnej zdravotnej starostlivosti páchateľovi, ktorý prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti alebo ktorý trpí duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný. Podmienka súčasného uloženia ochranného liečenia je obligatórnou podmienkou aplikácie inštitútu upustenia od potrestania. Vo vzťahu k uloženiu ochranného liečenia však zákonodarca koncipuje aj ďalšiu podmienku, a to, aby uloženie ochranného liečenia bolo účinnejšie než uloženie trestu. Účinnosť ochranného liečenia v pomere k účinnosti potenciálne ukladaného trestu je potrebné posudzovať vždy s osobitným zreteľom na konkrétne skutkové okolnosti prípadu a osobnosť páchateľa, ako aj jeho osobné pomery. Uloženie ochranného liečenia je však vylúčené v prípadoch, ak už pred jeho faktickým výkonom zo zdravotného stavu páchateľa je zrejmé, že by nemohlo splniť svoj účel.

Z výsluchu znalca a zo znaleckého posudku č. 35/2021 vyplynulo, že obžalovaná trpela v čase spáchania skutku duševnou poruchou - a to: organickým psychosyndrómom /polyetiologickým/, syndrómom závislosti od sedatív a hypnotík a bludovou poruchou. Uvedené duševné poruchy mali vplyv na jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti - oboje boli forenzne významne znížené /neboli však úplne vymiznuté/. V čase spáchania činu nevedela úplne rozpoznať nebezpečnosť svojho konania pre spoločnosti a nevedela úplne ovládať svoje konanie. V minulosti bola psychiatricky liečená - ambulantne a opakovane aj ústavne, efekt tejto liečby prakticky vždy závisel najmä od jej spolupráce, ktorá ale v oboch prípadoch bola nedostatočná. Rozpoznávacie a ovládacie schopnosti probandov sa rozdeľujú na 4 stupne, a to neporušené - neovplyvnené psychickou poruchou, ovplyvnené čiže znížené psychickou poruchou a to forenzne nevýznamne (nepodstatne), forezne významne a úplne vymiznuté, pričom u obžalovanej sa v dôsledku jej duševnej poruchy jedná o forenzne významné zníženie rozpoznávacích a ovládacích schopností, ktoré však neboli úplne vymiznuté (u nej sa jedná o predstupeň úplného vymiznutia). Vzhľadom k tomu, že efekt liečby, ktorú už obžalovaná opakovane podstúpila v minulosti, nebol dosiahnutý, znalec navrhol nariadiť ochrannú protitoxikomanickú a psychiatrickú liečbu ústavnou formou. U obžalovanej kombinácia všetkých troch duševných porúch je príčinou významného zníženia rozpoznávacích a ovládacích procesov. Obžalovaná trpí poruchami rádovo v rokoch. Ústavná liečba by viedla k stabilizácii psychického stavu obžalovanej, táto by najskôr musela byť nastavená na abstinenciu od návykových látok, aby sa vyčistil jej organizmus a následne by sa nastavila farmakoliečba, ktorá by liečila jej duševné poruchy, čím by došlo k stabilizácii duševného stavu a vďaka tomu by s najväčšou pravdepodobnosťou obžalovaná už nekonala protispoločensky a nezákonne, pretože by si uvedomila, ktoré konanie nie je správne. V čase vyšetrenia bola u nej prítomná psychopatológia, na základe ktorej učinil záver, že nie je schopná úplne chápať zmysel trestného konania, a že v čase spáchania činu nevedela úplne ovládať svoje konanie, nefungovali u nej ani pamäťové schopnosti a toto všetko sa prejavuje napr. aj tým, že nepreberá zásielky súdu, pretože to nepovažuje za podstatné, je voči takýmto veciam ľahostajná, pričom je predpoklad, že jej duševná porucha trvá aj v súčasnosti. Obžalovaná neužíva alkohol ani drogy, lieky si bez predpisov nezháňa, teda je závislá na liekoch, ktoré sú jej predpisované.

Na záver znalec uviedol, že by odporučil u obžalovanej skôr ústavnú liečbu, ako uloženie trestu. Jednak preto, že by účel trestu nebol splnený, dokonca by nepodmienečný trest odňatia slobody nevydržala, pretože už má za sebou viaceré pokusy o samovraždu, jednak preto, že jej život ako to vyplýva zo znaleckého posudku, je značne komplikovaný. Je to veľmi krehká bytosť, ktorá má problém s vlastným životom a jednak preto, že liečba splní u nej lepší účel.

Vzhľadom na výsluch znalca aj obhajca obžalovanej v záverečnej reči navrhol upustiť od uloženia trestu obžalovanej, čo je však možné len za súčasného uloženia ochranného liečenia, ako je uvedené vyššie.

Účelom ochranného liečenia je predovšetkým terapeutické pôsobenie na osoby, ktorým sa ukladá a pomáha im následne sa zaradiť do normálneho života. Ochranné liečenie sa ukladá predovšetkým nebezpečným osobám, ktoré spáchali protiprávny čin, ale pre nepríčetnosť ich nemožno trestne stíhať, ďalej páchateľom, ktorí v čase spáchania trestného činu boli v stave zmenšenej príčetnosti, a páchateľom, ktorí sa oddávajú zneužívaniu návykových látok [alkohol, omamné látky, psychotropné látky a ostatné látky spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie alebo

rozpoznávacie schopnosti, alebo sociálne správanie ( )] a trestný čin spáchali pod ich vplyvom alebo v súvislosti s ich užívaním. Význam ochranného liečenia spočíva v ochrane spoločnosti pred takýmito osobami a zároveň má význam aj pre osoby samotné z hľadiska pozitívnych dopadov poskytnutého lekárskeho liečenia na ich ďalší život.

V odseku 1 sú vymedzené prípady, keď súd obligatórne ukladá ochranné liečenie. Ochranné liečenie súd obligatórne ukladá m. i. v prípade, ak súd upúšťa od potrestania z dôvodu zmenšenej príčetnosti páchateľa, prihliadajúc na ochranu spoločnosti a na nápravu páchateľa; pri upustení od potrestania si páchateľ nesmie stav zmenšenej príčetnosti spôsobiť vplyvom návykovej látky [ ]. Súd musí uložiť ochranné liečenie bez možnosti voľby. Pri ukladaní ochranného liečenia páchateľovi, keď súd upúšťa od potrestania podľa , súd ukladá páchateľovi namiesto trestu ochranné liečenie, ak predpokladá, že ochranné liečenie zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest. Ochranné liečenie v liečebných ústavoch je v takomto prípade plne spôsobilé nahradiť trest, a to aj pokiaľ ide o potrebu izolácie páchateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd preto uznal obžalovanú vinnou zo spáchania prečinu krádeže, ale upustil od uloženia trestu pri súčasnom uložení ochranného protitoxikomanického a psychiatrického liečenia ústavnou formou, ktoré sa ukladá obligatórne.

K NÁHRADE ŠKODY:

Poškodený na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26. 05. 2022 uviedol, že si neuplatňuje náhradu škody, hoci si ju pôvodne uplatnili. Súd preto o priznaní náhrady škody nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (/1 ). Odvolanie má odkladný účinok. (/2 ).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (/1a ) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (/1,2 ). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (/2 ),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (/1b ) a to len vo svoj prospech (/2 ),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (/2 ),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (/2 ),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli (/1 ),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (/1c ), a to v neprospech obžalovaného (/1 ). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu,

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (/1d )

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.