Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14P/49/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci navrhovateľky: Q. L., rod. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX, proti odporcovi: C. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. č. XX, t. č. bytom T., G. XXXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému G., nar. XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom L. č. XX, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo Q. L., rod. G. a C. L., uzavreté dňa XX. XX. XXXX v T., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. vo zv. S., ročník XXXX, na str. XX, pod p. č. XX, r o z v á d z a .

II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého G., nar. X.XX.XXXX, a maloletého G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá bude maloleté deti v bežných veciach zastupovať a spravovať ich majetok. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 80 eur mesačne a maloletého G. sumou 60 eur mesačne vopred vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca k rukám navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.

III. Súd styk odporcu s maloletým G. a maloletým G. neupravuje.

IV. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 25. 05. 2015 domáhala rozhodnutia, ktorým by súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, ďalej sa domáhala zverenia detí do svojej osobnej starostlivosti, určenia výživného na mal. G. v sume 200 eur mesačne a na mal. G. v sume 150 eur mesačne a úpravy styku otca s maloletými deťmi.

Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvorili po 3 ročnej známosti, bolo spočiatku šťastné a harmonické, problémy nastali až neskôr, asi po troch rokoch manželstva. Ako dôvod rozvodu uviedla psychické týranie, citové vydieranie, nezodpovednosť, klamstvá odporcu, jeho časté striedanie zamestnaní. Na pojednávaní dňa 21. 10. 2015 navrhla na čas po rozvode zveriť deti do jej osobnej starostlivosti a určiť výživné 100 eur na každé z detí. Manželstvo je podľa jej názoru hlboko a trvalo rozvrátené, neplní a ani v budúcnosti si nemôže plniť spoločenský účel a nie je nádej na obnovenie spolužitia. Manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre deti, ktoré sú vystavené stálym stresom a hádkam.

Odporca sa k návrhu vyjadril na pojednávaní, kde uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, nestotožňuje sa však s dôvodmi na rozvod manželstva, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu. Podľa

jeho názoru jedným z dôvodov bola matka navrhovateľky, ktorá všetko dirigovala, všetko čo spravil bolo zle, bol v rodine utláčaný. Navrhovateľka sa ho nezastala a on postupne prestal chodiť z práce domov, lebo vedel, čo ho tam bude čakať. V iných oblastiach spolužitia s navrhovateľkou nezhody nevznikali.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 13. 05. 2015, sobášnym listom, rodnými listami detí, potvrdením o spoločnom trvalom pobyte, potvrdením o príjme navrhovateľky a odporcu, potvrdením o návšteve školy, rozhodnutím o prijatí do prvého ročníka, dokladmi preukazujúcimi výdavky, potvrdením o poberaní prídavku na dieťa, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom navrhovateľky, odporcu, kolízneho opatrovníka a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka a odporca sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, ktorí dňa XX. XX. XXXX uzavreli manželstvo, majú spolu dve deti: G., nar. dňa XX. XX. XXXX a G., nar. XX. XX. XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania bolo v meste F.. Od mája 2015 žijú v oddelených domácnostiach, obnoviť manželské spolužitie nemienia.

Podľa Z. z o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky k rozvodu manželstva navrhovateľky a odporcu. V konaní mal súd za preukázané, že v manželstve navrhovateľky a odporcu došlo z dôvodu rozdielnych názorov na spoločný život, životné hodnoty k postupnému odcudzeniu, ktoré vyústilo do oddelenia domácností. Súd má za to, že tu existuje vážny a trvalý rozvrat ich vzťahov a manželstvo neplní svoj účel. Navrhovateľka a odporca žijú oddelene od mája 2015, pričom nemajú záujem o obnovenie manželského spolužitia a obaja s rozvodom súhlasia. Manželstvo navrhovateľky a odporcu si neplní žiadnu zo svojich základných funkcií, je dlhodobo neusporiadané a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na odmietavý postoj oboch účastníkov konania nereálne. Ďalšie trvanie tohto formálneho zväzku nie je v spoločenskom záujme, ani v záujme účastníkov konania, a tento neusporiadaný stav nie je v záujme ani maloletých detí, keďže manželstvo navrhovateľky a odporcu nevytvára harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré by zabezpečovalo riadne výchovné prostredie. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.

Podľa , s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, o úpravu styku otca s deťmi nežiadala. Otec so zverením detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ako aj s neupravením styku súhlasil. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že deti majú v mieste svojho bydliska vhodné podmienky a navrhol zveriť deti do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť výživné primerané jeho schopnostiam a možnostiam.

Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností navrhovateľky a odporcu k maloletým deťom na čas po rozvode, súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že ich zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľky je v najlepšom záujme maloletých detí. Súd neupravil osobitne styk otca s deťmi, nakoľko ani jeden z účastníkov na tom netrval.

Navrhovateľka na pojednávaní žiadala výživné na každé z detí vo výške 100 eur. Odporca nesúhlasil s výškou výživného, navrhol určiť výživné vo výške 60 eur na G. a 40 eur na G.. Z navrhovateľkou predložených dokladov vyplýva, že je zamestnaná v spoločnosti R. s.r.o., N. XX, T., z potvrdenia o príjme vyplýva, že jej priemerná čistá mesačná mzda za obdobie od septembra 2014 do augusta 2015 bola 391,94 eur. Matka poberá prídavky na obe deti spolu vo výške 47,04 eur, iný príjem nemá. Spolu s deťmi bývajú v rodinnom dome navrhovateľkiných rodičov. V písomnom rozpise medzi výdavky navrhovateľka uviedla stravu a bývanie spolu v sume 135 eur mesačne, platenie poistiek maloletým a sebe 61,35 eur, internet 8,80 eur mesačne, škôlka 40,20 eura mesačne, skylink 1 euro mesačne, telefón G. 10 eur mesačne, cestovné G. 11 eur mesačne, odpad 2,50 eur mesačne na osobu, škola G. 15 eur mesačne, lieky 5 eur mesačne, oblečenie a obuv 80 eur mesačne, ďalšia strava a drogéria 90 eur mesačne, drevo

- palivo 41,25 eura mesačne, septik 8,25 eur mesačne, voda 12,40 eur mesačne, o čom súdu doložila potvrdenia. Nakoľko maloletý G. nastúpil do 1. ročníka základnej školy, odpadli náklady na škôlku, ale výdavky sa zvýšili o cestovné vo výške 11 eur mesačne, jednorazové výdavky na učebné pomôcky a oblečenie predstavovali 80 eur, triedny fond 15 eur, za fotky 8 eur.

Z potvrdenia spoločnosti W. V., a.s. so sídlom H. cesta XX, D. vyplýva, že odporca tu bol zamestnaný do 30. 06. 2015 a za obdobie posledných 6 mesiacov bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 544,83 eur. Z potvrdenia firmy R. T., a.s. G. XXXX, XXX XX T., v ktorej je otec momentálne zamestnaný, vyplýva, že jeho čistý mesačný príjem za obdobie júl, august, september 2015 bol 550,63 eur. Otec uviedol náklady na bývanie, ktoré v mesiacoch jún, júl 2015 predstavovali 130 eur mesačne a od augusta 2015 predstavujú sumu 200 eur mesačne.

Podľa § 62 ods.1 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zákon o rodine upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru,

najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádzal súd z príjmov a výdavkov otca, ako aj nákladov na výživu detí. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie všetkých jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv) ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). Za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. Výška obvyklého výživného vo veku maloletého má predstavovať 25-30 % príjmu povinnej osoby. Súd v tomto rozpätí určil výživné s prihliadnutím na možnosti otca vo výške XX eur na maloletého G. a 60 eur na maloletého G..

Platenie výživného v sume 140 eur mesačne na obe deti zodpovedá objektívnym možnostiam a schopnostiam otca, jeho životnej úrovni ako i ďalším zákonným ustanoveniam upravujúcim vyživovaciu povinnosť podľa § 62 a nasl. zákona o rodine. Návrhu matky na vyššie výživné súd nevyhovel z dôvodu neprimeranosti k zisteným možnostiam a schopnostiam otca ako aj z dôvodu, že matka je schopná tiež sa podieľať, okrem osobnej starostlivosti na finančnom zabezpečovaní potrieb detí.

Podľa účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia, keď žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko to neodôvodňovali okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov po právoplatnosti tohto rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na výkon exekúcie, podľa osobitného právneho predpisu.