Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-214-2014.pdf
PDF · 80.48 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
NM-8P/214/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou vo veci starostlivosti súdu o mal. Q. S., K.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa matky Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Q. K. B., I. XXXX/XX a otca Q. S., K.. XX.XX.XXXX, O. K. Q. K. B., I. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JUDr. Monikou Kordošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o zverenie do osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
I. Maloletý Q. S., K.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
II. Otec je povinný prispievať výživným na maloletého Q. sumou 50,-Eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, s účinnosťou od 02.12.2014.
III. Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletého Q. za obdobie od 02.12.2014 do 31.10.2015 vo výške 548,30 Eur súd povoľuje otcovi splácať v 20,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka mal. Q. podala návrh na úpravu práv a povinností k mal. Q.. Uviedla, že je na materskej dovolenke, otec sa o maloletého nezaujíma.
V konaní sa nepodarilo zistiť pobyt otca, z tohto dôvodu mu súd uznesením č.k. 8P/214/2014-35 zo dňa 09.09.2015 ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
Kolízny opatrovník navrhol úpravu práv a povinností k mal. Q. prevziať z rozvodového konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením rodného listu mal. Q., potvrdením o poberaní rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, potvrdenia o príjme, pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8P/213/2014 a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 8P/213/2014- 52 zo dňa 21.10.2015 súd rozviedol manželstvo rodičov mal. Q., maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a zo strany odporcu určil výživné vo výške 50,- Eur mesačne.
Matka je od 12.10.2015 zamestnaná, s predpokladaným príjmom 450,- až 500,- Eur. Eur mesačne. Je rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok a rodinné prídavky. Maloletý Q. nenavštevuje MŠ. Matka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka má v súvislosti so starostlivosťou o maloletého štandardné výdavky.
Otec maloletého je nezamestnaný, nie je evidovaný na úrade práce, nepoberá dávku v hmotnej núdzi. Posledne bol otec zamestnaný od 04.12.2014 do 04.12.2014 s príjmom 5,96 Eur, mal skrátený pracovný úväzok 10 hod/týždeň, pokiaľ by pracoval na plný úväzok, mohol dosiahnuť príjem 352,- Eur. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa otec skončil pracovný pomer z dôvodu, že mu nevyhovovala práca a vynechával pracovné zmeny.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 3, 4 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods. l, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine, na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že rodičia mal. Q. spolu nežijú a na úprave práv a povinností k maloletému sa nedohodli, preto o veci rozhodol súd. O maloletého Q. dlhodobo zabezpečuje starostlivosť matka, z tohto dôvodu súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti.
Súd určil otcovi výživné a to vo výške 50,- Eur mesačne. Súd pritom prihliadol na pomery otca, ktorý je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky. Súd poukazuje na to, že otec posledné zamestnanie skončil bez vážneho dôvodu, otec je dlhodobo nezamestnaný. Pritom prvoradou povinnosťou otca je prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa, preto je otec povinný zabezpečiť si pravidelný príjem, z ktorého by mohol prispievať na výživu maloletého. Otec býval v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde je dostatok pracovných príležitostí. Matka je na rodičovskej dovolenke, tiež je zamestnaná s predpokladaným príjmom 450,- až 500,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že matka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, takto sa podieľa na jeho výžive, výživné si v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou.
Zameškané výživné u mal. Q. za obdobie od 02.12.2014 do 31.10.2015 vo výške 548,30 Eur súd povolil otcovi splácať v 20,-Eur mesačných splátkach, spolu s bežným výživným, k rukám matky, pod stratou výhody splátok Ide o výživné za 30 dní mesiaca december 2014 vo výške 48,30 Eur (50,- Eur : 31 dní = 1,61 Eur x 30 dní), výživné za mesiac január až október 2015 (50,- Eur mesačne x 10 mesiacov) vo výške spolu 548,30 Eur mesačne.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.