Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-792-2014.pdf
PDF · 119.06 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/792/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej, vo veci žalobcov 1) G.. U. F. Y. X) G.. Ľ. F., E. W. O., O. XX, zast. Ing. Marekom Némethom, Bratislava, Medzilaborecká 21, proti žalovanému Správcovské bytové družstvo IV, Košice, Košice, Levočská 3, IČO: 00216666, zást. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Fejova 4, o určenie neplatnosti vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a neplatnosti pohľadávok žalovaného, o odvolaní žalobcov proti rozsudku 43C/57/2013-59 zo 16.6.2014 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovia sú povinní nahradiť žalovanému spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania 158,12 € na účet JUDr. Tibora Sásfaia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalobcom v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zast. vo výške 417,12 eur, ktoré sú povinní zaplatiť na účet právneho zást, žalovaného JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V odôvodnení, uviedol, čoho sa žalobcovia žalobou, podanou u ňho 29.4.2013 domáhali, na akom skutkovom a právnom základe, že sa domáhajú neplatnosti ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu č. X A. U. S. XX Q. O. vykonaných žalovaným za roky 2010 a 2011, neplatnosti pohľadávok žalovaného vo vzťahu k nim, aby žalovanému bola uložená povinnosť vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu č. X A. U. S. XX Q. O. za roky 2010, 2011, zrušiť evidenciu pohľadávok voči nim a uhradiť im úroky z omeškania a trovy konania, že svoj nárok odôvodňujú neplatnosťou uznesení prijatých vlastníkmi bytov bytového domu na U. S. XX Q. O. z 28.10.2010, na základe ktorých správca Správcovské bytové družstvo IV Košice vykonal ročné vyúčtovanie. V odôvodnení ďalej uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení z 2.9.2013 namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, že ako správca vykonáva správu bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve vlastníkov, a to v mene vlastníkov a na ich účet, že namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a to z dôvodu, že ak by aj súd vyhovel žalobe a predmetné vyúčtovanie zrušil, to ešte nič nezmení na postavení žalobcov, pretože správca by opakovane vykonal iba také isté vyúčtovanie a iné ani vykonať a vyhotoviť nemôže , že nie je preukázaný naliehavý právny záujem aj z dôvodu, že tvrdeného nároku by sa mohli a mali domáhať žalobou na plnenie. Ďalej reprodukoval obsah výpovede zást. žalobcu v 2. rade na pojednávaní 16.6. 2014 (zápisnica na č.l. 51
- 52), právneho zást. žalovanej (zápisnica na č.l. 52). Zároveň uviedol, že nevykonal dôkaz navrhnutý
splnomocneným zást. žalobcu v 2. rade a žalobkyňou v 1. rade, výsluchom svedka p. Vrabca a vykonanie kontroly meračov v objekte (preverenie vlastníkov bytov, či majú zabezpečené všetky vykurovacie telesá, merače) a vyhlásil dokazovanie za skončené, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania postačili na jeho rozhodnutie vo veci samej. Vychádzajúc z § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( ďalej len zák. č. 182/1993 Z.z.), § 80 písm. c) a § 90 O.s.p. (ich znenie citoval), urobil záver, že pokiaľ žalobca v žalobe žiadal, aby uložil žalovanému povinnosť vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu na U. S.. XX Q. O. za roky 2010,2011, zrušiť evidenciu pohľadávok z doterajších zálohových platieb uhradených žalobcom a uhradiť mu „náklady“ konania a úrok z omeškania, poukazuje na to, že žalovaný ako správca vykonáva správu bytov a nebytových priestorov vo vlastníctve vlastníkov a to v mene vlastníkov a na ich účet. V konaní mal za preukázané, že nositeľom hmotnoprávnych povinností, ktorých splnení sa žalobca domáha, nie je žalovaný a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie, žalobu v celom rozsahu zamietol. Poukázal aj na tú skutočnosť, že v prejednávanej veci bola podaná žaloba na určenie neplatnosti vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010,2011 a na pojednávaní žalobcami „žiadaný“ rok 2012, na zrušenie evidencie pohľadávok z doterajších zálohových platieb uhradených žalobcom, že ide o žalobu v zmysle § 80 písm. c) OSP, ktorú zákon považuje za procesne prístupnú, len ak je na požadovanom určení naliehavý právny záujem, že cieľom určovacej žaloby je vydanie rozsudku, výrok ktorého odstraňuje žalobcovu neistotu určením, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je. Zákon pre procesnú prístupnosť určovacej žaloby teda predpokladá existenciu stavu neistotu žalobcu v tom, či ten ktorý právny vzťah alebo právo je alebo nie je a zároveň tiež preukázanie, že uvedenú neistotu možno odstrániť navrhovaným výrokom rozsudku. Konštatoval, že určením neplatnosti vyúčtovania, resp. zrušením rozúčtovania nákladov z roky 2010, 2011 a 2012, sa právne postavenie žalobcov nemení, pretože správca by opakovane vykonal iba také isté vyúčtovanie, že v danom prípade žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na vedení tohto sporu a preto i z tohto dôvodu žalobu v celom rozsahu zamietol. Ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že žalobcovia v konaní sa dožadujú určenia neplatnosti vyúčtovania nákladov na teplo na ul. U. S. XX, ktoré vyúčtovanie vychádzalo z nesprávneho rozúčtovania vykonávaného správcom, ktorý uplatnil postup rozúčtovania schváleného na schôdzi vlastníkov bytov 28.10.2010, že svoj nárok opierajú o uznesenie ostatných vlastníkov bytov, ktoré uznesenie bolo prijaté 28.10.2010, že žalobcovia mali možnosť napadnúť cit. uznesenie vlastníkov bytov bytového domu, že nasledujúcim dňom (po prijatí uznesenia 28.10.2010) im začala plynúť 15-dňová prekluzívna lehota (v súlade s § 14 zák. č. 182/1993 Z.z.), ktorá lehota uplynula najneskôr 12.11.2010, že žalobcovia toto svoje právo nevyužili a po uplynutí tejto prekluzívnej lehoty, nie je možné preskúmavať rozhodnutie vlastníkov bytov. Na základe uvedených skutočností a cit. zák. ust. žalobu z uvedených dôvodov zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a mal za to, že v spore bol úspešným účastníkom žalovaný , priznal mu náhradu trov konania, ktoré spočívajú v náhrade trov právneho zast. v sume 417,12 eur, za úkony vykonané v zmysle § 11 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len vyhl.) za poskytovanie právnych služieb, základná sadba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby - jedna trinástina výpočtového základu pri neoceniteľnej hodnote veci, t.j., 1 úkon (rok 2013) á 30,07 eur, 1 úkon (rok 2014) á 61,87 eur, v súlade s § 13 ods. 3 vyhl., pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny za úkony: prevzatie a príprava zast., vrátane prvej porady s klientom 2.9.2013 100,11 eur (60,07 eur + 2 x 20,02 eur, pri 3 uplatnených nárokoch) 7,81 eur režijný paušál, 20% DPH vo výške 21,58 eur, t.j. 129,50 eur, písomné podanie - vyjadrenie z 2.9.2013 100,11 eur (60,07 eur + 2 x 20,02 eur, pri 3 uplatnených nárokoch) 7,81 eur režijný paušál, 20% DPH 21,58 eur, t.j. 129,50 eur, účasť na pojednávaní 16.6.2014 123,73 eur (61,87 eur + 3 x 20,62 eur, pri 4 uplatnených nárokoch) 8,04 eur režijný paušál, 20 % DPH 26,35 eur, t.j. 58,12 eur, celkom 417,12 eur.
Proti rozsudku podali v zákonnej 15 dňovej lehote žalobcovia v 1., 2. rade.
Namietali, že súd žalobu voči žalovanému z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie v celom rozsahu zamietol. Poukázali na to, že žalovaný má dostatok pasívnej legitimácie a na ich podanie: „ vyjadrenie k listu žalobcu z 2.9.2013 - doplnenie návrhu“ z 12.6.2014, v ktorom uviedli nespochybniteľné skutočnosti o tom, že žalovaný má dostatok pasívnej legitimácie. Považovali za nepravdivé tvrdenie, že určením neplatnosti vyúčtovania, resp. zrušením rozúčtovania nákladov za roky 2010, 2011 a 2012, sa ich právne postavenie nemení, pretože správca by opakovane vykonal iba také isté vyúčtovanie, nakoľko v žalobe, ako aj v ich podaní „vyjadrenie k listu žalobcu z 2.9.2013 - doplnenie nášho návrhu“ z 12.6.2014 uviedli,
ako sa má zákonne vykonať oprava, že nimi navrhovaným výrokom rozsudku, by došlo k odstráneniu právnej neistoty. K odôvodneniu rozsudku, že mali možnosť napadnúť uznesenie vlastníkov bytov bytového domu nasledujúcim dňom (po prijatí uznesenia 28.10.2010) , že im začala plynúť 15 - dňová prekluzívna lehota (v súlade s § 14 zák. č. 182/1993 Z,z.), ktorá lehota uplynula najneskôr 12.11.2010, je nepravdivé, pretože hlasovanie neprebehlo v intenciách povoleného hlasovania podľa § 14 cit. zák., čo potvrdzuje aj sám žalovaný v liste z 1.9.2013 na str. 4, a to že hlasovaním podľa § 7 ods. 10 vyhl. č. 630/2005 Z.z. sa odsek 1 - 9 neuplatňujú, z čoho preukázateľne vyplýva, že správca vo vyúčtovaní si nezákonne uplatnil hlasovaním pozmenené odseky 1 - 9 § 7 vyhl., a nerešpektoval platnú legislatívu, t.j. možnosť dohody vlastníkov hlasovať len v intenciách vyhlášky, teda len podľa ods. uvedených v § 5, resp. § 6 vyhlášky. Poukázali na to, že rozpočtovanie nákladov na teplo na konečného spotrebiteľa bolo vykonané správcom nezákonne, pretože sa vykonalo pozmenením znenia ods. 1 - 9 v § 7 vyhlášky. Zdôraznili, že rozhodovanie o zmene energetickej legislatívy prislúcha výlučne určeným štátnym orgánom, § 14 zák. č. 182/1993 Z.z., pričom ani vlastníkom ani správcovi sa takéto rozhodovanie neumožňuje. Tvrdili, okrem iného, že žalovaný a ako správca vytvorením a uplatnením vlastných pravidiel rozpočítavania tepla a jeho spotreby, ktoré mu žiadny zákon SR neumožňuje, poškodil a znevýhodnil minimálne vlastníkov prízemných a podstrešných bytov v bytovom dome a naopak iných nezákonne finančne zvýhodnil, že týmto konaním porušil čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a § 8 ods. 1 druhá veta zák. č. 182/1993 Z.z., že pri rozpočítavaní spotreby tepla konal v rozpore so znením § 18 ods. 4 písm. d) zák. č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike a vyhláškami URSO č. 630/2005 a 358/2009 Z.z.(§ 7 ods. 1 - 8). Ďalej namietali správnosť rozsudku , čo do výroku o náhrade trov konania a ich výšky. Tvrdili, že prevzatie sa nepovažuje podľa nich za právny úkon a úkon príprava právneho zást. prvej porady s klientom dňa 2.9.2013 129,50 eur (nejedná sa o 3 uplatnené nároky), že nevznikol žiaden režijný paušál. Zároveň namietali náhradu trov konania za písomné podanie - vyjadrenie 129,50 eur z dôvodu, že výška nezodpovedá skutočne zaplatenej výške podania, viď. zaplatený poplatok súdu , že nevznikol žiaden režijný paušál, že je to v rozpore s § 13 ods. 3 vyhl. Ďalej namietali aj výšku odmeny za účasť na pojednávaní 16.6.2014 158,12 eur, nakoľko sa preukázateľne nejedná o 3 uplatnené nároky a ani o spájanie viacerých vecí, že nevznikol žiaden režijný paušál, čo je v rozpore s § 13 ods. 3 vyhl. č. Uviedli, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (rozhodnutie neobsahuje nimi uvádzané skutočnosti, z vyjadrenia listu žalobcu z 2.9.2013 - doplnenie ich návrhu z 12.6.2014, neobsahuje ani ich časť výpovede zo 16.6.2014, týkajúcu sa porušenia článku II bod 3 písm. d) zmluvy o výkone správy z 18.4.2001 a článok II bod 3 písm. d) v zmluve o výkone správy z 5.12.2005), že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (nevykonaný dôkaz - kontrola PRVN v bytoch, nepredvolanie svedka p. Vrabca), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (správcovské bytové družstvo IV má ako právnická osoba hmotnoprávnu zodpovednosť za porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku v znení § 237 Trest. zák., naliehavý právny záujem žalobcov na vedení sporu na zrušenie ročných vyúčtovaní a vykonaní ich zákonnej opravy). Žiadali rozsudok zrušiť v plnom rozsahu, ich žalobe o určenie neplatnosti vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu a neplatnosti pohľadávok žalovaného vo vzťahu k nim vyhovieť.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, o. i., uviedol , že rozsudok považuje za správny a zákonný, podané odvolanie za nedôvodné, že odôvodnenie napadnutého rozsudku sa zaoberá všetkými tvrdenými námietkami a odvolacími dôvodmi žalovaných. Takisto tvrdenie žalobcov, že správca vykonal vyúčtovanie podľa vlastných pravidiel, považoval za nepravdivé, bolo vykonané podľa pravidiel schválených vlastníkmi bytov a v súlade s platnou legislatívou, čo potvrdila aj kontrola štátneho kontrolného orgánu ŠEI, o čom bol predložený v konaní listinný dôkaz. Za absurdné považoval vyjadrenie žalobcu, že vlastníci bytov pri hlasovaní na schôdzach nenesú za svoje rozhodnutia zodpovednosť, že správca je zo zákona povinný rešpektovať rozhodnutia vlastníkov bytov a riadiť sa nimi. K námietke, že nebol vypočutý svedok F.. Q. uviedol, že jeho výpoveď vo veci inštalovaných meračov na radiátoroch, nemá žiadny vplyv na rozhodnutie súdu. V celom rozsahu súhlasil s odôvodnením rozhodnutia aj v časti, ktorá poukazuje na to, že žalobcovia uplatňovali svoj nárok, pričom ho odôvodňovali neplatnosťou hlasovania / uznesením vlastníkov bytov. Cit. uznesenie mali možnosť žalobcovia zákonným spôsobom, čo však neurobili. Trval na tom, že nebol daný ani naliehavý právny záujem žalobcov na takomto určení. Poukázal na to, že samotný, aj keby vyhovujúci výrok súdu, ktorý by určoval neplatnosť vyúčtovaní, tak ako sa domáhali žalobcovia, by sám o sebe nijako neriešil subjektívny pocit a domnelý nárok žalobcov, že vyúčtovanie by malo byť vyhotovené inak, nevedno akým presným
spôsobom v ich prospech - plnenie, preplatok v prospech žalobcov. Opakoval, že v takomto prípade, kde je možné uplatňovať nárok na plnenie, nie je možné uplatňovať nárok na určenie neplatnosti. K námietkam žalobcov, týkajúcich sa priznanej náhrady trov právneho zást., ktorých náhradu si uplatnil, uviedol, že boli vyčíslené správne, v zmysle vyhl. č.655/2004 Z.z. v znení noviel a v zmysle § 142 ods. 1 a násl. O.s.p., že samotné dôvody a názor, ktoré uviedli žalobcovia, nie sú spôsobené ničím iným, iba neznalosťou zák., cit. vyhl. a prísl. právnych predpisov. Poukázal na to, že žalobcovia si uplatňovali bezpochyby 4 nároky, a to: 1. uloženie povinnosti vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2010, 2. uloženie povinnosti vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2011, 3. uloženie povinnosti vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za rok 2012, 4. zrušenie evidencie pohľadávok z doterajších zálohových platieb s prísl., resp. určenie neplatnosti vyúčtovaní za rok 2010, 2011, 2012 a 4. zrušenie evidencie pohľadávok. Každý z týchto nárokov bol v konaní uplatnený, tak isto mohol byť uplatnený aj v samostatnom konaní. Preto bolo vyčíslenie náhrady trov konania správne, zákonné, v zmysle cit. predpisov, inak ani pri ich vyčísľovaní nemohlo byť postupované. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania, na trovách právneho zást., za vyjadrenie k odvolaniu žalobcov 158,12 eur, na účet právneho zást. JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta, 2629720020/1100.
Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu písomne vyjadrili a opakovali skutočnosti uvedené v ich odvolaní. Uviedli nové skutočnosti, ktoré podľa nich nemohli byť uplatnené v konaní pred súdom, poukázali na vyjadrenie pri predaji bytu, keď im žalovaný odmietol pre kataster nehnuteľností vydať doklad o uhradení všetkých nedoplatkov a jeho vydanie podmieňoval hrubým nátlakom na podpísanie toho, že s vyčíslenou výškou pohľadávky dobrovoľne súhlasia a, že sú ochotní ju uhradiť a keďže im hrozila značná ujma , z dôvodu nevydania nutného dokladu, že by kupujúci odstúpil od zmluvy, preto nedobrovoľne a nie zo slobodnej vôle daný výpočet žalobcu podpísali a následne vo veci tohto incidentu podali trestné oznámenie na PZ SR a podnet na SOI SR. Z uvedených dôvodov v plnom rozsahu zotrvávali na ich odvolaní proti rozsudku. Poukázali aj na vyjadrenie SOI zn. XXXX/XXXX E.- X. N. XX.X.XXXX, kde sa na prvej strane konštatuje porušenie zákonných noriem odberateľom tepla - žalobcom, ktorý rozpočítava teplo konečným spotrebiteľom.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ju správne aj právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v prevažnej miere stotožňuje, pretože jeho dôvody sú správne.
Žalobcovia v odvolaní uplatnili odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p., t.j., že konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie veci, § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j., že súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j., že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Inými vadami podľa § 205 ods. 1 písm. b) O.s.p., ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 221 ods. 1 O.s.p. a tieto vady konania postihujú chybný postup súdu prvého stupňa pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol
účastník vylúčený z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.), aj keď to bolo podľa stavu konania potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 115a O.s.p.), i keď pre to neboli splnené podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli pred súdom uplatnené [§ 205a ods. 1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. O. s. p. (napr. osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 129 ods. 1 O.s.p. a p.).
Žiadna skutočnosť uvedená v odvolaní neumožňuje záver, že by konanie bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, preto tento odvolací dôvod nie je daný.
K námietkam žalobcov, ktoré sa týkali vykonaného dokazovania je potrebné uviesť, že posúdenie návrhu účastníka konania na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré dôkazy budú vykonané, je vecou súdu (§ 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníka konania a, že aj súdna prax sa zjednotila v právnom názore (R 37/1993), že prípadné nevykonanie určitého dôkazu, môže mať za následok neúplných skutkových zistení, nespôsobí však procesnú vadu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a že, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhnuté dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom, preto namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť skutkových zistení nie je vadou konania ani podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. Preto tento odvolací dôvod nie je daný.
Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.] je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní relevantným odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
Súdom vykonané dôkazy boli dostatočným podkladom na úplné zistenie skutkového stavu, čo je nepochybne zrejmé z obsahu spisu a pokiaľ žalobcovia vytýkajú súdu, že nevykonal dôkaz - kontrola PRVN v bytoch a nepredvolal svedka F.. Q., je potrebné uviesť, že dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné a v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti konania, nakoľko výsledky doterajšieho dokazovania postačovali na správne rozhodnutie súdu vo veci samej a uvedené dôkazy by neboli spôsobilé zmeniť a nemali by vplyv na rozhodnutie súdu vo veci samej.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie a na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke, je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Pritom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp. ktoré vyšli najavo, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132 - 135 O.s.p., preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
Žalobcovia v odvolaní iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd presvedčivo vyporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd prvého stupňa použil na správne zistený skutkový stav iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.
Nesprávne právne posúdenie veci ako odvolací dôvod je v prejednávanej veci čiastočne daný.
Záver súdu, že nositeľom hmotnoprávnych povinností, ktorých splnenie sa žalobcovia domáhajú, nie je žalovaný a z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie žalobu v celom rozsahu zamietol, je nesprávny.
Predmetom konania pred súdom je povinnosť žalovaného vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu na U. S.. XX Q. O. za roky 2010, 2011, zrušiť evidenciu pohľadávok z doterajších zálohových platieb uhradených žalobcom , určenie neplatnosti vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010, 2011 a 2012.
Súd sa nesprávne stotožnil s argumentáciou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej legitimácie v konaní . V prejednávanej veci aplikoval správny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil na daný prípad (§ 8b ods. 1 a 2 zák. č. 182/1993 Z.z.).
Podľa § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. (účinného v rozhodnom období) správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa ods. 2 písm. e) cit. ust. pri správe domu je správca povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
Okrem toho bolo potrebné v prejednávanej veci aplikovať aj § 8 a ods. 2 cit. zák.
Podľa § 8a ods. 2 prvá a druhá veta cit. zák. správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome.
Z cit. ust. vyplýva, že žalovaný, ako správca, mal oprávnenie konať pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov samostatne, že mohol uplatňovať aj hmotnoprávne nároky vlastníkov bez ich súhlasu a konať pred súdom pri správe majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov, že mal pri správe domu podľa zákona povinnosť sledovať a aj vymáhať vzniknuté nedoplatky, vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty, z čoho vyplýva aj opačný princíp, že v prípade, ak je správca bytov a nebytových priestorov v dome aktívne legitimovaný na podanie žaloby voči vlastníkom, ktorí si neplnia svoje povinnosti, rovnako vlastník môže uplatniť svoj nárok voči správcovi pred súdom .
Aj keď súd vec nesprávne posúdil, pokiaľ ide o nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovaného, nič to nemení na tom, že súd urobil správny právny záver, keď žalobu v celom rozsahu zamietol.
Pokiaľ ide o nárok žalobcov uložiť žalovanému povinnosť vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010 a 2011 a zrušiť evidenciu pohľadávok z doterajších zálohových platieb platených žalobcom, je potrebné uviesť, že žalovaný ako správca v dome v O. A. U. S. XX vykonal vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu na U. S. XX za roky 2010 a 2011, že táto povinnosť mu vyplynula z § 8a ods. 2 zák. č. 182/1993 Z.z.
Ukladať povinnosť „vykonať opravné vyúčtovanie“ nákladov spojených s užívaním bytu a „zrušiť evidenciu pohľadávok“ z doterajších zálohových platieb, nevyplýva zo žiadneho ust. cit. zák. a ani súdnym rozhodnutím nemožno ukladať také povinnosti, ktoré zo zákona nevyplývajú. Správca má povinnosť vykonať vyúčtovanie uhrád za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a pri správe domu je povinný sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky.
O. i., žalobcami navrhovaný petit rozsudku : „vykonať opravné vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu na U. S. XX Q. O.Š. za rok 2010, 2011 a zrušiť evidenciu pohľadávok z doterajších zálohových platieb uhradených žalobcom“ je nevykonateľný a nekonkrétny .
Možno sa stotožniť so záverom súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním bytu za roky 2010,2011 a 2012, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobe, v dôsledku čoho súd žalobu zamietol.
Základným predpokladom pre konanie o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa § 80 písm. c) O.s.p. je, že na požadovanom určení je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určením neplatnosti vyúčtovania, resp. zrušením rozúčtovania nákladov by sa právne postavenie žalobcov nemenilo.
Aj súdna prax sa zjednotila na tom, že spravidla nemožno vyhovieť návrhu na rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak možno uplatniť nárok na plnenie. V prejednávanej veci sa žalobou na plnenie (správca c/a vlastníci bytu, resp. vlastníci bytu c/a správca) o zaplatenie neoprávnene vymáhaných súm, môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva žalobcov ,čo nie predmetom tohto konania a preto na ich strane nie je naliehavý právny záujem na určovacej žalobe.
Rovnako výrok rozsudku o náhrade trov konania je vecne správny , čo do základu aj výšky priznaných trov konania a s rozhodnutím o trovách konania sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a odkazuje na dôvody uvedené v rozsudku.
Podľa § 224 ods. 1 O.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný mal aj v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli z titulu právneho zast. za vyjadrenie k odvolaniu 123,73 eur (61,87 eur + 3 x 20,62 eur), 8,04 eur režijný paušál, 20 % DPH 26,35 eur; spolu 158,12 eur; pri 4 uplatnených nárokoch 61,87 eur + 3 x 20,62 eur, za 1 úkon 123,73 eur + 8,04 eur režijný paušál + 26,35 eur 20 % DPH = 158,12 eur, ktoré sú žalobcovia povinný nahradiť na účet JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.