Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/11/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana GARGULOVÁ, v právnej veci žalobcu L. C., Y..X.., O. XX, W., N.. M. &. F., X..H..E.., Š. XX, W., proti žalovaným 1/ G.. G. M., A.. X.X.XXX, A. S. W. T. X. XX, 2/ P. P., A.. X.XX.XXXX, A. S. W. D., U.. C. XXX/XX, zastúpeným opatrovníkom pre konanie JUDr. Viktorom Lišuchom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Rožňava, o zaplatenie 9.987,20 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobca sa svojím návrhom domáhal, aby súd uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť uhradiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 9 987,20 Eur, pozostávajúcu z istiny 8 607,20 Eur, úrokov riadnych vo výške 1 059,76 Eur, úrokov z omeškania vo výške 282,60 Eur a nezaplatených poplatkov vo výške 37,64 Eur. Ďalej úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 9 704,60 Eur (pozostávajúcej z istiny vo výške 8 607,20 Eur, úrokov riadnych úrokov 1 059,76 Eur a nezaplatených poplatkov 37,64 Eur) od 30.12.2005 do zaplatenia, ako aj trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., (predtým Stavebná sporiteľňa VÚB- Wüstenrot a.s.), so sídlom Grősslingova 77, Bratislava, ako veriteľ a pán Jozef Šoltýs, bytom J. Francisciho 19, Levoča, ako dlžník, uzavrel dňa 17.7.2002 Úverovú zmluvu k stavebnému sporeniu č. 19200125/7930, (ďalej len „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 10 953,99 Eur (330 000,- SK) pri úrokovej sadzbe 6,5 % ročne. Do pridelenia cieľovej sumy zo zmluvy o stavebnom sporení číslo 19200125 platí úver ako medziúver. Po pridelení a pripísaní nasporenej sumy k úverovému účtu sa medziúver transformuje na nevypovedateľný stavebný úver s úrokovou sadzbou 5% ročne. Riadne a včasné plnenie zo zmluvy o úvere bolo zabezpečené ručením. Ručiteľské vyhlásenie poskytli žalovaní v 1. a v 2. rade. Pôvodným vlastníkom pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto návrhu, bola Stavebná sporiteľňa. Táto ako postupca ju postúpila žalobcovi na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.12.2005. Táto skutočnosť bola oznámená aj dlžníkovi a žalovaným. Na základe uvedeného sa novým vlastníkom pohľadávky stal žalobca. Dlžník neplnil svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o úvere riadne a včas. Z uvedeného dôvodu vyhlásila Stavebná sporiteľňa k 19.5.2004 predčasnú splatnosť úveru, a to v súlade s čl. V bod 2 písm. b) Zmluvy o úvere a zvýšila platnú úrokovú sadzbu za dobu oneskorenia o 2 % ročne nad pôvodne dohodnutú úrokovú sadzbu. Táto skutočnosť bola v súlade s ustanovením oznámená žalovaným. Dlžník dňa 9.8.2002 spísal u notára JUDr. Ladislava Borského Notársku zápisnicu N 320/2002, Nz 317/2002 (ďalej len „notárska zápisnica“). V tejto notárskej zápisnici dlžník výslovne súhlasil s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice podľa ,

resp. s exekúciou podľa Exekučného poriadku v prípade neplnenia svojho záväzku zo zmluvy o úvere za podmienok v nej uvedených, a to na celý majetok, a to i v prípade, že by došlo zo strany stavebnej sporiteľne k predčasnej splatnosti úveru a na jej písomnú výzvu v stanovenej lehote nevrátia celý zostatok dlhu. Nakoľko napriek opakovaným výzvam dlžník a žalovaní 1. a 2. ako ručitelia k úhrade predmetného záväzku nepristúpili, uplatnila si Stavebná sporiteľňa predmetnú pohľadávku voči dlžníkovi v exekučnom konaní podaním návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 26.10.2004 na exekútorskom úrade JUDr. Patrícia Baďuru. Po postúpení predmetnej pohľadávky na žalobcu žalobcovi nebola uhradená z predmetného záväzku žiadna platba.

V priebehu konania súd vykonal šetrenie pobytu žalovaných, nakoľko im nebolo možné doručiť súdne zásielky. Žalovaný v 1. rade sa dlhodobo zdržuje v Spojených štátoch amerických a žalovaný v 2. rade sa dlhodobo pracovne nachádza v Taliansku. Súdu sa nepodarilo adresy žalovaných účastníkov v zahraničí zistiť. Súd chcel žalovanému v 2. rade za opatrovníka určiť jeho manželku, ktorá s tým však nesúhlasila. Súd chcel žalovanému v 1. rade za opatrovníka pre konanie určiť obec, táto však súdu oznámila, že nechce, aby bola žalovanému v 1. rade ustanovená za opatrovníka, nakoľko žalovaný v 1. rade sa zdržiava aj s manželkou v USA a obec nemá vedomosť o adrese žalovaného v cudzine a nepozná záujmy účastníka konania. Preto súd pre toto konanie podľa ust. odsek 2 žalovaným 1. a 2. ustanovil opatrovníka JUDr. Viktora Lišucha, vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Rožňava. Opatrovník žalovaných v rámci vyjadrenia k návrhu vzniesol námietku premlčania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -96 zo dňa 25.6.2012, ktorým žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal pri tom z úvahy, že právo žalobcu je premlčané vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania zo strany žalovaných podľa ustanovení . Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Košice rozhodol uznesením č.k. -141 zo dňa 26.11.2014, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu opätovne vykonať právne posúdenie otázky premlčania podľa ustanovení , pričom bude jeho povinnosťou v dôvodoch rozsudku konkretizovať kedy začala uvedená lehota s poukazom na konkrétne skutkové okolností plynúť a kedy uplynula. Ďalej odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca svoj nárok odvodzuje od ručiteľských listín, ktorých účelom bolo zabezpečiť splnenie povinností dlžníka Jozefa Šoltýsa, vyplývajúcej mu z obsahu úverovej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom žalobcu dňa 17.7.2002. Za takejto situácie zásadne platí, že zmluva o úvere upravená ustanoveniami -507 je tzv. absolútnym obchodom, čo znamená, že sa tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov spravuje . V zmysle sa akcesorické záväzky spravujú režimom , pokiaľ je tomuto režimu podriadený hlavný záväzok. Vzťahy, ktoré vznikajú pri zabezpečení záväzkov z úverovej zmluvy sa preto spravuje ustanoveniami . Jedným zo spôsobov zabezpečenia záväzku z obchodnoprávneho vzťahu je aj ručenie, ktorého komplexná, ucelená právna úprava sa nachádza v ustanoveniach §-312 . Na záväzkové vzťahy vyplývajúce z ručenia v prípade zabezpečenia plnenia z úverovej zmluvy, včítane právneho vzťahu medzi ručiteľom a dlžníkom sa preto použijú ustanovenia a nie . V takomto prípade použitie ustanovení neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve, konkrétne v ustanoveniach a nasl. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.3.2013 sp.zn. ). S poukazom na tento právny názor pokiaľ sa teda zmluva o úvere v danom prípade spravuje ustanoveniami rovnakým právnym predpisom sa spravuje aj akcesorický ručiteľský vzťah.

Po oboznámení sa s obsahom vyššie citovaného uznesenia odvolacieho súdu a obsahom celého spisu súd vo veci vytýčil pojednávanie dňa 21.10.2015. Na toto pojednávanie sa účastníci ani ich zástupcovia nedostavili, svoju neúčasť neospravedlnili, doručenie predvolania mal súd preukázané, preto pojednával v ich neprítomnosti v zmysle . Súd prevedeným dokazovaním listinnými dôkazmi a výsluchom právneho zástupcu žalobcu zistil tento skutkový stav:

Súd zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 29.12.2005 uzatvorenej medzi Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grősslingova 77, Bratislava, ako postupcom a General Factoring, a.s., Trnavská

cesta 50/B, Bratislava, ako postupníkom, zistil, že postupcom postupníkovi boli postúpené pohľadávky špecifikované v čl. II odsek 1 a 2 tejto zmluvy za nižšie uvedených podmienok. Súd z prílohy zistil, že predmetom postúpených pohľadávok bola aj pohľadávka, o ktorú v tomto spore ide, kde dlžníkom pohľadávky bol Jozef Šoltýs, trvale bytom Levoča, J. Francisciho 19. Súd z uzatvorenej zmluvy o úvere zistil, že Stavebná sporiteľňa VÚB-Wüstenrot uzatvorila s Jozefom Šoltýsom, J. Francisciho 19, Levoča, Zmluvu o úvere. Ručiteľmi na tomto úvere boli ručitelia Ing. Ivan Hrubín, teda žalovaný v 1. rade a Miroslav Mlynarčík, teda žalovaný v 2. rade.

Súd z Ručiteľskej listiny č. 1, číslo účtu stavebného sporenia 19200125/7930 zistil, že na základe tejto listiny vyhlásil Ing. Ivan Hrubín, nar. 5.7.1958, trvale bytom Komenského 15, Spišská Nová Ves, že podľa - 550 a -312 ručí za úver vrátane úrokových nákladov poskytnutý Stavebnou sporiteľňou VÚB-Wüstenrot a.s., poberateľovi úveru Jozefovi Šoltýsovi, nar. 2.5.1960, trvale bytom J. Francisciho 19, Levoča, vo výške 263 300,- Sk, mesačná splátka vo výške max 3 300,- Sk. Podpis žalovaného v 1. rade na ručiteľskej listine bol overený dňa 23.7.2002 na Notárskom úrade JUDr. Eriky Lukáčovej. Na základe tohto ručiteľ sa zaväzuje na základe vyzvania Stavebnej sporiteľne VÚB-Wüstenrot, a.s., najneskôr však v deň splatnosti, uhradiť úver, alebo jeho časť, pokiaľ ho v deň splatnosti neuhradí poberateľ úveru z vlastných prostriedkov. Pokiaľ neuhradí poberateľ úveru ani ručiteľ v tejto lehote splatný úver, alebo jeho časť a Stavebnej sporiteľni VÚB-Wüstenrot a.s. budú priznané úroky podľa zvýšenej úrokovej sadzby, preberá ručiteľ záväzok ručenia i za zvýšené úroky. V prípade súdneho vymáhania úveru preberá ručiteľ záväzok ručenia i za súdne trovy spojené s vymáhaním pohľadávky Stavebnej sporiteľne VÚB-Wüstenrot a.s., Súd z Ručiteľskej listiny č. 2, číslo účtu stavebného sporenia 19200125/7930 zistil, že taký istý ručiteľský záväzok s rovnakým znením mal podpísaný aj žalovaný v 2. rade Miroslav Mlynarčík, nar. 3.10.1963, trvale bytom J. Francisciho 31, Levoča. Podpis žalovaného v 2. rade na ručiteľskej listine bol overený dňa 17.7.2002 na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského. Teda u obidvoch ručiteľské vyhlásenie bolo urobené ešte pred spísaním Notárskej zápisnice o osvedčení a vyhlásení o uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou podľa / Exekučného poriadku. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1.aní dlhu nič nevedeli a nemali vedomosť o tom, že exekúcia môže byť vedená bez vydania súdneho rozhodnutia, pričom vyhlásenie ručiteľov tomu nekorešponduje. Teda žalovaní 1. a 2. nedali súhlas ani k tomu, aby exekúcia bola vedená len na základe osvedčenia vydaného v rámci notárskej zápisnice.

Súd zo žiadosti o okamžité splatenie úveru z 19.5.2004, ktorá bola zaslaná jednak dlžníkovi Jozefovi Šoltýsovi, a taktiež žalovaným 1. a 2., zistil, že žalovaní 1. a 2. boli vyzvaní na okamžité splatenie celého zostatku úveru v celkovej výške 259 300,- Sk. Súd z doručeniek zistil, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade uvedené výzvy k okamžitému splateniu úveru prevzali dňa 24.5.2004.

Súd z Notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná dňa 9.8.2002 na Notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského, Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 51, zistil, že Jozef Šoltýs, nar. 2.5.1960, trvale bytom Levoča. J. Francisciho 19, poberateľ úveru - povinná osoba, požiadal o napísanie notárskej zápisnice a v nej pojať osvedčenie o vyhlásení a uznaní dlhu a súhlase povinnej osoby s exekúciou podľa / a odsek 2 Exekučného poriadku. V notárskej zápisnici nie je uvedené, že k takémuto uznaniu a súhlasu povinnej osoby s exekúciou pristúpili aj ručitelia - teda žalovaní 1. a 2.

Súd z úverovej zmluvy zistil, že poberateľ úveru Jozef Šoltýs uvedenú úverovú zmluvu uzatváral ako fyzická osoba a to v rámci akcie „Rozvoj a obnova bytového fondu“, a taktiež z ručiteľského záväzku vyplýva, že ručitelia - teda žalovaní 1. a 2. - poskytli poberateľovi úveru ručenie ako fyzické osoby. Vzhľadom k tomu, že opatrovník žalovaných 1. a 2. vzniesol námietku premlčania, súd bol povinný sa touto otázkou zaoberať. Pri posudzovaní otázky premlčania je z hľadiska dualizmu súkromného práva v Slovenskej republike v prvom rade nevyhnutné posúdiť charakter pôvodnej úverovej zmluvy, vo vzťahu ku ktorej je ručenie žalovaných účastníkov akcesorickým záväzkom, čiže zdieľa režim hlavnej zmluvy. V tomto ponímaní je Zmluva o úvere, ktorú uzavrel pôvodný dlžník Jozef Šoltýs so Stavebnou sporiteľňou VÚB-Wüstenrot, a.s., dňa 8.7.2002 zmluvou riadiacou sa režimom a to z viacerých dôvodov: 1./ Jednak v čase uzavretia úverovej zmluvy v a nasledujúcich neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv a spotrebiteľských záväzkov, preto nie je možné použiť túto všeobecnú úpravu. 2./ o spotrebiteľských úveroch (účinný v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) v výslovne uvádza, že sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností,

dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu, pričom predmetná úverová zmluva bola uzavretá v rámci stavebného sporenia a v rámci akcie „Rozvoj a obnova bytového fondu“, čiže de facto ako zmluva o stavebnom úvere, ktorá nebola (a ani v súčasnosti nie je) spotrebiteľskou zmluvou resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. 3./ v znení účinnom do 31.12.2002 výslovne v odsek 3 písm. d) výslovne ustanovuje, že touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (), čo je v tomto prípade smerodajné pre určenie režimu predmetnej úverovej zmluvy. Po posúdení predmetnej úverovej zmluvy ako zmluvy uzavretej podľa príslušných ustanovení je preto aj jej akcesorický ručiteľský záväzok žalovaných a rovnako tak aj námietku premlčania vznesenú žalovanými potrebné posudzovať podľa ustanovení . Ručenie žalovaných je teda potrebné posúdiť podľa ustanovení -312 a premlčanie podľa -408 v znení účinnom do 31.12.2002. , ako uvádza žalobca v odôvodnení žaloby, vyslovuje nepriamo zákaz (nemožnosť) premlčania práv veriteľa voči ručiteľovi pred momentom premlčania práva voči dlžníkovi v . Najprv teda môže dôjsť k premlčaniu práv veriteľa voči dlžníkovi, až potom k premlčaniu práv veriteľa voči ručiteľovi. Podľa žalobcu celý záväzok vzniknutý na základe Zmluvy o úvere sa stal splatným dňa 19.5.2004, a to vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, ktoré bolo doručené dlžníkovi aj ručiteľom - žalovaným dňa 24.5.2004. Súd sa s týmto názorom stotožňuje a práve tento deň vyhlásenia splatnosti celého úveru súd považuje za začiatok plynutia premlčacej doby v zmysle a v znení účinnom do 31.12.2002, pretože práve v tento deň mal pôvodný dlžník povinnosť splniť celý svoj splatný záväzok a veriteľ mohol svoj nárok uplatniť na súde po prvýkrát. Premlčacia doba je v zmysle v znení účinnom do 31.12.2002 v tomto prípade všeobecná štvorročná a táto uplynula dňa 19.5.2008. Keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 23.8.2010, je preto zrejmé, že bola podaná až po uplynutí zákonnej premlčacej doby. Argumentmi žalobcu o spočívaní premlčacej lehoty sa súd zaoberá v závere rozsudku.

Podľa o spotrebiteľských úveroch (účinného v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy) sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.

Podľa odsek 3 písm. d) v znení účinnom do 31.12.2002 touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( ), zmluvy o úvere ( ), zmluvy o kontrolnej činnosti ( ), zasielateľskej zmluvy ( ), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( ), zmluvy o tichom spoločenstve ( ), zmluvy o otvorení akreditívu ( ), zmluvy o inkase ( ), zmluvy o bankovom uložení veci ( ), zmluvy o bežnom účte ( ) a zmluvy o vkladovom účte ( ),

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 ručením možno zabezpečiť len platný záväzok dlžníka alebo jeho časť. Vzniku ručenia však nebráni, ak záväzok dlžníka je neplatný len pre nedostatok spôsobilosti dlžníka brať na seba záväzky, o ktorom ručiteľ v čase svojho vyhlásenia o ručení vedel. Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002, ak sa za ten istý záväzok zaručí viac ručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké práva ako spoludlžník.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 právo veriteľa voči ručiteľovi sa nepremlčí pred premlčaním práva voči dlžníkovi.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí premlčacej doby.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa prvej vety v znení účinnom do 31.12.2002 pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti).

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002 premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2002, ak dlžník písomne uzná svoj záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Súd z takto zisteného skutkového stavu dospel k právnemu záveru, že nárok žalobcu voči žalovaným 1. a 2. je premlčaný, čo v zmysle vyššie uvedeného odôvodňuje tým, že splatnosť celého záväzku pôvodného dlžníka nastala dňa 19.5.2004 a žaloba, keďže bola podaná až dňa 23.8.2010, bola podaná jednoznačne po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 19.5.2008. V tejto súvislosti považoval súd za nevyhnutné sa vysporiadať s dvoma skutočnosťami uvádzanými žalobcom a to jednak, že zo strany pôvodného dlžníka došlo dňa 9.8.2002 k spísaniu Notárskej zápisnice č. N320/2002 a Nz 317/2002 na notárskom úrade JUDr. Ladislava Borského, v ktorej uznal svoj dlh z predmetnej úverovej zmluvy a súhlasil s exekúciou a jednak, že dňa 4.11.2004 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie voči pôvodnému dlžníkovi, na základe čoho je žalobca toho názoru, že záväzok premlčaný nemôže byť, nakoľko došlo k spočívaniu premlčacej lehoty. Vo vzťahu k uznaniu záväzku pôvodným dlžníkom súd uvádza, že k tomuto uznaniu do predmetnej notárskej zápisnice došlo ešte dňa 9.8.2002 a záväzok z predmetnej zmluvy o úvere sa stal splatným až dňa 19.5.2004. Z toho vyplýva, že dlžník uznal záväzok, ktorý v čase uznania bol len povinnosťou splácania úveru určeným spôsobom a v určenej výške, pretože v tom čase to nebol ešte kompletný splatný záväzok ako je uplatnený v tomto konaní, ale iba povinnosť vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy. O vzniku tohto záväzku možno hovoriť až po jeho zosplatnení, kedy bol záväzok dlžníka určený v presnej výške. Kvôli tomu nemohlo na základe takéhoto de facto neúčinného uznania ani dôjsť k predĺženiu, či opätovnému začatiu plynutia premlčacej doby. Navyše je potrebné poznamenať, že

žalovaní ako ručitelia ani neboli účastníkmi takéhoto uznania a v konaní nebolo ani preukázané, že o takomto uznaní vôbec mali vedomosť. Na základe uvedenej notárskej zápisnice bolo dňa 26.10.2004 na exekútorskom úrade JUDr. Patrícia Baďuru iniciované exekučné konanie, ktoré bolo uznesením Okresného súdu Poprad č.k. -51 zo dňa 29.7.2010 právoplatne zastavené (právoplatnosť dňa 3.9.2010) z dôvodu nemajetnosti povinného - pôvodného dlžníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na názor odvolacieho súdu vo vyššie uvedenom zrušovacom uznesením, ktorým je prvostupňový súd aj viazaný, že z ustanovenia vyplýva, že premlčacia doba prestáva plynúť (spočíva) iba v zákone vymedzených prípadoch a to začatím súdneho konania resp. začatím rozhodcovského konania a teda samotné exekučne konanie na základe notárskej zápisnice o uznaní záväzku nemá za následok spočívanie premlčacej lehoty. Samotné exekučné konanie má vplyv iba na zastavenie plynutia tzv. paričnej lehoty, t.j. lehoty na dobrovoľné splnenie povinnosti uloženej v rozhodnutí, ktoré tvorí exekučný titul. Nejedná sa teda o premlčaciu lehotu na uplatnenie nároku na súde. Začatie tohto exekučného konania teda nemalo žiadny vplyv na plynutie premlčacej lehoty tak vo vzťahu k hlavnému dlžníkovi, ako ani vo vzťahu k žalovaným ako ručiteľom. Súd poukazuje ešte na fakt, že žalobca resp. jeho právny predchodca si nesplnil povinnosť podľa , podľa ktorého mal predtým, ako bude požadovať plnenie od ručiteľa, písomne vyzvať dlžníka a poskytnúť mu primeranú lehotu. Právny predchodca vyzval na plnenie zostatku úveru priamo v jeden deň dlžníka ako aj oboch ručiteľov, čím bola porušený princíp subsidiarity ručenia ako zabezpečovacieho inštitútu.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia a žalovaným, ktorí mali v konaní úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si žiadne neuplatnili a zároveň z obsahu spisu nevyplýva, že by im alebo ich opatrovníkovi aj nejaké vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.