Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/135/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcov 1/ S. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom L. O. XXX, K., 2/ I. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. č. XXX, obaja zastúpení AK Dlhopolec s. r. o., so sídlom vo Zvolene, Námestie SNP 27, IČO: 36 867 306, proti žalovanému be FREE, s. r. o., so sídlom v Brezne, Štúrova 20, IČO: 36 732 681, zastúpeného JUDr. Vladimírom Mikušom, advokátom so sídlom vo Zvolene, V. P. Tótha 17, o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 20. 02. 2013 č. k. - 68, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol s tým, že o trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia sa domáhali určenia, že zmluva o zriadení záložného práva uzavretá žalobkyňou v 1/ rade a žalobcom v 2/ rade ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom dňa 30. 09. 2011, predmetom ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vedeným na Správe katastra T., nachádzajúcim sa v katastrálnom území Y. P., v obci P., v okrese T. zapísaných na LV č. XXX, a to pozemku parcele registra „C“ parcelné č. XXXX/XX o výmere 521 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku registra „C“ parcelné č. XXXX/XXX o výmere 279 m2, záhrady, stavby - rodinnému domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele č. XXXX/XX, je neplatná.

Žalobcovia tvrdili, že sú podieloví spoluvlastníci daných nehnuteľností, každý v 1/2, keď nehnuteľnosti nadobudli na základe osvedčenia o dedičstve. Tvrdili, že napriek odlišnému zápisu v katastri nehnuteľností nie je platne zriadené záložné právo na základe absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva. Na konci leta roku 2011 žalobcov oslovil syn žalobkyne v 1/ rade spolu so svojou manželkou I. P., nar. XX. XX. XXXX, s tým, či by im pomohli pri vybavení úveru, pričom následná komunikácia prebiehala medzi žalobcami a I. P. a týkala sa výlučne pomoci pri vybavení úveru. Predmetom dohody nebolo zabezpečenie úveru majetkom v podielovom spoluvlastníctve žalobcov. S I. P. nikdy nekomunikovali o tom, že by v úverovom vzťahu mali vystupovať na strane dlžníkov, ani o tom, že by úver mali splácať. I. P. nikdy nesplnomocnili k uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva ani k uzavretiu zmluvy o úvere a dohody o plnomocenstve boli podpísané výlučne s vedomím pomoci úveru. O tom, že k nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo sa dozvedeli až z oznámenia zo dňa 15. 12. 2011, kedy im žalovaný oznámil začatie výkonu záložného práva.

Z poskytnutej sumy žalovaným žalobcovia nevideli ani euro. Z týchto dôvodov považujú všetky právne úkony za absolútne neplatné z dôvodu absencie vážnosti prejavu vôle, omylu konajúcich osôb, ako aj

z dôvodu neurčitosti týchto právnych úkonov, pretože nikdy nemali v úmysle uzavrieť vyššie uvedené zmluvy.

Žalovaný považoval žalobu za účelový pokus zvrátenia situácie, do ktorej sa žalobcovia vedome dostali. Poukázal na obsah plnomocenstva, z ktorého je dostatočne zrejmé, v akom rozsahu bola oprávnená konať za žalobcov I. P.. Z jej vyjadrenia ako aj z vyjadrovania samotných žalobcov možno dospieť k jednoznačným záverom, že títo mali vedomosť, k akým právnym úkonom I. P. splnomocnili. Bolo to z dôvodu, že z tohto úveru malo dôjsť k vyplateniu žalobcu v 2/ rade z jeho podielu v 1/2 daných nehnuteľností, pričom následne mala druhú polovicu týchto nehnuteľností darovať žalobkyňa v 1/ rade svojmu synovi a jeho manželke I. P..

Z výsluchu svedkyne I. P. okrem iného vyplynulo, že mali daný dom v nájme, chceli túto situáciu vyriešiť a zobrať pôžičku, následne vyplatiť žalobcu v 2/ rade, ako aj splatiť dlhy, ktoré boli vo výške 10 000,- eur.

Prvostupňový súd aplikujúc dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pretože ide o určovaciu žalobu podľa citovaného ustanovenia, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či existuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Mal za preukázané, že žaloba nie je opodstatnená, pretože požadované určenie neplatnosti záložného práva má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Stav ohrozenia práva žalobcov sa neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je. Daná otázka predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcov, ako záložcov viazne v prospech veriteľa záložné právo. Pokiaľ by aj záložná zmluva bola neplatným právnym úkonom, prípadné určenie jej neplatnosti nemôže viesť k odstráneniu právnej neistoty žalobcov alebo k zamedzeniu ohrozenia ich práva. Pretože určením neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý obsah a dosah sporného práva vzťahu medzi účastníkmi konania, nemôže existovať na takomto určení naliehavý právny záujem podľa

O trovách konania rozhodol s poukazom na s tým, že o nich bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku sa odvolali žalobcovia. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Ako odvolací dôvod namietali, že účastníkom konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (/ ), že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil a nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu (/ ) , ako aj z dôvodu, že prvostupňový súd vyšiel z nesprávneho právneho posúdenia veci (/ ).

Poukázali na to, že z evidencie katastra nehnuteľnosti vyplýva, že k nehnuteľnostiam je zriadené záložné právo v prospech žalovaného i napriek tomu, že k nehnuteľnostiam nie je platne zriadené záložné právo, pretože vklad záložného práva bol Správou katastra povolený na základe absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva.

Poukázali na ust. o katastri nehnuteľností, keď vyslovili nárok, že naliehavý právny záujem na danom určení je daný tým, že bez takéhoto určenia je ohrozené vlastnícke právo žalobcov, ktorí sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľností, a to bez tiarch, avšak i napriek tomu z evidencie katastra nehnuteľností vyplýva, že je k nim na základe absolútne neplatnej zmluvy o zriadení záložného práva zriadené záložné právo. Prostredníctvom žiadaného určenia možno eliminovať stav ohrozenia práva a neistotou v právnom vzťahu, keď za predpokladu procesného úspechu žalobcov Správa katastra vyznačí stav pred týmto právnym úkonom vzmysle Katastrálneho zákona, čím sa vylúčia možné budúce spory medzi účastníkmi týkajúce sa existencie predmetného záložného práva. Zároveň sa tak dosiahne zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností.

Namietali záver o prejudiciálnom charaktere posúdenia platnosti zmluvy o zriadení záložného práva. Určením sa odstraňuje právne neistota v danom právnom vzťahu, keďže vyhovujúci rozsudok by mohol

byť podkladom na vyznačenie stavu pred týmto právnym úkonom. Z týchto dôvodov vec súd nesprávne právne posúdil. S poukazom na , ktorý cituje vady konania, pre ktoré je možné rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť, zdôraznil úpravu v a nasl. SR, ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, keď za porušenie práva na spravodlivé súdneho konanie je treba považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. V rozpore s týmito požiadavkami je nielen úplný, či čiastočný nedostatok dôvodov rozhodnutia, ale aj existencia nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami.

Takouto vadou je postihnuté rozhodnutie prvostupňového súdu, pretože je bez takého odôvodnenia, ktoré by im dovoľovalo primerane reagovať, a to predovšetkým v rovine polemiky ohľadom platnosti neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

Taktiež namietali, že súd vykonal tri pojednávania a podrobne skúmal skutkový stav, čo je v rozpore so súčasným právnym posúdením veci, preto sa rozhodnutie súdu stalo pre nich nepredvídateľným a vnútorne rozporuplným, čo je v rozpore so zásadou na právo na spravodlivý proces.

K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný. I napriek tomu, že sa čiastočne stotožnil, podľa jeho názoru, s nepodstatnými tvrdeniami žalobcov, považuje podané odvolanie za nedôvodné a v podstate za vykonštruované. Nie je podstatné, či toto je alebo malo byť spôsobilé na možnú reakciu žalobcov vo forme „polemiky“ tak, ako na to poukazujú. Doplnil, že samotný žalobcovia popreli pred súdom všetky tvrdenia, na ktoré poukazujú v podanej žalobe, pričom na tomto názore nič nemení ani oproti ich tvrdeniam iná interpretácia skutkového stavu prednesená ich právnym zástupcom. Zotrvával na tvrdení, že žaloba je vykonštruovaná, pričom pre rozhodnutie vo veci nie je potrebné zisťovať, kto a v akom rozsahu sa na tejto účelovej konštrukcii skutkového stavu podieľal.

Preto žiadal, aby odvolací súd podľa rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu ust. a bez nariadenia pojednávania podľa rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny podľa ako vecne správny.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je vo výroku správny, pričom odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu aj s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu, predovšetkým pokiaľ ide o odôvodnenie vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu v zmysle V zmysle ust. preto odvolací súd na doplnenie a zdôraznenie správnosti dodáva nasledujúce.

Žalobcovia ako odvolací dôvod uviedli vady upravené v , písm. f)

K prvej námietke ohľadom odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že pod týmto pojmom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený.

Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva strany prednášať návrhy a argumenty, aby na ne bola daná odpoveď. Je zároveň zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrálny, a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky.

Článok 6 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď (viď rozsudok Van de Hurk v Holandsko z 19. 04. 1994, ods. 61). Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd vo veci riadne konal, vo veci vykonal pojednávania a účastníkom umožnil predniesť svoje návrhy a argumenty, ako aj obranu žalovanej strany, taktiež súd vypočul svedkov, ktorých vo veci riadne poučil. Na záverečnom pojednávaní dňa 30. 01.

2013 prvostupňový súd po vykonaní dokazovania vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie vyhlásil za skončené a následne v zmysle umožnil účastníkom predniesť záverečné reči. Z hľadiska uplatnenej námietky žalobcov odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia v zmysle ust. . Okrem iného vytýka súdu, že vykonal tri pojednávania a podrobne skúmal skutkový stav, čo je v rozpore s právnym posúdením veci vzhľadom na to, že považuje rozhodnutie za nepredvídateľné a vnútorne rozporné, taktiež namieta odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by mu dovoľovalo primerane reagovať v rovine polemiky ohľadom platnosti či neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva.

Ust. podrobne vymedzuje, čo má odôvodnenie obsahovať. Predovšetkým musí uviesť súd, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov. Túto povinnosť prvostupňový súd splnil, keď v úvode svojho rozhodnutia uviedol návrh žalobcov, ako aj ich tvrdenia vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu vo vzťahu k uzatváraným zmluvám.

Z rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako sa k veci vyjadril žalovaný, a to zo strany 4 posledný odsek rozsudku a následne ďalší odsek na strane 5.

Ďalšou požiadavkou uvedenou v citovanom rozhodnutí je povinnosť stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel v zmysle ust. k záveru, že neexistuje naliehavý právny záujem na danom určení, nemusel podrobne analyzovať vykonané dôkazy vo vzťahu k platnosti alebo neplatnosti danej zmluvy, hoci ich vo svojom rozhodnutí citoval a uviedol obsah daných dôkazov.

Súd musí uviesť taktiež, z ktorých dôkazov vychádzal a kými úvahami sa pri hodnotených dôkazov riadil. Prvostupňový súd dostatočne uviedol, ktoré dôkazy v konaní vykonal vzhľadom na aplikáciu Na základe takto vykonaných dôkazov dospel k záveru, že neexistuje naliehavý právny záujem, pričom výsluch jednotlivých svedkov smeroval k objasneniu daných skutočností a vzťahov medzi účastníkmi, poťažne vo vzťahu ku svedkyni.

Prvostupňový súd dostatočne uviedol, ako vec správne posúdil, teda v zmysle ust. Pokiaľ ďalšiu námietku žalobcovia uviedli ako nepredvídateľnosť rozhodnutia, ani v tomto smere odvolací súd nemôže akceptovať ich námietku, pretože základným predpokladom určovacej žaloby, ktorý vyplýva z ust. , je preukázanie naliehavého právneho záujmu. Naviac treba zdôrazniť, že žalobcovia sú zastúpení advokátskou kanceláriou, teda námietka právneho zástupcu v tomto smere nie je dostatočne relevantná, pretože v prípade takejto žaloby je povinnosťou účastníka okrem iného tvrdiť skutočnosti na preukázanie naliehavého právneho záujmu. Ak súd zistí, že naliehavý právny záujem neexistuje, nemožno v tom vidieť prekvapivosť súdneho rozhodnutia, naviac, za určitých okolností ho možno predpokladať, pretože nie je absolútna záruka pre žalobcu, že vždy naliehavý právny záujem na požadovanom určení bude preukázaný a akceptovaný.

Pokiaľ aj súd vykonal tri pojednávania a podrobne skúmal skutkový stav, možno prvostupňovému súdu čiastočne vytknúť, že dokazovanie v takomto rozsahu nebolo nevyhnutné, na druhej strane však treba prihliadnuť na to, že preto, aby súd dospel k záveru ohľadom naliehavosti právneho záujmu, musel si vytvoriť skutkový obraz o danej veci, aby mohol posúdiť, či daná žaloba odstráni stav právnej neistoty alebo umožní vyriešenie sporu medzi účastníkmi.

Pokiaľ prvostupňový súd zamietol žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, odôvodnenie sa nemusí vzťahovať k platnosti alebo neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a v tomto prípade žalobná námietka ohľadom možnosti polemiky o tejto skutočnosti je bezvýznamná.

Odvolací súd nezistil ani nesúlad medzi právnymi závermi súdu a skutkovými zisteniami, pretože žalobcovia, i keď tento argument uvádzajú, bližšie a konkrétneho nezdôvodňujú. Zistenia súdu nie sú v rozpore s jeho závermi.

Vo vzťahu k ďalšej námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že pod týmto pojmom treba rozumieť omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Z rozhodnutia prvostupňového súdu nepochybne vyplýva, že keďže sa zaoberal naliehavým právnym záujmom, predovšetkým vychádzal z ust. Teda prvostupňový súd sa nedopustil omylu pri aplikácii práva, použil správny právny predpis, ktorým je a ho aj správne vyložil.

Medzi základné princípy právneho štátu neoddeliteľne patrí zásada právnej istoty a jej nutnou súčasťou je aj legitímna predvídateľosť postupu orgánov verejnej moci. Vo všeobecnej rovine treba uviesť, že z hľadiska záväznosti súdneho judikatúry platí, že už raz urobený výklad by mal byť východiskom pre rozhodovanie nasledujúcich prípadov rovnakého druhu, pokiaľ ovšem nedôjde k následnému zisteniu dostatočne relevantných dôvodov svedčiacich pre zmenu judikatúry.

Z tohto dôvodu vo vzťahu k presvedčivosti rozsudku je vhodné aj potrebné, aby pri právnom posúdení súd odkázal na relevantnú, či tzv. konštantnú judikatúru. Aj keď prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí takúto judikatúru neuviedol, odvolací súd poukazuje na to, že vzhľadom na odôvodnenie rozhodnutia a argumentáciu prvostupňového súdu jednoznačne vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 25. 02. 2009, sp. zn. , ktorým Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď krajskému súdu vytkol, že sa vôbec nezaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu a určení neplatnosti záložnej zmluvy. Práve v tejto súvislosti s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu pri žalobe o určení neplatnosti záložnej zmluvy poukazujúc na ust. zdôraznil, že žaloba o určenie v zmysle nie je opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to najmä vtedy, ak takáto predbežná otázka nerieši alebo nemôže riešiť celý obsah alebo dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Stav ohrozenia práv žalobcu sa v takomto prípade neodstráni iba tým, že bude vyriešená predbežná otázka, z ktorej bez ďalšieho vzťah významný pre právny pomer účastníkov ešte nevyplýva, ale až určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je.

Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, práva otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, za tejto situácie predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcov viazne záložné právo. Určením neplatnosti záložnej zmluvy nemusí byť bez ďalšieho postavené na isto, že vôbec nevzniklo záložné právo, na druhej strane na základe platnej záložnej zmluvy nemusí vždy vzniknúť záložné právo k nehnuteľnostiam, aj keď bolo vložené do katastra nehnuteľností. Aj keď je záložná zmluva napríklad platným právnym úkonom, záložné právo nevznikne, ak nevznikla pohľadávka, ktorú má záložné právo zabezpečovať.

Práve vo vzťahu k týmto argumentom odvolací súd zdôrazňuje, že žalobcovia sa domáhali iba určenia neplatnosti záložnej zmluvy, hoci z ich tvrdení ako aj vykonaného dokazovania nepochybne vyplynula skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere práve žalobcami, teda nielen záložnej zmluvy. Z tohto dôvodu je dôležité a podstatné právne posúdenie daného vzťahu, teda existencie dlhu žalobcov vo vzťahu k poskytnutým finančným prostriedkom. Žalobcovia však nespochybňovali relevantným spôsobom tento úverový vzťah, len poukazovali na konanie vyššie uvedenej svedkyne. Nežiadali určiť neplatnosť takejto zmluvy. Preto iba určením neplatnosti záložnej zmluvy medzi účastníkmi nedôjde k odstráneniu sporu, ktorý vznikol. Správne prvostupňový súd poukázal na to, že stav ohrozenia práv žalobcu možno odstrániť len určením, či tu je alebo nie je záložné právo.

Odvolací súd opakovane pripomína, že obsahom sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi je nielen uzavretá záložná zmluva, ale aj uzavretá zmluva o úvere, ktorá priamo súvisí s uzavretou zmluvou, ktorú žalobcovia namietajú a ktorej neplatnosti sa dovolávajú.

Pokiaľ v odvolaní žalobcovia namietajú, a to s poukazom na , že vyhovením žalobe možno eliminovať stav ohrozenia práva a neistotu v právnom vzťahu, vzhľadom na vyššie uvedené, daný argument nemožno prijať, pretože aj keby žalobe bolo vyhovené, žalobcovia sa nevyhnú prípadnej realizácii práva žalovaným v podobe exekúcie. Ich ohrozené právo k strate vlastníctva žiadnym spôsobom nepominie, pretože stále existuje právna možnosť takto postupovať. Zmena v zápise záložného práva totiž neodstráni daný spor, resp. nezlepší postavenie žalobcov, len určitým spôsobom oslabí právo žalovaného právo v exekúcii.

Z tohto dôvodu aj keď žalobcovia vytýkajú, že nesprávne právne posúdenie vyplýva z toho, že súd sa nezaoberal podstatou veci, a to analyzovaním platnosti a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, vzhľadom na zamietnutie žaloby z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu nebolo nutné, dokonca bolo správne, aby súd sa podstatou veci ani nezaoberal v rozsahu, ako mu to požadujú žalobcovia.

Z týchto dôvodov rozhodnutie prvostupňového súdu odvolací súd považuje za správne. Vzhľadom na rozhodnutie prvostupňového súdu o trovách, odvolací súd v zmysle ust. uvádza, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.