Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6T-108-2014.pdf
PDF · 100.35 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/108/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Pavol Roth, v trestnej veci obžalovanej S. D., trestne stíhanej pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Poprad dňa 21. októbra 2015, takto
rozhodol:
Obžalovaná
. D. R. O. J. W. L. M. E. Á., rod. G., nar. XX. X. XXXX v T., trvale bytom T. - X., I. XXX/X, súkromná podnikateľka
j e v i n n á , ž e
W. K., trvale bytom G., X. XXXX/XX, na základe ústnej dohody uzatvorenej s obž. S. D. E. G., pred dňom 30. 9. 2010, poskytol dňa 30. 9. 2010 v Poprade obžalovenej S. D. finančnú pôžičku vo výške 10.200,- eur, a následne dňa 22. 11. 2010 obžalovaná S. D. ako povinná osoba/dlžník v Poprade, na Notárskom úrade JUDr. Štefana Siskoviča, podpísala Notársku zápisnicu L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/ XXXX, kde sa zaviazala pôžičku poskytnutú dňa 30. 9. 2010 vo výške 10.200,- eur vrátiť oprávnenej osobe - W. K., najneskôr do 31. 12. 2010, a to i napriek tomu, že v čase podpísania uvedenej notárskej zápisnice mala obž. S. D. ďalší finančný záväzok voči tretej osobe vo výške 96.000,- eur, a teda v čase poskytovania finančnej pôžičky resp. podpísania notárskej zápisnice mohla vedieť, že svoj záväzok voči poškodenému W. K. nebude schopná splatiť a takto uviedla do omylu W. K. v otázke schopnosti splatiť svoj záväzok a spôsobila mu škodu vo výške 10.200,- eur t e d a
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že niekoho uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu
č í m s p á c h a l a
prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
Z a t o j e j s ú d u k l a d á :
Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 14 ( štrnásť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona jej výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona jej určuje skúšobnú dobu na 15 (pätnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodeného W. K., L.. XX. X. XXXX, trvale bytom G., X. Č.. XXXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na občiansko-súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 21. 8. 2014 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 487/13 zo dňa 18. 8. 2014 na S. D. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v samotnej obžalobe.
Súd vo veci vykonal hlavného pojednávanie, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:
Obžalovaná S. D. na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je nevinná zo skutku, pre ktorý bola na ňu podaná obžaloba. Vo svojej výpovedi ďalej uviedla, že poškodeného K. pozná asi od roku 1997, v minulosti boli aj v rodinnom zväzku a mali spoločné obchodné aktivity. Ich vzťahy boli spočiatku dobré, k zmene vzťahov došlo v roku 2009, keď tieto sa narušili a premietli sa iba do obchodný vzťahov. Podľa obžaloby mal jej poškodený požičať finančnú čiastku 10.200,- eur naraz v hotovosti, čo však nie je pravda, pretože tento jej požičiaval menšie finančné čiastky v rôznych výškach priebežne, a to v II. polroku 2009 až do začiatku roka 2010. Pán K. jej tieto finančné prostriedky dával, nie požičiaval, ale vzhľadom k tomu, že v marci 2010 sa vzťahy medzi nimi výrazne zhoršili, začal od nej požadovať, aby mu peniaze vrátila. Na druhej strane od nej chcel, aby obnovili spolužitie, čo ona odmietla. Dňa 26. 3. 2010 došlo aj k odcudzeniu finančných prostriedkov v sume 148.000,- eur (patriace spoločnosti, v ktorej obaja boli spoločníkmi). Keďže pán K. na ňu tlačil, aby vrátila peniaze, ktoré jej dovtedy dával, dar sa zmenil na pôžičku, a preto pod ťarchou tejto situácie na Notárskom úrade JUDr. Siskoviča uznala svoj záväzok, čo do základu a čo do výšky. Už vtedy jej bolo zrejmé, že termín splatnosti pôžičky bude problém dodržať, pretože finančné prostriedky na vrátenie peňazí nemala, čo dobre vedel aj pán K., keďže predtým vybral z účtu spoločnosti sumu 148.000,- eur, v dôsledku čoho tejto chýbali peniaze na vyplatenie svojich záväzkov, a preto koncom mesiaca marec 2010 si požičala peniaze vo výške 96.000,- eur od pána I., ktoré finančné prostriedky potom použila na úhradu dlhov. Pôžičku potom splatila tým spôsobom, že predala jeden z bytov, ktorý mala. Ďalej uviedla, že v čase uznania dlhu disponovala motorovým vozidlom T. D., ktorý neskôr bol predmetom exekúcie, a takisto vlastnila aj byt na P. L. E. G., ktorý bol však založený v prospech ČSOB banky. Vlastnila aj podiely vo viacerých s. r. o.-čkách. Po uznaní dlhu ju poškodený viackrát vyzval, aby mu peniaze vrátila, no ona sa snažila stretnutiam s poškodeným vyhýbať, keďže tieto boli pre ňu dosť nepríjemné. Dňa 30. 9. 2010 žiadne finančné prostriedky od pána K. neprevzala. Tie peniaze prevzala skôr, no na jednotlivé dni sa už nepamätala, a preto navrhla ako dátum prevzatia peňazí deň 30. 9. 2010, ktorý je dátumom jej narodenín.
V priebehu dokazovania sa vyjadrovala k jednotlivým vykonaným dôkazom, keď okrem iného uviedla, že v čase uznania dlhu vo vzťahu k poškodenému mala ešte aj dlh voči pánovi I. a mala aj hypotekárny dlh v ČSOB vo výške 110.000,- eur s dobou splatnosti na 30 rokov. Keďže mala dlh voči pánovi I., poškodenému peniaze nevrátila. Pánovi I. peniaze vrátila niekedy na prelome rokov 2011 - 2012, pričom finančné prostriedky na vrátenie dlhu v objeme 96.000,- eur získala z prevodu užívateľských práv k bytu na A.. X. E. G. a časť peňazí si požičala od rodinných známych. K samotnej pôžičke s pánom Janecom doplnila, že v minulosti existovala medzi nimi písomná zmluva, ktorá však po vrátení peňazí bola po vzájomnej dohode zničená. Iných veriteľov v tom období nemala.
Svedok poškodený W. K. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na hlavnom pojednávaní vypovedal, že s obžalovanou sa pozná veľmi dlho, tá je príbuzná jeho bývalej manželky. Od roku 2001 boli s obžalovanou spoločníci vo viacerých obchodných spoločnostiach. V roku 2010 v septembri ho obžalovaný požiadala o poskytnutie bezúročnej pôžičky bez toho, aby mu uviedla, na aký účel. Šlo o sumu 10.200,- eur, ktoré peniaze jej požičal dňa 30. 9. 2010. Obžalovaná na jeho otázku, z akých finančných prostriedkov mu peniaze vráti, mu uviedla, že odpredáva byt na A.. X. E. G.e, pričom má ešte jeden byt na P. L. E. G.. Povedala mu, že peniaze mu vráti po odpredaji bytu - do konca roku 2010. Po niekoľkých týždňoch, keď sa u obžalovanej dotazoval, či skutočne bude mať z čoho úver vrátiť, táto ho uisťovala, že nemá žiaden problém a že svoj záväzok môže i písomne uznať. Na jej návrh potom šli k notárovi JUDr. Siskovičovi, kde obžalovaná formou notárskej zápisnice dlh uznala. Pri tomto úkone notár mal dokonca s obžalovanou rozhovor medzi štyrmi očami, čo následne mu vysvetlil tým spôsobom, že sa chcel iba uistiť, či úkon nie je urobený pod nejakým nátlakom. Obaja toho notára
predtým 4 - 5 rokov a boli jeho klientmi. Zdôraznil, že v čase pôžičky vedel, že byt na A.. X. E. G. je bytom družstevným a obžalovaná bola iba jeho nájomníčkou, no tá mu tvrdila, že nemá problém byt previesť na seba a následne ho predať a pôžičku vrátiť. K samotnej pôžičke uviedol, že k tej došlo dňa 30. 9. 2010 na parkovisku pred predajňou Sintra, v blízkosti budovy Všeobecnej zdravotnej poisťovne na sídlisku Juh v Poprade. Pri požičaní peňazí nebola prítomná žiadna iná osoba. Následne po splatnosti pôžičky pri viacerých osobných stretnutiach žiadal obžalovanú, aby mu peniaze vrátila. Zasielal jej aj písomné výzvy, no žiadnu výzvu sa mu nepodarilo doručiť, keďže táto striedala miesta svojho pobytu. K otázke vzťahov s obžalovanou uviedol, že tieto sa naštrbili v roku 2012, keď bol predvolaný na políciu, kde mu bolo oznámené, že v roku 2010 mal spreneveriť finančné prostriedky vo výške 148.000,- eur, kde na neho trestné oznámenie podala pani D., a preto sa rozhodol podať trestné oznámenie aj on. Poukázal na to, že v súvislosti s uznaním dlhu mala pani D. v minulosti tvrdiť, že sa jej mal nejako vyhrážať, čo bolo aj predmetom preverovania, no nič také sa nepreukázalo. Dokonca jej mal zasielať nejaké nebezpečné sms-ky. V súvislosti s nevrátením pôžičky si peniaze vymáha cestou exekútora, ktorého poveril súd, pričom v priebehu týchto úkonov pani D. nevznášala žiadne výhrady vo vzťahu k svojmu záväzku, ani výhrady, ktoré by súviseli s nejakými vyhrážkami, ale tieto začať vznášať až potom, keď sa začalo jej trestné stíhanie. V čase poskytnutia pôžičky vedel, že obžalovaná vlastnila motorové vozidlo Kia, no neskôr v priebehu exekúcie od exekútora zistil, že na tom vozidle bolo viac záložných práv. V súvislosti s platením záväzkov spoločnosti S., D.. O.. M.., ktorej spoločníkmi v roku 2010 boli tak on, ako aj obžalovaná, uviedol, že tieto záväzky mali súvisieť s vyplácaním odpočtárov, ktorí pre spoločnosť vykonávali odpočty plynu, pričom tieto záležitosti mala na starosti práve samotná obžalovaná, ktorá mala k dispozícii aj celé účtovníctvo. Nakoniec v spoločnosti neboli ani peniaze a následne ani účtovníctvo.
Svedkyňa X. D. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti bola zamestnankyňou spoločnosti S., D.. O.. M.., pričom sa poznala tak s obžalovanou, s ktorou mala bližšie vzťahy, ako aj s poškodeným. O vzťahoch medzi obžalovanou a poškodeným však bližšie poznatky nemá a taktiež nemá vedomosť o tom, aby pán K. požičiaval pani D. nejaké finančné prostriedky. Nevedela sa vyjadriť k tomu, že by obžalovaná v roku 2009 alebo v roku 2010 mala nejaké dlhy, či finančné problémy.
Svedok C. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako finančný poradca niekedy v roku 2008 sa zoznámil s pani D., ktorá s ním neraz konzultovala rôzne finančné záležitosti týkajúce sa podnikateľskej činnosti. Na jar roku 2010 si pani D. otvorila kozmetický a kadernícky salón, v ktorom mala podiel spolu s pani T.. Vie o tom, že krátko potom medzi pani D. a pani Komorovou vznikli rozpory, na základe kt. potom pani D. bola nútená vyplatiť podiel pani T.. Šlo o finančnú čiastku 10.000,- eur, ktorú za pani D. vyplatil on pánovi V. - otcovi pani Komorovej. Vo vzťahu k týmto finančným prostriedkom, ktoré vyplatil za obžalovanú, sa s touto dohodol, že tieto peniaze mu nemusí vrátiť, ale on sa stane tichým spoločníkom v spoločnosti S., D.. O.. M.., teda spoločnosti, v rámci ktorej podnikateľskej činnosti obžalovaná poskytovala kozmetické a kadernícke služby. Ďalej uviedol, že poškodeného Drozdíka takisto pozná, nemá však žiadnu vedomosť o pôžičke medzi poškodeným a obžalovanou.
Z výpovede svedkyne S. G. - matky obžalovanej, súd zistil, že táto k samotnej pôžičke medzi obžalovanou a poškodeným sa bližšie vyjadriť nevedela. Vo svojej výpovedi táto iba uvádzala, že poškodený mal donútiť obžalovanú podpísať nejaký doklad, keď ju predtým prenasledoval.
Svedok K. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná asi 8 rokov, majú priateľský vzťah. Niekedy v marci 2010 ho obžalovaná požiadala o pôžičku vo výške cca 90.000,- eur, ktoré peniaze potrebovala na nejaké podnikateľské aktivity. Peniaze jej požičal jednorazovo a tie mu vrátila po častiach, keď hlavná časť peňazí bola vrátená niekedy v apríli 2011. O požičaní peňazí mali uzatvorenú písomnú zmluvu s dobou splatnosti zhruba rok. Táto zmluva už v súčasnosti neexistuje, pretože po vrátení pôžičky sa vzájomne dohodli, že každý z nich jednotlivé písomnosti, ktoré mal k dispozícii vo vzťahu k pôžičke, zničí. Či v čase pôžičky obžalovaná mala aj nejaké iné záväzky, prípadne dlhy, o tom on vedomosť nemá.
Svedok C. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovanú pozná prostredníctvom svojej dcéry, s ktorou táto bola kamarátka. Pamätá si, že v minulosti obžalovanej požičal 10.000,- eur na zriadenie nejakej prevádzky, o čom mali spísanú aj zmluvu, ktorú však už k dispozícii nemá s tým, že peniaze mu vrátila. Na bližšie okolnosti uvedenej pôžičky si už nepamätal. V prípravnom konaní v tejto súvislosti vypovedal, že v súvislosti s predmetnou pôžičkou obžalovaná na Notárskom úrade JUDr. Čabru v notárskej zápisnici zo dňa 23. 6. 2010 uznala svoj záväzok, ale keďže peniaze mu potom vrátila, tak notársku zápisnicu zlikvidoval. Doplnil, že v zápisnici sa obžalovaná zaviazala v prípade neuhradenia
záväzku previesť svoj byt na jeho osobu. Na hlavnom pojednávaní tieto skutočnosti potvrdil s tým, že vzhľadom na odstup času sa už bližšie nepamätal.
Súd ďalej vykonal dokazovanie obsahom listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom oznámení poškodeného W. K., notárskej zápisnice N 181/2010 zo dňa 23. 6. 2010, ktorej obsahom je vyhlásenie povinnej osoby podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku o súhlase s vykonateľnosťou takejto zápisnice vo forme exekučného titulu v súvislosti so zmluvou o pôžičke vo výške 10.000,- eur zo dňa 4. 5. 2010, ktorú uzavrela obžalovaná s osobou C. V., notárskej zápisnice N 1650/2010 zo dňa 22. 11. 2010, ktorej obsahom je vyhlásenie povinnej osoby podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku o súhlase s vykonateľnosťou takejto zápisnice vo forme exekučného titulu v súvislosti so zmluvou o pôžičke vo výške 10.200,- eur zo dňa 30. 9. 2010, ktorú uzavrela obžalovaná s osobou W. K., v zmysle ktorej zápisnice sa zaviazala vrátiť pôžičku oprávnenej osobe do 31. 12. 2010, potvrdenia zo dňa 22. 11. 2010, v ktorom S. D. uznala svoj dlh čo do základu a výšky vo vzťahu k veriteľovi W. K. vo výške 10.200,- eur, na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 30. 9. 2010, podpis na ktorom potvrdení obžalovaná aj notársky osvedčila, návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 4. 5. 2011, na základe ktorého sa poškodený W. K. domáhal výkonu rozhodnutia na podklade exekučného titulu notárskej zápisnice JUDr. Siskoviča N 1650/2010.
Na základe takto vykonaných dôkazov, hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok sa stal tak, ako to súd ustálil v skutkovej vete tohto rozsudku, že tento skutok má znaky trestného činu a že tento spáchala práve obžalovaná S. D.. Obžalovaného ho zo spáchania skutku v celom rozsahu usvedčuje vo svojej výpovedi svedok poškodený, registra trestov a charakteristík obžalovanej, pripojeného trestného spisu o predchádzajúcom odsúdení obžalovanej a ďalších listinných materiálov, ktoré sú súčasťou trestného spisu.
Na základe takto vykonaných dôkazov hodnotiac tieto jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti mal súd dostatočne preukázané, že skutok, pre ktorý je vedené trestné stíhanie, sa stal, má znaky trestného činu a že tento skutok spáchala práve obžalovaná S. D.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaná S. D. prevzala v období roka 2010 od poškodeného W. K. finančnú hotovosť vo výške 10.200, eur, ktorú skutočnosť napokon ani obžalovaná nepopierala, svoju obranu založila na tom, že v danom prípade sa však nejednalo o jednorazovú pôžičku zo dňa 30. 9. 2010 tak, ako o tom vypovedá poškodený, ale šlo o peniaze, ktoré jej poškodený odovzdal v priebehu roka postupne s tým, že tieto peniaze jej dával darom. Neskôr, keď sa ich vzťahy zhoršili a poškodený sa domáhal vrátenia peňazí, súhlasila s tým, že prevzaté peniaze budú posudzované ako pôžička a súhlasila aj s formou uznania svojho záväzku v notárskej zápisnici, ktorá súčasne mala povahu exekučného titulu. Uvedené tvrdenia obžalovanej o poskytnutí peňazí vo forme daru nepotvrdzujú žiadne iné vykonané dôkazy v danej trestnej veci, keď poškodený tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní jednoznačne vypovedal o tom, že medzi ním a obžalovanou došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o pôžičke, pri ktorej aj obžalovanej bola jednorazovo odovzdaná finančná hotovosť vo výške 10.200,- eur. Uvedené skutočnosti potvrdzuje tak notárska zápisnica vyhotovená na Notárskom úrade JUDr. Siskoviča dňa 22. 11. 2010, ako aj samotné uznanie dlhu písomnom formou zo strany obžalovanej, ktorej podpis na uvedenej listine je notársky overený. Za danej situácie potom súd nemal pochybnosti o vzniku záväzkového vzťahu medzi obžalovanou a poškodeným, na podklade ktorého obžalovanej vznikla povinnosť v stanovenej lehote požičané peniaze vrátiť. Samotné nevrátenie peňazí v dobe splatnosti pôžičky ešte samo o sebe nemôže zakladať trestno-právnu zodpovednosť, ale táto skutočnosť má za následok právo oprávnenej osoby uplatniť si svoje nároky súdnou cestou. V konkrétnom prípade takýto nárok súdnou cestou si poškodený neuplatňoval, keďže tento disponoval exekučným titulom - notárskou zápisnicou, na podklade ktorej potom podal návrh na vykonanie exekúcie, v rámci ktorej, ako bolo ďalej zistené z obsahu spisu, pre nedostatok majetkových pomerov na strane obžalovanej jeho nárok nebol vymožený. Na druhej strane však z vykonaných dôkazov súd zistil, že obžalovaná v období, keď došlo k vzniku záväzkového vzťahu medzi ňou a poškodeným, teda v čase požičiavania peňazí, mala viacero ďalších záväzkov, a to tak vo vzťahu k K. I. vo výške 96.000,- eur, ako aj vo vzťahu k C. V. vo výške 10.000,- eur. Takto zistené skutočnosti potom podľa názoru súdu dostatočne svedčia o tom, že obžalovaná musela v čase preberania peňazí od poškodeného vedieť, že tieto nebude schopná v dohodnutej dobe splatnosti vrátiť, resp. minimálne musela byť uzrozumená s tým, že sa tak nestane. Bolo zistené, že obžalovaná v uvedenom období disponovala síce majetkom, a to bytom na Tatranskom námestí v Poprade, ktorý byt však bol predmetom záložného práva v prospech banky, ktorá poskytla úver na jeho nadobudnutie. Ani vo vzťahu k tejto bankovej inštitúcii si obžalovaná svoje záväzky riadne neplnila. Ďalej bolo zistené, že obžalovaná síce bola vlastníkom motorového vozidla T. D., toto motorové vozidlo však bolo zaťažené
exekútorskými záložnými právami. Napokon aj samotná obžalovaná na hlavnom pojednávaní vo svojom vyjadrení potvrdila, že pôžičku poškodenému nebola schopná vrátiť z dôvodu, že mala dlh voči pánovi I., ktorý neskôr síce uhradila v celom rozsahu, keď na jeho úhradu použila časť finančných prostriedkov, ktoré získala z prevodu členských práv k družstevnému bytu a časť finančných prostriedkov si musela požičať od rodiny. O neschopnosti obžalovanej splácať svoje záväzky svedčí aj to, že dlh, ktorý mala voči C. V. v konečnom dôsledku neuhradila ona, ale svedok Y.. Takto vykonané dôkazy podľa názoru súdu jednoznačne svedčia o tom, že konanie obžalovanej nemá iba povahu nesplneného občiansko- právneho záväzku, ale že v danom prípade je daný aj podvodný úmysel na strane páchateľa.
Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku súd konanie obžalovanej kvalifikoval ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že niekoho uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Obžalovaná je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti, trestnej činnosti sa dopustila minimálne vo forme nepriameho úmyslu v zmysle § 15 písm. b) Trestného zákona, keď vedela, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený trestným zákonom, a pre prípad, že ho spôsobí, bola s tým uzrozumená. Objektom uvedeného trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane majetkových hodnôt iných subjektov. Medzi protiprávnym konaním obžalovaného a spôsobeným následkom existuje vzájomná kauzalita.
Pri úvahách o treste súd prihliadal na základné kritéria ukladania trestu v zmysle § 34 ods. 1 a nasl. Trestného zákona, keď trest má plniť represívnu funkciu a súčasne aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie a zároveň má predstavovať morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Za uvedený trestný čin obžalovanej hrozil trest odňatia slobody vo výmere 1 až 5 rokov. Poľahčujúce, ani priťažujúce okolnosti v zmysle § 36, resp. § 37 Trestného zákona súd nezistil. Obžalovaná v minulosti bol opakovane trestne stíhaná, a to rozsudkom Okresného súdu Poprad 6T/12/2007 zo dňa 28. 2. 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. 2. 2007, a to pre trestný čin podľa § 125 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, Zákona č. 140/1961 Zb., za čo jej bol uložený peňažný trest vo výške 15.000,- Sk, ktorý zaplatila dňa 27. 4. 2007 a trestným rozkazom Okresného súdu Poprad 4T/5/2013 zo dňa 16. 1. 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6. 2. 2013, keď pre trestný čin podľa § 277 ods. 1 Trestného zákona jej bol uložený podmienečný trest odňatia slobody na 1 rok s určením skúšobnej doby v trvaní 1 roka, v ktorej sa osvedčila dňa 16. 5. 2014, vo vzťahu ku ktorým odsúdeniam však platí zákonná fikcia neodsúdenia.
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti rozhodné pre ukladanie trestu mal súd za to, že účel trestu bude dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody pri spodnej hranici vo výmere 14 mesiacov, pričom zároveň s prihliadnutím na osobou páchateľa, jeho doterajší život, ale aj okolnosti skutku, mal za to, že účel takto uloženého trestu bude dosiahnutý aj jeho hrozbou počas primeranej skúšobnej doby, a preto trest vyslovil ako podmienečný, pričom za primeranú skúšobnú dobu považoval dobu 15 mesiacov.
Vo vzťahu k poškodenému W. K. súd rozhodol tak, že tohto s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-súdnych, keď v tomto smere súd nemal podklad na to, aby tohto poškodeného nepripustil do trestného konania s nárokom na náhradu škody, pretože o jeho nároku nebolo rozhodnuté súdom, ani iným príslušným orgánom, na druhej strane však tento poškodený disponuje spôsobilým exekučným titulom - notárskou zápisnicou, na podklade ktorého je už vykonávaná exekúcia súvisiaca s jeho nárokom, ktorý má podklad v predmetnej trestnej veci. Opätovným priznaním takéhoto nároku by potom súd vytvoril duplicitný exekučný titul. na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že niekoho uviedla do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku väčšiu škodu
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.