Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8P-213-2014.pdf
PDF · 79.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-8P/213/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Novom Meste nad Váhom pred samosudkyňou JUDr. Andreou Vojtekovou Fejérovou v právnej veci navrhovateľky G. L.A., U.. XX.XX.XXXX, R. U. G. U. H., F. XXXX/XX, proti odporcovi G. L.A., U.. XX.XX.XXXX, R. U. G. U. H., F. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou JUDr. Monikou Kordošovou, vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Bánovce nad Bebravou, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. G. L., U.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo účastníkov G. L., U.. XX.XX.XXXX, a G. L.A., A.. T., U.. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.XX.XXXX H. D., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu D., vo zväzku S.., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, rozvádza.
II. Maloletý G. L., U.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.
III. Odporca je povinný prispievať na výživu maloletého G. sumou 50,-Eur mesačne, a to vždy do 15- teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám navrhovateľky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva.
IV. Súd styk odporcu s maloletým G. neupravuje.
V. Odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu.
VI. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podaným návrhom žiadala, aby súd jej manželstvo s odporcom rozviedol, maloletého G. zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určil výživné. Uviedla, že manželstvo uzatvorili po ročnej známosti, manželstvo bolo dobré, po narodení dieťaťa odporca začal strácať záujem o ňu ako aj o dieťa, maloletému sa nevenoval. Odporca neprispieval na domácnosť. Ďalej uviedla, že jej city k odporcovi ochladli, nadviazala novú známosť.
V konaní sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu, z tohto dôvodu mu súd uznesením č.k. 8P/213/2014-28 zo dňa 09.09.2015 ustanovil opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
Kolízna opatrovníčka navrhla určiť výživné vo výške 50,- Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sobášneho listu, rodného listu maloletého, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku, prídavku na dieťa, potvrdenia o príjme, a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX H. D.. U oboch išlo o manželstvo prvé. Obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti. Posledný spoločný pobyt mali účastníci na adrese. U. G. U. H., F. XXXX/XX. Z manželstva pochádza mal. G. L., U.. XX.XX.XXXX.
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka videla v alkohole zo strany odporcu, v jeho hre na automaty a v nezáujme o maloletého syna. O maloletého zabezpečuje starostlivosť, je s ním doma, našla si aj prácu. Odporca nemá záujem o maloletého, neplatí výživné. Navrhovateľka nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v manželstve účastníkov nastal hlboký a trvalý rozvrat, manželské vzťahy sú dlhšiu dobu narušené tak, že manželstvo si neplní svoje spoločenské poslanie a niet predpokladu, že by v budúcnosti mohlo dôjsť k obnoveniu spolužitia, účastníci nebývajú v spoločnej domácnosti. Súd dospel k záveru, že príčinou rozpadu manželstva je nezodpovedný prístup odporcu k rodine, k samotnému manželstvu, ako aj k plneniu si povinností, vyplývajúcich mu z uzatvoreného manželstva. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovede navrhovateľky, tomuto záveru nasvedčuje i skutočnosť, že odporca sa už dlhodobo nezaujíma o rodinu, o maloletého syna, neprispieva na jeho výživu, pričom sa zdržuje na neznám mieste. Z uvedených dôvodov súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá o to, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, kto z rodičov sa v akej miere o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Navrhovateľka dlhodobo zabezpečuje sama starostlivosť o maloletého G., v starostlivosti navrhovateľky o maloletého neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto zveril mal. G. do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Styk odporcu s mal. G. neupravil. Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z pomerov odporcu, ktorý je nezamestnaný, nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne dávky, posledné zamestnanie skončil bez vážneho dôvodu, je dlhodobo nezamestnaný. Pritom prvoradou povinnosťou odporcu je prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa, preto odporca je povinný zabezpečiť si pravidelný príjem, z ktorého by mohol riadne prispievať na výživu maloletého. Súd poukazuje na to, že odporca posledne býval v okrese Nové Mesto nad Váhom, kde je dostatok pracovných príležitostí. Navrhovateľka je na rodičovskej dovolenke, tiež je zamestnaná s predpokladaným príjmom 450,- až 500,- Eur mesačne. Vzhľadom na to, že navrhovateľka osobne zabezpečuje starostlivosť o maloletého, takto sa podieľa na výžive maloletého, výživné si v prevažnej miere plní osobnou starostlivosťou. S poukazom na uvedené skutočnosti súd určil výživné na maloletého zo strany odporcu vo výške 50,- Eur mesačne.
Súd ďalej rozhodol, že odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok a to podľa § 2 ods. 2 veta druhá zák. č. 71/1992 Zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením tunajšieho súdu zo dňa 08.06.2015.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 vety prvej O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania, nakoľko išlo o konanie o rozvod manželstva. Súd nevzhliadol dôvod rozhodnúť o náhrade trov konania podľa druhej vety tohto ustanovenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže v lehote troch mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku príslušnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.