Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-145-2014.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-11P/145/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, samosudca JUDr. Ivo Hlucháň, vo veci starostlivosti súdu o maloletého I.1, t.č. bytom u starej matky , zastúpený opatrovníkom ÚPSVaR Považská Bystrica, dieťa rodičov X., trvale bytom W., právne zastúpená JUDr. Zuzana Tomášová, AK Považská Bystrica a W. zamestnaný KIA Motors s.r.o. Teplička nad Váhom, právne zastúpený JUDr. Dušan Divko, AK Považská Bystrica, o návrhu starej matky X.j, bytom W., dôchodkyňa, právne zastúpená JUDr. Tomášovou, o zverenie maloletého do náhradnej starostlivosti starej matky a o návrhu otca o zrušenie striedavej starostlivosti nad maloletým a zverenia maloletého do jeho osobnej starostlivosti takto
rozhodol:
Súd zveruje maloletého I. do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke X., ktorá bude maloletého vychovávať, zastupovať a spravovať majetok v bežných veciach namiesto rodičov maloletého.
Súd určuje výživné otcovi na maloletého Kristiána po 150,.- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky.
Súd určuje výživné matke na maloletého Kristiána po 150,.- Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré výživné bude zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám starej matky.
Týmto rozsudkom súd mení rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici, sp. zn. 6P/46/2013-24, zo dňa 5. augusta 2013, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.12.2013.
Súd návrh otca z a m i e t a.
odôvodnenie:
Stará matka podala / 19.9.2014/ návrh, ktorým sa domáhala zrušenia striedavej starostlivosti nad maloletým s tým, že žiadala, aby bolo dieťa zverené do jej osobnej starostlivosti a to náhradnej z dôvodu, že matka maloletého dieťaťa sa dlhodobo zdržuje v Anglicku a dieťa si vyžaduje trvalú starostlivosť u starých rodičov.
V priebehu konania podal otec návrh / 7.10.2014 / o zrušenie rozhodnutia, ktorým bol maloletý zverený do striedavej starostlivosti s tým, že o dieťa sa chce starať on.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom starej matky, otca, výsluchom matky maloletého, výsluchom samotného maloletého , oboznámením sa znaleckým posudkom z odboru klinickej psychológie, pripojeným spisom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 6P/46/2013 a zistil nasledovné :
Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. 6P/46/2013-24 bol na základe dohody rodičov maloletý Kristián zverený do striedavej starostlivosti rodičov tak, že dieťa bolo v striedavej starostlivosti v tz. týždennom intervale. Výživné počas striedavej starostlivosti určené nebolo.
V súčasnej dobe stará matka uviedla, že je to práve maloletý vnuk, ktorý požiadal, aby mohol bývať u nich. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nemá rád manželku otca, nerozumie si s ňou a chce ostať u starých rodičov. Taktiež uviedla, že ani matka dieťaťa pravidelne nezabezpečuje starostlivosť o dieťa, nakoľko táto dlhodobo žije a pracuje v zahraničí.
Otec dieťaťa s návrhom starej matky nesúhlasil, naopak on žiadal, aby bolo dieťa zverené do jeho osobnej starostlivosti.
Matka dieťaťa súhlasila s tým, aby bolo dieťa zverené do starostlivosti starej matky, nakoľko samé dieťa to chce a ona sa o dieťa v súčasnej dobe nemôže pravidelne starať, nakoľko žije a pracuje v zahraničí.
Opatrovník doporučil návrhu vyhovieť.
Stará matka prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že je to práve dieťa, ktoré chce bývať u nej, u starých rodičov s tým, že si rozumie s nimi a nechce ísť bývať k otcovi z dôvodu, že si nerozumie s jeho manželkou. Ďalej stará matka uviedla, že je to práve chlapec, ktorý chce, aby zostal u nich a preto je potrebné, aby sa súd oboznámil so stanoviskom maloletého, tento je v takom veku, že on už vie posúdiť, kde chce žiť.
Otec uviedol, že má vytvorené všetky podmienky k tomu, aby sa o dieťa staral, potvrdil však zároveň, že jeho manželka sa s jeho synom nebaví z dôvodu, že v minulosti boli určité problémy v tom, čo kto mal na koho povedať. Poukázal na to, že chlapec bol uňho päť rokov, päť rokov sa oňho riadne staral bez problémov. Nikto mu nezakazoval chodiť k starým rodičom a podobne. V podstate takáto situácia bola na základe dohody. Potvrdil, že vie o tom, že keď bol vypočúvaný maloletý pracovníkom úradu práce sociálnych vecí a rodiny, týmto uviedol, že chce byť viacej u babky a chce, aby bola zrušená striedavá starostlivosť. Uviedol však, že podľa jeho názoru všetko toto má dieťa nahovorené zo strany starej matky a rozpráva tak, ako to chcela stará matka.
Na základe týchto skutočností potom sa súd skutočne stotožnil s názorom starej matky v tom, že treba vypočuť maloletého, aby sa súd oboznámil aj s jeho stanoviskom. Tento bude mať 15 rokov, takže jednoznačne už vie posúdiť dosah svojho rozhodnutia a svojej výpovede. V čase výsluchu bol žiakom 8. ročníka, mal 13 rokov. Uviedol, že všetkému rozumie. Jednoznačne odmietol ísť bývať k otcovi, uviedol, že chce bývať u starých rodičov, zvykol si u nich a je mu tam dobre. Prečo nechce chodiť k otcovi zdôvodnil tým, že si nerozumie s jeho manželkou Katarínou. Je to aj z toho dôvodu, že je to práve ona, ktorá mu zakazuje si brať rôzne veci od starých rodičov a podobne. Keď prinesie domov nejaké veci od starých rodičov, resp. k otcovi od starých rodičov, ona ich vyhodí. U otca sa nudí, nikto si ho nevšíma a cíti sa tam odstrčený. Naopak u starej matky mu je veľmi dobre, s dedom, ktorý je tiež dôchodca, sa venujú rôznym prácam, všetko spoločne robia a veľmi si dobre rozumejú. Spolu sa aj s dedkom učí. To, že chodí do M. do školy mu vôbec nevadí, je tam priamy spoj autobusom, za 15 minút je v škole. Chodia s ním aj iné deti z Jasenice. Ďalej uviedol, že otca má rád, ale chce bývať u starých rodičov a je to ochotný otcovi povedať aj do očí. V Jasenici má svoju izbu, bude tam mať televízor a cíti sa u starých rodičov veľmi dobre . Ďalej uviedol, že u starých rodičov je nepretržite tri mesiace, pričom za celý čas otec za ním neprišiel, ani sa mu neozval, dokonca mu ani telefonicky neozval.
K tomuto doplnil kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, že vyzýval otca, aby išiel za dieťaťom na návštevu, aby ho pozrel, na čo otec uviedol, že nemá čas, lebo má robotu.
Na základe týchto skutočností a teda aj z dôvodu tvrdenia otca, že chlapec v podstate len memoruje to, čo mu bolo nariadené zo strany starej matky, súd nariadil vykonanie znaleckého posudku, znalcom PhDr. Andrejom Benkovičom, z odvetvia klinickej psychológie detí. Na základe tohto znaleckého posudku mal potom súd za preukázané, že v súčasnej dobe maloletý pociťuje zo strany otca výrazne negatívny postoj voči jeho osobe. Na základe týchto skutočností nie je striedavá starostlivosť v aktuálnej dobe vhodná a je to sám maloletý, ktorý takúto striedavú starostlivosť odmieta. Znalec taktiež konštatoval, že v súčasnej dobe matka maloletého uprednostňuje vo svojom živote vlastnú sebarealizáciu, pričom vzťah s maloletým I. je skôr o budúcich očakávaniach a plánoch, ktoré sa u matky a aj maloletého rozvíjajú skôr v ich predstavách, než v reálnych kontúrach. Čo sa týka vzťahu otec- maloletý, vo vzťahu otca maloletého došlo ku kríze, resp. oslabeniu vzťahovej väzby maloletého k otcovi, ktorú však otec maloletého nedostatočne identifikoval. Nešlo o nejaké otvorené neprimerané správanie sa zo strany
otca alebo o členov otcovej rodiny voči maloletému. Skôr išlo o nepohodu maloletého, ktorú prežíval v novej rodine otca a ktorú nedokázali spoločne s otcom vyriešiť, resp. o nej otvorene rozprávať. Maloletý reagoval na to tým, že sa začal uzatvárať do seba, nekomunikoval. Podľa názoru znalca maloletý strádal dostatok pozornosti zo strany otca, pričom vzťah s manželkou otca nemal takú kvalitu, ktorá by dokázala nahradiť, resp. kompenzovať maloletým pociťovanú obrazne povedanú neprítomnosť otca. Na základe všetkých zistených skutočností potom znalec doporučil zveriť maloletého Kristiána do starostlivosti starej matky X.. I.n starú matku zaraduje medzi osoby jemu vzťahovo významné a ku ktorej má maloletý vybudovanú citovú väzbu.
V priebehu konania stará matka uviedla, že žiada v prípade zverenia maloletého do osobnej starostlivosti, aby bolo zo strany otca určené výživné 150,- Eur a taktiež zo strany matky 150,-Eur, pričom matka v súčasnej dobe prispieva výživným starej matke 200 až 400,- Eur mesačne, podľa potrieb.
Otec v priebehu konania uviedol, že v súčasnej dobe je situácia taká, že stará matka spolu s maloletým I. v podstate nemôže bývať v rodinnom dome v obci W., nakoľko tento rodinný dom vlastní ich ďalšia dcéra, ktorá uviedla, že si nepraje, aby v tomto rodinnom dome býval aj I..
Stará matka uviedla, že je pravdou, že má určité problémy s dcérou, teda nie matkou maloletého, ktorej uvedený dom v minulosti darovali, skutočne táto v súčasnej dobe si neželá, aby Kristián býval v tomto dome bez bližšieho vysvetlenia. Podnikajú už kroky, aby sa zrušila darovacia zmluva voči dcére, avšak nakoľko vzťahy sú naozaj zlé, ona si prenajala byt v Považskej Bystrici, pričom predložila o tomto aj zmluvu o nájme uvedeného bytu. K tomuto opatrovník uviedol, že o tejto situácii vedel, z tohto dôvodu vykonali šetrenie aj v tomto byte, kde jednoznačne sú splnené všetky podmienky k tomu, aby tam mohla v tomto byte stará matka s dieťaťom byť. Dieťa tam má všetko.
Otec k požiadavke starej matky platiť výživné 150,- Eur uviedol, že s týmto súhlasí, resp. súhlasí s tým, aby bolo výživné určené na 150,- Eur, avšak on zásadne nesúhlasí s tým, aby bolo dieťa starej matke zverené. Pracuje vo firme KIA Motors, pričom podľa potvrdenia zamestnávateľa otec dosahuje príjem vo výške 1034,- Eur netto. Okrem maloletého I. má otec vyživovaciu povinnosť k štvorročnému dieťaťu z terajšieho manželstva. Jeho manželka pracuje s príjmom 330,-Eur. Mesačné náklady má na elektriku 47,- Eur, hypotéku 143,- Eur, ktorú si zobral na rekonštrukciu domu, má 15-ročné auto. Okrem toho platia 30,- Eur škôlku, stavebný úver 35,- Eur, poistku 35,-Eur. Ročne dáva za uhlie 600,- Eur. Majetok väčšej hodnoty okrem domu nemá.
Čo sa týka matky, táto pracuje v zahraničí, jednoznačne má súd za preukázané, že táto má také finančné prostriedky, aby 150,- Eur platiť mohla, s čím aj súhlasila prostredníctvom právnej zástupkyne. Stará matka je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 314,- Eur.
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveri, sa môže stať len fyzická osoba, s trvalým pobytom na území SR, ktorá má schopnosti na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne a spôsobom svojho života, života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v
podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1/ nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom, alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 62 ods. 1 Zákon o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 75 ods. 1,veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z vykonaného dokazovania mal potom súd za preukázané, že maloletý Kristián bol zverený do striedavej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici, ktorý nadobudol právoplatnosť v roku 2013 v decembri. Striedavá starostlivosť sa mala vykonávať v týždenných intervaloch. Už pri nariadení striedavej starostlivosti išlo v podstate o dohodu rodičov, ktorú súd schválil, avšak skutočne podľa názoru súdu táto striedavá starostlivosť vôbec nefungovala, resp. striedavá starostlivosť nebola realizovaná zo strany matky tak, že matka by sa obtýždeň starala výlučne o dieťa. Túto funkciu zastupovala v podstate stará matka matky, takže dieťa namiesto k svojej matke chodievalo k starej matke. Aj týmto spôsobom sa teda nejaké väzby medzi maloletým Kristiánom a jeho matkou narušili. Striedavá starostlivosť podľa tvrdenia otca fungovala v podstate aj pred rozhodnutím súdu o striedavej starostlivosti, nakoľko 5 rokov chlapec býval u otca bez akýchkoľvek problémov. V súčasnej dobe však maloletý prestal akceptovať skutočnosť, že by mal týždeň bývať u starej matky, resp. u svojej matky a týždeň u otca. Otca začal odmietať z dôvodu, že si nerozumie s jeho manželkou. V dôsledku týchto skutočností sám maloletý nabádal svoju starú matku, aby si podala návrh na zverenie do starostlivosti Kristiána, aby teda nemusel I. chodievať a byť u otca. Napriek tomu, že manžel starej matky nie je biologickým starým otcom I., s týmto si veľmi dobre rozumie, volá ho dedo a sám Kristián na pojednávaní uviedol, že mu je veľmi dobre u starých rodičov, teda u babky , má vytvorené všetky podmienky u nich, rozumie si s dedkom a chce ostať u nich. Naopak uviedol, že on nechce bývať u otca, nakoľko si nerozumie s jeho manželkou. Vzhľadom k tomu, že otec namietal tvrdenie maloletého, súd dal vypracovať znalecký posudok. Závery znaleckého posudku, ktoré sú uvedené vyššie , zodpovedajú vyšetreniu dieťaťa. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že dieťa v súčasnej dobe dosahuje vek 14 rokov. V zmysle európskej judikatúry súd pred rozhodnutím o právach dieťaťa sa má oboznámiť s názorom dieťaťa. Jednoznačne celkový postoj maloletého je taký, že nechce ísť bývať k otcovi, chce bývať so starou matkou a teda súd tento názor, ktorý bol podopretý a potvrdený znaleckým posudkom, ale aj samotným vyhlásením opatrovníka, ktorý vykonal podrobné šetrenie osvojil a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a teda maloletého zveril do tzv. náhradnej osobnej starostlivosti starej matky, ktorá v podstate starostlivosť o maloletého zabezpečuje už niekoľko rokov namiesto matky maloletého.
Čo sa týka výživného, súd potom upravil výživné zo strany rodičov tak, že zaviazal oboch rodičov k rovnakej sume po 150,- Eur , takže mal. I. bude poberať celkové výživné 300,- Eur, čo vzhľadom na
vek dieťaťa a jeho potreby je postačujúca čiastka. Na základe všetkých týchto skutočností potom súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd neakceptoval návrh otca o zverenie maloletého Kristiána do jeho osobnej starostlivosti a jeho návrh z dôvodov, ktoré sú uvedené v rozsudku, zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v 3 vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba doložiť potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. musí obsahovať označenie rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, v čom vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolávateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.
Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.