Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17CoP-76-2015.pdf
PDF · 84.99 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoP/76/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudkýň Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky: V. U., bytom Y. XXX proti odporcovi: G. U., bytom Y. XXX, zastúpenému G.. U. C., advokátkou so sídlom v E., T.. Y. XX, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom: I., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX, bytom u navrhovateľky, zastúpené kolíznym opatrovníkom K. E., H. J. N. Z. P. D. P. J., na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. mája 2015, č.k. 5P/173/2014-32, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté deti p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloleté deti: I., nar. XX.XX.XXXX a E., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke s tým, že obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok. Odporcovi súd uložil povinnosť prispievať na výživu mal. I. sumou 125,- eur mesačne a na mal. E. sumou 100,- eur mesačne, ktoré výživné má odporca povinnosť platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Súd styk odporcu s mal. I. a mal. E. neupravil a vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. S poukazom na ust. § 22 a § 23 Zákona o rodine konštatoval, že vzájomné vzťahy účastníkov sú v takej miere narušené, že už ani zo strany jedného nie je vôľa o obnovenie manželského spolužitia. Súd po zistení príčin, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, po preskúmaní ich postoja k možnosti obnovenia manželského spolužitia a po zohľadnení súhlasnej vôle účastníkov nezotrvávať v manželskom zväzku, ktorý je už len formálny, manželstvo účastníkov konania rozviedol. O úprave práv a povinností k maloletým deťom súd rozhodol v zmysle ust. § 24 ods. 1, 3, 4, 5 , § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 75 ods. 1 a § 25 ods. 2 Zákona o rodine. S poukazom na potreby maloletých detí, ich vek, citovú naviazanosť na matku a skutočnosť, že neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti a výchove maloletých detí brániace zverenie na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, rozhodol o zverení maloletých detí do jej starostlivosti. Súd ďalej uviedol, že napriek skutočnosti, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, vedia sa na stretávaní odporcu s maloletými deťmi dohodnúť a v súčasnosti nie je problém pri stretávaní sa odporcu s maloletými deťmi, preto súd využil zákonnú možnosť v zmysle § 25 ods. 2 Zákona o rodine a styk otca s maloletými deťmi neupravil. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté deti súd uviedol, že odporca dosahoval príjem 1.213,51 eur za obdobie 04/2014 do 03/2015 vrátane jubilejnej odmeny v sume 882,- eur vyplatenej v mzde za 06/2014 a príjem navrhovateľky za obdobie od 05/2014 do 04/2015 bol vo výške 674,40 eur mesačne. Súd určil odporcovi vyživovaciu
povinnosť na mal. I. v sume 125,- eur mesačne, keď vzal v úvahu zvýšené náklady spojené s prípravou na jej budúce povolanie a na mal. E. sumou 100,- eur mesačne. Súd mal za to, že určená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam oboch rodičov podieľať sa na výchove a výžive maloletých detí. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 144 veta prvá O.s.p., podľa ktorej účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie či tu manželstvo je alebo nie je.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o určení vyživovacej povinnosti na maloleté deti podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť výživné na mal. I. v sume 110,- eur mesačne a na mal. E. v sume 80,- eur mesačne. Poukázal na to, že v rozsudku chýbajú konkrétne racionálne a logické úvahy súdu s prepojením na vykonané dôkazy a aplikáciu právnej normy na správne zistené skutkové okolnosti. Súd v odôvodnení konštatuje, že pri určení vyživovacej povinnosti voči mal. I. prihliadol na jej zvýšené náklady s prípravou na jej budúce povolanie, ale nie je zrejmé o aké konkrétne ide, keďže v napadnutom rozsudku súd spomína iba náklady, ktoré odprezentovala navrhovateľka. Bežnými nákladmi sú strava v škole vo výške 20,- eur mesačne a cestovné 53,60 eur z dôvodu cestovania maloletej mimo miesta bydliska. Z uvedeného možno usudzovať, že mal. I. okrem zvýšených výdavkov na cestovné nemá žiadne zvýšené výdavky spojené s návštevou školy, so zdravotným stavom, navštevovaním krúžkov, čo z dokazovania ani nevyplynulo. U maloletého E. navrhovateľka neuviedla ani žiadne zvýšené výdavky. Maloletá I. sa pritom svojim vekom, keď v auguste 2015 má XX rokov približuje veku dospelého dieťaťa a mal. E. má XX rokov čo znamená, že osobná starostlivosť navrhovateľky o deti sa dostáva do úzadia, deti sa stavajú samostatnejšími, nie je nutné sa im toľko venovať ako deťom v predškolskom veku alebo na začiatku školského veku. Aj navrhovateľka je preto povinná na starostlivosť maloletých detí, tak ako aj on, prispievať určitým finančným alebo hmotným zabezpečením. Pokiaľ obidvaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť na maloleté deti a súd má prihliadnuť na odôvodnené potreby maloletých detí má za to, že súd nepostupoval správne pri určení výšky výživného, neriadil sa dôsledne dotknutými právnymi normami. Naviac súd nesprávne vychádzal aj z výšky jeho príjmu, keď bral do úvahy čistý mesačný príjem vo výške 1.213,51 eur, pričom v danom príjme bola zahrnutá 10-ročná jubilejná odmena vo výške 882,- eur. Súd vôbec nevzal v úvahu, resp. z odôvodnenia rozsudku nevyplývajú úvahy ako sa s jubilejnou odmenou vysporiadal, že táto odmena bola odmenou za obdobie 10 rokov práce, čo vychádza za 10 rokov priemerne 7,35 eur mesačne. Táto odmena naviac bola vyplatená v mesiaci jún 2014, teda v čase, keď účastníci konania žili v spoločnej domácnosti a táto odmena v čase vydania napadnutého rozsudku už neexistovala. Súd teda túto odmenu nemal zohľadňovať do jeho príjmu.
K podanému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila aj navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Pokiaľ ide o priateľku odporcu uviedla, že táto je v súčasnosti už zamestnaná a jej deti nikdy nežili v spoločnej domácnosti s odporcom, keďže vždy bývali v spoločnej domácnosti so svojim otcom. Poukázala na to, že životné minimum osamoteného rodiča a dvoch nezaopatrených detí je 378,93 eur, jej príjem je 674,40 eur mesačne pred zaplatením odvodov a daní, v čistom je tento príjem mierne nad hranicou životného minima. Aj po započítaní príspevku na výživné na maloleté deti určené súdom je zrejmé, že životná úroveň nielen jej ale hlavne detí sa výrazne zníži oproti stavu pred rozvodom, pretože všetky náklady na domácnosť, čo je minimálne 135,- eur mesačne znáša sama. Scestné považuje tvrdenie odporcu, že jej osobná starostlivosť o deti sa vzhľadom k ich veku dostáva do úzadia. Práve naopak tým, že je na starostlivosť o deti sama, sa na čas po rozvode jej osobná starostlivosť výrazne zvýšila, pretože im musí poskytovať starostlivosť za obidvoch rodičov. Za nesprávne považuje tvrdenie odporcu o výške jeho príjmu, ktorý údajne súd zle vyčíslil, pretože vzal do úvahy aj jubilejnú odmenu. V odôvodnení rozsudku je samotne uvedený príjem odporcu za obdobie 04/2014 - 03/2015 vo výške 1.213,51 eur a osobitne uvedená jubilejná odmena vyplatená za mesiac 06/2014. Je teda zrejmé, že tak ako všeobecne sa používajú pravidlá na zisťovanie priemerného zárobku podľa Zákonníka práce, aj v danom prípade ide o príjem pred zaplatením daní a odvodov a nie o čistý príjem, ktorý odporca uvádza vo svojom odvolaní. Po zaplatení odvodov a daní z takto zisteného priemerného zárobku potom naozaj vyjde čistý príjem ako uvádza odporca. Z tohto dôvodu považuje konštatovanie súdu za správne a tvrdenia odporcu v odvolaní za ničím nepodložené. Dodala, že mal. I. bude pravdepodobne nútená od začiatku školského roka bývať v internáte, čím sa výrazne zvýšia náklady na zabezpečenie prípravy na budúce povolanie, bude preto po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku nútená požiadať o zvýšenie výživného na ňu v samostatnom konaní.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Odvolaním odporcu bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o určení vyživovacej povinnosti na maloleté deti, preto odvolací súd preskúmaval iba túto odvolaním napadnutú časť rozsudku súdu prvého stupňa, pričom v ostatných výrokoch je rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa manželstvo navrhovateľky a odporcu rozviedol, maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, neupravil styk odporcu s maloletými deťmi. V týchto častiach rozsudok odvolaním napadnutý nebol, sporným zostalo určenie výšky výživného pre maloleté deti, pretože odporca sa s jeho výškou určenou okresným súdom v odvolaní nestotožnil.
Pokiaľ ide o výživné na maloleté deti vec je potrebné posúdiť podľa ust. § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov iného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V nesporovom konaní odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje len vtedy, ak má za to, že okresný súd na základe zistených dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. § 213 ods. 3 O.s.p.), prípadne môže doplniť dokazovanie za podmienky, že ho okresný súd nevykonal. V danej veci odvolací súd zistil, že okresný súd riadne a dostatočne preveril skutkový stav veci, preto nebol dôvod na opakovanie už vykonaného dokazovania, ani na jeho doplnenie podľa ust. § 213 ods. 4, 5 O.s.p..
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj s podrobným rozborom všetkých rozhodujúcich skutočností, ktoré boli v odvolaní vznesené, odvolací súd riadiac sa zásadami obsiahnutými v ust. § 62 Zákona o rodine sa v plnej miere stotožnil s výškou výživného určenou okresným súdom. V prejednávanej veci bolo preukázané, že maloleté deti pochádzajú z manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom prvostupňového súdu. Obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky z dôvodu, že táto sa o ne doposiaľ starala a k jej starostlivosti o maloleté deti neboli vznesené žiadne výhrady. Pokiaľ ide o príjem rodičov maloletých detí, u navrhovateľky súd vychádzal z príjmu 674,40 eur mesačne, z ktorého príjmu hradí všetky náklady súvisiace s bývaním v rodinnom dome, pričom obaja účastníci v polovici splácajú hypotekárny úver za túto nehnuteľnosť. Pokiaľ ide o príjem odporcu, súd tento uvádza v sume 1.213,51 eur mesačne a konštatuje, že v mesiaci jún 2014 bola odporcovi vyplatená jubilejná odmena vo výške 882,- eur. Súd prvého stupňa v danej veci správne zohľadnil do príjmu odporcu aj odmenu, ktorú dostal odporca za odpracované roky u zamestnávateľa, keďže nepochybne ide o sumu, ktorou bola zvýšená jeho životná úroveň. Je však potrebné uviesť, že súd prvého stupňa nesprávne uvádza ako príjem odporcu hrubý príjem mesačne v sume 1.213,51 eur, pričom bolo potrebné vziať v úvahu čistý príjem odporcu za uvedené obdobie, ktorý mesačne predstavuje priemerne sumu 922,25 eur.
Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že mal. I. navštevuje strednú školu mimo svojho bydliska, keď z Y. dochádza do P. D. P. J., odtiaľto do J., pričom náklady súvisiace s cestovným predstavujú viac ako 53 eur mesačne. Stravuje sa v školskej jedálni čo predstavuje mesačný poplatok cca 20,- eur a má náklady v súvislosti s ošatením, obuvou, hygienou porovnateľné s nákladmi dospelého človeka, keďže má XX,X roka. Mal. E. má XX,X roka, navštevuje základnú školu v mieste bydliska, taktiež sa stravuje v školskej jedálni, čo predstavuje mesačne poplatok asi 20,- eur. Rovnako ako jeho H. má náklady súvisiace s ošatením, obuvou, hygienickými potrebami, ale taktiež ako H. so zakupovaním učebných pomôcok.
Súdom určené výživné postačuje len na pokrytie najzákladnejších potrieb detí vo veku dospievania, takže sa nevyhnutne predpokladá aj finančné prispievanie zo strany matky, ktorá zabezpečuje v plnom rozsahu náklady na ich bývanie.
Berúc v úvahu uvedené skutočnosti, akceptujúc potreby maloletých detí, mal odvolací súd za to, že napriek nesprávne uvedenému mesačnému zárobku odporcu je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť na výživu mal. I. sumu 125,- eur mesačne a na mal. E. sumu 100,- eur mesačne a to od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva účastníkov konania. Odporcovi po zaplatení uvedeného výživného zostane dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie jeho vlastnej výživy a odôvodnených potrieb, keď na náklady súvisiace s jeho bývaním je povinná prispievať aj jeho priateľka, ktorá žije s ním v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka je pritom na poplatky súvisiace s bývaním sama, keďže žije v rodinnom dome iba s maloletými deťmi.
S poukazom na tieto skutočnosti krajský súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení vyživovacej povinnosti odporcu na maloleté deti ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže vo veci určenia výživného ide o konanie, ktoré za splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .