Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/516/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Zuzany Matyiovej vo veci žalobcu: M. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., I. XXX/XX, zast. JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom so sídlom Košice, Ondavská 17, proti žalovaným: 1./ U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., I. XXX/XX, X./ J. R., rod.N., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., N. XX, zast. advokátom JUDr. Ľubošom Petrovským so sídlom Košice, Štúrova 20, v konaní o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 12. júna 2013 č. k. -102

rozhodol:

P o t v r d z u je rozsudok v jeho napadnutom výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 2. rade trovy odvolacieho konania v sume 67,88 Eur na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ľuboša Petrovského do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Predmetom konania je návrh žalobcu na určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalovanými dňa 4.7.2009, predmetom ktorej bolo darovanie polovice nehnuteľnosti zapísanej na LV č.77, Správy katastra Košice, okres Košice - okolie, Obec Čaňa, kat. úz. Čaňa - budovy pre obchod a služby, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parc. č.XXX/XX, je neplatná.

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „súd“) návrh zamietol. O trovách konania rozhodol súd tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanej v 2. rade trovy konania vo výške 266,84 Eur na účet právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa v 1.rade nadobudla predmetnú nehnuteľnosť počas manželstva, a teda predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Keďže nedal súhlas na uzatvorenie darovacej zmluvy, je táto zmluva neplatná, keďže nejde o bežnú vec týkajúcu sa spoločných veci, ktorú by mohol vybavovať každý z manželov.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že 4. júla 2009 bola uzavretá zmluva o prevode nehnuteľnosti zapísanej na LV č.77 Správy katastra Košice, okres Košice - okolie, Obec Čaňa, kat. úz. Čaňa - budova pre obchod a služby, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXX/XX, a to medzi žalovanými v 1. a 2. rade. Žalobca tvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil zo spoločných peňazí so svojou manželkou - žalovanou v 1. rade po roku 2000 od Obce Čaňa. Niekedy v rokoch 2006 až 2008 na pozemku spolu s manželkou začali postavili tzv. obchodné centrum, kde bola kaviareň, predajňa a

na poschodí kancelárske priestory. Do výstavby investovali spoločné peniaze. Neskôr sa dozvedel, že nehnuteľnosť žalovaná v 1. rade previedla darovacou zmluvou na svoju sestru - žalovanú v 2. rade v podiele 1, čo odôvodnila tým, že otec a jej sestra na ňu tlačili. Skutočnosť, že nehnuteľnosť bola zapísaná iba na jeho manželku mu nevadilo, pretože s ňou nemá žiadny problém. Teraz však chce, aby táto nehnuteľnosť bola zapísaná aj naňho, a to z toho dôvodu, aby sa nestalo opäť niečo podobné, že manželka to prevedie na niekoho iného. Žalovaná v 1. rade uviedla, že pozemok, ktorý stojí pod stavbou, zakúpila spoločne so svojou sestrou, teda žalovanou v 2. rade, avšak stavbu, ktorá je na pozemku, vystavala so svojím manželom, a to aj napriek tomu, že na LV bola zapísaná ako výlučná vlastníčka tejto stavby. Podľa nej predmetná stavba patrí do BSM, pretože so žalobcom BSM nikdy nemali zrušené a stavali to spoločne. Ďalej uviedla, že pod tlakom svojho otca polovicu predmetnej nehnuteľnosti previedla darovacou zmluvou na svoju sestru - žalovanú v 2. rade. O tejto skutočnosti neinformovala svojho manžela, až následne, keď sa do tejto budovy jej sestra bez vedomia žalobcu a žalovanej v 1. rade nasťahovala, jej manžel zistil, že na túto budovu nemá žiadne právo, keďže ju vlastní iba žalovaná v 1.rade a v 2.rade. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že stavba bola vystavaná spoločne so žalovanou v 1. rade a žalobcom. Pri tejto výstavbe pomáhal aj ich otec. Do predmetnej nehnuteľnosti investovala svoje peniaze, a preto aj požiadala sestru - žalovanú v 1. rade, aby polovicu podielu previedla na ňu. Žalobca aj žalovaná v 1. rade s týmto súhlasili a nemali s tým žiadny problém. V septembri v roku 2011 sa zhoršili rodinné vzťahy a odišla aj z firmy, a ani žalobca ani žalovaná v 1. rade nežiadali od nej vrátiť polovicu darovanej nehnuteľnosti. Rozhodne nesúhlasila s určením neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že pracovala 18 rokov a podľa jej uvedenia si to zaslúži.

Žalobca poprel, že by podpísal súhlas s prevodom podielu na nehnuteľnosti dňa 4.7.2009, ktorý sa nachádza v spise na č.l. 13. Z toho dôvodu súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo, pričom znalec v posudku uviedol, že v štvorstupňovej škále hodnotenia (1. jednoznačnosť, 2. vysoká pravdepodobnosť, 3. pravdepodobnosť, 4. nemožnosť vylúčenia z identifikácie) vyslovuje stupeň 1. jednoznačnosť, teda pisateľom sporného podpisu je RL.ý. Žalobca zotrval na svojom tvrdení a uviedol, že znalec nemohol jednoznačne z kópie listiny určiť, že ide o podpis žalobcu. Znalec vychádzal z originálu potvrdenia.

Ďalej súd dôvodí, že sa v prvom rade zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle ust. , pričom súd je toho názoru, že ak otázka určenia neplatnosti darovacej zmluvy má povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii práva alebo právneho vzťahu, nie je podľa ustálenej judikatúry súdov daný naliehavý právny záujem na určenie takejto predbežnej otázky. Poukázal aj na ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplne vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. ).

Žalobca tvrdil, že predmetná nehnuteľnosť patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade tejto určovacej žaloby nejde o poskytnutie preventívnej ochrany, požadovaným určením sa právne postavenie žalobcu nezmení, podaný návrh nie je prevenciou budúcich sporov. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, a to je primárny dôvod na zamietnutie návrhu bez toho, aby sa súd ďalej zaoberal meritom veci. Určovacou žalobou, akú žalobca podal v tejto veci, nebude vytvorený pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a nepredíde sa prípadným ďalším žalobám. Takto podaná určovacia žaloba nerieši obsah a dosah sporného právneho vzťahu a neodstráni stav právnej neistoty medzi účastníkmi konania. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol a ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalobca (kontrolný znalecký posudok) už vzhľadom na vyššie uvedené nevykonal.

O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade rozhodol súd podľa ust. a úspešnej žalovanej v 2. rade priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. za úkony (prevzatie a príprava á 58,69 Eur, vyjadrenie vo veci á 58,69 Eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 27.6.2012 á 58,69 Eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 12.6.2013 á 60,07 Eur, 3 x režijný paušál á 7,63 Eur, t.j. 22,89 Eur a 1 x režijný paušál á 7,81 Eur, t. j. spolu 266,84 Eur. Súd nepriznal odmenu za právne úkony, a to porada s klientom dňa 26.6.2012 a dňa 11.6.2013 vzhľadom na skutočnosť, že právny zástupca žalovanej v 2. rade v zákonom stanovenej lehote spolu s vyúčtovaním trov nepredložil súdu žiadny záznam o vykonanej porade s klientom, preto

súd považoval tieto úkony za nehospodárne a neúčelné. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade súd vyslovil, že účastníkom náhradu trov konania nepriznáva, keďže žalovaná v 1. rade nežiadala od žalobcu trovy konania, keďže jej žiadne nevznikli ( ).

Rozsudok - jeho výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade - napadol včas podaným odvolaním žalobca z dôvodov podľa ustanovenia stanovenia s poukazom na ustanovenie , pretože účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa názoru žalobcu, záver súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení, predstavuje nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Žalobca poukazuje na prekvapivosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorá je dôsledkom nesprávneho procesného postupu súdu prvého stupňa, ktorý v konaní nepostupoval v zmysle ustanovenia , čo v konaní vyvolalo tzv. inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal aj na záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý k aplikácii ustanovenia O.s.p vyslovil v uznesení zo 17. februára 2011, sp.zn. : „Citovaný ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd, prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní. V nedodržaní postupu podľa treba vidieť procesnú nesprávnosť, ktorá viedla k zmareniu účelu sledovaného týmto zákonným ustanovením a neprispela k predvídateľnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa.“ Uvedený názor Najvyššieho súdu je zrkadlením požiadavky na výkon spravodlivosti súdmi, ktorej základom je to, aby rozhodnutia súdov neboli prekvapivé. Zavedenie ustanovenia do „posilňuje právo na spravodlivý proces tým, že účastníkovi umožňuje až do vydania samotného rozhodnutia adekvátne argumentovať a predvídať možné rozhodnutie súdu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp.zn. ). Porušením tohto ustanovenia súdom prvého stupňa bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom.

Dosiahnutie cieľa zabezpečiť predvídateľnosť rozhodnutia súdu je realizované skrz zakotvenie povinnosti súdu podrobnejšie a jednoznačnejšie informovať účastníkov konania o výsledkoch prípravy pojednávania. Konajúci súd je zo zákona povinný výslovne vymedziť, ktoré zásadné skutkové tvrdenia strán je možné považovať za zhodné a zároveň, ktoré z tvrdených skutočností za rozporné, čo následne vyvolá požiadavku ďalšieho dokazovania. Súd je povinný taktiež uviesť, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré nie. Tu je osobitne žiadúce, aby súd konkrétne vyslovil, prečo niektoré dôkazy nevykoná. Zmyslom a cieľom tejto činnosti súdu je, aby účastníkovi bolo zrejmé už v priebehu konania, že neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam a tak mu umožniť viesť svoju argumentáciu cielene vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré súd považuje za sporné a k týmto skutočnostiam predkladať a navrhovať dôkazy. Postup súdu v súlade s ustanovením má zabrániť vedeniu konania cestou nehospodárneho dokazovania a zdĺhavého argumentovania vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré nie sú sporné, aby napokon na konci niekoľkoročného súdneho konania súd „šokoval“ účastníkov konania prekvapivým rozhodnutím a prakticky im tak zabránil v účinnom uplatnení alebo bránení ich práv v konaní pred súdom.

Podľa názoru žalobcu sú oba dôvody (t. j., že určenie neplatnosti darovacej zmluvy malo len povahu predbežnej otázky a že rozhodnutím súdu sa na právnom postavení žalobcu nič nezmení), na ktorých súd prvého stupňa svoje rozhodnutie postavil, nesprávne. Súd predovšetkým nemôže vyhodnotiť meritum sporu ako predbežnú otázku. Navrhovateľ jediným procesne správnym a prípustným spôsobom, v súlade s ustanovením , navrhoval určiť darovaciu zmluvu za neplatnú. Určenie neplatnosti zmluvy bolo predmetom sporu, a nemôže tak predstavovať predbežnú otázku. O predbežnú otázku by sa jednalo v prípade, ak by si žalobca uplatňoval už akékoľvek nároky vzniknuté z dôvodu neplatnosti zmluvy. Vtedy by bolo posúdenie platnosti zmluvy predbežnou otázkou k tomu, či uplatnené nároky vôbec vznikli. Pokiaľ však je predmetom sporu určenie neplatnosti zmluvy, pričom uplatnenie takéhoto nároku žalobou je plne v súlade so zákonom, nemôže byť toto určenie predbežnou otázkou, nakoľko by vyvstala logická otázka čo je potom predmetom sporu, resp. o čom má súd rozhodnúť po vyriešení takejto predbežnej otázky. Rovnako je podľa názoru žalobcu nesprávny názor súdu prvého stupňa o tom, že rozhodnutím vo veci sa právne postavenie žalobcu nijako nezmení, keďže v katastri nehnuteľností nebol zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej

zmluvy, ktorú žalobca navrhoval určiť za neplatnú. Zápis v katastri nehnuteľností má len evidenčný charakter a nie je právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva. Právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva môže byť len právna skutočnosť, s ktorou zákon spája účinky vzniku vlastníckeho práva. V tomto prípade bol právnym dôvodom vzniku vlastníckeho práva žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti právny úkon v spojení s ustanovením , keďže nehnuteľnosť nadobudla manželka žalobcu na základe zmluvy za trvania manželstva. V zmysle ustanovenia táto nehnuteľnosť jednoznačne patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalobca sa nad akékoľvek povinnosti stal jej bezpodielovým spoluvlastníkom, a to bez ohľadu na to, či bol v katastri nehnuteľností uvedený alebo nie. Keďže je nepochybné, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola darovacou zmluvou prevedená bez jeho súhlasu na tretiu osobuje, je rovnako nepochybné, že na navrhovanom určení neplatnosti tejto darovacej zmluvy má naliehavý právny záujem, pretože v prípade úspechu v spore sa jeho právne postavenie zásadne zmení, a to z nevlastníka na vlastníka, pričom zápis v katastri nehnuteľností nemá na túto skutočnosť žiaden vplyv. Naliehavosť právneho záujmu je v tomto prípade zvýraznená o to viac, že sa jedná o prípad relatívnej neplatnosti zmluvy v zmysle , kedy je nárok potrebné uplatniť v lehote troch rokov, inak žalobca prakticky stratí reálnu možnosť (za predpokladu vznesenia námietky premlčania druhou stranou) znovu nadobudnúť vlastnícke právo k veci, vo vzťahu ku ktorej bol v rozpore so zákonom zbavený vlastníckeho práva. Z vyššie uvedeného je evidentné, že už zo samotného charakteru tohto sporu naliehavý právny záujem žalobcu na navrhovanom určení jasne a doslovne vyplýva a je bez ďalšieho daný od samého začiatku. Pokiaľ by sa vychádzalo z právneho posúdenia súdu prvého stupňa o tom, že sa na právnom postavení žalobcu rozhodnutím súdu nič nezmení, mohlo by sa skrz tejto argumentácie dospieť aj k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby, pretože, keďže nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, tak nebol ani vlastníkom a ako taký nemôže takúto žalobu vôbec podať. Takýto záver je však rovnako nesprávny a neprijateľný. Rovnako je nesprávny aj názor súdu prvého stupňa o tom, že rozhodnutím v tejto veci sa nepredíde ďalším prípadným sporom. Súd prvého stupňa navyše tento názor bližšie neozrejmil a nevedno aké prípadné budúce spory a medzi kým mal na mysli. V prípade úspechu žalobcu v spore by sa žalobca stal opäť bezpodielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti a neexistoval by dôvod na podanie nejakej ďalšej žaloby a ani účastník, ktorého by bolo možné žalovať. Pokiaľ mal súd na mysli zápis v katastri nehnuteľností, tento je možné dať do súladu so skutočným stavom jednoduchým záznamom bez potreby akéhokoľvek ďalšieho právneho, či procesného úkonu, keďže vlastnícke právo k nehnuteľnosti žalobca nadobudol zo zákona. Preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá a vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu žalobcu podala písomné vyjadrenie žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že námietka žalobcu o prekvapivosti súdneho rozhodnutia a s tým spojeným nesprávnym procesným postupom súdu, je nedôvodná, pretože súd dôsledne postupoval podľa tohto ustanovenia. Žalobca správne uvádza, že ustanovenie upravuje postup súdu týkajúci sa skutkových tvrdení účastníkov a dokazovania. Posúdenie otázky existencie, či neexistencie naliehavého právneho záujmu podľa ust. však nespadá pod uvedené ustanovenie. Súd skúma existenciu naliehavého právneho záujmu z úradnej povinnosti, pretože jeho existencia je predpokladom uplatnenia určovacieho návrhu. Netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil. Ak súd zamieta návrh na určenie podľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. (rozsudok NS SR sp. zn. ).

Rovnako námietka žalobcu o nesprávnom názore súdu, že naliehavý právny záujem nie je daný, pretože sa právne postavenie navrhovateľa nezmení, je podľa názoru žalovanej v 2. rade nedôvodná. Posúdenie veci súdom zodpovedá konštantnej judikatúre súdov. Vyriešenie otázky platnosti, či neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy má len povahu predbežnej otázky k posúdeniu, či tu právny vzťah je alebo nie je.

Pokiaľ žalobca v odvolaní kladie otázku, čo je potom predmetom sporu?, resp. o čom má súd rozhodnúť po vyriešení takejto predbežnej otázky, tak nie je úlohou súdu, a už vôbec nie protistrany, poučovať žalobcu o hmotnoprávnej úprave, a tom, k posúdeniu existencie akého právneho vzťahu je platnosť darovacej zmluvy predbežnou otázkou. Žalobca bol navyše zastúpený advokátom. Z vyššie uvedených dôvodov považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a navrhuje, aby ho odvolací súd

potvrdil. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania vo výške 67,88 Eur za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál).

Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ al napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 21. októbra 2015 o 9,°° hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 215, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach ( v spojení s ).

Odvolací dôvod podľa spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Pokiaľ ide o odvolanie vo veci samej, ako aj súvisiaci výrok o trovách konania, odvolací súd dospel k záveru, že uvedený rozsudok je vecne správny, a preto ho odvolací súd potvrdil podľa Dôvody napadnutého rozsudku sú podrobné, presvedčivé, zodpovedajú zákonu, preto sa odvolací súd s týmito v celom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Podľa ustanovenia , po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.

Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu i žalovanej v 2. rade, že ustanovenie upravuje postup súdu týkajúci sa skutkových tvrdení účastníkov a dokazovania. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu, a tým aj posilnenia práva na spravodlivé súdne konanie, zákon upravuje postup sudcu vo vzťahu k nesporným skutočnostiam a vo vzťahu k sporným skutočnostiam.

Žalobca preto v odvolaní správne uvádza, že postup súdu v súlade s ustanovením má zabrániť vedeniu konania cestou nehospodárneho dokazovania (vrátane znaleckého dokazovania, ako je tomu v posudzovanom spore), a na konci niekoľkoročného súdneho konania súd nemá spor ukončiť prekvapivým rozhodnutím. Preto sa odvolací súd stotožňuje s názorom žalobcu, že v tomto smere súd prvého stupňa pochybil. Na druhej strane, táto chyba v procesnom postupe nemala v konečnom dôsledku dopad na vecnú správnosť jeho rozhodnutia. V zmysle zákona i ustálenej judikatúry je totiž v sporoch o určenie neplatnosti právneho úkonu v súlade s ust. povinnosťou súdu skúmať z úradnej povinnosti v prvom rade existenciu, či neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Ako správne uvádza žalovaná v 2. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ak súd zamieta návrh na určenie podľa pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, je vylúčené, aby súčasne takýto návrh preskúmal po vecnej stránke. (rozsudok NS SR sp. zn. )

Ako bolo uvedené vyššie, otázku existencie naliehavého právneho záujmu skúma súd z úradnej povinnosti, pretože jeho existencia je predpokladom uplatnenia určovacieho návrhu. Netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil.

Námietka žalobcu o nesprávnom rozhodnutí súdu v otázke existencie naliehavého právneho záujmu podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí.

Žalobca v odvolaní argumentuje, že predmetom sporu je podľa žaloby určenie neplatnosti zmluvy, a nemôže preto predstavovať predbežnú otázku. Zároveň nesprávne kladie otázku, čo je potom

predmetom sporu, ak podľa záverov súdu prvého stupňa určenie neplatnosti zmluvy treba riešiť ako otázku predbežnú. Správne položená otázka by sa týkala toho, čo má byť predmetom konania (podľa hmotného práva), aby bola určovacia žaloba úspešná a nedošlo k jej zamietnutiu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Správne však podotýka žalovaná v 2. rade vo svojom písomnom vyjadrení, že hľadať odpoveď na túto otázku nie je úlohou súdu, a už vôbec nie protistrany v konaní. Vyriešenie otázky platnosti, či neplatnosti napadnutej darovacej zmluvy má naozaj povahu predbežnej otázky k posúdeniu, či tu právny vzťah je alebo nie je - v danom prípade, či žalobca je alebo nie je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, keďže zápis v príslušnom katastri nehnuteľností tomuto jeho tvrdeniu nezodpovedá. Žalobca sa však v tejto veci nedomáha určenia, že sporná nehnuteľnosť patrí aj do jeho bezpodielového spoluvlastníctva so žalovanou v 1. rade. Preto v prípade vyhovenia žalobe, v podobe, v akej bola podaná, by sa pre žalobcu naozaj situácia nezmenila, nakoľko zápis v katastri by zodpovedal znovu stavu pred uzavretím darovacej zmluvy medzi žalovanými v 1. a 2. rade, t. j. žalobca by znovu nebol vedený ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľnosti, a k by chcel dosiahnuť zmenu tohto stavu, bol by nútený podať ďalšiu žalobu. Totiž, ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom; to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka ( ).

Od nadobudnutia vlastníckeho práva sa následne odvíja zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. v ustanovení upravuje spôsoby zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra - vklad, záznam a poznámka. Jednotlivé spôsoby zápisu majú právotvorné (vklad), evidenčné (záznam, poznámka) alebo predbežné účinky: vklad je úkonom správy katastra, ktorým vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam - vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností má preto konštitutívny charakter, záznam je úkon správy katastra plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam ( , ďalej aj „KZ“) - záznam má preto deklaratórny charakter, ktorým sa len deklaruje existencia určitej skutočnosti, ktorá vznikla bez ohľadu na moment vykonania záznamu, poznámka je úkon správy katastra, ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľností alebo na osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Pri nehnuteľnostiach sa vlastníctvo nadobúda vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak KZ nepripúšťa zapísanie záznamom (napr. zmluva o prevode správy majetku štátu). Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 1996 účinky vkladu, a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa viažu na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu ( KZ).

Kým pri hnuteľných veciach jestvuje aj podľa variabilita spôsobov prevzatia veci, a tým aj spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva, pri nehnuteľnostiach sa vlastníctvo nadobúda vkladom (intabuláciou) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ak KZ nepripúšťa zapísanie záznamom (napr. zmluva o prevode správy majetku štátu). Podľa právnej úpravy účinnej od 1. januára 1996 účinky vkladu, a teda aj nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa viažu na deň právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu ( KZ).

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, pretože ani prípadné vyhovenie tejto žalobe by neodstránilo jeho právnu neistotu a nejasnosť v otázke jeho spoluvlastníctva k spornej nehnuteľnosti, nakoľko v katastri nehnuteľností by naďalej bola zapísaná ako spoluvlastníčka stavby iba jeho manželka

- žalovaná v 2. rade.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukázaním na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v jeho výroku o veci samej a o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2. rade potvrdil ako vecne správny v súlade s ust.

Výrok rozsudku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 1. rade nebol napadnutý odvolaním žiadnym z účastníkov, preto ho odvolací súd ani nepreskúmaval a v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. tak, že neúspešnému žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej v 2. rade trovy konania, ktoré

v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Zbierky zákonov o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajú z odmeny za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 67,88 Eur (60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.