Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16P-259-2015.pdf
PDF · 76.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16P/259/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci B.. X. I. C.. XX.X.XXXX, S. P. B., Q. U.: X. I. C.. X.X.XXXX, S. R. X, X S. U., D. E., I. D. XNP, A. S., M. H. W.. Y. A., X. O. O. U. C. Č.. X, O. C. A. X. L. H.C. I. C.. X.X.XXXX, S. U. Č.. XX, O., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
V y h l a s u j e s a , že Okresný súd Spišská Nová Ves nemá právomoc konať vo veci návrhu matky zo dňa 14.9.2015 o zvýšenie výživného na mal. X. I., C.. XX.X.XXXX.
Z a s t a v u j e s a konanie vo veci návrhu matky zo dňa 14.9.2015 o zvýšenie výživného na mal. X. I., C.. XX.X.XXXX.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa svojim návrhom zo dňa 14.9.2015 podaným na tunajšom súde toho istého dňa domáhala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi č.k. 11P/125/2009 zo dňa 12.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 29.3.2010 tak, že zvyšuje výživné na B. X. zo sumy 100,--€ mesačne na sumu 200,--€ mesačne, ktorú je otec povinný platiť na výživu dcéry k rukám matky vždy do 5-teho dňa príslušného mesiaca vopred počnúc dňom 1.9.2015.
Z odôvodnenia uvedeného návrhu vyplynulo, že maloletá žije s matkou vo Veľkej Británii a od 1.9.2015 sa maloletá stala študentkou E. I. J. A. L. X. - T. A. B. &. U. M. T. A. B. I. A. A. S..
Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/125/09 vyplynulo, že maloletá už v čase tohto prebiehajúceho konania s matkou žila v Anglicku. Podľa návrhu podaného v uvedenom konaní na tunajšom súde dňa 23.2.1999 maloletá v tom čase už žila s matkou v Anglicku, kde aj riadne chodila do školy. Uvedenú skutočnosť potvrdzujú aj správa Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zo dňa 20.3.2009 ( č.l. 21 uvedeného spisu), podľa ktorej uvedenému úradu starou matkou bolo oznámené, že v mieste bydliska sa matka s mal. dcérou Alenou nezdržiava , nakoľko v tom času už cca jeden rok žili v Anglicku. Rovnako tak túto skutočnosť osvedčovala aj zápisnica o výsluchu matky maloletej spísaná dňa 22.7.2009, podľa ktorej B.. X. začala v Anglicku navštevovať školu dňa 3.9.2008, pričom matka v tejto svojej výpovedi aj vyčísľovala náklady na maloletú, ktoré s ňou mala v súvislosti s návštevou uvedenej školy.
Podľa Článku 3 písm. d. / Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 4/2009“/, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov.
Podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 / ďalej len ako „Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003“/, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa Článku 8 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.
Podľa Článku 9 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa Článku 9 odsek 2 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, odsek 1 sa neuplatňuje, ak sa nositeľ práva styku, ktorý je uvedený v odseku 1 podrobil právomoci súdov členského štátu nového obvyklého pobytu dieťaťa účasťou na konaní pred týmito súdmi bez toho, aby namietal ich právomoc.
Podľa Článku 10 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:
a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním,
alebo
b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:
i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;
ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;
iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;
iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.
Podľa Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať, a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Podľa Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej nemá podľa tohto nariadenia právomoc konať, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc.
Vo všeobecnosti platí, že podľa Článku 8 odsek 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu vtedy, ak toto má obvyklý
pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Podľa judikatúry ES pojem „obvyklý pobyt“ v zmysle článku 8 ods. 1 Nariadenia ES č. 2201/2003 treba vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu./ rozhodnutie č. C-523/07/.
V zmysle Rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU - prípad Mercredi v. Caffe z 22. decembra 2010, sociálne a rodinné prostredie dieťaťa, významné na určenie miesta jeho obvyklého pobytu, je zložené z viacerých faktorov závisiacich od veku dieťaťa. Faktory, na ktoré sa má prihliadnuť v prípade dieťaťa v školskom veku, sa tak líšia od tých, na ktoré treba prihliadnuť, ak ide o neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdiá, alebo od tých, ktoré sú relevantné, pokiaľ ide o dojča. Vo všeobecnosti je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené príslušnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. To platí a fortiori vtedy, ak je dotknuté dieťa dojčaťom. Toto dojča sa nevyhnutne spoluzúčastňuje na sociálnom a rodinnom prostredí ľudí, od ktorých závisí. V dôsledku toho, ak je dojča ako vo veci samej skutočne opatrované svojou matkou, treba posúdiť jej integráciu do jej sociálneho a rodinného prostredia.
Z návrh matky podaného v tomto konaní vyplynulo, že maloletá toho času s ňou žije vo Veľkej Británii a od 1.9.2015 sa maloletá stala študentkou E. I. J. v odbore automechanik. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp.zn. 11P/125/09 zároveň vyplynulo, že maloletá býva s matkou v Anglicku dlhodobo, pričom školskú dochádzku v zahraničí vykonáva už od 3.9.2008. Je teda zrejmé, že maloletá je v plnej miere začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia v mieste jej súčasného pobytu v Anglicku, kde má v súčasnej dobe už dlhodobo vytvorené príslušné sociálne väzby.
Vychádzajúc z obsahu vyššie citovaných príslušných článkov Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009, v nadväznosti na ich výklad skrz rozhodnutia Európskeho súdneho dvora č. C-497/07 PPU a č. C-523/07, súd dospel k záveru, že mal. X. nemá v súčasnej dobe obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky , ale ho má na území Veľkej Británie , a preto tunajší súd v zmysle Článku 17 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a Článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 vyslovil svoju neprávomoc a zároveň vzhľadom na absenciu uvedenej právomoci tunajšieho súdu, predmetné konanie aplikujúc ust. § 104 O.s.p. aj zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a účastníkom im náhradu nepriznal, nakoľko v danom prípade šlo o konanie, ktoré sa mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci.