Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/18/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Saxovou v sporovej veci žalobcu: N. Z. Y., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U.T. O.. X, XXXX B., I., štátny príslušník I., zast. JUDr. Ladislavom Udvarosom, advokátom so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v zast. Ministerstvom vnútra SR, IČO: 00 151 866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie 877,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 877,48 eur od 19. 11. 2015 do zaplatenia, v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 20.896,58 eur od 19. 11. 2015 do 10. 11. 2016 a v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 21.774,06 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia.

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14. 07. 2014 a tunajšiemu súdu postúpenou dňa 12. 02. 2016 v zmysle rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2015, č. k. -40, č. k. -40, v spojení s doplňujúcim podaním doručeným na výzvu súdu dňa 10. 05. 2016 domáhal voči Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra SR ako žalovanému 1./ a Ministerstvu vnútra SR, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave ako žalovanému 2./ náhrady škody vo výške 21.774,06 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % p. a. zo sumy 21.774,06 eur od 19. 11. 2015 do zaplatenia s tým, že plnením jedného z nich zaniká povinnosť plnenia obidvoch.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom a právnom základe, že dňa 12. 05. 2014 prechádzal Slovenskou republikou v smere z Y. do M., pričom pri vstupe do krajiny sa presvedčil o funkčnosti mýtnej palubnej jednotky a zistil, že kontrolka svietila na zeleno, ukázal sa znak euro a pod každou mýtnou bránou zariadenie píplo, čím značilo riadnu funkcionalitu. Pred hraničným prechodom M. bol z neurčitého dôvodu zastavený policajnou hliadkou, ktorá po jeho výzve uviedla “box problem“, na čo sa domnieval, že policajt chce skontrolovať mýtnu palubnú jednotku. Žalobca ju preto chcel zobrať k policajnému autu, na čo ho policajt vyzval, aby ju pripojil naspäť, avšak kontrolka po opätovnom pripojení zasvietila na červeno a zobrazil sa symbol preškrtnutého eura. Žalobca začal okamžite namietať, že zariadenie je vadné. Následne na výzvu predložil policajtovi v samostatnom obale osobné doklady a v druhom samostatnom obale papiere od auta. Policajtom bol vyzvaný, aby mu okrem medzinárodného vodičského preukazu a občianskeho preukazu predložil aj cestovný pas, pre ktorý sa vrátil do kabíny vozidla. Po návrate zistil, že policajt mu otvoril obal so súkromnými dokladmi a prehrabával sa v nich a následne mu oznámil, že nemá nabité zariadenie a dlhuje mýto vo výške 45 eur. Žalobca navrhol, že pešo odíde na 300 metrov

vzdialené pracovisko Skytool a vyrieši dobitie kreditu a vadu zariadenia a získa o tom potvrdenie, čo mu policajt nedovolil a poslal ho späť do auta. Po dlhšej dobe ho svetelnou signalizáciou zavolal k policajnému autu a predložil mu pre ňho nezrozumiteľné dva papiere, ktoré žalobca podpísal, nakoľko policajt na tom trval s tým, že bez ich podpisu mu nedovolí pokračovať v jazde. Policajt konal nátlakovo a nakoľko žalobca musel pokračovať v ceste, doklady nepodpísal, ale naopak napísal na ne svoje vyjadrenie v znení „nerozumiem, čo to obsahuje“ a toto podpísal. Pri cestnej kontrole na obchvate v H. ho zastavila maďarská policajná hliadka a vtedy zistil, že mu chýba maďarský národný vodičský preukaz. Uvedomil si, že slovenskému policajtovi tento nepredkladal, nakoľko chcel len pas a medzinárodný vodičský preukaz, a maďarský vodičák mal v obale s osobnými dokladmi. Z uvedeného vyvodil, že vodičský preukaz mu bol slovenským policajtom de facto odcudzený, keďže ho žalobcovi zobral bez jeho vedomia a samovoľne z uzavretého obalu počas jeho neprítomnosti. Po tomto zistení okamžite telefonicky kontaktoval telefónne číslo uvedené na jednom z dokumentov, kde mu však neboli ochotní poskytnúť žiadne informácie. Neúspešný bol v tomto smere aj jeho zamestnávateľ rovnako kontaktujúci slovenské úrady na uvedenom telefónnom čísle. Po preložení dokladov do maďarského jazyka žalobca zistil, že sa jedná o blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11001479 vo výške 1.500 eur za údajné porušenie , čím sa údajne mal dopustiť priestupku podľa a potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu podľa Pre doplnenie tiež uviedol, že komunikácia medzi ním a slovenským policajtom prebiehala najmä posunkami, jednotlivými slovami a zo strany policajta neboli použité žiadne pomôcky na preklad. Majúc za to, že postupom a rozhodnutiami správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach, podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, Krajského dopravného inšpektorátu, Oddelenia mýtnej polície, a to jednak rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní a rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu, ktorú odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci, existenciou vady majúcou vplyv na zákonnosť napádaných rozhodnutí, ich nepreskúmateľnosť, vydanie rozhodnutí na to neoprávneným orgánom a z opatrnosti namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu v rozpore s obsahom spisov, nepostačujúce pre posúdenie veci, neznalosť jazyka a neprizvanie tlmočníka. Osobitne namietal aj nulitu rozhodnutia o uložení pokuty v blokovom konaní a postupu, ktorým mu bol zadržaný vodičský preukaz, a to pre absenciu právneho základu, keď žalobca si nebol vedomý uloženia pokuty a zadržania vodičského preukazu a nepreukázal ochotu ju zaplatiť ( a nasl. ), t. j. formálne na strane žalobcu neexistovala vôľa riešiť priestupok v blokovom konaní, čo zakladá absolútny nedostatok formy. V rámci správnej žaloby si s odkazom na ust. uplatnil aj nárok na náhradu škody pôvodne v sume 100 eur za každý deň, počas ktorého žalobca nemohol vykonávať povolanie a účelne vynaložených nákladov na osobnú dopravu, to všetko od 12. 05. 2014 do dňa vrátenia vodičského preukazu. Ku škodovému nároku po odstránení nedostatkov postupom podľa uviedol, že tento si uplatňuje voči 1./ Slovenskej republike, 2./ Ministerstvu vnútra SR. Poukázal na to, že Okresný dopravný inšpektorát Bratislava V vydal dňa 26. 06. 2014 pod č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu, nakoľko žalobca v lehote neuhradil uloženú pokutu, voči čomu sa v rámci správneho konania odvolal. Odvolanie žalobcu bolo zamietnuté rozhodnutím Krajského dopravného inšpektorátu, Odbor cestnej premávky a dopravných evidencií, Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a evidencie vozidiel zo dňa 22. 09. 2014, právoplatným dňa 03. 10. 2014. Aj voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, o ktorej rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 02. 2016, sp. zn. tak, že zrušil obe rozhodnutia správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalobca navrhol vydanie opravného uznesenia z dôvodu chyby v písaní vo výroku I. rozsudku zo dňa 18. 02. 2016, v ktorom bol nesprávne uvedený dátum napadnutého rozhodnutia 23. 06. 2014 namiesto 26. 06. 2014. Bol toho názoru, že rozsudkami Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2015 a 18. 02. 2016, ktorými bol zrušený blok, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, ako aj rozhodnutie č. KRPZ-BA-KDI21-141/2014-P zo dňa 22. 09. 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OR PZ BA V, ODI č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 zo dňa 26. 06. 2014 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, bola konštatovaná nezákonnosť týchto rozhodnutí a postupu Ministerstva vnútra SR (KR PZ v Bratislave, KDI, oddelenie mýtnej polície a KR PZ v Bratislave, KDI). Označenými nezákonnými rozhodnutiami a postupom správnych orgánov vznikla žalobcovi majetková škoda ako i nemateriálna ujma. Titulom majetkovej škody si uplatnil nárok vyplývajúci z pracovnej zmluvy: nevzniknuté náhrady od 12. 05. 2014 do 26. 02. 2015 vo výške 3.187,96 eur a nevzniknuté prémie za zahraničné pracovné cesty od 12. 05. 2014 do 26. 02. 2015 vo výške 7.526,43 eur. Uviedol, že podľa pracovnej zmluvy mu okrem základnej mzdy prináležia náhrady a prémie za zahraničné pracovné cesty a tieto mu z povahy zamestnania ako šoféra kamiónovej dopravy boli vyplácané v dobe predtým, ako mu bol nezákonne

odňatý vodičský preukaz (od 12. 05. 2014), ako aj v dobe po tom, čom mu bol vydaný nový vodičský preukaz prostredníctvom maďarských úradov, t. j. od 26. 02. 2015. Počas doby zadržania vodičského preukazu nemohol vykonávať povolanie ako predtým, avšak jeho zamestnávateľ mu umožnil pracovať v pracovnom pomere s iným zaradením a umožnil mu pracovať v kancelárii, avšak bez nároku na náhrady a prémie za zahraničné pracovné cesty. Mesačne mu tak unikol nasledovný príjem: náhrady v priemere 100.000 HUF (318,80 eur) a odmeny za zahraničné pracovné cesty v priemere 196.741 HUF (627,20 eur). Ako majetkovú škodu si uplatnil aj nárok na refundáciu cestovných náhrad za cesty do práce v období od 12. 05. 2014 do 25. 02. 2015 z miesta výkonu náhradnej práce Y. do miesta trvalého pobytu X. spolu vo výške 5.182,19 eur. V súvislosti s týmto čiastkovým nárokom doplnil, že počas bežnej činnosti vodiča kamiónu len nepravidelne navštevoval kanceláriu zamestnávateľa, nakoľko s kamiónom parkoval doma a do/zo služieb chodil priamo z domu. Počas doby nezákonného zadržania vodičského preukazu musel na rozdiel od svojej bežnej činnosti denne na miesto výkonu práce cestovať. Miestom jeho trvalého pobytu je pritom malá obec bez vhodného pripojenia na hromadnú dopravu a z toho dôvodu ho do práce vozila na jeho vlastnom osobnom motorovým vozidle prevažne jeho dcéra, čím mu vznikali zvýšené náklady na vlastnú dopravu, ktoré vyčíslil nasledovne: počet odpracovaných dní medzi 12. 05. 2014 a 26. 02. 2015 x vzdialenosť medzi trvalým pobytom a kanceláriou a späť x náhrady v zmysle opatrenia MPSVaR č. + spotreba pohonných hmôt 5 l/100 km podľa priemerných cien pohonných hmôt v Maďarsku = 220 dní x 94,6 km x (0,183 eur + 0,066 eur). Titulom materiálnej škody si uplatnil aj nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré žalobcovi vznikli v konaní, v ktorom boli vydané nezákonné rozhodnutia a v konaniach s nimi súvisiacich vo výške 877,48 eur. K tomuto uviedol, že počas trvania nezákonného zásahu vynakladal účelné prostriedky na svoju právnu ochranu, ktoré mu boli v zmysle len čiastočne nahradené ako trovy správneho súdneho konania, nakoľko správny poriadok ani nepredpokladajú náhradu trov správneho konania. V nezákonnom blokovom konaní a nezákonnom správnom konaní (prvostupňové a odvolacie konanie) žalobca využil právo na právnu pomoc, a to aj vzhľadom k tomu, že neovláda slovenský jazyk, je občanom iného štátu a nepozná tunajšie právne predpisy. Okrem toho mu vznikli aj ďalšie trovy, ktoré spočívali v právnej pomoci voči orgánom cudzích štátov v súvislosti s nezákonným blokovým konaním a nezákonným správnym konaním. Náhradu tejto škody určil spolu sumou 877,48 eur predstavujúcou súčet súm vyúčtovaných faktúrami za právne služby č. 12-59-2014 na sumu 170 eur, č. 02-19-2015 na sumu 197,48 eur, č. 04-35-2015 na sumu 170 eur a č. 03-23-2016 na sumu 170 eur. Nakoľko mal za to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je pre žalobcu dostatočným zadosťučinením, keď v pracovnom a súkromnom živote a v spoločenskom uplatnení mu boli spôsobené závažné následky, ktoré negatívne ovplyvnili jeho osobu a okolnosti, za ktorých k nimi prišlo boli pre neho mimoriadne hrozivé, uplatnil si voči žalovanej aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur. Tento nárok odôvodnil tým, že po dobu zadržania vodičského preukazu až do získania nového bol vystavený veľkej strate príjmu (cca 77 %), ktorú pocítili aj členovia jeho rodiny, a počas celých 10 mesiacov musel on a jeho rodina žiť zo základného platu, ktorý v hrubom predstavoval sumu 443,31 eur. Finančný tlak pociťovala celá rodina a spôsoboval značné narušenie rodinného pohodlia. Žalobca bol preradený na inú pracovnú pozíciu, čo bolo spojené s denným dochádzaním 2 x 47,3 km do miesta výkonu práce s dennou záťažou pre neho a osoby, ktoré ho tam vozili. V práci šoféra, na ktorú je kvalifikovaný a mal s ňou dlhoročné skúsenosti, sa uplatniť nemohol a bol nútený vykonávať kancelársku prácu, na ktorú mu chýbali dostatočné pracovné skúsenosti, čím bol vystavený vysokému stresu z iného pracovného prostredia, plnenia pre neho ťažkých pracovných úloh a pod. V ďalšom poukázal aj na to, že žije v malej obci, v ktorej patrí k jej váženým občanom. V očiach spoluobčanov, v čase keď nemal vodičský preukaz a jeho finančné možnosti z dôvodu straty príjmu boli obmedzené, jeho renomé trpelo, nemohol sa zúčastňovať spoločenského života a ľudia si tieto zmeny v jeho živote a živote jeho rodiny vykladali negatívne, čo pociťuje dodnes. Osobitne poukázal aj na okolnosti odobratia vodičského preukazu, arogantný až xenofóbny prístup príslušníkov sťažujúcich mu uplatnenie jeho práv. Na preukázanie dôvodnosti uplatneného nároku k žalobe pripojil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2015, č. k. -40, č. k. -40, zo dňa 18. 02. 2016, č. k. -45, faktúry č. 12-59-2014, 02-19-2015, 04-35-2015, 03-23-2016, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09. 05. 2016 a bez pripojenia ako dôkaz označil aj pracovnú zmluvu, potvrdenie o príjme žalobcu, technický preukaz osobného motorového vozidla žalobcu, ceny pohonných hmôt v Maďarsku, ktoré sa zaviazal zabezpečiť po zabezpečení ich prekladu do slovenského jazyka, ďalej mapu trasy. Navrhol tiež vykonanie dokazovania výsluchom sporových strán.

3. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „KR PZ v BA“) v podaní doručenom súdu dňa 22. 08. 2016 namietalo svoju spôsobilosť byť účastníkom konania s poukazom na rozhodnutie

Ministerstva vnútra SR č. p. : SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12. 12. 2012, ktorým bolo ku dňu 31. 12. 2012 ako rozpočtová organizácia zrušené a prestalo tak byť právnickou osobou. Žalobu aj s poukazom na okamih podania žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody označilo za predčasne podanú.

4. Ministerstvo vnútra SR ako pôvodne žalovaný 2./ sa k žalobe vyjadrilo v podaní doručenom súdu dňa 22. 08. 2016, v ktorom namietalo nedostatok procesnej podmienky konania spočívajúci v nesprávnom označení žalovaného 2./, ďalej nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2./ a nesplnenie hmotnoprávnych podmienok podľa Poukázalo na to, že žalovaný 2./ tak ako je označený v žalobe (Ministerstvo vnútra SR, KR PZ v BA) neexistuje a nemôže mať ani právnu subjektivitu a procesnú spôsobilosť. Jeho označenie považoval za zmätočné a nezrozumiteľné, vyžadujúce si odstránenie vád žaloby. K veci samej uviedol, že nárok si žalobca uplatňuje podľa v dôsledku čoho Ministerstvo vnútra SR nie je pasívne vecne legitimovaným subjektom. Zhodne s KR PZ v BA namietal aj predčasnosť podania žaloby bez vyčkania na výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody.

5. Žalovaná 1./ v zastúpení Ministerstvom vnútra SR vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22. 08. 2016 žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu hmotnoprávneho nedostatku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, keď žaloba bola na súd podaná bez vyčkania na výsledok predbežného prerokovania nároku na náhradu škody príslušným orgánom verejnej moci v zákonom stanovenej lehote.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 27. 12. 2016 označil ako žalovaných: 1./ Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo vnútra SR, 2./ Ministerstvo vnútra SR, 3./ KR PZ v BA. K námietke predčasnosti podanej žaloby uviedol, že nárok na náhradu škody si uplatnil už v rámci správneho súdneho prieskumu v zmysle v tom čase platných právnych predpisov ( ), kde sa nevyžaduje predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Nakoľko však Krajský súd v Bratislave rozhodol o postúpení veci priamo Okresnému súdu Bratislava I, nebol priestor pre žalobcu, aby predtým predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Spolu s doplnením žaloby však žalobca už doručil aj žiadosť o predbežné prerokovanie, adresovanú Ministerstvu vnútra SR, ktoré v odpovedi zo dňa 23. 11. 2016 oznámilo, že jej nevyhovuje. V tejto súvislosti žalovanej strane vytkol, že oznámenie o neuspokojení nároku neobsahuje odtlačok pečiatky príslušného orgánu a bolo dané na poštovú prepravu až po 6 mesiacoch odo dňa doručenia žiadosti. Dodal, že v predmetnom oznámení žalovaná popiera a zľahčuje konanie príslušníkov policajného zboru, pričom právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave bol preukázaný opak a porušenie zákona bolo nesporné, čím žalovaná popiera autoritu súdu. Za nepodložené a nedôvodné označil argumenty protistrany o nepreukázaní existencie a výšky uplatnenej škody. K otázke okruhu žalovaných subjektov a ich procesnej spôsobilosti uviedol, že existuje zákonná možnosť, že by minister určil pre KR PZ v Bratislave spôsobilosť byť účastníkom konania, čo však on nemá možnosť vedieť, a preto navrhol, aby súd zistil, kto je oprávnený byť účastníkom daného konania a v nadväznosti na to zoberie voči nesprávnemu účastníkovi konania žalobu späť. Zostávajúci účastník musí zostať ako účastník konania pre prípad, že by súd posúdil vec ako náhradu škody na základe iného právneho podkladu ako Vyslovil názor, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 2./ alebo, ak je na žalovaného 3./ prenesená spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania, tak je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného 3./.

7. Spolu s replikou doručil žalobca súdu dňa 27. 12. 2016 návrh na vykonanie dokazovania nasledovnými pripojenými listinnými dôkazmi: doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 12. 07. 201 a 11. 08. 2016, úradný preklad cien pohonných hmôt v Maďarsku, úradný preklad technického preukazu osobného motorového vozidla, mapa trasy, úradný preklad dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2014 a Dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 02. 01. 2015, úradný preklad potvrdenia zamestnávateľa o odpracovaných dňoch žalobcu v období od 12. 05. 2014 do 26. 02. 2015, úradný preklad informácie z internetu- priemerný plat vodiča kamiónu, odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Označené potvrdenie o príjme žalobcu sa zaviazal predložiť po jeho zabezpečení. Výsluch sporových strán žiadal najmä, nie však výlučne za účelom preukázania nároku na náhradu škody, či k tvrdeniam žalovaných uvedených vo vyjadreniach, ktoré žalobca považuje za sporné a neuznáva ich.

8. Uznesením zo dňa 11. 05. 2017, sp. zn. súd postupom podľa žalobcu vyzval na doplnenie žalobného petitu vo vzťahu k novo označenému žalovanému 3./ na čo žalobca reagoval v

podaní doručenom súdu dňa 21. 08. 2017 tak, že uplatnené peňažné plnenie žiada zaplatiť od všetkých žalovaných tak, že plnením jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných.

9. V duplike doručenej súdu dňa 31. 08. 2017 žalovaná 1./ uviedla, dňa 12. 05. 2014 bol žalobca v čase o 02:05 hod. zastavený a kontrolovaný hliadkou Oddelenia mýtnej polície PZ Bratislava- N., Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Bratislave na diaľnici D2, km: 79 s tým, že pri kontrole bolo zistené, že jazdil bez úhrady mýta vo výške 45,54 eur bez DPH. O tomto mýtnom incidente vydal mýtny úradník Záznam o kontrole č. A530000085, keďže žalobca porušil ust. pís. a) o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čím naplnil skutkovú podstatu priestupku na úseku výberu mýta podľa , za čo mu podľa uvedeného zákona bola uložená pokuta v blokovom konaní vo výške1.500 eur a bol mu vystavený blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. 11001479. S obsahom zistenia priestupku bol žalobca oboznámený príslušným policajtom aj mýtnym úradníkom, ktorí mu jeho protizákonné konanie vysvetlili podľa cudzojazyčnej príručky v materinskom jazyku, čo potvrdil svojím podpisom a do bloku na pokutu nezaplatenú na mieste ako aj do potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu vpísal text v maďarskom jazyku a následne mu bol zadržaný vodičský preukaz. Správny orgán I. stupňa ODI OR PZ v Bratislave V vydal rozhodnutie, že predmetný vodičský preukaz podľa zák. o cestnej premávky nebude žalobcovi vrátený, nakoľko nepreukázal zaplatenie právoplatnej a vykonateľnej pokuty uloženej v blokovom konaní v lehote do 15 dní odo dňa jej uloženia. Druhostupňový správny orgán KDI KR PZ v Bratislave po preskúmaní odvolaním napadnutého rozhodnutia toto potvrdil. V danej veci boli vedené dve konania v rámci správneho súdnictva na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. , 194/2015 a sp. zn. s výsledkom, na ktorý poukazoval aj samotný žalobca. V ďalšom poukázala na stanovené podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej, osobitne zdôrazniac hmotnoprávnu podmienku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody, ktorá musí byť splnená pred podaním žaloby, v zhode s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Bratislave zo dňa 31. 05. 2015, č. k. -252. S odkazom na a výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky ku dňu omeškania vyvodila, že žalobca si nesprávne uplatňuje úrok z omeškania vo výške 5,05 % (namiesto 5 %) a od dátumu 19. 11. 2015. V ďalšom poukázala na to, že uplatnené náhrady, ktoré by žalobcovi prináležali za prácu za zahraničné pracovné cesty sú iba fikciou, predpokladaným (možným) ziskom, ktorý by mohol nastať za ideálnych podmienok a okolností. Nebolo však preukázané, že by boli zo strany zamestnávateľa reálne vykonané zahraničné služobné cesty, ktoré konkrétne, do ktorej krajiny, na aký dlhý čas a či by tieto cesty bol skutočne absolvoval žiadateľ. Pokiaľ sa týka odmien, tieto nie sú právne nárokovateľnou zložkou platu ani od zamestnávateľa a rovnako aj tento nárok vyhodnotila ako fiktívny a nepreukázaný. Vo vzťahu k náhradám za používanie osobného motorového vozidla žiadateľom vyslovila právny názor, že presun do zamestnania nie je možné považovať za škodu, nakoľko sa jedná o náklady vynaložené v súvislosti s výkonom práce u zamestnávateľa. Ak preto žiadateľ súhlasil so zmenou miesta výkonu práce, uplatnená náhrada cestovných nákladov na presun do zamestnania je rovnako nedôvodnou. Odhliadnuc od toho žalobca si podľa nej mohol zvoliť presun do zamestnania aj inak ako vlastným motorovým vozidlom, pričom tvrdenia o vhodnosti, príp. nevhodnosti pripojenia na hromadnú dopravu nijako nepreukázal. Trovy konania mali byť uplatnené v prebiehajúcich súdnych konaniach a nie ako nárok na náhradu škody. K uplatnenej nemajetkovej ujme uviedla, že žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik nemajetkovej ujmy a jej výšku. Zadržanie vodičského preukazu mohlo byť žalobcovi nepríjemné a mohlo preňho predstavovať negatívnu skúsenosť, avšak podľa názoru žalovanej nemohlo byť takej intenzity, že by mu vznikla nemajetková ujma. Žalobcovi nevznikli žiadne následky v súkromnom živote, nedošlo k rozkladu rodinných vzťahov, k vzájomnému odcudzeniu v rodinných vzťahoch, čoho dôkazom je fakt, že rodina držala spolu aj pri riešení prepravy na pracovisko výkonu jeho náhradného zamestnania. U žalobcu nedošlo ani k závažným následkom v spoločenskom uplatnení, nedostal napr. výpoveď z práce, naopak jeho zamestnávateľ mu bez dôkladnejšieho zisťovania skutkového stavu ponúkol dočasné riešenie ponukou náhradného pracovného uplatnenia. Subjektívne pocity v časti následkov na jeho renomé a nemožnosti zúčastňovať sa spoločenského života žalobca rovnako nepodložil žiadnymi dôkazmi. Zhrnula, že žalobcovi nemožno priznať náhradu nemajetkovej ujmy len na základe jeho tvrdenia nepodloženého hodnovernými dôkazmi. Do pozornosti dala tiež nesprávne uplatnenie úrokov z omeškania aj vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 10. 2012, sp. zn. ). Vzhľadom na nepreukázanie samotnej existencie škody a jej

výšky, k podmienke kauzálneho nexu sa nepovažovala za potrebné vyjadrovať. Žalovaná 2./ zotrvala na námietke nedostatku jej pasívnej vecnej legitimácie.

10. Žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 06. 04. 2018 aj napriek námietkam žalovanej strany zotrval na doterajšej argumentácii. Doplnil, že spoločnosť, pre ktorú pracoval žalobca po celú dobu zadržania vodičského preukazu vykonávala prepravnú činnosť a argumentácia protistrany neobstojí aj preto, že zamestnávateľ nezávisle od svojich zákaziek je povinný prideľovať zamestnancovi prácu, čo v danom prípade nevedel práve z dôvodu nezákonných rozhodnutí žalovanej, keď bez vodičského preukazu prácu, ktorú vykonával doposiaľ, vykonávať nemohol. Ak by mu nebol zadržaný vodičský preukaz mohla mu byť prideľovaná práca a vznikli by mu aj odmeny. V prípade spornosti navrhol vykonať dokazovanie vyjadrením zamestnávateľa, jeho výsluchom, ako aj výsluchom žalobcu. Vo vzťahu k uplatneným cestovným náhradám zdôraznil, že nebol preložený na iné pracovné miesto, ale z dôvodu zadržania vodičského preukazu nevedel bezplatne cestovať na miesto výkonu práce, keďže na základe konsenzu medzi ním a zamestnávateľom, ak sa mal dostaviť na miesto výkonu práce, robil tak kamiónom, čo za daných okolností nebolo možné. Ak by cestoval mestskou hromadnou dopravou, cesta by mu trvala cca o 1:40 hod. až 2 hodiny dlhšie, čo je vzhľadom na jeho pracovnú dobu neprípustné, na preukázanie čoho ako dôkaz označil (pozn. súdu avšak nepriložil) cestovný poriadok. Nárok uplatnený titulom nemajetkovej ujmy, vrátane jeho výšky a všetkých okolností a dôsledkov, od ktorých ho odvodzoval, považoval v podanej žalobe za dostatočne opísaný a zdôvodnený. Vyslovil názor, že v zmysle sa neposudzuje len závažnosť následkov, ale aj závažnosť ujmy a okolností, za ktorých k nej došlo, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že príslušné orgány nemali záujem vec riešiť zmierlivým spôsobom, žalovaná sa žiadnym spôsobom nepričinila k tomu, aby zmierila dopad nezákonných rozhodnutí. Ako dôkaz okrem už označeného výsluchu žalobcu, navrhol aj výsluch svedka- jeho manželky.

11. Uznesením zo dňa 04. 02. 2019, sp. zn. súd nepripustil vstup ďalšieho subjektu do konania- Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, ako žalovaného 3./ dôvodiac nedostatkom právnej subjektivity označeného subjektu.

12. Dňa 24. 09. 2021 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu voči žalovanému 2./ a voči žalovanej 1./ v časti účelne vynaložených trov vo výške 877,48 eur, ako aj úrokov z omeškania za obdobie od 19. 11. 2015 do 10. 11. 2016. Po späťvzatí si voči žalovanej uplatňoval istinu vo výške 20.896,58 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.896,58 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia. Ako dôvod späťvzatia žaloby voči žalovanému 2./ označil nedostatok pasívnej vecnej legitimácie a v časti uplatnenej náhrady trov konaní, v ktorých boli vydané nezákonné rozhodnutia, vystavenie faktúr na ťarchu iného subjektu ako žalobcu. Čiastočné späťvzatie úroku z omeškania odôvodnil tým, že v zmysle sa žalovaná dostala do omeškania dňom 11. 11. 2016 a výška úroku z omeškania je závislá od základnej úrokovej sadzby ECB platnej v rozhodnom období, t. j. v danom prípade 0,00 % + 5.

13. O späťvzatí žaloby voči pôvodne žalovanému 2./ (Ministerstvo vnútra SR) súd rozhodol uznesením zo dňa 18. 03. 2022, sp. zn. tak, že konanie voči nemu zastavil a žalovanému 2./ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 04. 2022.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s riadne predloženými listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, pričom od čítania, resp. oznámenia obsahu ktorých na pojednávaní v súlade s upustil, ako aj výsluchom žalobcu, a z týchto ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.

15. Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného správneho orgánu: Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie mýtnej polície, Špitálska 14, Bratislava, rozsudkom zo dňa 30. 09. 2015, č. k. -40, č. k. zrušil blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11001479, ako aj potvrdenie žalovaného zo dňa 12. 05. 2014 o zadržaní vodičského preukazu žalobcu ev. č. AB 075939 poľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V časti o priznanie nároku na náhradu škody vo výške 100 eur na deň, počas ktorého nemal žalobca pre rozhodnutie žalovaného možnosť vykonávať povolanie a na účelne vynaložených nákladoch na svoju osobnú prepravu, všetko za obdobie 12. 05. 2014 do dňa vrátenia vodičského preukazu žalobcovi, vec postúpil Okresnému súdu Bratislava I. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 19. 11. 2015. V odôvodnení konštatoval nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom, nehodnoverné zdokumentovanie, že priestupok bol spoľahlivo zistený a žalobca bol ochotný zaplatiť pokutu na mieste. Nakoľko priebeh prejednávania priestupku na mieste samom a obsah ústnej komunikácie žalobcu s policajtom nebolo možné verne zrekonštruovať, pri posúdení zákonnosti postupu policajta bolo možné vychádzať len z dokumentácie skutku pozostávajúcej len z vyplneného tlačiva bloku na pokutu a z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu. Z údajov na týchto dokladoch pritom nevyplýva, že by si žalobca bol vedomý spáchania skutku a mal vôľu na mieste zaplatiť pokutu uloženú v blokovom konaní a tvrdenie žalovaného, že žalobca bol poučený o tom, aký skutok sa mu kladie za vinu a o uložení pokuty nie je zrejmé z textu poučenia v slovenskom jazyku. Správnemu orgánu vytkol absenciu zrozumiteľného dokladu o tom, že žalobca porozumel priebehu a výsledku blokového konania a údajom uvedeným na tlačivách, t. j. poučenie v maďarskom jazyku. Uzavrel, že vo veci neboli splnené zákonné podmienky pre prejedanie priestupku žalobcu v blokovom konaní a sú dôvodné pochybnosti o súhlase žalobcu s kvalifikovaním jeho konania ako priestupku a najmä o ochote zaplatiť v blokovom konaní uloženú pokutu. Nakoľko žalovaný nebol oprávnený prejednať priestupok v blokovom konaní, nezákonným je nielen blok, ale aj rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu.

16. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 02. 2016, č. k. -45 v spojení s opravným uznesením zo dňa 07. 06. 2016, č. k. -73 boli rozhodnutia žalovaného KR PZ v Bratislave, KDI, Špitálska 14, Bratislava, a to rozhodnutie č. KRPZ-BA-KDI21-141/2014-P zo dňa 22. 09. 2014 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím OR PZ BA V, ODI č. ORP-DR-294/BAV- OBCP-2014 zo dňa 26. 06. 2014 podľa , zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a v časti o priznanie nároku na náhradu škody vo výške 100 eur za každý deň, počas ktorého nemal žalobca z dôvodu rozhodnutia žalovaného možnosť vykonávať svoje povolanie a na účelne vynaložených nákladoch na svoju osobnú prepravu, všetko za obdobie od 12. 05. 2014 do dňa vrátenia vodičského preukazu žalobcovi, bolo konanie zastavené. V odôvodnení súd uviedol, že keď predchádzajúcim rozhodnutím krajského súdu bol postup a rozhodnutie o uložení blokovej pokuty a zadržaní vodičského preukazu v rámci súdneho prieskumu zrušené ako nezákonné, potom aj rozhodnutie zo dňa 23. 06. 2014 o nevrátení vodičského preukazu pred konečným výkonom rozhodnutia pre neuhradenie právoplatnej a vykonateľnej pokuty uloženej v blokovom konaní, je nezákonné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 13. 04. 2016.

17. Dohodou uzatvorenou dňa 02. 01. 2014 medzi H. U. Y.., XXXXKecskemét, Y. Ú. XX-XX ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom došlo k zmene mzdy zamestnanca počnúc dňom 01. 01. 2014 na sumu 118.000 HUF/ mesiac. V zmysle dohody zmluvných strán príplatky budú zamestnancovi vyplatené vo forme mesačného paušálu, výška ktorého bude zamestnávateľom stanovená vo forme informácie.

18. Na základe dohody uzatvorenej medzi H. U. Y.., XXXXKecskemét, Y. Ú.U. XX-XX ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom dňa 02. 01. 2015 došlo k zvýšeniu mesačnej mzdy žalobcu na sumu 122.000 HUF počnúc 01. 01. 2015, pričom náplň práce ostáva nezmenená.

19. Podľa potvrdenia zamestnávateľa žalobca bol v období od 12. 05. 2014 do 26. 02. 2015 zamestnancom spoločnosti H.- U. Y.. a v danom období odpracoval spolu 220 pracovných dní.

20. Priemerná hrubá mesačná mzda vodiča kamiónu v Maďarsku podľa údajov z internetu predstavovala (pozn. súdu v neoznačenom období) sumu 276.753 Ft.

21. Podľa potvrdenia Národného colného a daňového úradu bola cena benzínu v HUF v roku 2014 nasledovná: máj: 415, jún: 426, júl: 418, august: 430, september: 421, október: 418, november: 417, december: 387, cena dieslu: máj: 426, jún: 428, júl: 423, august: 432, september: 427, október: 427, november: 421, december: 405.

22. Podľa potvrdenia Národného colného a daňového úradu bola cena benzínu v HUF v roku 2015 nasledovná: január: 379, február: 344 a dieslu: január 396 a február: 365.

23. Vychádzajúc z predloženého osvedčenia o evidencii žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Hyundai na benzínový pohon. Podľa údajov k predmetnému vozidlu jeho priemerná spotreba je 5,5 l/ 100 km.

24. Podľa údajov z google maps je vzdialenosť medzi Y. út 18 do obce U. 47,3 km, čo autom trvá 40 minút.

25. Žiadosťou zo dňa 09. 05. 2016 adresovanou Ministerstvu vnútra SR žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v celkovej výške 21.774,06 eur s príslušenstvom na skutkovom a právnom základe prezentovanom zhodne ako v podanej žalobe.

26. Žalovaná v zastúpení Ministerstvom vnútra SR v odpovedi zo dňa 10. 11. 2016, doručenej právnej zástupkyni žalobcu dňa 23. 11. 2016, označila uplatnený škodový nárok za nedôvodný. Poukázala na to, že uplatnené náhrady, ktoré by žalobcovi prináležali za prácu za zahraničné pracovné cesty sú iba fikciou, predpokladaným (možným) ziskom, ktorý by mohol nastať za ideálnych podmienok a okolností. Nebolo však preukázané, že by boli zo strany zamestnávateľa reálne vykonané zahraničné služobné cesty, ktoré konkrétne, do ktorej krajiny, na aký dlhý čas a či by tieto cesty bol skutočne absolvoval žiadateľ. Pokiaľ sa týka odmien, tieto nie sú právne nárokovateľnou zložkou platu ani od zamestnávateľa a rovnako aj tento nárok vyhodnotila ako fiktívny a nepreukázaný. Vo vzťahu k náhradám za používanie osobného motorového vozidla žiadateľom vyslovila právny názor, že presun do zamestnania nie je možné považovať za škodu, nakoľko sa jedná o náklady vynaložené v súvislosti s výkonom práce u zamestnávateľa. Ak preto žiadateľ súhlasil so zmenou miesta výkonu práce, uplatnená náhrada cestovných nákladov na presun do zamestnania je rovnako nedôvodnou. Odhliadnuc od toho žiadateľ si podľa nej mohol zvoliť presun do zamestnania aj inak ako vlastným motorovým vozidlom. Trovy konania mali byť uplatnené v prebiehajúcich súdnych konaniach a nie ako nárok na náhradu škody. Žiadateľovi tiež vytkla, že v žiadosti neuviedol žiadne konkrétne a zohľadniteľné skutočnosti, ktoré by preukazovali vznik nemajetkovej ujmy a jej výšku. Pre nepreukázanosť samotnej existencie škody a jej výšky nepovažovala za potrebné zaoberať sa kauzálnym nexusom.

27. Žalobca vo svojom výsluchu zopakoval skutkové okolnosti ohľadom zadržania vodičského preukazu a uloženia blokovej pokuty zhodne s opisom uvedeným v žalobe. Uviedol, že vzhľadom na spokojnosť s jeho prácou ho zamestnávateľ aj napriek tomu, že mal zadržaný vodičský preukaz neprepustil, ale v areáli prevádzky mu umožnil vykonávať prácu spočívajúcu s manipuláciou s autami, za ktorú dostával len základnú mzdu, bez zahraničných diét a úspory na pohonných hmotách, zo zložiek ktorých sa skladá výplata kamionistu. Prácu u toho zamestnávateľa vykonával až do roku 2018 a pred zadržaním vodičského preukazu vykonával prácu v trojtýždňových intervaloch, medzi ktorými bol dva dni doma. V rozhodnom čase žil v domácnosti sám, najviac bol v kontakte so staršou dcérou, ktorá bývala v rovnakej dedine cca 80 metrov od neho. Pre zadržanie vodičského preukazu musel vždy niekoho požiadať, aby ho odviezol/ priviezol do práce, čo preňho znamenalo vyššie náklady. Uviedol, že v I. bol na jar 2016 odsúdený za podvod v súvislosti s falšovaním listiny z dôvodu, že požiadal o nový vodičský preukaz, čo zakazujú I. zákony, a to na podmienečný trest odňatia slobody na jeden a pol roka a neskutočne preto trpel. Na doplňujúce otázky uviedol, že psychicky to celé zle znášal. V okolí počúval narážky, že má byť ticho, nakoľko nemá vodičský preukaz a bol v tomto smere v odkázanom stave. Keď niekto šoféruje viac miliónov kilometrov a zoberú mu vodičský preukaz, tak to znáša o to horšie. K cestovným náhradám uviedol, že si neodkladal bloky ani potvrdenia o pohonných hmotách.

28. Právny zástupca žalobcu sa vo svojom prednese pridržiaval žalobnej argumentácie majúc za to, že rozsudkami vydanými v rámci správneho prieskumu bola jednoznačne konštatovaná nezákonnosť označených rozhodnutí. Na otázku súdu na riadne označenie návrhov na vykonanie dokazovania uviedol, že k výsluchu žalovanej, cestovnému poriadku, potvrdeniu zamestnávateľa, príp. jeho výsluchu sa bude vedieť vyjadriť až po výsluchu žalobcu či na nich trvá.

29. Žalovaná rovnako v celom rozsahu zotrvala na doposiaľ prezentovanej obrane vrátane argumentácie o nezákonne podanej žalobe vzhľadom na to, že v čase jej podania nebola žalovaná v zmysle požiadaná o predbežné prerokovanie škodového nároku. Osobitne poukázala na skutočnosť, že podľa dohody o zmene pracovnej zmluvy z 02. 01. 2015 v inkriminovanom období vzrástla základná tarifná mzda žalobcu. Uviedla, že aj napriek tomu, že sa nestotožňuje s rozhodnutiami správneho súdu, tieto akceptuje, avšak tieto nič nemenia na skutočnosti, že žalobca jazdil na predmetnom úseku diaľnice bez úhrady mýta, čo potvrdzuje záznam o kontrole Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 12. 05. 2014. Vyslovila tiež názor, že žalobca využil vzniknutú situáciu vo svoj prospech. Výška uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy podľa nej postráda istú dávku sebareflexie

žalobcu, a to aj vo vzťahu k odškodňovaniu obetí násilných trestných činov. V tejto súvislosti poukázala aj na rozhodnutia súdov, ktoré pri úmrtí blízkej osoby, t. j. za neporovnateľnej inej situácie, priznali nižšie sumy. Vo vzťahu k spôsobu formulovania návrhov žiadala uplatniť koncentračnú zásadu a poukázala na to, že žalobca nepreukázal výšku škody ani účelnosť cestovných výdavkov.

30. Právnemu zástupcovi žalobcu bola uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 26. 04. 2022 súdom uložená povinnosť v lehote 30 dní od pojednávania vyjadriť sa k rozporom vo výpočte cestovných náhrad, riadne špecifikovať návrhy na doplnenie dokazovania, vrátane tých, ktoré boli neurčito označené v doterajších podaniach žalobcu a oznámiť, či si manželka žalobcu bude uplatňovať v súvislosti s jej výsluchom svedočné pre potreby zloženia preddavku na trovy konania.

31. Právny zástupca žalobcu až na urgenciu súdu (pozn. ktorá mu bla doručená dňa 20. 06. 2022) podaním doručeným súdu dňa 26. 07. 2022 výlučne vo vzťahu k uplatneným cestovným náhradám uviedol, že v žalobe bola omylom uplatnená cena za iný druh pohonnej látky- naftu a nesprávne bola uvedená aj priemerná spotreba vozidla v hodnote 5l/ 100 km. Vychádzajúc z dostupných podkladov- priemernej spotreby benzínu vozidla R. K. v hodnote km, ako aj cien pohonných hmôt v dotknutom období, činí celková hodnota tejto zložky náhrady škody 5.311,48 eur, a nie pôvodne uplatnenú sumu 5.182,19 eur. Vzhľadom na uvedené zotrval na náhrade škody vo výške pôvodne uplatnenej sumy 5.182,19 eur. K výsluchu svedkyne- manželky uviedol, že táto zomrela po rozvode manželstva dňa 03. 09. 2014.

32. Po výsluchu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2022 jeho právny zástupca navrhol výsluch jeho dcéry k otázke nemajetkovej ujmy s tým, že v prípade odročenia pojednávania doplní dôkazy, ktoré doposiaľ nepredložil s poukazom na svoju ako aj klientovu zdravotnú indispozíciu, ktorá im bránila v skoršom predložení, s čím žalovaná nesúhlasila majúc za to, že už predchádzajúci právny zástupca žalobcu, príp. koncipient súčasného mal možnosť vyžiadať doklady aj od zamestnávateľa. 33. Podľa znení neskorších predpisov (ďalej len „“) strany sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

34. Podľa prostriedkami procesné útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

35. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana vyslovene nepoprela, sa považujú za nesporné.

37. Podľa ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

38. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

39. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadať, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

40. Podľa s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

41. Podľa ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

42. Podľa ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu; na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.

43. Podľa pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu a účel konania.

44. Podľa dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na to, čo vyšlo počas konania najavo.

45. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

46. Podľa štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

47. Podľa zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

48. Podľa vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

49. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

50. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

51. Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

52. Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „“) s príslušným orgánom podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101> a 11 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/20130101>.

53. Podľa veta prvá a druhá ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak

príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína plynúť príslušnému orgánu najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, ak súd neurčí začiatok plynutia neskôr.

54. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

55. Podľa v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

56. Podľa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

57. Podľa výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi.

58. Podľa ak neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú om.

59. Pre založenie objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci musia byť v zmysle splnené tri kumulatívne stanovené podmienky, ktorými sú:

a) nezákonné rozhodnutie, nezákonné zatknutie, zadržanie alebo iné pozbavenie osobnej slobody, rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe alebo nesprávny úradný postup, b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a c) príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi niektorým z titulov uvedených v písm. a) a vznikom škody.

60. Zo strany štátu sa jedná sa o absolútnu objektívnu zodpovednosť, t. j. bez ohľadu na zavinenie a možnosti liberácie, ktorej sa v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok, nemožno voči poškodenému subjektu zbaviť. V prípade škody uplatnenej titulom nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci je podmienkou zmena alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia pre nezákonnosť. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Otázku nezákonnosti rozhodnutia pritom nemožno v spore o náhradu škody posudzovať ani ako predbežnú a súd vychádza len z toho, či rozhodnutie bolo v konaní zrušené alebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku. V zmysle ust. a sa poškodenému uhrádza skutočná škoda (damnum emergens) reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť za účelom uvedenia veci do predošlého stavu a ušlý zisk (lucrum ceasans) ako ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nepríde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to s ohľadom na pravidelný chod vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného, t. j. úbytkom aktív, ale stratou očakávaného prínosu. Na vznik nároku na náhradu ušlého zisku nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, ale musí byť bezpečne preukázané, že pri pravidelnom behu vecí, t. j. nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti, mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu, resp. vzniku škodovej udalosti. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje poškodeného- žalobcu, ktorý dôvodnosť tohto nároku musí podložiť existujúcimi a reálne dosiahnuteľnými okolnosťami, z ktorých je možné usudzovať, že škodná udalosť negatívne zasiahla do pravidelného chodu vecí vedúceho k dosiahnutiu určitého zisku. Zákonodarca okrem

majetkovej škody reflektuje aj negatívne zásahy do inej než majetkovej sféry poškodeného, a to odškodnením nemajetkovej ujmy ( ), ktorá môže predstavovať negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a iné. Okrem peňažnej reparácie morálnej ujmy môže požiadavku spravodlivého zadosťučinenia naplniť aj iná jeho forma (napr. verejné ospravedlnenie, uverejnenie zrušujúceho rozsudku a stručného znenia odôvodnenia a iné), vo vzťahu ku ktorej je priznanie finančného odškodnenia subsidiárne. Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je dať do vzťahu mieru ujmy na hodnotách ľudskej osobnosti s konkrétnym finančným vyjadrením náhrady takejto nemajetkovej ujmy, ktorá poškodenému vznikla a aspoň takýmto druhotným spôsobom prispieť k zmierneniu vzniknutého stavu. Možno ju preto vnímať ako znak a prostriedok nápravy. Peňažná forma zadosťučinenia má v zmysle subsidiárnu funkciu, t. j. nastupuje až v prípadoch, kedy samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným satisfakčným prostriedkom. Hoci stanovenie výšky nemajetkovej ujmy je vecou úvahy súdu, táto nemôže byť v zmysle záverov súdnej praxe úvahou svojvoľnou, arbitrárnou, ale musí byť založená na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a mala by odrážať nutnosť „spravodlivého zadosťučinenia“.

61. Rovnako ako v rámci všeobecných zodpovednostných vzťahov, aj v prípade osobitnej úpravy , ktorý naviac v ust. odkazuje na subsidiárne použitie , je nevyhnutnou a kumulatívnou podmienkou okrem existencie škody a niektorého z titulov uvedených v aj medzi nimi preukázaná existencia príčinnej súvislosti. Vyžaduje sa, aby nezákonné rozhodnutie a vznik škody boli v logickom slede, t. j. aby nezákonné rozhodnutie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí pritom iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii, ale pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje preukázanie kauzálnej súvislosti. Conditio sine qua non je, či by škodlivý následok nastal bez nezákonného rozhodnutia či nesprávneho úradného postupu. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku preto musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí iba jeho sprostredkovanosť. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku, ktorú nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Zároveň je však potrebné dodať, že protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody, ale stačí, že je príčinou dôležitou, podstatnou a teda značnou. v ustanovení a 16 ukladá ďalšiu obligatórnu (povinnú) podmienku pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle tohto zákona, a to predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom na základe písomnej žiadosti poškodeného, ktorého účelom je predchádzanie zbytočným súdnym sporom. Až v prípade ak príslušný orgán nárok celkom alebo sčasti v lehote do šiestich mesiacov od prijatia žiadosti neuspokojí, možno sa domáhať tohto nároku súdnou cestou.

62. Dôkazné bremeno v konaní o náhradu škody podľa zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu a toto je nevyhnutné vnímať v intenciách sporového súdneho konania, v ktorom proti sebe stoja strany sporu s kontradiktórnym záujmom na výsledku konania. Sporové konanie je po zmene civilného kódecu je ovládané prejednacou zásadou, t. z. stranu sporu zaťažujú dve vzájomne prepojené povinnosti- povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť (dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí), neunesenie ktorých je spojené s neúspechom v spore. Strana sporu je tak v záujme vlastného úspechu v konaní povinná substancovať všetky skutkové okolnosti podstatné a rozhodujúce z hľadiska hypotézy hmotnoprávnej normy, z ktorých vyvodzuje svoju procesnú taktiku (útok alebo obranu). Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia kontruje povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Vzhľadom k tomu, že súd je v sporovom konaní limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu (princíp formálnej pravdy), povinnosť tvrdenia nadobúda v intenciách kľúčový význam a predstavuje jeden z kardinálnych princípov civilného procesu. Viaže sa na podstatné a rozhodujúce skutočnosti relevantné z hľadiska hmotného práva. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je jeho neúspech v spore a rovnako platí, že následkom porušenia povinnosti žalovaného substancovane tvrdiť je, že súd bez toho, aby vykonal dokazovanie, nezohľadní jeho procesnú obranu (dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany v spore tvrdili a nie zisťovať, čo strany netvrdili). Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následné neunesenie dôkazného bremena vedie v prípade žalovanej strany k procesnej pasivite, sankcionovanej stratou sporu. Rozhodujúcim pre riadne splnenie týchto povinností nie je len obsahové hľadisko (kvalita a relevantnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov, pravdivosť a úplnosť,

t. j. substancované tvrdenie), ale aj časové hľadisko. Civilné sporové konanie totiž od strán sporu vyžaduje adekvátnu mieru vigilancie a diligencie (bdelosť a dôslednosť). V zmysle normatívnej úpravy nadväzujúcej na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) je strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Porušenie v všeobecne vyjadrenej povinnosti riadneho vedenia sporu, tzv. procesnej diligencie môže mať v kontradiktórnom sporovom konaní za následok sudcovskú koncentráciu konania, využitie ktorej súdu umožňuje neprihliadnuť na oneskorene uplatnené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany. Účelom tohto inštitútu procesného práva je zabrániť predlžovaniu súdneho sporu oneskorene vykonanými procesnými úkonmi a tým prispieť k zabezpečeniu rýchlej a efektívnej ochrany ohrozených či porušených subjektívnych práv. Možno ňou predísť neželateľným situáciám, akými sú napr. predkladanie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov stranou sporu až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie už nariadeného pojednávania či požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania vo veci. Sudcovská koncentrácia tak zároveň predstavuje aj normatívne vyjadrenie princípu zakotveného v . Na rozdiel od koncentrácie upravenej v ust. je sudcovská koncentrácia v diskrečnej právomocí súdu, a preto jej využitie, príp. nevyužitie nie je stranou sporu nárokovateľné. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vyhodnocuje súd v okolnostiach konkrétneho prípadu a zákonodarca ponecháva na úvahe súdu, či prípadné omeškanie procesného úkonu sudca ospravedlní alebo využije procesnú sankciu a neprihliadne na oneskorený úkon strany sporu. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné (viď napr. Števček, M. a kol., , Komentár, Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2016, str. 578) a má za následok procesnú preklúziu práva uplatniť v spore skutkové tvrdenie alebo dôkazný návrh.

63. V prejednávanej veci súd na základe vykonaného dokazovania, zohľadniac vyššie uvedené všeobecné východiská a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu žiadnej z ním tvrdených škôd, ako jednu z kumulatívnych zákonných podmienok pre založenie zodpovednosti žalovanej titulom nezákonného rozhodnutia.

64. Žalobca škodový nárok odvodzoval od rozhodnutí, a to bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. 11001479 a potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu Z. XXXXXX vydané KR PZ v BA, KDI, Oddelenie mýtnej polície, Špitálska 14, Bratislava, ako aj rozhodnutia o nevrátení vodičského preukazu pred konečným výkonom rozhodnutia pre neuhradenie blokovej pokuty vydané KR PZ v BA, KDI zo dňa 22. 09. 2014 v spojení s rozhodnutím OR PZ v BA V, ODI, č. ORP-DR-294/BAV-OBCP-2014 zo dňa 26. 06. 2014, ktoré vzhľadom na závery vyslovené s rámci správneho súdneho prieskumu vyhodnotil ako nezákonné.

65. Vychádzajúc zo žalobcom vymedzeného predmetu konania mal súd za preukázanú aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu sporových strán vyplývajúcu z hmotnoprávnej úpravy , kedy k žalobou uplatnenej škode v materiálnej a imateriálnej sfére žalobcu ako poškodeného (subjekt zásahu) malo dôjsť činnosťou orgánov verejnej moci, konkrétne rozhodnutiami vydanými označenými útvarmi Policajného zboru. Súd preto ako orgán konajúci v menej žalovanej identifikoval zhodne so žalobcom podľa pís. d) Ministerstvo vnútra SR ako ústredný orgán štátnej správy pre Policajný zbor, do kompetencie ktorého patrí okrem iného prejednávanie priestupkov na úseku výberu mýta a možnosť zadržania vodičského preukazu podľa

66. Súd neprisvedčil obrane žalovanej, pokiaľ v priebehu celého konania namietala nedôvodnosť podanej žaloby vzhľadom na nesplnenie hmotnoprávnej podmienky pre uplatnenie nároku spočívajúcej v zákonnej požiadavke predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Súd v súlade s ustálenou súdnou praxou konštatuje, že tento nedostatok nepredstavuje neodstrániteľnú podmienku konania, t. j. podmienku konania, ktorej nedostatok nie je možné v jeho priebehu zhojiť. Rozhodovacia prax nadriadených súdov (napr. NS ČSSR z 15. 01. 1980, Cpjf 145/78, NS ČR z 26. 01. 2011, sp. zn. ) v prípade podania žaloby na náhradu škody podľa zák. č. 514/2013 Z.z. bez tomu predchádzajúcej žiadosti o predbežné prerokovanie zhodne od súdov nižšej inštancie vyžaduje, aby žalobcu v takom prípade vyzval na preukázanie tejto procesnej podmienky a za týmto účelom na poskytnutie dostatočného časového intervalu na jej splnenie. Rovnako uvedenú zákonnú podmienku nekvalifikuje ako hmotnoprávnu, ale ako procesnoprávnu podmienku upravujúcu postup pred podaním

žaloby na súd, ktorej neodstránenie má za následok zastavenie konania. Opomenúť tiež nemožno ani zákonodarcom sledovaný účel, ktorým bolo prispieť k možnosti mimosúdneho vyriešenia dôvodne uplatnených škodových nárokov. Konanie v danej veci bolo začaté v dôsledku postúpenia veci Krajským súdom v Bratislave v časti škodového nároku uplatneného priamo v správnej žalobe dňa 12. 02. 2016 a v konaní bolo riadne preukázané a nakoniec žalovanou ani nesporované, že žalobca listom zo dňa 09. 05. 2016 požiadal žalovanú prostredníctvom Ministerstva vnútra SR o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na základe, ktorú si uplatnil v identickej výške a na základe rovnakých skutkových a právnych okolností ako v podanej žalobe. Žalovaná nesporovala doručenie žiadosti dňa 10. 05. 2016, t. j. v priebehu tohto súdneho konania a rovnako nesporným v konaní bolo, že žalovaná v rámci zákonom stanovenej šesťmesačnej lehoty žalobcom uplatnený nárok neuspokojila, naopak v odpovedi zo dňa 10. 11. 2016 ho označila za nedôvodný a nepreukázaný. Z obsahu podanej žiadosti o predbežné prerokovanie tiež vyplýva, že predmetom konania je nárok uplatnený v rozsahu a na tom skutkovom a právnom základe, ako bol predbežne prerokovaný, t. j. splnená je aj normatívna požiadavka uvedená v ust. veta druhá Skutočnosť, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bola žalovanej doručená krátko po začatí súdneho konania by tak podľa názoru mohla mať vplyv len na prípadný okamih omeškania žalovanej relevantný pre priznanie úrokov z omeškania v prípade aspoň čiastočného úspechu žalobcu čo do žalovanej istiny.

67. Medzi stranami nebolo sporné vydanie rozhodnutí o uložení blokovej pokuty a zadržaní vodičského preukazu a na to nadväzujúce rozhodnutie o nevrátení vodičského preukazu a ani skutočnosť, že všetky rozhodnutia, v príčinnej súvislosti s ktorými mala byť žalobcovi spôsobená škoda, boli v rámci správneho prieskumu na základe žalobcom podanej správnej žaloby po právoplatnosti ako nezákonné zrušené. Nezákonnosť postupu policajného orgánu prejednávajúceho priestupok na úseku výberu mýta bola expressis verbis konštatovaná tak v odôvodnení rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 09. 2015, sp. zn. , (pozn. súdu str. 7 druhý odsek odôvodnenia) vzhľadom na nesplnenie zákonných podmienok pre prejednanie priestupku v blokovom konaní, ako aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. 02. 2016, sp. zn. (pozn. súdu str. 10 tretí odsek), ktorý v nadväznosti na skôr konštatovanú nezákonnosť rozhodnutia o uložení blokovej pokuty a rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu označil aj rozhodnutie o nevrátení vodičského preukazu za nesúladné so zákonom. Vzhľadom na uvedené nie je namieste akákoľvek z vnútorného presvedčenia vychádzajúca polemika žalovanej o vecnej správnosti predmetných právoplatných súdnych rozhodnutí, ktorými je súd v konaní o náhradu škody podľa viazaný (). V intenciách výsledkov žalobcom po právoplatnosti iniciovaných konaní o žalobách na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu správnych orgánov má súd za preukázané splnenie prvej zákonnej podmienky pre založenie zodpovednosti žalovanej, a to nezákonného rozhodnutia v zmysle atribútov definovaných v , , . Nezákonné rozhodnutia v danom prípade konzumovali aj nesprávny úradný postup pred ich vydaním, na ktorý žalobca poukazoval v správnych žalobách, a ktorý podmieňuje zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu.

68. V ďalšom bolo procesnou povinnosťou žalobcu preukázať existenciu tvrdenej škody a jej výšky vo vzťahu k všetkým parciálne uplatneným nárokom, ktoré ostali predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby, t. j. vo vzťahu k ušlému zisku, cestovným náhradám, ako aj nemajetkovej ujme, a ktoré žalovaná v priebehu celého konania namietala tak čo do základu ako aj výšky.

69. Titulom majetkovej škody si žalobca uplatnil ušlý zisk v podobe nevzniknutých náhrad v období zadržania vodičského preukazu od 12. 05. 2014 do 26. 02. 2015 vo výške 3.187,96 eur, ako aj prémií za zahraničné pracovné cesty vo výške 7.526,43 eur. Na preukázanie tohto nároku žalobca predložil ako dôkazy dve dohody, predmetom ktorých bolo zvýšenie žalobcovej mzdy u zamestnávateľa H. U. Y.. v rozhodnom období a potvrdenie zamestnávateľa o pošte odpracovaných dní v období od 12. 05. 2014 do 26. 02. 2015. Žalobca nepredložil súdu žiaden doklad preukazujúci ním tvrdenú výšku týchto „ušlých“ náhrad a prémií, ktoré u svojho zamestnávateľa dosahoval pred zadržaním vodičského preukazu, a z ktorej potom aj vychádzal pri vyčíslení tejto časti nároku. Z dohody o zmene mzdy uzatvorenej medzi žalobcom a jeho zamestnávateľom dňa 02. 01. 2014 vyplýva, že žalobca mal mať okrem základnej mzdy vo výške 118.000 HUF vyplácané aj príplatky vo forme mesačného paušálu, výška ktorého mala byť stanovená vo forme informácie zamestnávateľa. Dôkaz o tom, v akej výške mu boli tieto príplatky za služobné cesty vyplácané v období pred zadržaním vodičského preukazu žalobca nepredložil. Rovnako súdu neboli predložené žiadne doklady o výške príjmu žalobcovi vyplatenému v namietanom období zadržania vodičského preukazu, potrebnými pre posúdenie prípadnej straty

na príjme, ktorý by za bežného chodu udalostí žalobca bol u svojho zamestnávateľa dosiahol, pokiaľ by nedošlo k nezákonnému zadržaniu vodičského preukazu. Súd nedisponoval ani žiadnymi dôkazmi, ktoré by mu umožnili posúdiť povahu a zamestnávateľom stanovené podmienky pre vyplatenie namietaných príplatkov k základnej mzde, absolvovanie pracovných ciest, ich intervaly atď. (napr. či ich obsahom nebola aj kompenzácia stravného a hotových výdavkov, ktoré vzniknú zamestnancovi počas vyslania na zahraničnú pracovnú cestu, a o ktoré by sa majetok žalobcu znížil bez ohľadu na to vydanie nezákonných rozhodnutí). Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca tento dôkaz označil v podaní doručenom súdu dňa 27. 12. 2016 s prísľubom jeho predloženia po zabezpečení jeho úradného prekladu, nakoľko žalobca tento dôkaz do dňa rozhodnutia súdu riadne nepredložil, a to aj napriek na pojednávaní konanom dňa 26. 04. 2022 vyslovenému predbežnému právnemu názoru o nepreukázanosti všetkých parciálnych škodových nárokov a povinnosti, ktorá mu bola na predmetnom pojednávaní súdom uložená práve vo vzťahu k riadnemu nesplnenie dôkaznej povinnosti. Žalobca si súdom uloženú povinnosť v súvislosti s týmto škodovým nárokom nesplnil, a aj napriek dostatočnému časovému priestoru nevyužil súdom ponúknutú možnosť na zvrátenie tejto situácie. Súd preto neprihliadol na opätovnú požiadavku žalobcu uplatnenú na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2022, kedy žalobca a jeho právny zástupca opätovne požiadali o možnosť doloženia vymedzených dôkazov. Na uvedenom nič nemení ani poukaz na nepriaznivý zdravotný stav žalobcu a jeho právneho zástupcu v období pred daným pojednávaním, nakoľko konanie na tunajšom súde bolo v danej veci začaté dňa 12. 02. 2016, t. j. žalobca mal takmer 6 rokov na to, aby v záujme vlastného úspechu v konaní predložil potrebné dôkazy. Rovnako od vyslovenia predbežného právneho názoru súdu a výzvy adresovanej právnemu zástupcovi žalobcovi uplynulo takmer šesť mesiacov, čo je tiež dostatočne dlhá doba na to, aby si žalobca riadne splnil súdom uložené povinnosti. Súd nebagatelizuje ani prípadné zdravotné problémy právneho zástupcu a jeho klienta, avšak v intenciách uvedených časových súvislostí, na tieto prihliadnuť nemohol. Pokiaľ by aj žalobca nedisponoval dokladmi o jeho vlastnom príjme zo závislej zárobkovej činnosti v rozhodnom období, právny zástupca žalobcu mohol konajúc s odbornou starostlivosťou v prípade akejkoľvek osobnej indispozície poveriť vyžiadaním dôkazov od zamestnávateľa žalobcu svojho zamestnanca, príp. za týmto účel substitučne splnomocniť iného advokáta. Opomenúť tiež nemožno skutočnosť, že pripustenie dokazovania predložením o príjme žalobcu (pozn. súdu z obdobia 8 rokov spätne) na pojednávaní konanom dňa 20. 10. 2022 by si nevyhnutne vyžiadalo odročenie pojednávania, čo je jedným zo súdnou praxou akceptovaných dôvodov pre uplatnenie inštitútu sudcovskej koncentrácie konania. Žalobca bol v priebehu celého súdneho konania zastúpený splnomocneným advokátom a o povinnosti uplatniť prostriedky procesného útoky a obrany včas a následkoch porušenia tejto povinnosti bol poučený už v prvom uznesení súdu zo dňa 11. 10. 2016, ktorým ho súd vyzval na doručenie repliky. Z uvedených dôvodov súd návrh na vykonanie dokazovania potvrdeniami o príjme žalobcu, ktoré neboli súdu riadne a včas predložené, sankcionoval nevykonaním tohto dôkazu.

70. Žiadnu právnu relevanciu súd nepripísal žalobcom predloženým údajom o hrubej mesačnej mzde vodiča kamiónu v I., nakoľko predmetom konania nie je hypotetický, resp. fiktívny ušlý zisk žalobcu, ale strata očakávaného príjmu, ktorý by nebyť protiprávneho konania žalovanej mohol žalobca pri pravidelnom behu vecí od svojho zamestnávateľa očakávať. Okrajovo vo vzťahu k nadväzujúcej argumentácii žalovanej a nad rámec nevyhnutnosti súd uvádza, že pokiaľ došlo zo strany zamestnávateľa k priznaniu odmien zamestnancovi, mení sa charakter tejto zložky mzdy z nenárokovateľnej na nárokovateľnú. Pokiaľ by preto žalobca riadne preukázal povahu a výšku týchto odmien, ktoré aj vzhľadom na charakter práce žalobcu vyžadujúci si časté zahraničné pracovné cesty mohli byť pravidelnou zložkou jeho mzdy, nemuselo by sa javiť ako nedôvodné nezohľadňovať ich pri výpočte ušlej mzdy.

71. Titulom majetkovej škody si žalobca uplatnil aj refundáciu cestovných náhrad vynaložených na každodenné cestovanie z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu práce vo výške 5.182,19 eur, a ktoré by neznížili jeho majetok v prípade zachovania pôvodnej náplne práce vodiča kamiónovej dopravy. Žalovaná namietala účelnosť a výšku týchto nákladov, ktoré mali viesť k zmenšeniu majetku žalobcu. Na preukázanie tohto nároku žalobca predložil osvedčenie o evidencii motorového vozidla, z ktorého mal súd za preukázané vlastnícke právo svedčiace žalobcovi k motorovému vozidlu, ktorým mali byť cesty vykonávané, keďže okrem nákladov na pohonné hmoty si žalobca uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojenú s amortizáciou motorového vozidla. Žalobca sám počas svojho výsluchu na pojednávaní uviedol, že nedisponuje dôkazmi preukazujúcimi skutočné vynaloženie nákladov na pohonné hmoty, a že vzhľadom na zadržanie vodičského preukazu musel vždy niekoho požiadať, aby

ho odviezol/ priviezol do práce. K žalovanej namietanej účelnosti cestovných nákladov s poukazom na možnosť použitia iného spôsobu prepravy (napr. verejnou hromadnou dopravou), žalobca poukazoval na nevhodnosť dopravného spojenia medzi miestom trvalého pobytu a miestom výkonu práce, čo opäť zostalo v rovine ničím nepreukázaných tvrdení, ktoré žalovaná namietala. Žalobca obdobne ako v prípade dôkazu- potvrdenie zamestnávateľa o príjme, označil vo vyjadrení k žalobe ako dôkaz cestovný poriadok, avšak tento súdu včas nepredložil, a preto súd zamietol vykonanie dokazovania absentujúcim listinným dôkazom. Iné dôkazy na preukázanie skutočného vynaloženia týchto nákladov žalobcom (napr. doklady o nákupe pohonných hmôt, čestné vyhlásenia osôb, ktoré žalobcu mali voziť do práce jeho motorovým vozidlom a iné) a ich výšky a rovnako aj účelnosti neboli žalobcom označené ani predložené. Z uvedeného dôvodu súd tento žalobný nárok, vo vzťahu ku ktorému žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočné zmenšenie svojho majetku v uplatnenej výške, zamietol.

72. Vo vzťahu k uplatnenej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur žalobca nárok v tejto časti odôvodnil všeobecnými a relevantným spôsobom nepodloženými tvrdeniami o naštrbení jeho dobrej povesti v očiach spoluobčanov, obmedzení možností uplatnenia sa v spoločenskom živote, sťaženej finančnej situácii v rodine, preradení na inú pracovnú pozíciu a negatívnym vnímaním jeho okolia vo vzťahu k zadržaniu vodičského preukazu. Tento nárok oprel o vlastnú výpoveď, na podporu ktorej neoznačil žiadne relevantné dôkazy (s výnimkou oneskorene navrhnutého dokazovania výsluchom dcéry žalobcu), a z ktorej ani nevyplynuli žiadne závažné skutočnosti umožňujúce priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobca súdu nepreukázal splnenie základného predpokladu pre možnosť odškodnenia imateriálnej ujmy v zmysle , t. j. skutočnosť, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným zadržaním vodičského preukazu. Nepreukázanou ostala aj výška uplatnenej nemajetkovej ujmy odvíjajúca sa od hodnotiacich kritérií demonštratívne uvedených v § 17 ods. 3 zák. č. 514/2013 Z.z. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej, v ktorej namietala, že v dôsledku nezákonných rozhodnutí o uložení blokovej pokuty a zadržaní vodičského preukazu nedošlo u žalobcu k deštrukcii, resp. vážnejšiemu narušeniu rodinných vzťahov, pracovných vzťahov či obmedzeniu spoločenského života. Žalobca nepreukázal ani možný presah finančných následkov do nemateriálnej ujmy a narušenia rodinných väzieb, nakoľko náhrada nemajetkovej ujmy neslúži na odškodnenie finančnej straty na príjme a nepreukázané ostalo aj poškodenie dobrej povesti u spoluobčanov. Z výpovede žalobcu okrem iného vyplynulo, že v namietanom období zadržania vodičského preukazu, žil v domácnosti sám. Pokiaľ sa týka zamestnania žalobcu z predloženej dohody o zmene pracovnej zmluvy z 02. 01. 2015 vyplynulo, že žalobcovi bol počas zadržania vodičského preukazu zvýšený plat a nedošlo ani k zmene jeho pracovnej náplne. Žalobca sám uviedol, že pre toho istého zamestnávateľa pracoval až do nástupu na invalidný dôchodok. Ani prípadná žalobcom tvrdená náročnosť a absencia pracovných skúseností s iným druhom práce (pozn. súdu v žalobe žalobca uvádzal kancelársku prácu, zatiaľ čo vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že po zadržaní vodičského preukazu mu zamestnávateľ umožnil vykonávať prácu v jeho areály spočívajúcu v manipulácii s autami) po zadržaní vodičského preukazu samy o sebe podľa názoru súdu nie sú tak závažným negatívnym následkom v živote poškodeného vyžadujúcim si finančné odškodnenie podľa Obdobný záver platí aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu, že to celé zle znášal, o to viac, keď z jeho výpovede vyplynulo, že začiatkom roka 2016 mal byť odsúdený v Maďarsku na podmienečný trest odňatia slobody, s čím rovnako spájal negatívny následok na jeho psychike. Vo vzťahu k tomuto tvrdenému následku bez ohľadu na stupeň jeho intenzity a závažnosti je tak spochybnená aj priama príčinná súvislosti s nezákonnými rozhodnutiami žalovaného.

73. Záverom vo vzťahu k tomuto nároku možno zhrnúť, že (obdobne ako napr. pri finančnom odškodňovaní zásahov do osobnostných práv) neumožňuje odškodniť akúkoľvek imateriálnu ujmu a žalobcom tvrdený rozsah a intenzita následkov v súkromnom, spoločenskom a pracovnom živote, naviac nepodložený relevantnými dôkazmi, nepostačuje pre finančné odškodnenie nemajetkovej ujmy. Vzhľadom na nepreukázanosť tejto časti nároku sa súd v ďalšom nezaoberal otázkou proporcionality, ktorú žalovaná v konaní tiež namietala.

74. Súd zamietol aj ďalší a žalobcom oneskorene navrhnutý dôkaz na pojednávaní súdu konanom dňa 20. 10. 2022, a to výsluch dcéry žalobcu. Obdobne platí, že skutočnosti, ktoré žalobca uviedol vo svojej výpovedi mu boli známe už v čase začatia konania, a preto žalobcovi nebránila žiadna objektívna prekážka pre riadne označenie výsluchu tejto svedkyne za účelom preukázania tvrdení o nemajetkovej ujme už v čase podania žaloby (napr. namiesto manželky, ktorá v posudzovanom období nielenže nežila so žalobcom v spoločnej domácnosti, ale aj zomrela). Uvedená výpoveď sa naviac javí aj ako irelevantná

a nadbytočná vo svetle žalobcom tvrdených následkov, ktoré samy o sebe nezakladajú takú intenzitu, ktorá by odôvodňovala priznanie nemajetkovej ujmy. Žalobca naviac ani netvrdil, že došlo k rozvratu či narušeniu vzťahov s touto dcérou, ktorá nežila so žalobcom v jednej domácnosti a nebola od neho finančne závislá.

75. Vo vzťahu k všetkým dôkazom, ktorých vykonanie súd zamietol súd v súhrne uvádza a v kontradiktórnom sporovom konaní za neprípustné považuje ich podmieňovanie a riadne špecifikovanie až po uskutočnení výsluchu žalobcu. Nie výnimočným, ale bežným je v nadväznosti na rímskoprávnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“ (bdelým patrí právo) opačný prístup, ako zvolil v priebehu celého konania právne zastúpený žalobca, a to z opatrnosti strany sporu navrhujú čo najväčší objem dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Osvojenie si argumentácie žalobcu v tomto smere by viedlo k popretiu základných zásad civilného sporového konania proklamovaných v , a jeho neúmernému a nehospodárnemu predlžovaniu. V danej veci sa pritom nejedná o žiaden zo zákonom vymedzených sporov s ochranou slabšej strany sporu (druhá hlava tretej časti ), v ktorých je modifikovaná prejednacia zásada, zásada vykonávania dôkazov výlučne na návrh strán sporu za súčasného obmedzenia uplatnenia sudcovskej koncentrácie. Naviac žalobca spôsob a rozsah dokazovania podmieňoval a robil závislým od skutočností, ktoré boli od začiatku súdneho konania v jeho dispozičnej sfére, t. j. informáciami, ktorými sám disponoval už pri podaní žaloby, a na základe ktorých mal a mohol riadne označiť a predložiť potrebné dôkazy a formulovať procesný útok. Takýto prístup v podobe otvorenej možnosti návrhov na vykonanie dokazovania po vykonaní výsluchu žalobcu by mal logické opodstatnenie v prípade jeho uplatnenia zo strany žalovanej, ktorej vopred nemohli byť známe skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu protistrany, a ktoré by si mohli vyžadovať jej protireakciu aj v podobe dokazovania nových skutočností, ktoré by vyplynuli z jeho výsluchu.

76. Záverom súd vo vzťahu k nesplneniu dôkaznej povinnosti žalobcu a jeho nedbanlivému prístupu v tomto smere, ktorý mal za následok jeho neúspech v spore, ako aj vo vzťahu k zákonnej povinnosti strán sporu podľa uvádzať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06. 04. 2018 za účelom preukázania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy a narušenia rodinných vzťahov označil ako dôkaz výsluch jeho manželky. Po pripustení tohto dôkazu žalobca súdu oznámil a predložil dôkazy o tom, že jeho manželstvo bolo rozvedené ešte v roku 2000 a manželka žalobcu zomrela v septembri 2014 s tým, že podľa predloženého rozsudku o rozvode manželia nežili v spoločnej domácnosti od roku 1998, čo potvrdil aj žalobca vo svojej výpovedi, keď na otázku súdu uviedol, že v rozhodnom čase žil v domácnosti sám. V súvislosti s argumentáciou žalobcu vo vzťahu k nároku na náhradu imateriálnej ujmy mu tak možno vytknúť nielen nepreukázanosť, ale aj nepravdivosť vlastných tvrdení.

77. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu a z nej vyplývajúci žalobný nárok ako nepreukázaný v celom rozsahu zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

78. Podľa 4 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

79. Podľa , súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

80. Vo výroku II. súd s poukazom na dispozičný úkon žalobcu doručený súdu dňa 24. 09. 2021, ktorým zobral žalobu späť v časti istiny vo výške 877,48 eur a úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 877,48 eur od 19. 11. 2015 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 20.896,58 eur od 19. 11. 2015 do 10. 11. 2016 a úroku z omeškania vo výške 0,05 % zo sumy 21.774,06 eur od 11. 11. 2016 do zaplatenia, a to pred začatím prvého pojednávania vo veci samej, konanie v označenej časti zastavil bez potreby zisťovania súhlasu žalovanej, nakoľko by bol v zmysle ust. veta druhá neúčinný a súčasne sa v danom spore nejedná o prípad prezumovaný v ust. .

81. Podľa súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

82. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 83. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

84. O nároku na náhradu trov konania (III. enunciát) súd rozhodol podľa oboch procesných zásad, t. j. v časti v ktorej bolo konanie zastavené podľa zásady zavinenia vyjadrenej v ust. a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodovania podľa zásady úspechu vyjadrenej v ust. . Nakoľko čiastočné zastavenie konania procesne zavinil žalobca a vo zvyšnej časti, ktorá bola predmetom meritórneho rozhodnutia bol v celom rozsahu neúspešný, žalovanej vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Keďže však žalovanej žiadne trovy v konaní nevznikli (pozn. súdu trovy spojené s tlmočením počas pojednávania dňa 20. 10. 2022, t. j. s realizáciou práva žalobcu konať pred súdom vo svojom materinskom jazyku zaťažujú podľa žalovanú bez nároku na ich náhradu), súd jej nárok na ich náhradu nepriznal. Rozhodnutím o nepriznaní nároku žalovanej na náhradu trov konania zároveň odpadá potreba samostatného rozhodnutia o výške náhrady trov konania podľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 02. 2018, sp. zn. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I. (, )

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (, )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (, )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( ) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( ) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. ( )

Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.