Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-89-2015.pdf
PDF · 113.26 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/89/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: S. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom S., H. XXXX/X, právne zastupeného: Beňo & partners advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Poprad, Námestie sv. Egídia 93 proti žalovanému: S. M., nar. XX. XX. XXXX, S., S. XXX/XX, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. 20C/43/2007-421 zo dňa 03. 02. 2015 takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrh zamietol.
odôvodnenie:
Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil zistením cit.: „Žalobca sa domáhal žalobou zo dňa 23. 02. 2007 ochrany osobnosti za výrok žalovaného, ktorý odznel dňa 16. 05. 2004 vo vysielaní televízie TV Poprad „Posedenie pri kávičke“. Malo ísť o vysielanie, v rámci ktorého boli do televízie pozvaní hostia E. E., Ing. Z. R., Ing. Z. C. a žalovaný. Žalovaný na telefonickú otázku odpovedal: „Poznal som hlas pani E. A., súčasnej podpredsedníčky kontrolnej komisie , a preto by som sa chcel opýtať. Pani E. A., ktorá máte objektívne kontrolovať finančné toky družstva a máte syna S., ktorý od družstva dostáva ročne miliónové finančné sumy, údajne za akési práce, ktoré vykonáva on sám, povedzte, pani E., nebola ste náhodou na zhromaždení delegátov predsedníčkou návrhovej komisie, teda komisie, kde ste boli vy aj pán E....“. Podľa tvrdenia žalobcu týmto výrokom sa žalovaný dopustil vážneho zásahu do jeho práv, ktoré mu zaručuje čl. 19 Ústavy SR v spojení s ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca v konaní uviedol, že podniká v oblasti stavebných, výškových prác a jeho zákazníkmi sú občania bývajúci v panelových bytových domoch, na sídliskách v meste S.. Podniká ako živnostník od 08. 02. 2000 a jedná sa o náročnú rizikovú prácu, ktorá vyžaduje dlhoročné skúsenosti z oblasti stavebnej technológie a bezpečnosti práce. Dôvera zákazníkov pre ktorých sa žalobcovi darí v súťažiach získavať nové zákazky, sa odvíja od jeho pracovných výsledkov. Udržanie si tejto dôvery je prioritnou záležitosťou a podozrenie ovplyvňovania súťaže prostredníctvom priameho príbuzného, žalobca považuje za vážny zásah do jeho občianskej cti a s tým spojenou diskreditáciou jeho osoby v očiach obyvateľov bytových domov OSBD S.. V meste S. obdobné výškové práce vykonáva asi 20 podnikateľov, a preto žalobca považuje za náročné si v tomto konkurenčnom prostredí zákazníkov udržať. Žalovaný so žalobou nesúhlasil odôvodňujúc, že ak sa spočítajú žalobcom fakturované čiastky, výsledná čiastka prekračuje milión korún a dá sa hovoriť o tom, že žalobca od OSBD S. obdŕžal miliónové sumy. Z výsluchu svedka Ing. Z. R. súd zistil, že tento bol svedkom vyjadrenia žalovaného v televíznom vysielaní. V rozhodnom období bol svedok riaditeľom OSBD S. a matka žalobcu bola predsedníčkou kontrolnej komisie. Z titulu svojej funkcie nemala dosah na zákazky prideľované žalobcovi. OSBD S. do procesu výberu dodávateľa výškových prác nezasahuje,
na žiadosť bytového domu poskytuje zoznam vhodných dodávateľov. Z výsluchu svedka P. P. súd zistil, že svedok sa o vyjadrení žalovaného dozvedel od ľudí, ktorí sa ho ako domového dôverníka pýtali, či je vyjadrenie žalovaného pravdivé. Odmietol manipuláciu pri výbere dodávateľa výškových prác. Uviedol, že tvrdenia žalovaného nezmenili jeho názor na žalobcu. Z výsluchu svedka E. E. súd zistil, že bol svedkom vyjadrenia žalovaného v televíznom vysielaní. Následne sa ho mali členovia družstva pýtať, ako je možné, že jeden človek „berie z družstva milióny“, k čomu svedok uviedol, že žalobca vykonáva práce na požiadanie bytového domu a OSBD do procesu výberu dodávateľa nezasahuje. Jedine za predpokladu, že bytový dom si nevie vhodného dodávateľa zabezpečiť sám, OSBD ako správca bytových domov, domu odporúča vhodných dodávateľov. Uviedol, že vyjadrenia žalovaného na adresu žalobcu pohľad svedka na osobu žalobcu nezmenili. Z výsluchu svedka U. M. súd zistil, že tento v rozhodnom období bol členom kontrolnej komisie OSBD S. a televízne vysielanie videl. Odmietol možnosť ovplyvnenia výberu dodávateľa výškových prác kontrolnou komisiou a uviedol, že jeho pohľad sa na žalobcu po vyjadrení žalovaného nezmenil, pri vyjadrení žalovaného nevedel, že žalobca je synom predsedníčky kontrolnej komisie A. E.. Z výsluchu svedka F. F. súd zistil, že tento je predsedom Spoločenstva vlastníkov bytov v bytovom dome X. a nebol svedkom vyjadrení žalovaného. Uviedol, že v rámci účtovníctva zistil, že z fondu opráv bytového domu boli uhradené platby, ku ktorým chýbajú podklady, platby sú identifikované len variabilným symbolom a číslom účtu, ale chýbali k nim podklady, faktúry. Správca bytového domu odmieta spoločenstvu vydať požadované doklady a bez dokladov a ďalšieho dokazovania nie je možné konštatovať, či a aké práce boli vykonané, prípadne v akom období. Z výsluchu svedkyne A. E. súd zistil, že je matkou žalobcu a sama bola adresátom tvrdení žalovaného, keď v rámci televízneho vysielania žalovanému telefonicky položila otázku. Vyjadrenie žalovaného sa jej dotklo, niektorí ľudia od nej a jej rodiny začali bočiť. V roku 2008 svedkyňu žalovaný aj fyzicky napadol, a preto podala na neho trestné oznámenie. Svedkyňa potvrdila, že odmietla možnosť ovplyvňovania výberu dodávateľa výškových prác kontrolnou komisiou OSBD a že pravdepodobným dôvodom konania žalovaného bola strata zamestnania či strata príjmov z funkcií v OSBD S..
Predmetom všeobecného osobnostného práva ako jednotného práva je aj osobnosť každej fyzickej osoby ako individuality, jej imanentným atribútom je okrem iných aj občianska česť, ľudská dôstojnosť a dobrá povesť. Tieto atribúty sú chránené zákonom, čo znamená, že existuje verejný záujem na ich existencii a rozvoji u každého jednotlivca, ktorý je súčasťou spoločnosti ako celku. Jedným z prostriedkov ochrany osobnostného práva je súdna ochrana, ktorá sa realizuje na základe žaloby. Túto žalobu môže fyzická osoba podať vždy, pokiaľ je schopná v súdnom spore preukázať, že došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti. Vychádzajúc z ust.§ 13 a nasl. Občianskeho zákonníka možno takejto fyzickej osobe priznať súdnym rozhodnutím aj niektoré z prostriedkov primeraného zadosťučinenia. Zadosťučinenie spočíva v určitom plnení, ktoré sa postihnutej osobe priznáva. Toto plnenie môže byť a) morálnym, nepeňažným plnením, tzv. nemajetkovým zadosťučinením, b) peňažným plnením, teda náhradou nemajetkovej ujmy. Za splnenia podmienok stanovených zákonom môžu byť súdom priznané oba tieto prostriedky. V prejednávanej veci žalobca voči žalovanému podal žalobu na priznanie nemajetkovej ujmy. Pre poskytnutie súdnej ochrany bolo nevyhnutné, aby žalobca, na ktorom je dôkazné bremeno preukázal nielen samotnú existenciu zásahu, jeho neoprávnenosť, jeho spôsobilosť privodiť mu ujmu, kauzálny nexus (príčinnú súvislosť medzi nedovoleným zásahom a vzniknutou ujmou), existenciu ujmy, ale aby tiež preukázal, že žalovaný je subjektom ním tvrdeného zásahu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sú podmienkou priznania nemajetkovej ujmy ako formy zadosťučinenia za tvrdený zásah do jeho osobnostných práv. Predovšetkým nebolo preukázané, že k nejakému zásahu skutočne došlo, o aký zásah malo ísť, ani aké mal následky. Preto nemožno konštatovať, že žalobcovi konaním žalovaného vznikla ujma. Žalobca v konaní nepreukázal vznik ujmy, ktorá by sa prejavila v jeho rodinnom, pracovnom či spoločenskom živote a ktorá by odôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Neboli tvrdené ani preukázané negatívne dopady tvrdení žalovaného na osobu žalobcu, strata príjmu, či pretrhnutie rodinných, priateľských väzieb. Tieto skutočnosti, t. j. objektívne zistené a zistiteľné negatívne dopady konania žalovaného v osobnostnej sfére žalobcu sú pre vyhovenie návrhu podstatné. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd návrh v celom rozsahu zamietol.
V zmysle ust.§ 151 ods. 3 O. s. p. o trovách konania bude rozhodnuté až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej“.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, ak bude
mať podmienky na rozhodnutie vo veci samej za splnené, žiadal žalobe vyhovieť. Odvolacie dôvody právne kvalifikoval ust.§ 205 ods. 2 písm. d) , f), § 221 písm. f) O. s. p.. Podstatou argumentácie žalobcu je tvrdenie, že výrok žalovaného bol spôsobilý vyvolať u priemerného diváka podozrenie z klientelizmu a rodinkárstva tým, že prostredníctvom funkčného postavenia svojej matky - predsedníčky kontrolnej komisie bytového družstva - získava miliónové zákazky na výškové práce v bytových domoch. Žalobca presadzuje názor, podľa ktorého skutkové okolnosti veci odôvodňujú priznanie peňažného zadosťučinenia. Medzi hlavné skutkové okolnosti odôvodňujúce jeho právo patrí, že difamačný výrok nebol pravdivý, bol prednesený prostredníctvom komunikačného prostriedku so širokým obsahom. Od protiprávneho konania uplynul dlhší čas, a preto ospravedlnenie by nemalo pre žalobcu význam, žalovaný sa pred predmetným zásahom do práv žalobcu, ako aj po ňom dopustil viacerých ďalších zásahov do osobnostných práv jeho a jeho matky, vrátane fyzického útoku na jeho matku na verejnom priestranstve. Za všetky tieto konania bol žalovaný právoplatne postihnutý v občianskom súdnom, aj trestnom konaní. Žalovaný svoju povinnosť ospravedlniť sa si doposiaľ nesplnil alebo sa jej účelovo vyhýbal. Žalobca súhlasí s hodnotiacim úsudkom súdu, že väčšina listinných podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise nemá vzťah k predmetu konania. Ide najmä o dokazovanie kvality dodania žalobcových prác, ktoré nemajú súvislosť s difamačným výrokom. Obsahom znevažujúceho výroku nebola nedostatočná kvalita žalobcových prác, ale ich získanie prostredníctvom klientelizmu a uprednostňovania. Nad rámec predmetu konania uviedol, že sa venuje športovému lezectvu, v tejto oblasti patrí medzi uznávané osobnosti, publikuje odborné monografie a zúčastňuje sa na záchranných akciách. Výškovým prácam sa venuje viac ako 20 rokov, ide o extrémne náročnú a nebezpečnú prácu. Za celý čas vykonávania tejto práce nemal žiadne podstatné reklamácie na kvalitu prác a už vôbec sa nestalo, žeby vzal peniaze za prácu, ktorú nevykonal. Dobrú povesť žalobca potrebuje, nakoľko práce na bytových domoch sa pravidelne opakujú. Žalobca v konaní navrhol vykonanie dôkazu výsluchom viacerých osôb z jeho rodinného a blízkeho prostredia, pričom tieto osoby boli pred súdom prvého stupňa vypočuté. Všetci svedkovia vypovedali aj o tom, že o činnosť žalobcu ako živnostníka a jeho matky ako funkcionárky družstva sa po odvysielaní predmetnej relácie zaujímali rôzni ľudia - vlastníci bytov, členovia bytového družstva, členovia kontrolnej komisie a pod.. Týmto ľuďom bolo potrebné vysvetľovať, že žalobca nezískava zákazky tak, že na to využíva postavenie svojej matky v kontrolnej komisii. Tretie osoby - verejnosť, členovia a delegáti družstva, vlastníci bytov, objektívne nemali dostatok informácií o deľbe právomoci v bytovom družstve na to, aby dokázali sami posúdiť nepravdivosť difamačného výroku. Vyhláseniu o tom, že žalobca získava zákazky prostredníctvom svojej matky je preto priemerná, nezúčastnená osoba náchylná uveriť. Spojenie „podnikateľ - blízky rodinný príslušník v kontrolnej funkcii
- miliónové zákazky“, je spôsobilé vyvolať presvedčenie o klientelizme, osobitne v slovenských reláciách, kde sa klientelizmus a rodinkárstvo skôr predpokladá ako vylučuje. Všeobecná tendencia ľudí veriť ohováraniu je nespochybniteľná. Úlohou žalobcu v tomto konaní bolo presvedčiť súd, že žalovaný dal dostatočný podnet na to, aby neurčitý okruh ľudí mal tendenciu uveriť difamačnému výroku. Svedkovia, ktorí vo veci vypovedali, potvrdili, že výrok žalobcu sa do povedomia verejnosti dostal a že spôsobil negatívne reakcie. Žalobca má preto za to, že podstatná náležitosť uplatnenia práva na ochranu osobnosti bola v konaní preukázaná: a) preto, lebo hodnota zákaziek žalobcu ani zďaleka nedosahuje „miliónové sumy“, b) preto, lebo výber dodávateľa výškových prác je výlučne v právomoci vlastníkov bytov daného bytového domu, c) preto, že žalobca sa venuje týmto prácam 20 rokov, pričom časť tejto doby strávil ako zamestnanec družstva. Difamačný výrok bol prednesený prostredníctvom masovo-komunikačného prostriedku. Zásah do osobnostných práv vykonaný takýmto spôsobom sa spravidla považuje za zásah so zvýšenou intenzitou už len z tohto dôvodu, že je spôsobilý pre poškodenú osobu privodiť závažnejšie následky - poškodiť dobrú povesť u podstatne širšieho okruhu ľudí. Predmetná relácia bola sledovaná so záujmom veľkej časti obyvateľov mesta S., lebo v rozhodnom čase prebiehal „intenzívny boj o ovládnutie bytového družstva medzi dvoma skupinami predstavenstiev“. Uvedená okolnosť je v meste S. známa a je pravdepodobne známa aj odvolaciemu súdu, nakoľko právnych sporov týkajúcich sa tejto veci bolo niekoľko desiatok a niektoré z nich nie sú doposiaľ skončené. Boj o ovládnutie družstva sa týkal približne 10 000 domácnosti mesta S., minimálne z toho dôvodu, že obe strany odmietali uznávať platby úhrad platené v prospech druhej strany. Relácia bola preto dôvodne sledovaná väčším množstvo divákov, z ktorých niektorí do relácie aj priamo telefonovali. Na záver uviedol, že nie je žiaden sťažovateľ, ani vyhľadávač súdnych sporov, nemôže za to, že sa stal obeťou útokov žalovaného. Žalobca sa preto obracia na odvolací súd, aby tento dôvodnosť jeho nároku vzhľadom na vykonané dokazovanie preskúmal a rozhodol v zmysle žalobného petitu.
Žalovaný k podanému odvolaniu ako vyplýva z obsahu podania navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že žalobcom navrhnutí svedkovia vopred pripravení účelovo vypovedali v prospech žalobcu, lebo ich spája jedno - spoločná minulosť, prítomnosť, spojená s ich podvodmi voči OSBD S., voči tisíckam členov družstva a podvodmi voči registrovanému súdu. Je nepochybné, že po odvysielaní relácie žalobca žiadnu ujmu neutrpel. Naopak získal ďalšie zákazky a peniaze, keď mu družstvu v zastúpení E. E. a Ing. Z. R. vyplatilo finančné prostriedky z účtov bytoviek za ním vystavené faktúry na údajne prevedené výškové práce, ktorých vykonanie nedokázal súdu ani preukázať. Žalobca súdu predložil iba ním vystavené a podpísané faktúry opakujúce sa v rôznych časových obdobiach za tú istú, údajne vykonanú prácu na tých istých bytových domoch, opakovane v rôznej výške. Celé sa to javí ako systematické, bezbrehé vykrádanie množstva účtov bytových domov vo vlastníctve OSBD S., kde ako predseda predstavenstva družstva podvodne vystupoval E. E. na základe nezákonne a podvodom získanej funkcie a ako predsedníčka kontrolnej komisie družstva vystupovala žalobcova matka, ktorá funkciu získala nezákonne a podvodným spôsobom. Nepredloženie ročnej účtovnej uzávierky OSBD S. na prerokovanie a schválenie najvyššiemu orgánu OSBD S. - zhromaždeniu delegátov nasvedčuje nekalému narábaniu s finančnými prostriedkami tisícov členov družstva na účtoch bytových domov, ku ktorým mal prístup E. E., aj Ing. Z. R.. V máji 2005 E. E. z mnohých účtov OSBD S. nezákonne previedol 43 000 000 Sk na ním zriadený iný účel v ISTROBANKE, pobočka S..
Žalobca v písomnom podaním zo dňa 29. 09. 2015 uviedol, že žalovaný pokračuje v zásahoch do jeho práv na ochranu osobnosti. Z právneho hľadiska je otázne či sa zásahu do osobnostných práv možno dopustiť aj obsahom písomného podania v súdnom konaní. Nič však nevylučuje záver, že aj v prebiehajúcom súdnom konaní sa takéhoto konania možno dopustiť. Žalovaný nielenže trvá na svojom difamačnom výroku, ktorý je predmetom tohto konania, ale dokonca v odvolacom konaní už súčasne tvrdí, že žalobca získal niekoľko miliónov korún za špekulatívne a fiktívne faktúry. To všetko bez toho, aby poskytol k tomuto tvrdeniu jediný dôkaz. Tlmenie dilatačných špár na panelových domoch je práca, ktorú vidno aj bežným okom. Jednak je žalobca celý čas viditeľný pri jej vykonávaní a jednak je dobre viditeľný aj samotný jeho výsledok. Žalobca za 20 rokov svojej činnosti pracoval na takmer všetkých bytových domoch v meste S., na niektorých aj viackrát. Je absurdné, aby ktokoľvek platil za prácu, ktorá sa nevykonala. Žalobca sa proti takýmto tvrdeniam bude vždy tvrdo ohradzovať, nakoľko spochybňujú nielen jeho osobu, ale aj samotný zmysel jeho práce. Navyše smerujú od osoby, ktorá je predchnutá nenávisťou a úmyslom odplatiť sa za to, že sa jej spolu s inými osobami nepodarilo získať moc nad bytovým družstvom. Z predmetného vyjadrenia je zrejmé, čo je skutočným dôvodom nenávisti žalovaného k žalobcovi a jeho rodine. Úmyslom žalobcu však určite nie je súdiť sa so žalovaným ďalšie roky. Ak by boli súdy zastavili žalobcu v jeho útokoch už v predchádzajúcich konaniach tým, že by mu uložili aj povinnosť zaplatiť peňažné zadosťučinenie, je možné, žeby žalovaný v týchto útokoch prestal. Žalobca preto poukazuje na vyjadrenie žalovaného a navrhuje, aby sa s jeho obsahom odvolací súd oboznámil a na jeho základe rozhodol, či je nárok na peňažné plnenie vo veci dôvodný. Konanie o priznanie peňažného zadosťučinenia nie je konaním o plnenie zo zmluvného záväzku, kde žalobca žiadal len to, čo mu patrí. Priznanie práva na peňažné zadosťučinenie nemá len reparačnú, ale aj represívnu a preventívnu funkciu. To znamená, že jeho zmyslom je nielen odškodniť žalobcu, ale súčasne aj postihnúť žalovaného a odradiť ho od podobného konania. Konajúce súdy evidentne doposiaľ tento význam satisfakcie vo vzťahu k žalovanému podcenili. Výsledkom sú tri konania o ochranu osobnosti voči žalovanému. Útoky žalovaného vyvrcholili dokonca verejným fyzickým napadnutím staršej ženy - matky žalobcu. Navyše na základe obsahu jeho vyjadrenia zo dňa 20. 03. 2015 by bolo možné viesť najmenej tri ďalšie konania, nakoľko žalovaný v ňom obviňuje najmenej štyri osoby zo spáchania trestných činov značného rozsahu. Otázku, či súd prvého stupňa v tomto ohľade rozhodol vo veci správne, žalobca preto ponecháva na úvahu odvolacieho súdu.
Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.). Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust.§ 212 ods.1 , 3 O. s. p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku, i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je správne, aj keď z čiastočne aj z iných dôvodov ako ich ustálil súd prvého stupňa.
Podľa ust.§ 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa ust. § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, pokiaľ by sa nezdralo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1, najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby, alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Z citovaných ustanovení vyplýva, že Občiansky zákonník priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä zo života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorých môžu byť dotknuté aj osobnostné práva. Vymedzuje však znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie (§ 13ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Čo sa týka vyjadrenia miery, akou bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere, môže byť výnimočne každej fyzickej osobe subsidiárne priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch, ktoré by objasnili, ako a akým spôsobom difamujúce údaje zasiahli dôstojnosť alebo vážnosť žalobcu v spoločnosti a s akými nepriaznivými dôsledkami.
Prvostupňový súd v prejednávanej veci rozoberal podmienky predpokladu vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, a uzavrel, že vykonané dôkazy nepotvrdzujú existenciu negatívnych dôsledkov dopadu predmetných údajov uvedených žalovaným v regionálnej televízií Poprad v relácií „Posedenie pri kávičke“ dňa 16. 05. 2004 v nemateriálnej sfére žalobcu a tým aj podstatu vzniku samej nemajetkovej ujmy.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca v konaní nepreukázal, aby tvrdené údaje žalovaného v televíznej relácii mali skutočne za následok zníženie žalobcovej občianskej bezúhonnosti, cti, vážnosti alebo dôstojnosti v spoločnosti. Žiaden z vypočutých svedkov navrhovaných žalobcom nepotvrdil, aby sa jeho pohľad po odvysielaní predmetnej relácie na žalobcu zmenil, všetci vnímali žalobcu rovnako ako pred TV reláciou.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd sa bližšie zaoberal otázkou, či skutočne došlo k zásahu do cti, dôstojnosti, vážnosti žalobcu.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že vyjadrením žalovaného v regionálnej televízií Poprad v relácií „Posedenie pri kávičke“ došlo k zásahu do jeho cti a dôstojnosti, odvolací súd udáva, že k porušeniu práva na česť môže dôjsť slovom, písmom, obrazom i akýmkoľvek iným konaním difamujúcej (zneucťujúcej, znevažujúcej, dehonestujúcej, diskreditačnej) povahy.
Zásah do osobnostnej sféry žalobcu mal podľa žalobcu spôsobiť výrok žalovaného: „Poznal som hlas pani E. A., súčasnej podpredsedníčky kontrolnej komisie, a preto by som sa chcel opýtať. Pani E. A., ktorá máte objektívne kontrolovať finančné toky družstva a máte syna S., ktorý od družstva dostáva ročne miliónové finančné sumy. Údajne za akési práce, ktoré vykonáva on sám, povedzte, pani E., nebola ste náhodou na zhromaždení delegátov predsedníčkou návrhovej komisie, teda komisie, kde ste boli vy aj pán E....“. Uvedený výrok ale nie je v spise odprezentovaný v celom rozsahu je vytiahnutý z kontextu predmetnej relácie. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedený výrok nie je takého rázu, žeby bol v kontexte s celou odvysielanou reláciou objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cti žalobcu.
K porušeniu práva na ochranu cti môže dôjsť len takými skutkovými okolnosťami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu a ostatných fyzických osôb. Či je určité tvrdenie difamujúce, treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k uvedenému tvrdeniu došlo.
Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca vytrhol výrok žalovaného z kontextu relácie a prisúdil výroku také účinky, ktoré vôbec nemal. Odvolací súd vychádzajúc z CD - nahrávky (č. l. 29 spisu), na ktorej je zachytený priebeh relácie odvysielanej v regionálnej televízie dňa 16. 05. 2004, s prihliadnutím na okolnosti, ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, pretože právnych sporov týkajúcich sa témy, ktorá bola predmetom relácie bolo niekoľko desiatok, konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku. Nepreukázal, aby uvedený výrok v kontexte s celou reláciou bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na cit žalobcu.
Odvysielaná relácia dňa 16. 05. 2004 smerovala k nezvyčajnej situácií, ktorá nastala vo vedení OSBD S., ďalej len „družstva“, keď v tom čase prebiehal boj o ovládnutie družstva medzi dvomi spornými skupinami predstavenstiev družstva. Družstvo malo v tom čase dve predstavenstva, dvoch riaditeľov a členovia družstva nevedeli, ktoré orgány družstva sú kompetentné vybavovať príslušnú agendu. Vytvorili sa dve proti sebe stojace skupiny, na jednej strane predseda predstavenstva E. E. a riaditeľ Ing. Z. R., na strane druhej predseda predstavenstva B. M. a riaditeľ Ing. Z. C.. Všetky problémy vznikli v čase, keď na zhromaždení delegátov družstva dňa 19. 06. 2003 bola z funkcie predsedu predstavenstva odvolaná B. M. (Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. 03. 2004 sp. zn. 2Cbs6/2003 uznesenie zhromaždenia delegátov o odvolaní B. M. zo dňa 19. 06. 2013 vyhlásil za neplatné a rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. 04. 2004). Po odvolaní B. M. (manželky žalovaného) z funkcie predsedníčky predstavenstva boli nové voľby, kde bolo zvolené nové predstavenstvo 25. 09. 2003 (Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 24. 03. 2004 sp. zn. 2Cbs/8/2003 uznesenie zhromaždenia delegátov o zvolení nového predstavenstva zo dňa 25. 09. 2003 vyhlásil za neplatné a rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. 04. 2004). Tým, že nedošlo k účinnému odvolaniu B. M., ani k účinnosti voľby nového predstavenstva družstva, vznikla situácia, že proti sebe stojace dve skupine odmietali uznávať platby úhrad platené členmi družstva v prospech druhej strany. Boj o ovládnutie družstva sa týkal veľkej časti obyvateľov mesta S. a práve táto skutočnosť bola témou odvysielanej relácie 16. 05. 2004, kde v relácií proti sebe stáli zástupcovia obidvoch predstavenstiev. Na jednej strane E. E. a Ing. Z. R., na strane druhej žalovaný a Ing. Z. C.. Na záver relácie bol daný priestor televíznym divákom, aby prítomným účastníkom relácie položili otázky. Takto sa na žalovaného obrátila diváčka (matka žalobcu), ktorá žiadala, aby jej žalovaný vysvetlil, či zhromaždenie delegátov, ktoré sa konalo 19. 06. 2003, ktoré jeho manželka (B. M.) opustila, či mali delegáti ako najvyšší orgán družstva oprávnenie, aby sa zhromaždenie uskutočnilo. Žalovaného celá odpoveď znela: „ Spoznal som hlas pani E. A., súčasnej podpredsedníčky kontrolnej komisie, a preto by som sa chcel opýtať. Pani E. A., ktorá máte objektívne kontrolovať finančné toky družstva a máte syna S., ktorý od družstva dostáva ročne miliónové finančné sumy, za akési práce, ktoré vykonáva on sám, povedzte, pani E., nebola ste náhodou na zhromaždení delegátov predsedníčkou návrhovej komisie, teda komisie, kde ste boli vy aj pán E., a teda komisie, ktorá z vás a pána E. urobila členov predstavenstva.“
Nemali by byť žiadne pochybnosti, že existencia dvoch predstavenstiev družstva, v tom čase prebiehajúci intenzívny boj o ovládnutie bytového družstva medzi dvoma skupinami predstavenstiev, ktorá téma dominovala v rámci relácie zo dňa 16. 05. 2004 vrhala negatívne svetlo na predstavenstvo družstva a nie na žalobcu. Len sotva by odvolací súd uveril, žeby po odvysielaní relácie sa diváci zamýšľali „že syn podpredsedníčky kontrolnej komisie dostáva od družstva miliónové zákazky, finančné sumy, za akési práce, ktoré vykoná on sám“, keď v prebiehajúcej relácii sa riešil celkom iný problém. Naviac v relácií ani neodznelo priezvisko žalobcu, ktoré nie je totožné s priezviskom jeho matky (p.
E.) a svedkovia v konaní vypočutí naviac ani nepotvrdili, aby sa „ich pohľad na žalobcu po odvysielaní relácie zmenil, všetci vnímali žalobcu rovnako ako pred uvedením TV relácie“. Bez negatívneho účinku odvysielanej relácie na žalobcu, je problematický záver o existenciu zásahu do osobnostnej sféry žalobcu.
Ak sa žalobca napriek tomu rozhodol vytrhnúť výrok žalovaného z kontextu relácie, ktorý skutočne objektívne nijako nezvrátil posolstvo relácie o prebiehajúcom intenzívnom boji o ovládnutie bytového družstva medzi dvoma skupinami predstavenstiev, zvolil neadekvátny prostriedok ochrany súkromného práva.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku vo veci samej, t. j. vo výroku o zamietnutí návrhu ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
O trovách prvostupňového i odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, ktorý doposiaľ o trovách nerozhodol (§ 224 ods. 1, 4 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.