Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/12/2015

Potvrdené rozhodnutím 1Sža/1/2016
„Identifikačné číslo spisu: 7015200886 Dátum vydania rozhodnutia: 16.03.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Igor Belko Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:7015200886.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľky: A. I. N., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Irak, národnosť Šabak, islamského vierovyznania sunnitskej vetvy, vydatá, s občianskym preukazom č. XXXXXXXX, posledný trvalý pobyt v krajine pôvodu mesto K., provincia G., Irak, t. č. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, právne zastúpená Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Martin Škamla, advokát, Makovického 15, 010 01 Žilina, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/12/2015-41 z 21.10.2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/12/2015-41 z 21.10.2015 p o t v r d z u j e . Navrhovateľka n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, samosudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci navrhovateľky: A. I. N., G.. XX.XX.XXXX, Š. O. T., G. Š., T. Z. A. Z., Z., A. U. O. Č.. XXXXXXXX, O. E. O. Z. C. O. M. K., O. G., T., t.č. O. E.Á. U. G. Z., právne zastúpená Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., Martin Škamla, advokát, Makovického 15, 010 01 Žilina, proti proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporcu ČAS: MU-PO-61-21/2015- Ž zo dňa 22.06.2015, takto

rozhodol:

I./ P o t r d z u j e rozhodnutie odporcu ČAS: MU-PO-61-21/2015-Ž zo dňa 22.06.2015.

II./ Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Odporca napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-PO-61-21/2015-Ž zo dňa 22.06.2015 podľa o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) neudelil navrhovateľke azyl a podľa a navrhovateľke poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Uviedol, že navrhovateľka po nelegálnom vstupe na územie SR požiadala pred pracovníkmi U. Q. O. J. I. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) z dôvodu obavy o svoj život a život členov svojej rodiny v krajine pôvodu.

Vo vstupnom pohovore na zdôvodnenie svojej žiadosti uviedla, že v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie. O udelenie azylu požiadala z dôvodu, že v Iraku je zlá bezpečnostná situácia, pričom jej osobne sa v krajine pôvodu nikdy nič nestalo, nemala tam žiadne problémy, ale kvôli svojmu etnickému pôvodu sa tam necítila bezpečne. V Iraku sú považovaní za národnostnú menšinu, ktorých životy ohrozujú príslušníci Islamského štátu (IS), ženy sú tam znásilňované a taktiež tam dochádza k častým úmrtiam týchto osôb. Rovnako sa tam necítili bezpečne aj z toho dôvodu, že jej manžel ako vojak, utiekol zo služby v armáde a v prípade návratu mu hrozí trest smrti. Preto na pokyn svojho manžela, ktorý usúdil, že najlepšie pre nich bude ak opustia svoju krajinu pôvodu, sa rozhodla vycestovať spoločne s rodinou do zahraničia. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

Poukazoval nato, že v súlade so Ženevským dohovorom z roku 1951 o právnom postavení utečencov, za prenasledovanie môžu byť považované také znášané alebo obávané akty, ktoré musia byť dostatočne závažné svojim charakterom alebo opakovaním sa a pritom musia preukázateľne brániť osobe, ktorá ich znáša, ďalej žiť vo svojej krajine pôvodu a tiež musia vychádzať zo skutočností, uvedených v článku 1A Ženevského dohovoru. Ohrozenie slobody alebo života z dôvodov uvedených v Ženevskom dohovore z roku 1951 preukazuje perzekúciu, teda činnosť diskriminačného alebo veľmi urážlivého charakteru vykonávanú prostredníctvom štátnych orgánov alebo realizovanú skupinami obyvateľstva, prípadne ak je táto úradmi tolerovaná alebo ak úrady nie sú schopné a ochotné zaistiť ochranu perzekvovaným. V súlade so spoločným stanoviskom Európskej únie o harmonizovanom prístupe k pojmu „utečenec“ zo dňa 04.03.1996 sa každá žiadosť o udelenie azylu skúma individuálne, na základe predbežných skutočností a so zohľadnením situácie pretrvávajúcej v krajine pôvodu žiadateľa.

Podotkol, že právo na azyl nie je právom vybrať si krajinu, v ktorej žiadateľ bude chcieť toto právo uplatniť. Azyl nie je univerzálnym nástrojom na poskytnutie ochrany pred akýmkoľvek hrubým a surovým zaobchádzaním. Dôvody na poskytnutie azylu sú zákonom striktne a pomerne úzko vymedzené a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom, ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Azyl podľa sa udelí žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosť k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu alebo je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Správny orgán vo svojom odôvodnení zdôraznil, že dôvodom jej odchodu bola zlá bezpečnostná situácia pretrvávajúca v Iraku. Po prehodnotení dôvodov uvádzaných navrhovateľkou dospel k záveru, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv prenasledovania v zmysle . Najmä tu absentuje samotný pojem prenasledovania, tak i preukázanie pôvodcu prenasledovania - štát, politické organizácie alebo hnutia, ktoré ovládajú krajinu. Zlá bezpečnostná situácia nemá charakter politického, či iného prenasledovania civilného obyvateľstva v Iraku. Počas konania navrhovateľka uviedla, že v krajine pôvodu nemala žiadne problémy s políciou, armádou, či inými oficiálnymi orgánmi krajiny pôvodu, preto správny orgán prenasledovanie štátnymi orgánmi vylúčil. Rovnako nebola členom žiadnej politickej strany, hnutia, či organizácie a preto možno v jej prípade vylúčiť aj prenasledovanie politickými stranami, či hnutiami. Počas pohovoru uviedla, že v Iraku sa jej nikdy nič nestalo, nemala nikdy žiadne problémy, len sa tam necítila bezpečne a preto nasledovala iba svojho manžela, ktorý usúdil, že najlepšie pre nich bude, ak vycestujú do zahraničia. Okrem toho dodala, že životy národnostných menšín v Iraku ohrozujú príslušníci IS, ženy sú tam znásilňované a dochádza tam kvôli tomu k častým úmrtiam. Neuviedla, že by ona osobne mala nejaké problémy v Iraku pre svoju príslušnosť k etnickej skupine Šabak, ani ako žena. Svoju žiadosť odôvodňuje aj manželovými problémami, ktorý utiekol z armády a pri súčasných nepokojoch, ako aj bezpečnostnej situácii, je považovaný za vlastizradcu a hrozí mu tam trest smrti. Tu je potrebné podotknúť, že z verejne dostupných správ vyplýva, že pre dezertérov platí amnestia, tá najprv mala platiť iba do 15.10.2013, avšak platí na dobu neurčitú.

Správny uviedol, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa (ďalej len „“) má správny orgán len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľka uviedla, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že povinnosťou správneho orgánu je domýšľať si právne relevantné dôvody pre udelenie azylu. Dôvody, ktoré uviedla, nejavia žiadne známky perzekúcie, nezodpovedajú kritériám ustanovení a preto ich možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu na území SR.

Aj keď správny orgán mal zato, že v prípade navrhovateľky neboli splnené dôvody pre udelenie azylu posúdil, či podľa § 13a a § 13b boli splnené podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. K danému doplnil, že aj keď táto počas pobytu v krajine pôvodu nebola vystavená žiadnemu bezpráviu, či neľudskému zaobchádzaniu, nemožno toto aplikovať aj v prípade jej nedobrovoľného návratu do rodnej krajiny. V súvislosti s vážnym a individuálnym ohrozením života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu konštatoval, že bezpečnostná situácia v Iraku je aj naďalej nestabilná. Pokračujú boje medzi IS a napojenými ozbrojenými skupinami na jednej strane a irackými bezpečnostnými silami, Pešmerga a spojeneckými kmeňovými a dobrovoľníckymi bojovníkmi na strane druhej. Bojovníci IS v roku 2014 zaútočili a prevzali kontrolu nad viacerými mestami a dedinami na severovýchode od M., čo spôsobilo premiestnenie desiatok tisíc kresťanov, Jezidov a príslušníkov ďalších menšín žijúcich v tejto oblasti a rýchly postup síl IS naprieč severným a stredným Irakom spôsobil katastrofálnu humanitárnu situáciu pre mnohých príslušníkov menšín. IS a spojenecké ozbrojené skupiny sa údajne dopustili hrubého porušovania ľudských práv, vrátane útokov na civilistov a civilnú infraštruktúru, popráv a ďalšieho cieleného zabíjania civilistov, únosov, znásilnenia a ďalších foriem sexuálneho a fyzického násilia páchaného na ženách a deťoch, núteného náboru detí, zničenia a znesvätenia miest náboženského alebo kultúrneho významu, svojvoľného ničenia a rabovania majetku a popretia základných slobôd. Situácia vnútorne presídlených šiítskych Šabakov v Kurdskom regióne Iraki (KRI) sa výrazne líši v závislosti od ich umiestnenia, títo buď žijú v postavených táboroch v K. alebo v kolektívnych útulkoch - najmä v školách alebo v nedostavaných budovách, pričom väčšina vnútorne presídlených osôb dúfa, že opustí KRI a vydajú sa buď na juh krajiny alebo úplne odídu z Iraku a tiež dúfajú, že sa budú môcť vrátiť do svojej oblasti pôvodu, ak sa situácia stabilizuje.

Správny orgán sa pri posudzovaní kritérií vážneho bezprávia a na základe princípu individuálneho posudzovania každej jednej žiadosti o potrebe poskytnutia medzinárodnej ochrany priklonil k záveru, že v prípade jej návratu do krajiny pôvodu nemožno s dostatočnou istotou predpokladať, že by nebol ohrozený jej život alebo nedotknuteľnosť jej osoby z dôvodu pretrvávajúcej nepriaznivej bezpečnostnej situácie v Iraku, ako aj v samotnej provincii G., odkiaľ pochádza. Aj keď posúdil jej žiadosť o udelenie azylu ako irelevantnej z hľadiska , respektíve Ženevskej konvencie v súvislosti s informáciami o bezpečnostnej situácii v Iraku v jej prípade sa priklonil k potrebe poskytnutia doplnkovej formy medzinárodnej ochrany a dospel k záveru, že v prípade návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu zohliadniac rizikovú bezpečnostnú situáciu ako aj princíp individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany, nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohla byť vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a preto jej poskytol doplnkovú ochranu na území SR.

Dodal, že navrhovateľka pred vydaním rozhodnutia splnomocnila M.. M. K. I. na zastupovanie v azylovom konaní, ktorá nevyužila možnosť oboznámiť sa s kompletným spisovým materiálom svojej klientky. Zaslala správnemu orgánu stanovisko v ktorom uviedla, že jej klientka podrobným spôsobom opísala svoje problémy a o medzinárodnú ochranu požiadala z dôvodu absencie bezpečnosti v krajine pôvodu a kvôli manželovým problémom. Zastávala názor, že jej klientka so svojou rodinou spĺňajú podmienky na poskytnutie medzinárodnej ochrany v zmysle , berúc pri tom do úvahy momentálnu bezpečnostnú situáciu, ako aj dôvody, ktoré ich prinútili opustiť svoju krajinu pôvodu.

Uzavrel, že vzhľadom na to, že A. I. N. nesplnila podmienky pre udelenie azylu uvedené v alebo v neudelil jej azyl na území SR, avšak podľa a jej poskytol doplnkovú ochrana na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ďalej sa vo svojom rozhodnutí zmienil, že o azyl alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR požiadal aj jej manžel - Q. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, aj v mene ich maloletých synov - Q. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX a Q. P. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorým rozhodnutím migračného úradu pod číslom ČAS:MU- PO-60-23/2015-Ž zo dňa 22.06.2015, taktiež nebol udelený azyl, ale bola im poskytnutá doplnková ochrana. - V zákonom stanovenej lehote navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporcu opravný prostriedok a navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodov uvedených v , teda z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkové stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Nesúhlasil so záverom odporcu uvedenom v napadnutom rozhodnutí, že navrhovateľka v Iraku nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia. Navrhovateľka požiadala o azyl aj z dôvodu, že je príslušníčka menšiny Šabak, ktorá je v Iraku považovaná za národnostnú menšinu a ich životy ohrozujú príslušníci IS, ženy sú tam znásilňované a taktiež tam dochádza k častým úmrtiam týchto osôb. Teda žiadala o azyl z dôvodu, že je príslušníčkou etnicko-náboženskej menšiny Šabakov, ktorú ohrozujú jednotky IS. Mala zato, že ak tvrdila, že má obavy z návratu do domovskej krajiny z dôvodu, že ako príslušníčka národnostnej menšiny Šabak jej hrozí zo strany IS prenasledovanie, bolo povinnosťou odporcu zistiť skutočný stav veci zaobstaraním minimálne týchto informácií:

- štruktúra, fungovanie a idei organizácie Islamský štát (nakoľko je všeobecne známou informáciou, že hlavná idea tejto organizácie je snaha o vytvorenie kalifátu a zničenie neveriacich, t. j. osôb, ktoré vyznávajú iné náboženstvo - menšín),

- zaobchádzanie jednotiek IS so ženami z etnických a náboženských menšín,

- mapa územia, ktoré Islamský štát ovláda,

- počet útokov Islamského štátu na menšiny v Iraku, vrátane menšiny Šabakov a ich následky,

- súčasný personálny a materiálny stav irackej armády vo vzťahu k možnosti poskytnúť menšinám ochranu pred prenasledovaním zo strany IS ( ). V prípade, ak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje vyššie uvedené informácie tak v časti neudelenia azylu nemôže obstáť. Odporca teda nedostatočne zistil skutočný stav veci, nakoľko vôbec neskúmal skutočnosti, ktoré boli rozhodujúce pre posúdenie navrhovateľkinej žiadosti o azyl vo vzťahu jej príslušnosti k etnicko- náboženskej skupine Šabakov a prenasledovaním zo strany IS ako neštátneho subjektu v zmysle . Neakceptovala ani záver odporcu, že jej nemôže byť udelený azyl z dôvodu, že nevyvíjala v Iraku žiadnu činnosť, pre ktorú by jej hrozila perzekúcia, nakoľko nie je zrejmé, akú činnosť by mala vyvíjať, keď žiadala o azyl z dôvodu, že má obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k etnicko-náboženskej skupine. Pokiaľ odporca uvádzal, že jej žiadosť o udelenie azylu je nedôvodná, nakoľko v Iraku sa jej nikdy nič nestalo, nasledovala len svojho manžela, hoci uviedla, že jej ako príslušníčke menšiny hrozí zo strany IS znásilnenie a smrť, avšak neuviedla, že by ona osobne mala nejaké problémy v Iraku pre svoju príslušnosť k etnickej skupine Šabak, ani ako žena, tak dané závery odporcu sú nesprávnym právnym posúdením veci a popierajú zmysel a účel poskytnutia medzinárodnej ochrany formou azylu, nakoľko tento má byť udelený osobe, ktorá má opodstatnené obavy z prenasledovania v zmysle a nielen osobám, na ktorých už prenasledovanie bolo vykonané, pričom skúmať opodstatnenosť obáv žiadateľa o azyl je povinný odporca v zmysel SP. Rovnako mala zato, že odporca postupoval v rozpore so zákonom, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia subsumoval obavy navrhovateľky ako príslušníka etnicko-náboženskej menšiny z prenasledovania jednotkami IS pod pojem „zlá bezpečnostná situácia v Iraku“ a to bez zistenia skutočného stavu veci v zmysel SP. Nezrozumiteľne jej vyznieval 3. odsek na 3. strane napadnutého rozhodnutia, kde odporca uviedol, že má povinnosť zistiť skutočný stav veci len v rozsahu dôvodov, ktoré navrhovateľka uviedla, pričom zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť, že povinnosťou správneho orgánu je domýšľať právne relevantné dôvody pre udelenie azylu. Navyše odporca pri rozhodovaní o žiadosti navrhovateľky o azyl vôbec nezohľadnil skutočnosť, že navrhovateľka je sunnitského vierovyznania, pričom väčšina Šabakov je šiítskeho vierovyznania a sunnitské mestá sú v súčasnosti pod kontrolou IS. Pre navrhovateľku (ako pre Šabaka - sunnitského vierovyznania) tak v súčinnosti v Iraku neexistuje žiadne bezpečné miesto a preto odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, keď sa nezaoberal rozdielnym postavením Šabakov - sunnitov a Šabakov - šiítov , nakoľko situácia sunnitských Šabakov je v porovnaní so situáciou Šabakov - šiítov horšia. Záverom dodala, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, nakoľko neskúmal základne skutočnosti, ktoré sú smerodajné vo veci žiadosti navrhovateľky o azyl. Všeobecnou bezpečnostnou situáciou v Iraku sa odporca zaoberal len v časti odôvodnenia, ktorá sa týka otázky poskytnutia doplnkovej ochrany. Odporca vôbec neskúmal postavenie navrhovateľky ako príslušníka menšiny, ktorý má obavu z prenasledovania neštátnym subjektom - jednotkami IS. Odporca taktiež nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že poskytnúť medzinárodnú ochranu je možné len osobe, na ktorej už bolo prenasledovanie vykonané, čím napadnuté rozhodnutie nemôže obstáť. - Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.08.2015 (č.l. 10-12 spisu) zhrnul dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí z ktorých vyvodil tú skutočnosť, že u navrhovateľky nie sú splnené dôvody na udelenie azylu v zmysle príslušných ustanovení a navrhol svoje rozhodnutie potvrdiť. §§ Podľa ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak žiadateľovi, ktorý a/ má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b/ je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku.

Podľa , Na účely tohto zákona sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v: 1. použití fyzického alebo psychického násilia, vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v časti konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v ní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Podľa , Na účely tohto zákona sa pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia rozumie 1. štát, 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Podľa , Na účely tohto zákona sa vážnym bezprávím rozumie 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Podľa , Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody sa domnievať, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku, Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. §§ Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že za použitia ustanovenia je napadnuté rozhodnutie odporcu potrebné potvrdiť ako vecne správne z nižšie uvedených dôvodov.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( ).

Pokiaľ sa týka preskúmania rozhodnutia odporcu z hľadiska neudelenia azylu navrhovateľke je potrebné v tejto súvislosti uviesť skutočnosti ňou uvádzané, ktorými odôvodňovala svoju žiadosť o udelenie azylu. Táto uviedla, že o udelenie azylu žiada z dôvodu obavy o svoj život a život členov svojej rodiny v krajine pôvodu, pričom v krajine pôvodu nebola členkou žiadnej politickej strany, hnutia ani organizácie a o udelenie azylu požiadala z dôvodu, že v Iraku je zlá bezpečnostná situácia. V krajine pôvodu sa jej osobne nikdy nič nestalo, nemala tam žiadne problémy, ale kvôli svojmu etnickému pôvodu sa tam necítila bezpečne. Príslušníci jej národnostnej menšiny sú v Iraku považovaní za národnostnú menšinu, ktorých životy ohrozujú príslušníci IS, ženy sú tam znásilňované a dochádza aj k častým úmrtiam týchto osôb. V krajine pôvodu sa necítila bezpečne aj z dôvodu, že jej manžel ako vojak utiekol zo služby v armáde a v prípade návratu mu hrozí trest smrti a tak na pokyn svojho manžela, ktorý usúdil, že najlepšie pre nich bude ak opustia svoju krajinu pôvodu, sa rozhodla vycestovať spoločne s rodinou do zahraničia. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.

Ak posudzujeme prípad navrhovateľky z hľadiska jednotlivých ustanovení s poukazom na pojem prenasledovania ako aj pôvodcu prenasledovania v prípade navrhovateľky nie sú naplnené znaky prenasledovania definované v ustanovení . Nebolo preukázané, aby pôvodcom tohto prenasledovania bol či už štát, politické organizácie alebo hnutia, ktoré ovládajú krajinu, čím nie je naplnený charakter politického prenasledovania. Samotná navrhovateľka uviedla, že v krajine pôvodu nemala žiadne problémy s políciou, armádou, či inými oficiálnymi orgánmi krajiny pôvodu, preto odporca správne vylúčil prenasledovanie štátnymi orgánmi a správne vylúčil aj prenasledovanie politickými stranami, či hnutiami. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľka sama počas pohovoru uviedla, že v Iraku sa jej nikdy nič nestalo, nemala nikdy žiadne problémy a uvádzala určitú obavu prameniacu z pocitu, že sa tam necítila bezpečne. Na pokyn svojho manžela, ktorý usúdil, že bude pre nich ako rodinu najlepšie ak vycestujú do zahraničia, tohto nasledovala. Navrhovateľka neuviedla, žeby ona sama mala nejaké problémy v Iraku pre svoju príslušnosť k etnickej skupine Šabak, aj keď uvádzala, že životy národnostných menšín v Iraku ohrozujú príslušníci IS, ženy sú tam znásilňované a dochádza tam kvôli tomu k častým úmrtiam.

Ako uviedla sama navrhovateľa, nemala v úmysle opustiť Irak, a urobila tak iba na popud manžela, ktorý usúdil, že to bude pre nich ako rodinu najlepšie, aj keď uvádzala určité dôvody pocitu nebezpečia týkajúce sa manžela, keďže tento dezertoval z armády a možný postih s tým súvisiaci.

Pokiaľ sa týka dôvodov uvádzaných navrhovateľkou súvisiacich s manželovým postavením keďže tento utiekol z armády, čim je považovaný za vlastizradu a hrozí mu trest smrti súd uvádza, že v Iraku platí amnestia pre dezertérov z ozbrojených zložiek, či už z polície alebo armády, ktorá aj keď mala platiť iba do určitej doby, platí na dobu neurčitú.

K posudzovaniu prípadu manžela navrhovateľky z hľadiska jeho zaradenia do určitej sociálnej skupiny

- dezertéri z armády súd ešte dodáva, že súdu je z jeho činnosti známe, že manželovi navrhovateľke z hľadiska príslušnosti k danej sociálnej skupine nehrozí žiadna perzekúcia. Vzhľadom na masívny útok IS došlo síce k rozpadu štyroch irackých divízií, avšak v Iraku naďalej platí vyhlásená amnestia z augusta 2013 (vyhlásená na dobu neurčitú) zo strany legitímnej irackej vlády pre policajtov a vojakov, ktorí opustili svoje jednotky. Z daného vyplýva, že manželovi navrhovateľky nehrozí žiaden trest za opustenie armády, pričom manžel navrhovateľky v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. v súvislosti s príslušnosťou k danej sociálnej skupine neuvádzal žiadne iné možnosti prenasledovania, ale len tú skutočnosť, že sa obáva svojho potrestania ako bývalého príslušníka vojenských síl z dôvodu dezercie. Rovnako uviedol, že do krajiny pôvodu by sa vrátil v prípade vyhlásenia amnestie pre dôstojníkov, ktorí utiekli z armády. Preto jeho príslušnosť k danej sociálnej skupine - dezertéri z armády, nemožno považovať za takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala udelenie azylu jeho osobe z dôvodov vzhľadom na vyššie uvedené, čím nie sú naplnené podmienky na udelenie azylu navrhovateľke ako jeho manželke z dôvodov . - Z administratívneho spisu odporcu z výpovedí navrhovateľky súd z jej výpovedí zistil, že najprv bývali v meste M., a po sobáši dňa XX.XX.XXXX odišli bývať do mesta K. kde zotrvali do augusta 2014. Po tom čo sa kurdská armáda vzdala týchto pozícií odišli do mesta N., centra C., avšak tam ich nepustili a boli umiestnený v utečeneckom tábore pri meste C.. Išlo o utečenecký tábor prevažne so sýrskymi utečencami. Následne z domovskej krajiny vycestovala spolu s manželom a deťmi v októbri 2014 z Iraku do E. na aute. Koncom decembra 2014 odišli kontajnerovou loďou do U. v F.. Na F. ostali asi 3 mesiace a následne prekročili F.-A. štátnu hranicu. + Navrhovateľka v podanom opravnom prostriedku mala zato, že odporca nedostatočne zistil skutočný stav veci, keďže nezabezpečil bližšie informácie o IS, jeho fungovaní, štruktúre a ideách, ako jeho jednotky zaobchádzajú so ženami z etnických a náboženských menšín, ani aké územie ovláda, vrátane počtu útokov na menšiny v Iraku konkrétne Šabakov a personálny a materiálny stav irackej armády vo vzťahu poskytnúť menšinám ochranu pred prenasledovaním zo strany IS.

V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že z materiálov nachádzajúcich sa v administratívnom spise odporcu, ako aj zabezpečených súdom vyplýva, že zo strany IS resp. ISIL (Islamského štátu Iraku a Levanty) vyplýva, že terčom jeho útokov sú viaceré národnostné a náboženské menšiny. Pokiaľ sa týka Šabakov títo sú terčom pre sektársku a šiítsku vieru a sú považovaní za zradcov viery. Z mnohých sa stali presídlenci buď v iných častiach Iraku alebo v iných krajinách, najviac v oblastí Kurdistanu. Súd zdôrazňuje, že navrhovateľkou vyššie vytýkané skutočnosti sú dôležité z hľadiska poskytnutia medzinárodnej ochrany v zmysle , teda či dané má určitý súvis s vážnym bezprávnym, ktoré by jej mohlo v krajine pôvodu reálne hroziť. Keďže odporca poskytol navrhovateľke medzinárodnú ochranu vo forme poskytnutia doplnkovej ochrany, súd má zato, že odporca tak zhodnotil možné dôsledky súvisiace s návratom navrhovateľky do krajiny pôvodu v dôsledku ktorých by jej hrozilo aj reálne, vážne bezprávie. Keďže však navrhovateľka neuvádzala, žeby ona osobne bola vystavená útokom zo strany IS a jeho príslušníkov určitej perzekúcii, nebolo povinnosťou správneho orgánu vyvodzovať z toho tie skutočnosti, ktoré následne namietala v opravnom prostriedku.

Pokiaľ sa týka odvolacej námietky, že odporca nijako nezohľadnil, že navrhovateľka je sunnitského vierovyznania, súd zdôrazňuje, že navrhovateľka v súvislosti so svojím sunnitským vierovyznaním nežiadala o udelenie azylu ani neuvádzala, žeby kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu z dôvodu sunnitského vierovyznania bola v krajine pôvodu prenasledovaná. Teda dané ako dôvod na udelenie azylu vôbec nespomenula. Pokiaľ navrhovateľka danú skutočnosť - sunnitské vierovyznanie ako dôvod na udelenie azylu neuvádzala, nebolo povinnosťou správneho orgánu skúmať dané z hľadiska rozhodovania o udelení azylu. Preto je daná odvolacia námietka nedôvodná.

Navrhovateľka ani v konaní pred správnym orgánom ani v opravnom prostriedku voči nemu nenamietala, aby u nej boli splnené podmienky pre udelenie azylu v zmysle teda, že je v krajine pôvodu prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd, teda možno konštatovať, že daná podmienka na udelenie azylu u nej tiež nebola splnená.

Rovnako neuvádzala, či už v konaní pred správnym orgánom ani v opravnom prostriedku, že má v krajine pôvodu opodstatnené obavy ako sú uvádzané v z prenasledovania z rasových, z dôvodov zastávania určitých politických názorv alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine (okrem príslušnosti manžela k sociálnej skupine - dezertéri z armády) a preto z dôvodu týchto obáv sa nemôže alebo nechce vrátiť do krajiny pôvodu. Dokonca v rozpore so skutočnosťami uvedenými v opravnom prostriedku neuvádzala v konaní pred správnym orgánom, aby bola prenasledovaná z dôvodu svojho náboženského presvedčenia (sunnitské vierovyznanie).

V konaní pred správnym orgánom prezentovala však určité obavy prameniace z toho, že je príslušníčkou národnostnej menšiny Šabakov, ktorých životy ohrozujú príslušníci Islamského štátu (IS), ženy sú tam znásilňované a taktiež tam dochádza k častým úmrtiam týchto osôb. Ako však uviedla o udelenie azylu požiadala z dôvodu zlej bezpečnostnej situácii v Iraku. Súd znova zdôrazňuje, že navrhovateľka sama uviedla, že jej osobne sa v krajine pôvodu nikdy nič nestalo a nemala tam žiadne problémy, len pre svoj etnický pôvod sa tam necítila bezpečne. Navyše opustila Irak v októbri 2014 (t.j. krajinu pôvodu) po nástupe fenoménu IS, teda pred hrozbou vážneho bezprávia v zmysle . , ktoré odporca vo svojom rozhodnutí aj zohľadnil tým, že poskytol navrhovateľke medzinárodnú ochranu vo forme poskytnutia doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti sa súd stotožňuje s názorom uvádzaným správnym orgánom, že samotná Obava ako určitá pocitová kategória jedinca, sama o sebe nepostačuje pre udelenie azylu a v konaní musí byť preukázané, že obava je opodstatnená, a že ide o obavu z prenasledovania z dôvodov uvedených v ustanovení , pričom dôvody opisované navrhovateľkou len odzrkadľujú všeobecnú nepriaznivú situáciu známu súdu z dostupných zdrojov, pričom tieto nie sú osobného charakteru, ale čelia im aj ostatní obyvatelia krajiny. Dôvody, na základe ktorých sa nakoniec rozhodla opustiť krajinu pôvodu, súvisia so všeobecne nepriaznivou bezpečnostnou situáciou v Iraku, pričom táto je dôsledkom vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu a osoby, ktoré sú donútené opustiť krajinu pôvodu následkom medzinárodných alebo vnútroštátnych ozbrojených konfliktov, sa obvykle nepovažujú za utečencov v zmysle Konvencie z roku 1951 a Protokolu z roku 1967, avšak je im zabezpečená ochrana podľa iných medzinárodných kritérií.

K výroku o neudelení azylu navrhovateľke krajský súd konštatuje, že predpokladom udelenia azylu podľa je existencia opodstatnených obáv z prenasledovania z dôvodov uvedených v tomto ustanovení. K naplneniu a preukázaniu konania, ktoré definuje ako prenasledovanie (/), okrem všeobecných predpokladov (objektívna situácia) musí pristúpiť aj individuálne konanie subjektov smerujúce voči konkrétnej osobe - navrhovateľke. V prejednávanej veci však faktor prenasledovania alebo jeho hrozby nebol naplnený. Iba za predpokladu naplnenia týchto predpokladov môže dôjsť k splneniu ďalšej podmienky udelenia azylu, teda opodstatnenosti prezentovaných obáv, čo v danom individuálnom prípade nebolo preukázané. Odporca sa vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal dôvodmi žiadosti navrhovateľky o udelenie azylu. Tieto skutočnosti potom vyhodnotil z hľadiska kritérií uvedených v a Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951. Z uvedených dôvodov po právnej stránke neboli splnené predpoklady udelenia azylu navrhovateľovi v zmysle .

Správny orgán aplikoval náležitým spôsobom (aj keď nie odkazom na jednotlivé prípady) pri svojom rozhodovaní aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP) a Najvyššieho súdu SR, ktorý vo svojej rozhodovacej činnosti poukazuje nato, že pokiaľ žiadateľ o azyl uceleným spôsobom popisuje priebeh jeho opustenia krajiny pôvodu až do krajiny v ktorej požiadal o medzinárodnú ochranu, uvádza skutočnosti, ktoré možno považovať za jednotiacu dejovú líniu a rovnako ak aj uvádza okruh skutočností z ktorých odvodzuje svoju žiadosť o poskytnutie medzinárodnej ochrany, treba dané skutočnosti považovať ako také za dôkaz v konaní a z nich vychádzať. Správny orgán správne podotkol, že okruh skutočnosti na základe ktorých navrhovateľ odôvodňoval svoju žiadosť o udelenie azylu sa posudzuje s poukazom na § 32 Správneho poriadku iba v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania uviedol. Teda okruh dokazovania závisí od okruhu skutočností, ktoré žiadateľ o udelenie azylu uviedol na odôvodnenie svojej žiadosti.

Možno len konštatovať, že správny orgán v plnom rozsahu rešpektoval dané zákonné ustanovenie (§32 SP) a vo svojom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami o ktoré žiadateľ o udelenie azylu (navrhovateľka) opierala svoju žiadosť o udelenie azylu.

Všetky skutočnosti udávané navrhovateľkou musel správny orgán a rovnako pri posudzovaní rozhodnutia správneho orgán brať do úvahy aj súd. Dôvodov na udelenie azylu sú striktne uvedené v a 10 . Preto správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotil navrhovateľkou uvádzané skutočnosti, ktorých okruhom bol správny orgán viazaný, a v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami posúdil, že žiadosť navrhovateľky vzhľadom na skutočnosti uvedené vyššie nespĺňa dôvody pre udelenie azylu v zmysle .

Správny orgán aplikoval správne právne ustanovenia na zistený skutkový stav, ktorý správny orgán s poukazom na tvrdené skutočnosti navrhovateľky zistil náležite, vyporiadal sa so všetkými navrhovateľkou udávanými skutočnosťami ako aj jej obavami z možného návratu, ktoré sa odrazili do výroku o poskytnutí medzinárodnej ochrany vo forme doplnkovej ochrany navrhovateľke, pričom táto forma medzinárodnej ochrany bola poskytnutá aj jej manželovi a ich dvom deťom v konaní odporcu pod ČAS: MU-PO-60-23/2015-Ž zo dňa 22.06.2015 (nebol im udelený azyl). Poskytnutím tejto formy medzinárodnej ochrany správny orgán náležite vyhodnotil možné obavy navrhovateľky prameniace z návratu do krajiny pôvodu vzhľadom na súčasnú bezpečnostnú situáciu v Iraku, ktoré by v prípade jeho návratu mu mohli spôsobiť vážne bezprávie, čím vyhodnotil náležite správny orgán aj danú skutočnosť v zmysle ustanovenia .

Súd sa stotožňuje so záverom správneho orgánu o nemožnosti aplikovania ustanovenia § 10 zákona o azylu na účel zlúčenia rodiny, nakoľko dané možno použiť iba na prípady, ak manželovi cudzinca, jeho deťom, prípadne rodičom maloletého cudzinca bol udelený azyl, avšak v danom prípade tak nebolo. Vzhľadom nato, že manželovi navrhovateľke, ani jej deťom nebol udelený azyl nebolo možno na ich rodinných príslušníkov aplikovať ustanovenie .

Záverom súd len dodáva, že všeobecne nepriaznivá bezpečnostná situácia v krajine pôvodu ani nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky, ktoré uvádzal navrhovateľ nie sú dôvodom na udelenie azylu podľa platnej právnej úpravy. - Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie dôležité. Z ním vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní. Odporca teda postupoval správne, v súlade so , keď podľa ustanovenia tento navrhovateľke neudelil. Krajský súd nepovažoval námietky uvedené v opravnom prostriedku týkajúce sa nesprávneho vyhodnotenia správ z krajiny pôvodu, nedostatočné zistenia skutkové stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, aj rozporov s obsahom spisov za dôvodné. Námietky navrhovateľky nie sú spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. Je zrejmé z akých argumentov odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom dospel k záveru, že správny orgán dokazovanie vykonal a vyhodnotil riadnym spôsobom. Riadne zistil skutkový stav veci a z tohto podkladu vychádzal aj pri svojom rozhodnutí o neexistencii dôvodov pre udelenie azylu v zmysle § a 10 a a v zmysle príslušného zákonného ustanovenia , azyl neudelil, čím nie je dôvodná odvolacia námietka, že odporca nesprávne právne vec posúdil.

Odporca sa podrobne zaoberal všetkými skutočnosťami dôležitými pre rozhodnutie vo veci a súd preto jeho rozhodnutie v časti výroku o neudelení azylu ako vecne správne potvrdil podľa .

O trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením . Navrhovatelia boli v konaní neúspešní, nemajú preto právo na náhradu trov konania, odporcovi náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.