Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-3C/389/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľky: K. Z., nar. X.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, proti odporcovi: G. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XXX, XXX XX A., štátny občan SR, zastúpeného splnomocnencom: JUDr. Imrich Foltýn, advokát so sídlom Zámocká 1066, 901 01 Malacky, o určenie výživného pre rozvedenú manželku, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Imricha Foltýna, advokáta vo výške 731,19 € a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 29.11.2013 navrhla zaviazať odporcu k povinnosti platiť navrhovateľke výživné rozvedenej manželky v sume 200 eur mesačne od 1.10.2013. V návrhu uviedla, že ich manželstvo s odporcom bolo rozvedené rozhodnutím súdu č.k. zo dňa 21.11.2013. Z manželstva sa narodilo jedno maloleté dieťa, ktoré bolo zverené po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľke a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 220 eur mesačne. Navrhovateľka uviedla, že je na materskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok 199,60 eur, rodinný prídavok na dieťa 23,10 eur, čo jej nestačí na pokrytie nákladov na jej primeranú výživu. Odporca pracuje vo firme F. s mesačným zárobkom 1 200 eur.

Odporca navrhol návrh zamietnuť s odôvodnením, že riadne platí výživné na maloleté dieťa účastníkov a prispieva navrhovateľke aj na úhrady za byt, ktorý po rozvode manželstva účastníkov užíva navrhovateľa s mal. dieťaťom účastníkov a spláca za byt aj fypotekárny úver. Navrhovateľka trvala na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. , zistením priemerných mesačných príjmov a výdavkov navrhovateľky a odporcu, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N., výsluchom účastníkov a s ostatným obsahom spisu prejednávanej veci a zistil tento skutkový stav veci:

Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -68 zo dňa 21.11.2013, právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 21.11.2013. Maloletá M., narodená z manželstva účastníkov ako jediné dieťa bola zverená pre čas po rovode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporca bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 220 eur mesačne a o styku otca s maloletou bola schválená dohoda rodičov.

V konaní, vedenom na Okresnom súde pod sp. zn. odporca podal návrh na zníženie výživného na na mal. M. zo sumy 220 eur na sumu 80 eur mesačne. Návrh je zdôvodnený zhoršením zdravotného stavu otca a pklesom na zárobku. O návrhu nebolo ku dňu rozhodnutia vo veci o príspevku na výživu rozvedenej manželky rozhodnuté.

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. z 9.3.2015 mal súd preukázané, že navrhovateľka je poberateľkou prídavku na dieťa v sume 23,10 eur a skutočnosť, že bola poberateľkou rodičovského príspevku od 1.11.2011 do 31.12.2011 v sume 190,10 eur, od 1.1.2012 do 31.12.2012 v sume v sume 194,70 eur, za tento rok jej bolo celkom vyplatených 2.336,40-eur, od 1.1.2013 do 31.12.2013 jej bol vyplácaný v sume 199,60 eur, celkom jej boloí vyplatených 1.996-eur a od 1.1.2014 do 24.5.2014 ho poberala vo ýške 203,20 eur mesačne. Dávky v hmotnej núdzi a príspevky k nim navrhovateľka v posledných 12 mesiacoch nepoberala.

Navrhovateľka je podnikateľkou vykonávajúcou živnosť v kaderníctve.Z účtovnej závierky navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka mala za rok 2014 príjmy celkom 2 674 eur, výdavky celkom 1 102 eur, rozdiel príjmov a výdavkov bol vo výške 1 572 eur.

Z potvrdenia o príjme odporcu podaného jeho zamestnávateľom F. M. N. N. s.r.o. X. súd zistil, že čistá priemerná mesačná mzda odporcu za obdobie od 1/2013 do 12/2013 bola vo výške 1264,78 eur, za obdobie od 1/2014 do 12/2014 bola vo výške 1 286,28 eur a za obdobie od 1/2015 do 8/2015 bola vo výške 1 096,34 eur.

Z prehľadu výdavkov navrhovateľky súd zistil, že platí nájom 43,-eur za prenajaté nebytové priestory na podnikanie. V období od 1.7.2014 do 31.7.2014 platila úhrady za dodávky elektriny v mieste, v ktorom vykonáva živnosť v sume 40 eur, za plyn 20,22 eur, v prehľade sú uvedené výdavky na materskú školu (v rozmedzí od 8,50 € do 26,81 €), ďalej, že v októbri 2013 platila plyn na byt, v decembri 2013 za november a december 2013 elektriku a plyn. Z výpisov sú zrejmé aj platby pre správcu bytu, ostatné výdavky a rôzne platby bližšie nešpecifikované.

Z prehľadu výdavkov odporcu za obdobie od novembra 2013 do mája 2015, ktorý predkladal odporca na dôkaz spolu z výpis z jeho osobného účtu na preukázanie, aké má výlohy, čo mu odchádza k účtu za akým účelom, čo mu na účet prichádza, súd predovšetkým zistil, že podľa prehľadu odporca má pravidelné mesačné výdavky na výživné pre mal. dcéru spoločných účastníkov 220€, ďalej pravidelne platí poistné maloletej M. 18,48 € mesačne, pohyblivé zložky výdavkov predstavuje hypotéka na byt, v ktorom býva navrhovateľka s maloletou dcérou účastníkov, výška splátky hypotéky za mesiace sa pohybuje od 97,92 € do 195,85 €, výdavky na spotrebu benzínu pri prepravovaní sa do zamestnania sa pohybuje od 66,03 € do 279,26 €, výdavky na telefón, elektriku, plyn, plaby správcovi bytu, štvrťročne výdavky na RTVS, výdavky na nákup potravín a drogérie odporca uviedol od 47,55 € do 232,93 €. V prehľade sú uvedené ďalšie výdavky, ktoré použil odporca pre potreby dcéry, výdavky na oblečenie, platby za bývanie 105 € a iné výdavky.

Výsluchom navrhovateľky mal súd preukázané, že od 3.3.2014 má vydané rozhodnutie orpávňujúce ju podnikať, aj v súčasnosti podniká na základe živnostnenského oprávnenia ako kaderníčka. Po rozvode s odporcom zostala s maloletou M. bývať v 2,5 izbovom byte, vtedy aj s odporcom. Odporca odmietal platiť celý nájom a všetky náklady za byt z dôvodu, že má určené výživne pre mal M.. Uviedol v rozvodovom konaní, že bude platiť iba 1/3, čo aj splnil podľa výpisu z jej účtov. Z výpovede navrhovateľky, neskôr aj z výpovede odporcu je zrejmé, že odporca po tom, čo odišiel z bytu uhrádzal iba 1/3 z predpísaných platieb za elektrinu, za plyn tak isto, a aj správcovi za správu bytu iba 1/3. Podľa výpovede odporkyne takto tomu bolo do konca roku 2014 Dňa 8.4.2014 sa z bytu aj s maloletou odsťahovala. A spoločne s odporcom platili každý polovicu hypotéky, keď sa z bytu odsťahovala platila iba polovicu hypotéky, na byt neprispievala. Po 8.4.2014 správcovi bytu posielala 34,-€, podľa výpovede navrhovateľky išlo o alikvotnú čiastku za ňu a za mal. M., energie neplatila. Od začiatku roka 2015 nebýva v byte odporca, ale navrhovateľka s mal. M. a iná dospelá osoba v byte nebýva. Odporca platí celú hypotéku a na byt neprispieva. Výživné na mal. M. má odporca vyrovnané. Výšku predpísanej platby, určenej správcovi uviesť nevedela, ani koľko posiela odporca. Doklady o úhradách má odporca. V roku 2013 bola poberateľkou prídavku pre mal. M. Nárok na výplatu rodičovského príspevku jej skončil v máji 2014. V marci 2014 v súvislosti so živnosťou mala dosť veľké výdavky s nakúpením materiálu. Mesačne jej zostáva po odpočítaní nákladov zo živnosti 300,-€. Pomáhajú jej rodičia, ktorí pre ňu a

maloletú cez víkendy pripravujú stravu. Pre nízky príjem je jej znemožnené ošetrenie u zubára. Nemá čas žiadne záľuby, na ktoré by vynakladala finančné prostriedky a ani čas na záľuby. Pre problémy s nedodržiavaním rozhodnutia o úprave styku zo strany odporcu sa stáva, že nemôže vykonávať podľa svojho plánu živnosť, pretože sa musí postarať o maloletú, vyzdvihnúť ju zo škôlky. Pre účely vykonávania živnosti zakúpila auto, ktoré splácajú jej rodičia. Spoločne s odporcom splácala polovicu hypotéky, keď sa z bytu , patriaceho účastníkom v apríli 2014 odsťahovala, platila iba polovicu hypotéky, na energie, potrebné na užívanie bytu neprispievala. Správcovi bytu platila úhrady iba v polovici. Od decembra 2014 hypotéku nespláca. Od začiatku roka 2015 býva opätovne s mal. dcérou v byte, ktorý patrí do doteraz nevyporiadanéhé BSM účastníkov, pričom odporca sa odsťahoval k rodičom. Podľa výpovede odporca platí celú hypotéku, na byt neprispieva. Navrhovateľka potvrdila, že si v máji 2015 založila stavebné sporenie a mesačne si sporí sumu 120 eur mesačne na nový byt.

Splnomocnenec odporcu argumentoval k návrhuz odporcu na zamietnutie návrhu predovšetkým plnením si zo strany odporcu vyživovacej povinnosti k mal. dcére a tým, že súčasne prispieva aj na úhrady za byt, v ktorom zostala odporkyňa po rozvode účastníkov bývať s ich maloletou dcérou. Ďalej má odporca aj ďalšie výlohy s dcéru na zakúpenie ošatenia. Navrhovateľka je zdravá, má dostatočný príjem, podniká ako kaderníčka, zo živnosti má vlastné príjmy. Užíva byt, na ktorý vzlai účastníci hypotekárny úver, ktorý spláca odporca a ten aj prispieva na úhradu platieb, viažúcich sa k užívaniu bytu. K výdavkom navrhovateľky uviedol, že tá má vysoké výdavky na fajčenie, keďže vyfajčí dve krabičky denne, t.j. má výdavky približne 6 € na deň za cigarety a poukázal na to, že navrhovateľka v byte býva so svojím priateľom, ktorý zrejme tiež prispieva na domácnosť navrhovateľky, navrhovateľka má v držbe „drahý mobil“.

Výsluchom odporcu mal súd za preukázané, že odporca pracuje v spoločnosti K. Q. M. F. N. s.r.o. so sídlom v X.. Súd poznamenáva, že zamestnávateľa odporca nezmenil, ide o spoločnosť, ktorá zmenila obchodnáé meno. Od polovice decembra 2014 odporca nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, býva u rodičov. Od polovice decembra 2014 nežije navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, odsťahoval sa bývať k svojim rodičom. Z výpovede odporcu vyplynulo, že dôvodom opustenia spoločnej domácnosti účastníkov bolo to, že sa do bytu vrátila navrhovateľka, ktorá od marca 2014 do decembra 2014 bývala u svojich rodičov. Navrhovateľka bola agresívna, nepríjemná, čo malo byť dôvodom, pre ktorý sa odporca odsťahoval k rodičom a podľa výpovede odporcu, že nedorozumení medzi účastníkmi bola účastná aj mal. M. a podľa odporcu negatívne to na ňu vplývalo. Byt, zakúpený účastníkmi za trvania manželstva je 2,5 izbový , kde si už za trvania manželstva pozývala navrhovateľka svojho priateľa, začalo to od apríla 2013 ešte počas manželstva. Navrhovateľka vyžadovala prítomnosť svojho priateľa v byte, aj keď v prítomnosti odporcu v byte, prítomnosť priateľa v byte zdôvodňovala tým, že priateľ si to tu platí a má právo byť v byte. Z toho odporca vyvodil, že priateľ navrhovateľky prispieval na nájom, alebo réžiu bytu, Priateľ navrhovateľky v byte účastníkov aj prespával, bol tam stále. Odporca žiadal aby odišiel, na čo priateľ navrhovateľky nereagoval a navrhovateľka používala argument o platení bytu zo strany priateľa. Priateľ navrhovateľky prestal chodiť do bytu v apríli 2014, keď sa navrhovateľka odsťahovala z bytu. Vo výpovedi uviedol, že riadne platí výživné stanovené súdnym rozhodnutím na svoju maloletú dcéru 220 eur mesačne. Správcom bytu bolo SKAL&Co, v decembri, januári 2013 platil správcovi úhrady, vo februári 2014 platili správcovi úhrady z polovice on, a polovicu navrhovateľka. V novembri 2013 čo sa týka energií - elektriky a plynu, uhradil všetko on, zaplatil správcovi za byt, uhradil hypotéku, výživné pre mal. M.. v decembri 2013 elektriku zaplatil predpísanú zálohovú platbu za elektriku vo výške 29,10, za plyn zaplatil 72,68 € za december 2013, v decembri zaplatil polovicu hypotéky 138,80€, v tom bol aj nedoplatok. Pravidelná mesačná splátka hypotekárneho úveru je určená na 195,85 €. Zrejme podľa výpisu z účtu poslal 138,80 € na účet navrhovateľky, aby ona zaplatila v splátke. Od januára 2013 do doby než navrhovateľka odišla platil 1/3 zálohy ceny za elektrinu, tzn. mesačne 14,54 € k rukám navrhovateľky, za plyn platil 1/3 mesačne vo výške 36,34 € tiež k rukám navrhovateľky, SKAL&Co platil 1 v sume 17,43 € a takto uhrádzal až do marca 2014. Po odchode navrhovateľka z domácnosti v marci 2014 až do decembra 2014 platil energie, t.j. elektrinu, plyn, a SKAL&Cu všetko on, mesačne sa jednalo o platbu za elektrinu v sume 43,61 € mesačne, za plyn 109,-€, SKAL&Cu polovičku 17,43 €, polovičku za túto dobu platila SKAL&Cu navrhovateľka. Navrhovateľke nebránil, aby bývala od marca do decembra 2014 v ich byte, pravidelne do bytu chodila. V novembri 2013 bol zamestnaný. Auto, patriace účastníkom do decembra 2013 užívala navrhovateľka, ktoré splácal odporca aj navrhovateľka, po tejto dobe auto užíva iba odporca. Od decembra 2014 odkedy býva u svojich rodičov, im prispieva na domácnosť sumou 150,-€ mesačne. Varí si sám a sám si aj potraviny nakupuje, ide o ďalšie náklady, nezahrnuté v čiastke 150,-€. U rodičov obýva jednu samostatnú miestnosť. Odporca sa do zamestnania

dopravuje z miesta bydliska (. do X. kde vykonáva prácu autom z dôvodu, že má pohyblivú pracovnú dobu, zväčša jazdí sám. V závislosti od plnenia pracovných úloh minie na pohonných hmotách 250-300€ mesačne. Zamestnávateľ mu poskytuje gastrolístky, za ktoré mesačne dopláca v rámci stravného 35,-€ mesačne. O decembrových Vianociach roku 2013 vypovedal odporca, že musel z bytu odísť, pretože ho kamarátka navrhovateľky upozornila, že na chystanej oslave navrhovateľkou majú byť jej rodičia a priateľ navrhovateľky a majú polícii dosvedčiť, že odporca bol agresívny. Od mája 205 sa stretáva s mal. M. pravidelne každý druhý víkend. Čas s ňou trávi u rodičov alebo maloletú bráva na výlety, naposledy na výlet trvajúci 9 dní minul 300,-€. Vie sa postarať o maloletú M. aj keď je chorá, pomáha mu rodina, navrhovateľka nemusela kvôli zdravotnému stavu vynechávať v práci. Auto navrhovateľke od decembra 2013 nedáva. Na účte mal debet, ktorý vznikol so splácaním ceny auta. Vážne ochorel a hrozilo, že zostane invalidný. Zdravotný stav neriešil práceneschopnosťou, čerpal dovolenku kvôli príjmu a dlhom. PN bol až v máji 2014 v súvislosti s podstúpenou operáciou a poklesol mu zárobok o 500,-€ za dva mesiace. Zdravotné problému sa mu opakujú každé dva mesiace, zdravotný stav vyžaduje vyšetrenia a kvôli chorobe je vyradený z bežnej činnosti. Prvé zdravotné problémy, ktoré začali na jeseň 2013, zdravotný stav sa mu zhoršoval alebo zlepšoval do mája 2015, kedy podstúpil operáciu. V priebehu štvrť roka súvisle 3-4 týždne má vážne zdravotné problémy, nevie chodiť, vynecháva z práce. Navrhovateľka o zdravotných problémoch vie z doby, keď bývali v spoločnej domácnosti a našla správy o jeho zdravotnom stave. Vysmievala sa mu a znevažujúco sa vyjadrila v súvislosti s jeho zdravotným stavom k jeho osobe. Na internetových sociálnych sieťach sa o ňom navrhovateľka v novembri 2013 vyjadrovala, že má byť klamár a zlodej, mal ukradnúť fotky ich dcéry, a uviedla, že sa priživuje na alimentoch dcéry.

Súd oboznámil prečítaním odporcom predložené vyjadrenia navrhovateľky k jeho osobe, k čomu navrhovateľa zaujala stanovisko, „ že ju má ktosi zažalovať, jej je to jedno, je to pravda“ a nepoprela, že uvedené o osobe odporcu zverejnila ona. Pokiaľ ide o priživovanie sa alimentov maloletej M. malo ísť o to, že si má platiť navrhovateľky nájom. Q. jej rozbil notebook, v ktorom mala fotky za trvania tehotenstva a z prvých dní života ich dcéry M.. Stalo sa to po rozvode. Odporca udal navrhovateľku za ohováranie a polícia trestné stíhanie zastavila. Jej priateľ u nich denne v byte nebýval, odporca ho našiel v byte vtedy, keď prišiel skôr z nočnej. Odporca mal za trvania manželstva priateľky, chodil s nimi na večery a vyvážal ich v aute. Po navrhovateľke hodil odporca pohár, aj keď bola pri nej ich dcéra M..

V konaní boli rozpory v tvrdeniach účastníkov, týkajúcich sa prispievania bývalého priateľa odporkyne na domácnosť odporkyne. Navrhovateľka tvrdila, že jej bývalí priatelia nebývali s ňou v spoločnej domácnosti a neprispievali jej finančne na domácnosť. Navrhovateľka predložila súdu Čestné prehlásenia spísané jej dvomi bývalými priateľmi, ktorí uviedli, že finančne neprispievali na chod domácnosti a platenie účtov navrhovateľky. Odporca spochybnil tvrdenie navrhovateľky o tom, že jej bývalí priatelia neprispievali na domácnosť a to poukazoval na výpisy z jej účtu, kde boli uskutočnené prevody predovšetkým od bývalého priateľa O. P. v prospech navrhovateľky. V jednej platbe zo dňa 20.12.2013 v sume 150 eur bol uvedený aj účel platby a to platba na energie. Navrhovateľka sa bránila, že uvedenú sumu jej bývalý priateľ požičal na úhrady energie, nakoľko odporca neuhradil platby za energie a hypotéku a ostatné čiastky poskytnuté priateľom slúžili ako pôžička na úhradu nákladov so zakladaním jej živnosti a s nákladmi s tým spojenými a čiastky spláca. Odporca pri tvrdení navrhovateľka za dôkaz, že nešlo ohľadom sumy 150,-eur, poskytnutou od jej bývalého priateľa s označením na energie, uhradila dlžné energie, ktoré by odporca neuhradil, výpis z 31.1.2014, kde sú 24.1.2014 od odporcu vykázané štyri platby pripísané na účet navrhovateľky, za dôvod platby je uvedené Skal&Co, správca bytu. Išlo o platby od odporcu správcovi bytu za december 2013 a január 2014 a predpísané úhrady za elektriku v decembri 2013.

Podľa -3 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené

do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

V zmysle citovaného ustanovenia navrhovateľke patrí právo za splnenia v ustanovení uvedených podmienok žiadať od bývalého manžela, aby jej prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Súd zo zisteného skutkového stavu veci, vykonaníým dokazovaním vyvodil ten právny záver, že návrhu navrhovateľky nemožno vyhovieť.

Predmetom konania je nárok navrhovateľky na príspevok na výživu rozvedenej manželky. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené a status manželky navrhovateľky tým zanikol. Z podania návrhu navrhovateľkou na súd a pre postoj odporcu k uplatnenému právu navrhovateľky v súdom konaní je zrejmé, že nedošlo ani k dohode medzi rozvedenými manželmi. Ustanovenie -3 o rodine hovorí iba o príspevku na výživu rozvedeného manžela na rozdiel od vzájomnej vyživovacej povinnosti manželov za trvania manželstva. Zánik manželstva je právnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi a znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie. V ustanovení ZoR ide o prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva a vychádza z toho, že vzťahom založeným manželstvom má byť poskytnutá ochrana aj po ich zániku, ale iba v prípade odkázanosti rozvedeného manžela, zvyčajne vyvolanej práve manželstvom po určitej časovej etape, ovplyvňujúcej zvyky manželov a pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp. majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak má schopnosť sám sa živiť, nárok na príspevok mu nevzniká.

Súd, berúc do úvahy, že vo veci ide o návrhové konanie, ktoré začalo podaním návrhu navrhovateľkou 29.11.2013, hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, najmä z výsluchu účastníkov, z daňového priznania navrhovateľky a správ o zárobku odporcu od jeho zamestnávateľa dospel k záveru, že nie je splnená podmienka, že navrhovateľka bola od podania návrhu odkázaná na výživu od odporcu a nebola by schopná sama sa živiť. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že rozvedený manžel najmä z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku dosahuje iba príjmy v takej výške, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby a ani jeho celkové majetkové pomery. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúmal v zmysle kritérií ustanovených v § 75.

Navrhovateľka a odporca nežijú v jednej domácnosti a navrhovateľka si svoje životné potreby dokáže zabezpečovať sama, k čomu súd dospel vyhodnotením jej výpovede, podľa ktorej po odrátaní všetkých nákladov v súvislosti s výkonom jej živnosti, ktorú vykonáva samostatne, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku, jej zostáva 300,-eur mesačne a je preukázané jej výpoveďou, že je v navrhovateľkiných možnostiach si aj sporiť sumu 120,-eur za účelom riešenia si bytovej otázky. Zo zhodných tvrdení účastníkov, kto sa akou mierou podieľal od podania návrhu na úhradách, týkajúcich sa spoločného bytu účastníkov je nepochybné, že navrhovateľka napriek tomu, že užívala byt, ktorý má stále v spoluvlastníctve s odporcom, po určitú dobu byt užívala sama, odporca svoje právo na bývanie v byte účastníkov nerealizoval. Od januára 2013 do doby než navrhovateľka z bytu odišla, zo zhodných výpovedí navrhovateľky a odporcu vyplynulo, že sa tak stalo 8.4.2014, sa účastníci podieľali spoločne na

úhradách ceny za elektriku, za plyn, úhradách správcovi bytu. Po odchode navrhovateľky z domácnosti v marci 2014 až do decembra 2014 platil energie, poukazoval platby správcovi odporca. Z uvedeného sa vyvodzuje, že pokiaľ sa týka otázky bývania navrhovateľky, mali ju účastníci vyriešenú spoločným podieľaním sa na nákladoch na bývanie a navrhovateľka mala aj dostatočný príjem na zabezpečenie si bývania. Pokiaľ sa týka dôvodu navrhovateľky, že mala náklady na začiatku výkonu živnosti, musela si pre výkon zabezpečiť automobil, s ktorého kúpou v konečnom dôsledku výdaje nemala, kúpu hradili jej rodičia, nie je možné skutočnosti zohľadniť, pretože bolo voľbou práve odporkyne založiť si živnosť a iba na nej záležalo, aké si dohodne a vytvorí podmienky pre jej vykonávanie. Pokiaľ sa týka neschopnosti navrhovateľky sama sa živiť, preukázaná nebola a v konaní ani neboli navrhovateľkou tvrdené dôvody jej neschopnosti a v dôsledku toho potreby prispievať jej odporcom na výživu, ide o dôvody neschopnosti uvedené v predchádzajúcom odseku.

Súd skúmal schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného v zmysle v . V výpovede odporcu vyplynulo, že je zamestnaný a má stály príjem, ktorého výšku ovplyvňuje jeho vážny zdravotný stav. Súd pri skúmaní vzal v úvahu správy od zamestnávateľa odporcu. Takto bolo zistené, že roku 2013 mal odporca čistú priemernú mesačnú mzdu 1 485,84 eur, v roku 2015 za obdobie od 1/2015 do 8/2015 vo výške 1 060,78 eur. Zo zhodných tvrdení navrhovateľky a odporcu si súd tieto osvojil o skutočnosti, že každý z účastníkov má iba jednu vyživovaciu povinnosť, a to k ich spoločnému dieťaťu mal. M. ku ktorej odporca riadne plní vyživovaciu povinnosť v sume 220,-eur. Súd dodáva, že pri rozhodovaní o výške výživného maloletého dieťaťa súd skúma rodinné, sociálne a bytové pomery dieťaťa a po ich zistení zohľadňuje vo výške výživného aj z potreby dieťaťa zabezpečiť mu bývanie, ktoré náklady zabezpečujú rodičia a bývajú vo výške výživného zohľadnené, zisťuje sa aj zdravotný stav dieťaťa a zohľadňujú sa vo výške výživného zistenia o ňom. výslovne upravuje u vyživovacích povinností, že príspevok na výživu rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a dáva jej prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri rozhodnutí o zamietnutí návrhu navrhovateľky na prispievanie na jej výživu od odporcu súd preto zohľadnil aj prednostné právo maloletého dieťaťa na výživné od svojich rodičov.

Súd sa má zaoberať príčinami, ktoré viedli k rozvratu manželstva v súvislosti s podmienkou , týkajúcej sa dobrých mravov. Dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. (uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, č. k. -19), podľa definície z judikatúry Krajského soudu v Brne z roku 1993 : „Dobrými mravy společnosti je nutno chápat souhrn určitých etických a kulturních norem společnosti, z nichž některé jsou trvalou a neměnnou součástí lidské společnosti, jiné spolu se společností podléhají vývoji.“ Podobně se o nich vyslovil i Ústavní soud ČR „... „dobré mravy“ jsou souhrnem etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je mnohdy zajišťováno i právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními zásadami demokratické společnosti. Tento obecný horizont, který vývojem společnosti rozvíjí i svůj morální obsah v prostoru a času, musí být posuzován z hlediska konkrétního případu také právě v daném čase, na daném místě a ve vzájemném jednání účastníků právního vztahu.“ Z výpovedí účastníkov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi už za trvania manželstva nezodpovedali zásadám rovnosti v právach a povinnostiach. povinnosti byť si verní , vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, vytvárať zdravé rodinné prostredie, najmä zo strany navrhovatelky. Tu má súd na mysli aj z výpovede navrhovatelky zistené, že si vodila do spoločnej domácnosti manželov zo strany odporcu si neželané osoby, jej nevhodné až necitlivé vyjadrovanie sa k zdravotnému stavu odporcu a zverejňovanie pre osobu odporcu hanlivých prívlastkov, ktoré onanie navrhovatelky súd považuje za rozporné s dobrými mravmi. Pokiaľ sa týka rozvodového spisu účastníkov, z ktorého by sa mala zistiť príčina rozvratu manželských vzťahov, súd zistil, zo spisu sp. zn. , že návrh na rozvod podala navrhovateľka dňa 15.5.2013 z dôvodu, že sa v roku 2012 dozvedela o odporcovej nevere, odchod odporcu zo spoločnej domácnosti, nestaral sa po dobu 4. mesiacov o výchovu mal. M. rozvodovom konaní sa súd zaoberal najmä výsluchom účastníkov ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k mal. M.. Podľa výpovedí účastníkov spolu nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú. Rozsudok je vypracovaný v skrátenej forme a príčina rozvratu v ňom vyjadrená nie je. Z rozvodového spisu sa nedá vyvodiť záver o osobe, ktorá z väčšej miery má znášať dôsledky rozpadu manželstva a zodpovednosť za odstránenie nepriaznivých materiálnych následkov rozvodu a ktorému z manželov sa má pričítať prevažné zavinenie rozpadu manželstva. Súd však mal vo veci sp. za dostatočne preukázané výpoveďami účastníkov napriek nemožnosti zistenia miery toho ktorého na rozpade manželstva a príčine rozvratu, že ak by bola vznikla súdnym rozhodnutím odporcovi povinnosť prispievať navrhovateľke na jej

výživu, výkon práva navrhovateľky by bol v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie zakazuje taký výkon práv a povinností, ktorý by bol v rozpore s pravidlami demokratickej spoločnosti a jej morálky, s princípmi právneho štátu a občianskej spolupatričnosti. V občianskoprávnych vzťahoch ide o elementárnu slušnosť, vzájomné rešpektovanie sa a potrebnú mieru tolerancie, a to všetko v spoločensky vhodnej miere a únosnosti.

Súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia s tým, že odporca bol v celom rozsahu úspešným účastníkom konania a preto mu súd ako úspešnému účastníkovi priznal plnú náhradu trov konania v sume 731,19 € , na úhradu ktorej zaviazal navrhovateľku. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 5.8.2015 a 21.10.2015), 3 x režijný paušál k úkonom a z náhrady cestovného 53,80 eur na pojednávania dňa 5.8.2015 a 21.10.2015 (Malacky-Skalica a späť, 56 km, spotreba 5,2l/100 km, priemerná cena PHM dňa 5.8.2015 1,119 €/l, dňa 21.10.2015 1,079 €/l, náhrada 0,183 €).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Právo podať odvolanie nemá účastník, ktorý sa tohto právo vzdal po vyhlásení, odôvodnení a poučení o možnosti podať odvolanie proti rozsudku

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, písm. a/-f/ ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.