Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cpr/3/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa : Lidl Slovenská republika, v.o.s., so sídlom Ružinovská 1/E, Bratislava, IČO: 35 793 783, v konaní zastúpený Advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Námestie Martina Benku č. 9, Bratislava, proti odporcovi : J. J., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. F. XXX, C., o zaplatenie 2.490,30 Eur istiny s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Júliou Hentekovou, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 2.490,39 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne od 22.7.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania do rúk právneho zástupcu navrhovateľa v sume 667,65 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 74,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia 593,15 Eur, všetko v splátkach po 100,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok vždy k poslednému dňu bežného mesiaca.

Súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.490,30 Eur vo výške 5,25% ročne od 17.1.2014 do 21.7.2014 z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu 22.7.2014 domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie 2.490,30 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 17.1.2014 do zaplatenia. Návrh pred prvým pojednávaním čiastočne vzal späť, a to v časti o platenie úrokov z omeškania od 17.1.2014 do 21.7.2014 a v tejto časti navrhol konanie zastaviť. Úroky z omeškania navrhol priznať iba odo dňa podania návrhu.

Návrh na začatie konania odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom pracovnú zmluvu na pracovnú pozíciu pokladník/predavač s miestom výkonu práce predajňa Lidl v Hurbanove, ktorej súčasťou bola aj Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 19.6.2007. Od 1.3.2011 poveril odporcu zastupovaním zástupcu vedúceho predajne počas jeho neprítomnosti, alebo pracovnej vyťaženosti. S touto novou úlohou boli spojené aj nové pracovné povinnosti, ako nakladanie s hotovosťou a práca s trezorom. Za pridelenie nových pracovných povinností bol odporca finančne odmenený. Dňa 16.1.2014 nastúpil na poobednú pracovnú zmenu. Jednou z jeho základných povinností je prevzatie trezora. Skutočnosť, že sa prevzatie trezora uskutočnilo, má byť v zmysle internej smernice „. XXX/b - H.“ potvrdené podpismi odovzdávajúceho a preberajúceho na formulári „Trezor/Denný pokladničný výkaz“. Toto odporca nevykonal a pri večernej kontrole prepočítaním trezora zistil rozdiel - 2.490,39 Eur. Konaním odporcu mu vznikla škoda v uvedenej výške. Na uhradenie tejto škody bol písomne vyzvaný listom zo dňa 19.6.2014 v lehote do 5 dní od doručenia výzvy. Odporca výzve nevyhovel ani čiastočnou úhradou, preto v zmysle ustanovenia a žiada ho zaviazať k náhrade škody

v sume 2.490,39 Eur spolu so zákonným úrokom z omeškania v zmysle ustanovenia .

Odporca proti čiastočnému späťvzatiu návrhu námietky nemal. Ako účastník konania na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, žiada ho zamietnuť. K vzniku schodku vysvetlenie nevedel dať. Namietal, že do kancelárie, kde sa nachádza pevne zabudovaný trezor, mali prístup aj ďalší dvaja pracovníci navrhovateľa, napr. v predmetný deň aj P. E., ktorá zvykla v tej kancelárii pracovať. Trezor sa otváral na kód, každý kto pracoval s trezorom, mal svoj vlastný kód. Preberanie malo prebiehať tak, ako to predniesol právny zástupca navrhovateľa. Peniaze a ceniny v trezore mal prepočítať ten, kto trezor preberal a mal potvrdiť zistený stav na tlačive - preberanie trezoru. Nepopieral, že v uvedený deň trezor od zástupcu vedúceho Q. M. neprevzal podľa predpisov i keď bol oboznámený s príslušnou smernicou a bolo mu vysvetlené ako treba s trezorom narábať. Bol si toho vedomý, že od okamihu prevzatia trezoru zodpovedá za finančnú hotovosť a ceniny v ňom umiestnené. Kontroloval ho až neskôr, okolo 15,30 hodine, ale žiaden schodok nezistil. To, že konečný a počiatočný stav nesedí, zistil až večer pred skončením zmeny. Nenamietal tvrdenie navrhovateľa, že schodok v uplatnenej výške vznikol v čase, kedy za trezor bol zodpovedný on. Pre prípad, že súd návrhu vyhovie žiadal, aby mu bolo umožnené dlžnú sumu uhradiť v splátkach v maximálnej mesačnej výške 100,- Eur, nakoľko pracuje na polovičný úväzok, jeho čistý mesačný príjem činí 190,- Eur.

Podľa navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti, alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo o určenie či tu manželstvo je alebo nie je.

Čiastočné späťvzatie návrhu sa neprieči zákonu, preto súd konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 2.490,39 Eur vo výške 5,25% ročne od 17.1.2014 do 21.7.2014 zastavil podľa ustanovenia ods.l

Súd vykonal vo veci dokazovanie okrem výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu aj výpisom navrhovateľa v obchodného registra, Pracovnými zmluvami účastníkov uzavretými dňa 18.6.2007 a 8.2.2013, Prílohou k pracovnej zmluve zo dňa 8.2.2013 a Dohodou o hmotnej zodpovednosti z toho istého dňa, Prílohou č.1 (firemná zásada, zásady jednania zo zamestnancami, zásady jednania so zákazníkmi, pravidlá pre personálny nákup na filiálke, pravidlá na nákup tovaru zakúpeného zamestnancom určeného k spotrebe na filiálke), dohodou účastníkov o skončení pracovného pomeru odporcu zo dňa 22.1.2014, odpisom mzdového listu odporcu za rok 2013, denným pokladným výkazom zo dňa 16.1.2014, prehľadom súčtov stravných lístkov za uvedený deň, týždenným prehľadom dochádzky, Smernicou R. XXX/b-H.S., výzvou navrhovateľa na náhradu škody z 19.6.2014, pracovnou zmluvou Q. M. z 25.2.2013 a Dohodou o hmotnej zodpovednosti uzavretej s Q. M. z 25.2.2013, Prevádzkovými pokynmi pre vedúcich zamestnancov zo dňa 25.2.2013, prílohou č.1 a výsluchom svedka Q. M.. Vykonaným dokazovaním ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

Účastníci konania dňa 18.6.2007 uzavreli pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, s dňom nástupu práce odporcu 19.6.2007. Miestom výkonu práce pre zamestnanca je filiálka 186 zamestnávateľa na F. K. R. U.. V zmluve je dohodnutý druh práce: pokladník/predavač. I keď pracovný pomer založený touto zmluvou ukončený nebol, navrhovateľ dňa 8.2.2013 uzavrel s odporcom novú pracovnú zmluvu, opätovne na prácu pokladník/predavač s miestom výkonu práce P. K. XXX/XXX, U. s nástupom dňa 1.3.2013. Dojednaná práca spočívala predovšetkým v plnení pracovných úloh súvisiacich s prevádzkou zamestnávateľa a jeho podnikovými potrebami. Za vykonanú prácu patrila zamestnancovi mesačná hrubá mzda vo výške 436,-Eur a to za dohodnutý pracovný čas 35 hodín týždenne. Dňa 8.2.2013 účastníci konania uzatvorili aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle a nasl. . Keďže v poradí druhá pracovná zmluva bola uzatvorená 8.2.2013, súd bol toho názoru, že Dohoda o hmotnej zodpovednosti z toho istého dňa sa vzťahovala na prácu dojednanú v tejto zmluve, t.j. na prácu: Pokladník/Predavač. Na tomto nič nezmení skutočnosť, že formulácia dohody o hmotnej zodpovednosti pracovníka pokladník/predavač a zástupcu vedúceho predajne je totožná.

Z bodov 1,2,6 Dohody o hmotnej zodpovednosti vyplýva, že odporca podpisom dohody potvrdzuje, že bol oboznámený s pracovnými úlohami vo svojej funkcii, (t.j. vo funkcii pokladní/predavač) s predpismi, ktoré sú pre túto prácu stanovené, s predpismi o svojej zodpovednosti aj s dôsledkami, ktoré z tejto dohody pre neho vyplývajú. Zmluvné strany potvrdili, že pri uzatváraní tejto dohody bola uskutočnená o hodnotách zverených v inventúrnom súpise inventúra. Zamestnanec preberá hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty, ktoré je povinný vyúčtovať a ktoré sú mu zverené na pracovisku v zmysle inventúrneho súpisu. V prípade, že na zverených hodnotách vznikne a bude zistený schodok, zamestnanec je povinný ho uhradiť zamestnávateľovi v plnej výške. Skôr, než bola druhá pracovná zmluva uzavretá, odporca bol regionálnym vedúcim ústne poverený zastupovaním zástupcu vedúceho predajne počas jeho neprítomnosti v práci alebo pracovnej zaťaženosti. Túto prácu, ako to vyplýva zo zhodných prednesov účastníkov, vykonával od 1.3.2011. Novú pracovnú zmluvu alebo dodatok k pracovnej zmluve zo dňa 18.6.2007, ktorým by bolo upravené nové pracovné zaradenie odporcu však účastníci neuzavreli. Napriek tomuto odporca prijal prácu zástupcu vedúceho predajne, bol uzrozumený s novými pracovnými povinnosťami, s prácou trezoru a Smernicou R. XXX/b -H. a navrhovateľ mu umožňoval výkon tejto práce. Táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nie je. Dňa 31.1.2014 účastníci konania uzavreli Dohodu o ukončení pracovného pomeru, z ktorej vyplýva, že dohodou bol ukončený pracovný pomer založený zmluvou zo dňa 18.6.2007. Nakoľko pre rozhodnutie o predmete konania je irelevantné, či pracovný pomer odporcu u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy z 1.3.2013 stále trvá, súd sa s touto otázkou nezaoberal.

Smernica R. XXX/b upravuje procesy manipulácie s peňažnými prostriedkami a nimi spojenými dokladmi. Práca s trezorom je obsiahnutá pod bodom 4. s názvom Trezor. Podľa bodu 4.1. tejto Smernice každý deň ráno pred prácou s trezorom musí dôjsť k jeho kontrole /prevzatiu trezoru zodpovednou osobou za prítomnosti svedka - zamestnanca filiálky. Prepočítaná musí byť celá hotovosť v trezore, vrátane všetkých cenín a obsahu pokladničných šuplíkov a hodnoty nákladových dokladov. Pri zmene zodpovednosti za trezor musí byť súčasťou výmeny zodpovednej osoby predanie/prevzatie stavu trezoru za prítomnosti odovzdajúcej a preberajúcej osoby, pri tejto výmene musí vždy prebehnúť prepočítanie trezoru. Každý večer ako súčasť finančnej uzávierky musí dôjsť ku kontrole/prepočítaniu stavu trezoru zodpovednou osobou za prítomnosti zamestnanca filiálky ako svedok. Každé preberanie je nutné dokumentovať podpisom na príslušnom formulári “Trezor/Denný pokladničný výkaz“. Počítanie prebieha na základe princípu 4 očí prostredníctvom prepočítania hotovosti, cením vrátane uložených pokladničných šuplíkov a hodnoty nákladových dokladov zadaním do BO. Počítanie sa zdokumentuje podpisom oboch prítomných pracovníkov na vytlačenom tlačive - „Porovnanie trezoru“.

Napriek tomu, že odporca ovládal prácu s trezorom, bol si toho vedomý, že zodpovedá za prevzaté peniaze a ceniny, dňa 16.1.2014 po nástupe na poobedňajšiu pracovnú zmenu o 13,19 hodine trezor od spolupracovníka Q. M., zástupcu vedúceho predajne neprevzal v súlade s vyššie citovanou Smernicou. Na pojednávaní konanom dňa 18.2.2015 (čl.54) odporca vypovedal, že uvedený deň trezor prevzal bez toho, že by jeho stav kontroloval a prepočítal. Hotovosť a ceniny v trezore prepočítal až okolo 15,30 hodine a nezistil žiadny schodok. Rozdiel v dennom pokladnom výkaze zistil až pred ukončením zmeny, v uvedený deň bol v práci do 21,26 hodiny.

Q. M. podľa pracovnej zmluvy zo dňa 25.2.2013 uzavretej s navrhovateľom zastával v predajni č. XXX R. U. funkciu zástupcu vedúceho predajne. K pracovnej zmluve mal uzatvorenú Prílohu - Prevádzkové pokyny pre vedúcich zamestnancov a Dohodu o hmotnej zodpovednosti. Q. M. ako svedok vypovedal, že dňa 16.1.2014 pracoval od 5,30 hod. do 14,00 hod. Ráno pred otvorením predajne prevzal trezor za prítomnosti ďalšej osoby, nakoľko k jeho otvoreniu sú potrebné kódy dvoch zamestnancov. Trezor sa cez deň otvára iba vtedy, ak pokladník potrebuje drobné mince, alebo rozmeniť bankovku. K manipulácii s trezorom cez deň je postačujúci kód iba jedného zodpovedného pracovníka, pri preberaní ráno a odovzdávaní večer sú potrebné kódy dvoch pracovníkov. Stav trezoru cez deň sa nekontroluje, len ráno, poobede pri skončení pracovnej zmeny a večer po zatváraní predajne. Cez deň, keď k otvoreniu trezora stačí jeden kód, nikto iný nevie trezor otvoriť, len kto ho prevzal ( v danom prípade odporca). Uviedol, že v inkriminovaný deň stav trezoru po jeho prevzatí od neho prepočítal odporca a všetko sedelo. Po prevzatí trezoru zistený stav mal odporca vytlačiť, čo však neurobil pre mylnú manipuláciu s počítačom. Odporca na pojednávaní konanom 4.5.2015 (čl.79) v podstate nespochybnil pravdivosť výpovede svedka a znovu potvrdil, že keď preberal od neho trezor, žiadne peniaze nechýbali, ba opačne, bolo v ňom asi o 9 eur viac. Na svoju obranu uviedol, že Q. M. sa zdržiaval na pracovisku až do 16,40 hodiny, mal prístup k trezoru a poznal aj jeho kód (dátum narodenia), ktorým trezor otváral. Do kancelárie mala prístup aj P. E.,

ktorá dňa 16.1.2014 bola prítomná pri preberaní trezoru od Q.. M. a aj potom pracovala v kancelárii, kde sa pevne zabudovaný trezor nachádzal. Výsledok „denného pokladného výkazu“, podľa ktorého stav trezoru mal byť 22.601,52 Eur a v skutočnosti stav trezoru bol 20.111,13 Eur, teda rozdiel činil - 2.490,39 Eur, nespochybnil, iba nevedel dať vysvetlenie k tomuto rozdielu, ktorý vznikol počas jeho zmeny, v čase keď prístup k trezoru mal jedine on. Na náhradu škody v dôsledku vzniku diferencie v trezore v uvedenej sume bol odporca vyzvaný listom navrhovateľa zo dňa 19.6.2014 v lehote 5 dní od doručenia výzvy, t.j. do 1.7.2014. Odporca výzve nevyhovel ani čiastočnou úhradou.

Podľa v znení noviel zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem prípadov uvedených v a 185.

Podľa § 182 ods.1 citovaného zákona ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dojednať, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzavrieť písomne, inak je neplatná.

Podľa zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobnú zodpovednosť zamestnanca podľa až 185 alebo ak škoda bola spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa § 187 ods.1 citovaného zákona ak škodu spôsobil porušením zmluvných povinností aj zamestnávateľ, zamestnanec uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.

Podľa vety prvej zamestnávateľ je povinný svojim zamestnancom zabezpečovať také pracovné podmienky, aby mohli riadne plniť svoje pracovné úlohy bez ohrozenia zdravia, života a majetku.

Podľa § 191 ods. 1,2,4 citovaného zákona (1) Zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. (2) Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. (4) Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 33,19 eura je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov.

Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje náhradu škody podľa na základe zodpovednosti odporcu za schodok na zverených hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať. Schodok, ako jeden z predpokladov zodpovednosti pracovníka podľa tohto ustanovenia vyjadruje skutočnosť, že chýbajú hodnoty, ktoré sa hmotne zodpovedný pracovník zaviazal vyúčtovať. Rozumie sa tým rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať a medzi údajmi účtovnej evidencie, o ktoré je skutočný stav nižší než účtovný stav, vrátane schodku na finančných prostriedkoch. Je špecifickým druhom škody. Schodok býva spravidla zisťovaný inventarizáciou (fyzickou alebo dokladovou) ako inventarizačný rozdiel medzi stavom majetku a záväzkov v účtovníctve a skutočným (nižším) stavom majetku a záväzkov. Pokiaľ schodok nie je hodnoverne preukázaný inventarizáciou, neznamená to bez ďalšieho, že by zamestnávateľ nemal proti zodpovednému pracovníkovi nárok na náhradu škody podľa ustanovenia . Zamestnávateľ však musí, ak má byť jeho nárok úspešný, inými dôkaznými prostriedkami preukázať

stav hodnôt, ktoré pracovník prevzal na vyúčtovanie a skutočnosť, že došlo ku škode na zverených hodnotách. Osobitná zodpovednosť, ktorá je upravená v ustanovení má objektívny charakter. Znamená to, že vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a že sa pri nej uhrádza celá skutočná škoda. Táto zodpovednosť vzniká len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky pre jej vznik, a to:

- uzavretie písomnej dohody o hmotnej zodpovednosti

- vznik schodku na hodnotách zverených na vyúčtovanie

- predpokladané zavinenie zamestnanca

Dohoda o hmotnej zodpovednosti musí byť uzavretá písomne. Na jej platnosť sa vyžaduje, aby medzi účastníkmi zmluvy vznikol pracovnoprávny vzťah. V danom prípade je nepochybné, že medzi účastníkmi konania pracovnoprávny vzťah vznikol, že uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, avšak táto dohoda sa vzťahuje iba na výkon práce predavač/pokladník. Na zastupovanie zástupcu vedúceho pracovnú zmluvu, ani dodatok k už uzavretej pracovnej zmluve, na základe ktorého by mal odporca vykonávať prácu s trezorom, účastníci neuzavreli. Je však nepochybné, že odporca túto prácu vykonával od marca 2011 a za túto prácu bol finančne odmeňovaný. Od 1.3.2011 mu bol vyplácaný tzv. bonus - zastupovanie ST (zástupcu vedúceho predajne). V súvislosti so zmenou pracovného zaradenia odporcu účastníci konania dohodu o hmotnej zodpovednosti neuzavreli, preto odporca za vzniknutú škodu nezodpovedá podľa .

Súd musí rešpektovať predmet konania vymedzeným žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného skutkového základu, než aký bol predmetom konania vymedzený v žalobnom návrhu. Naopak, nie je však porušením zásady viazanosti súdu petitom, ak súd inak právne kvalifikuje skutok, ktorý bol predmetom konania. Právna kvalifikácia je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia, preto ani právna kvalifikácia nie je obligatórnou náležitosťou žaloby ( ). Nakoľko vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že nie je daná zodpovednosť odporcu podľa , návrhom uplatnený nárok mohol posudzovať iba v rámci všeobecnej zodpovednosti podľa . Pre vznik tejto zodpovednosti musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, ktorými sú:

- protiprávny úkon

- vznik škody

- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

- zavinenie zamestnanca

- existencia pracovného pomeru

- ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Protiprávnym úkonom je úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Škoda je majetkovou ujmou vyjadriteľnou v peniazoch, pričom skutočná škoda spočíva v skutočnom zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť na uvedenie do predošlého stavu. Dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku škody, ako aj jej výšky je na zamestnávateľovi. Kauzálny nexus je ďalším zodpovednostným predpokladom. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom musí byť príčinná súvislosť. Zavinenie je subjektívnou právnou kategóriou, pretože vyjadruje vnútorný psychický vzťah škodcu k výsledku svojho konania. Zavinenie môže spočívať vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. V pracovnoprávnej zodpovednosti forma zavinenia podstatným spôsobom ovplyvňuje rozsah náhrady škody. Zodpovednosť za škodu podľa má subjektívny charakter, pretože na jej založenie je nevyhnutná danosť zavinenia ako subjektívneho zodpovednostného predpokladu. K tomu, aby išlo o pracovnoprávnu zodpovednosť musia byť dané ešte dva osobitné zodpovednostné predpoklady, a to: existencia pracovného pomeru a ku škode musí dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením. Ak bola škoda spôsobená aj zamestnávateľom, je zamestnanec povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia. Zodpovednosť za škodu podľa je založená na subjektívnej zodpovednosti zamestnanca. Dôkazná povinnosť zaťažuje zamestná- vateľa, čiže navrhovateľ je povinný preukázať splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov zodpovednosti za škodu.

Vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky atribúty zodpovednosti pracovníka za škodu podľa . Medzi účastníkmi konania vznikol pracovnoprávny vzťah, škoda bola spôsobená pri plnení pracovných úloh odporcom. Odporca nespochybnil vznik škody, jej výšku, ani príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a svojim konaním ( manipuláciou s trezorom). Zavinenie odporcu

súd videl v tom, že finančné prostriedky a ceniny, ktoré prevzal od svojho kolegu Q. M. a počas zmeny od pokladníkov, po skončení pracovnej zmeny odovzdal so stavom - 2.490,39 Eur. K strate peňazí a cením v tejto hodnote došlo v čase, kedy za trezor zodpovedal on. Nebolo preukázané, že by nemal vytvorené pracovné podmienky k tomu, aby zodpovedal za prevzaté ceniny. To, že k miestnosti, kde bol umiestnený trezor, mali prístup aj iní pracovníci, podľa názoru súdu v danom prípade nemá vplyv na posúdenie zodpovednosti pracovníka, resp. spoluzodpovednosti zamestnávateľa, nakoľko trezor nebol poškodený a sám odporca, ako aj Q. M. svojimi výpoveďami potvrdili, že keď spolu prepočítali hotovosť vrátene cenín v trezore pri jeho odovzdávaní odporcovi, nezistili žiadny schodok. Cez pracovnú zmenu prístup k trezoru mal jedine odporca, nakoľko trezor sa otvára na kód. Každý kto pracoval s trezorom, mal svoj vlastný kód. To, že odporcov kód bol dátum jeho narodenia, ktorý mohli poznať jeho spolupracovníci, nezbavuje odporcu zodpovednosti za vzniknutú škodu, nakoľko bolo na ňom, aký kód si zvolí. Pokiaľ nezadal taký kód, ktorý nebol pre jeho spolupracovníkov známy, konal ľahkomyseľne.

Podľa (1) Zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. (2) Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa až 185 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2001/311/20150901?ucinnost=16.1.2014> alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.

Podľa dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa toho zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (ktorým je Vládne nariadenie č. 87/95 Z.z.) .

Podľa Vládneho nariadenia č. v znení účinnom od 8.5.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s pnením peňažného dlhu.

Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Posledný štvrťrok pred vznikom schodku odporca mal priemerný čistý mesačný zárobok 633,32 Eur, čoho štvornásobok je 2.533,30 Eur. Súd mal za preukázané, že škodu tvoriacu predmet tohto konania zapríčinil odporca nedbanlivostným konaním, za túto zodpovedá podľa . Súd návrh považoval za dôvodný a s poukazom na vyššie citované ustanovenia rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Navrhovateľ v tomto konaní si uplatňuje aj úroky z omeškania od podania návrhu. Nakoľko odporca výzve navrhovateľa o uhradenie škody do 5 dní od prevzatia výzvy nevyhovel a výzva mu bola doručená 26.6.2014, dostal sa do omeškania s plnením peňažného dlhu od 2.7.2014. Základná úroková sadzba ECB od 11.6.2014 do 9.9.2014 bola 0,15%, preto navrhovateľ má nárok na úroky z omeškania vo výške 5,15 % ročne. Súd je žalobným návrhom viazaný a navrhovateľ úroky z omeškania si uplatnil iba od podania návrhu, preto povinnosť platiť úroky z omeškania súd uložil odporcovi iba od 22.7.2014. Priznanú sumu mu povolil vzhľadom na jeho pomery uhradiť v splátkach po 100,- Eur mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku pod stratou výhody splátok, čo znamená, že keď riadne a včas nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka.

Podľa astníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony, úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je primeraná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa § 10 ods.1 citovanej vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.

Podľa § 13a ods.1 písm. a,c,d) citovanej vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: (a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, (c) písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej, (d) účasť na konaní pred súdom.

Podľa § 15 ods. 1 písm. a), b) citovanej vyhlášky, advokát má popri nároku na odmenu aj nárok: a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b) na náhradu za stratu času.

Podľa § 17 ods. 1 citovanej vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

Podľa Opatrenia MPSVaR č. , suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183 eura.

Navrhovateľ si uplatnil trovy konania sumou 1.578,23 Eur, z toho titulom súdneho poplatku 149,- Eur (vyrubeného vo výške 6% z ceny predmetu konania podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov) a titulom trov právneho zastúpenia 1.429,23 Eur, za tieto úkony právnych služieb: 1/prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 27.1.2015 ...............................................101.25 Eur, 2/účasť na pojednávaní dňa 4.5.2015............................................................... 101,25 Eur, 3/účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015..............................................................101,25 Eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 21.10.2015..............................................................101,25 Eur, 5/ písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej z 18.3.2015...........................101,25 Eur, 6/ písomné vyjadrenie na výzvu súdu z 30.6.2015............................................. 101,25 Eur, 7/ režijný paušál k 6 úkonom po 8,39 Eur............................................................ 50,34 Eur, 8/strata času :8 začatých polhodín po 13,98 Eur x 3 cesty.................................335,52 Eur, 9/ náhradu cestovných výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom zn. H., L.: T. XXX W. z Bratislavy do Komárna a späť 200 km, pri spotrebe phm 11,5 lit./100 km a cene benzínu 10/ 13,98 Eur x 2 cesty a pri cene phm 1,238 Eur x 1 cesta................................109,80 Eur, 11/ za opotrebovanie vozidla 600 km x 0,183 Eur............................................... 87,87 Eur, 12/ -20%-ný DPH zo sumy 1191,03 Eur............................................................. 238,21 Eur.

Podľa názoru súdu navrhovateľovi neprináleží náhrada za trovy vynaložené na prípis zo dňa 18.3.2015, ktorým boli oznámené iba mená a adresy svedkov a za vyjadrenie z 30.6.2015 na výzvu súdu na predloženie dôkazov. Argumentáciu obsiahnutú v tomto podaní mohol právny zástupca predniesť na pojednávaní konanom 21.10.2015, ktorého sa zúčastnil a za ktoré vyúčtoval odmenu. Takto účelne vynaložené trovy na právne zastupovanie sú trovy uvedené pod č. 1,2,3,4, z režijného paušálu /č.7/ 4 x 8,39 Eur, t.j. 33,56 Eur, č. 8,9,10,11 a DPH /č.12/ zo sumy 988,53 Eur, t.j. 197,70 Eur, spolu 1.186,23 Eur.

Podľa ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Zákon vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Jednou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinný účastník nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sám nezavinil, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnému účastníkovi alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Neúspech navrhovateľa vo veci bol nepatrný. Napriek tomuto súd mu priznal trovy konania iba v rozsahu 50%. Dôvody hodné osobitného zreteľa na takéto zníženie náhrady trov videl v tom, že odporca bol zamestnancom navrhovateľa od júna 2007, svoju prácu vykonával k spokojnosti zamestnávateľa, práve z tohto dôvodu bol poverený zastupovaním zástupcu predajne. Túto funkciu vykonával od marca 2011 a až na prejednávaný prípad ani raz nebol u neho zistený schodok. Odporca prácu zástupcu predajne zastávať dlhšiu dobu nechcel. Tomuto nasvedčuje aj tá skutočnosť, že navrhovateľ neuzavrel s ním dodatok k pracovnej zmluve z dôvodu jeho preradenia na inú, zodpovednejšiu prácu, ani dohodu o hmotnej zodpovednosti. Trovy konania v celej výške by odporca vedel uhradiť iba s veľkými ťažkosťami. Je zamestnaný u spoločnosti P. F., J..S..Z.., kde zarába 63,46 Eur čistého mesačne. Schodok priznaný spolu so zákonným úrokom z omeškania aj pri mesačných splátkach 100,- Eur bude splácať viac rokov. To, že vo veci bolo viac pojednávaní, čiastočne bolo zapríčinené aj tým, že žalobný nárok bol uplatnený podľa a k posúdeniu veci podľa súd považoval za potrebné doplniť dokazovanie výsluchom svedka a zadovážením dôkazov. V prípade navrhovateľa ide o prosperujúcu spoločnosť, na ktorého znášanie polovice trov konania nebude mať taký citlivý dosah ako na odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa - 3 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného zákona.