Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/47/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, deti rodičov: matka R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. C. X, XXX XX Q. a otec R. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, F. o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd z v y š u j e výživné otca na mal. Y. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne, s účinnosťou od 1.7.2015, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. -45 zo dňa 14.7.2009 v časti výšky výživného otca na mal. Y..

Nedoplatok na výživnom na mal. Y. za čas od 1.7.2015 do 31.10.2015 v sume 270,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka podala dňa 25.02.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zvýšenie výživného otca na maloleté deti tak, že žiadala zvýšiť výživné na mal. R. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 100,- eur mesačne a na mal. Y. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. Svoj návrh matka odôvodila tým, že od poslednej úpravy výživného prišlo k zásadnej zmene pomerov. Naposledy bolo výživné určené pred 6 rokmi a jej finančná situácia sa stále nezmenila, otec na mal. deti neplatí, nič im nekupuje ani ich nenavštevuje.

Matka dňa 10.6.2015 zobrala svoj návrh na zvýšenie výživného na mal. R. späť a žiadala v tejto časti konanie zastaviť. Okresný súd Skalica uznesením č.k. -39 zo dňa 21.07.2015 konanie o zvýšenie výživného na mal. R. zastavil.

Otec sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že nakoľko je dlhodobo nezamestnaný, nemôže platiť výživné.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k návrhu písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, výsluchom otca prostredníctvom dožiadaného súdu, rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -45, správami

Sociálnej poisťovne, správami od zamestnávateľov, potvrdeniami od zamestnávateľov, správami ÚPSVaR, správou od bývalého zamestnávateľa C. L..C..I.., rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -9 a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -45 zo dňa 14.07.2009 súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného na mal. R. zo sumy 900,- Sk mesačne na sumu 45,- eur mesačne a na mal. Y. zo sumy 800,- Sk na sumu 35,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur mesačne a prídavok na tri deti v sume 63,75 eur mesačne. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. Y.W. W. Y., nar. XX.XX.XXXX, ktorého otcom bol jej druh, s ktorým žila v spoločnej domácnosti. Matka mala celkom 3 vyživovacie povinnosti. Otec bol nezamestnaný, nepoberal žiadne príspevky, formou brigád získaval finančné prostriedky do 130,- eur mesačne. Otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. H., nar. XX.XX.XXXX. Otec žil s družkou, ktorá bola na materskej dovolenke. Otec mal celkom 3 vyživovacie povinnosti. Mal. Y. navštevoval 3. ročník Základnej školy, navštevoval atletický krúžok a futbal. Mal. R. navštevoval 5. ročník Základnej školy, navštevoval atletický krúžok a futbal.

Rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -9 zo dňa 11.06.2012 súd zveril mal. H. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť na mal. H. vo výške 50,- eur mesačne.

Z výsluchu matky na pojednávaní súd zistil, že od 2/2015 žije sama s mal. deťmi R., Y. a Y. v 3 izbovom byte na adrese H.. C. X, Q.. Mesačne nájom vrátane energií platí 350,- eur. Matke skončila rodičovská dovolenka, je dlhodobo nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Jej bývalý druh Y. Y. jej mesačne platí výživné na mal. Y. W. vo výške 130,- eur. Matkine výdaje sú vyššie ako príjmy, finančne jej vypomáha rodina - matka, sestra. Matka je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce. Poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 104,17 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 70,56 eur mesačne. Matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi R.. Tento s matkou naďalej býva. Školu SOŠ Q. ukončil ku koncu mesiaca 6/2015 a hneď od júla 2015 sa zamestnal v spoločnosti K. N., kde dosahuje príjem cca 650,- eur netto. Mal. Y. v súčasnosti od 1.9.2015 navštevuje už 1. ročník SOŠ Q.. V súvislosti s nástupom mal. na SOŠ sa mu zvýšili výdaje. Matka musela zakúpiť oblečenie. Študuje odbor stolárstvo. Mal. Y. je zdravým dieťaťom. Ostatné výdaje sú bežné ako oblečenie, stravovanie, hygiena a podobne. Matka má celkom dve vyživovacie povinnosti k mal. Y. a k mal. Y. W. Y.. Od podania návrhu na súd otec na mal. Y. výživné zaplatil len za mesiac 9/2015 vo výške 50,- eur. Za ostatné mesiace neposlal nič. Otec sa absolútne nepodieľa na zvýšených výdajoch na deti. Neposiela ani žiadne darčeky na Vianoce, meniny, narodeniny.

Z výsluchu otca prostredníctvom dožiadaného súdu súd zistil, že s návrhom matky nesúhlasí, nakoľko je nezamestnaný a platí výživné na mal. H. vo výške 150,- eur mesačne. Dňa 25.08.2015 ho zamestnávateľ prepustil v skúšobnej dobe z organizačných dôvodov. V prípade, že sa zamestná, je ochotný platiť na mal. Y. výživné vo výške 80,- eur mesačne. Zdravotný stav má dobrý. Otec nepoberá žiadne sociálne dávky. Otec býva s jeho matkou. Vzdelanie má základné, pracoval ako vodič, v tomto odbore má prax 22 rokov. Na mal. Y. a R. posiela spolu 100,- eur mesačne. Matke je momentálne dlžný okolo 350-400,- eur. Kým pracoval v spoločnosti C. platil riadne. Mal. Y. nenavštevuje, nakoľko sa nemá ako za maloletým dostať. Je s ním v telefonickom kontakte. Nad rámec bežného výživného prispieva formou oblečenia, ktoré mu posiela po otcovej matke.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že je preukázaná podstatná zmena na strane mal. Y., na ktorého sa zvýšili výdaje. Navrhol zvýšiť výživné aspoň na sumu 80,- eur mesačne čo považuje za minimálnu čiastku.

Zo správy bývalého zamestnávateľa U. F. L..C..I.., súd zistil, že s otcom bol ukončený pracovný pomer v rámci skúšobnej doby zo strany zamestnávateľa.

Zo správy bývalého zamestnávateľa C. L..C..I.., súd zistil, že otec pracoval v spoločnosti od 01.12.2012 do 22.07.2014 ako ručný pracovník a vodič. Pracovný pomer bol ukončený zo strany zamestnávateľa pre opakované hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Jeho priemerný mesačný príjem bol vo výške 270,- eur netto. Ak by nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru, prišlo by k zvýšeniu základnej mzdy na 500,- eur brutto a k tomu mesačné výkonnostné odmeny.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca súd zistil, že otec pracuje v spoločnosti H. - T. L.. L..C..I.. ako brigádnik, majú s ním uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti na dobu od 13.04.2015 do 12.04.2016. Otec s nimi nekomunikuje, zatiaľ sa nezúčastnil žiadnej brigády.

Zo správ ÚPSVaR Senica súd zistil, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne ani iné dávky. Matka je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 104,17 eur mesačne a rodinné prídavky vo výške 70,56 eur mesačne.

Zo správy Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že otec nie je poberateľom dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. Matka za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberala žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného (poslednej úprave výživného rozhodnutím súdu) došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa , ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh matky na zvýšenie výživného bol dôvodný, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že u maloletého dieťaťa došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -45 zo dňa 14.07.2009. Od tohto času uplynula doba viac ako šesť rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre maloleté dieťa nedostačujúca a nezohľadňujúca jej zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného. Mal. Y. pri poslednej úprave výživného navštevoval 3. ročník ZŠ, v súčasnosti je už študentom 1. ročníka SOŠ Q., teda v medziobdobí maloletý prešiel na vyšší stupeň školského systému (z I. stupňa ZŠ na II. stupeň ZŠ a zo ZŠ na SOŠ). Zdravotný stav mal. Y. je dobrý. V súvislosti s prechodom maloletého dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby, celkový rozvoj. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine.

Súd v konaní skúmal i schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných, teda oboch rodičov. Na strane povinného, teda otca maloletého nastala výrazná zmena pomerov v počte jeho vyživovacích povinností. Pri poslednej úprave výživného mal otec 3 vyživovacie povinnosti, v súčasnosti má už len 2 vyživovacie povinnosti, a to k mal. Y. a mal. H.. Otcovi teda ubudla jedna vyživovacia povinnosť k synovi R. ku konca mesiaca jún 2015, kedy ukončil štúdium a od júla 2015 je riadne zamestnaný. Otec sa teda môže vo väčšej miere podieľať na výžive mal. Y.. Otec bol pri poslednej úprave výživného nezamestnaný, žil v spoločnej domácnosti s družkou a mal. H.. V súčasnosti je otec taktiež nezamestnaný a i keď u posledného zamestnávateľa U. F. L..C..I.. bol ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe, súd poukazuje, že u predchádzajúceho zamestnávateľa C. L..C..I.. bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny, čím sa otec s poukazom na § 75 ods. 1 zákona o rodine vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania. Otec u tohto zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 270,- eur netto, no ak by nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru, prišlo by k zvýšeniu jeho základnej mzdy na 500,- eur brutto a k tomu mesačné výkonnostné odmeny. Súd poznamenáva, že výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále, dieťa nemôže „doplácať“ na to, že jeho rodič je napr. nezamestnaný, nemajetný, bez príjmu atď. Otec nemá žiadne pracovné obmedzenia, je zdravý. Súd teda má za to, že je v schopnostiach otca nájsť si zamestnanie a platiť zvýšené výživné vo výške 80,- eur mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám mal. Y.. Na strane matky taktiež nastala výraznejšia zmena pomerov v počte vyživovacích povinností, rovnako ako u otca aj jej ubudla jedna vyživovacia

povinnosť k synovi R.. Matka má celkom 2 vyživovacie povinnosti. Matka je nezamestnaná, poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške 104,70 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Matka pri poslednej úprave výživného bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 158,67 eur mesačne a prídavok na tri deti v sume 63,75 eur mesačne. Súd zároveň prihliadol na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o mal. dieťa, čím sa tiež podieľa na jeho výžive. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba poukázať to skutočnosť, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto pri rozhodovaní o zvýšení výživného neboli pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné otcovi na mal. Y. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2015, teda odkedy ubudla otcovi jedna vyživovacia povinnosť k synovi R. vo výške 45,- eur. V danom konaní sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu a súd nie je viazaný nielen požiadavkou na úpravu od konkrétneho požadovaného času, ale ani požiadavkou konkrétneho výživného. Súd zohľadnil všetky vyššie uvedené okolnosti a má za to, že výživné na mal. Y. je možné zvýšiť práve o sumu 45,- eur mesačne, ktorej výšku bol otec povinný platiť na syna R. do 30.6.2015. Súd má za to, že otec je schopný platiť výživné na maloletého v uvedenej výške, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam rodičov, tak aj odôvodneným potrebám maloletého s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby, náklady v škole a záľuby, ktoré sa u maloletého upravili.

Vzhľadom na zvýšenie výživného od 1.7.2015, vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.07.2015 do 31.10.2015 v sume 270,- eur, ktorý súd otcovi povolil zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočnosti, že otec mal výživné zaplatené len za mesiac 9/2015 vo výške 50,- eur. Otcovi vznikol nedoplatok na výživnom za mesiace 7/20115, 08/2015 a 10/2015 v sume 240,- eur (80x3) a za mesiac 09/2015 v sume 30,- eur (80-50), teda spolu 270,- eur.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, písm. a/- f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( )