Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/53/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Dany Ferkovej vo veci žalobkyne N. B.G., E., Č. XX, zast. JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, Advokátska kancelária , Košice, Hutnícka 1, proti žalovanej GRATIO HOLDINGS LTD, sídlo: No. 4 Riga Fereou street, Omega Court, 4th Floor, Office 41, 3095 Limassol, Cyprus, registračné číslo: HE 223179, zast. advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o., Bratislava, Digital Park II, Einsteinova 25, IČO: 36 861 154, o zaplatenie 25.500,- eur istiny s prísl., za účasti vedľajšej účastníčky na strane žalovanej Sociálna poisťovňa Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice, IČO: 38 107 484, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku -150 z 5.9.2014 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom a vedľajšej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom I. žalobu v plnom rozsahu zamietol a II. žalovanej a vedľajšej účastníčke právo na nahradenie trov konania nepriznal.

V odôvodnení, o.i., uviedol, žalobou podanou uňho 28.12.2012 sa žalobkyňa domáhala, aby uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej 25.500,- eur s prísl. titulom náhrady škody, ktorá jej vznikla v súvislosti s pracovným úrazom z XX.XX.XXXX pri výkone práce u právneho predchodcu žalobcu spoločnosti VSŽ OCEĽ spol. s r.o. (IČO: 00 609 226). Žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 30 násobného zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského utrpenia, ktoré jej bolo určené Znaleckým posudkom MUDr. Kláry Benešovej č. 1/2010. Základné bodové ohodnotenie podľa citovaného posudku o odškodnení za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia predstavovalo pri sťažení spoločenského uplatnenia celkový počet bodov 850. Žalobkyňa požadovala priznanie náhrady škody vo výške 30 násobného zvýšenia 850 bodového ohodnotenia, čo pri hodnote jedného bodu 1,00 eur je 25.500,- eur. Žalobkyňa poukázala na to, že nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia jej už bol v sume 45.000,- Sk priznaný (a aj bol uhradený) a to na základe rozsudku Okresného súdu Košice II z 10.9.1998, ako 3 násobok základného bodového ohodnotenia, ktoré bolo 500 bodov. Aj po tomto odškodnení sa jej zdravotný stav v súvislosti s pracovným úrazom naďalej zhoršuje a došlo aj k inému poškodeniu zdravia, ktoré nebolo v pôvodnom ohodnotení škody zohľadnené. Právny predchodca žalovanej v pôvodnom súdnom konaní uznal nárok žalobkyne na zvýšenie odškodnenia podľa Vyhl. č. .

Žalovaná namietala nedostatok právomoci slovenského súdu na konanie o veci samej a to s poukazom na skutočnosť, že je právnickou osobou so sídlom v Limassole na Cypre, t.j., mimo územia Slovenskej

republiky a pre tento nedostatok právomoci navrhla konanie zastaviť; namietala tiež svoju hmotnoprávnu legitimáciu s tvrdením, že nie je právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobkyne a to s poukazom na skutočnosť, že na základe Zmluvy o vklade podniku z 1.8.2000 uzavretej medzi právnym nástupcom zamestnávateľa žalobkyne - spoločnosťou VSŽ OCEĽ a.s. a spoločnosťou STEEL Košice, s.r.o. (dnes U.S. Steel Košice s.r.o.) došlo k prechodu všetkých práv a povinností súvisiacich s podnikom VSŽ OCEĽ a.s. na univerzálneho právneho nástupcu - spoločnosť STEEL Košice, s.r.o. (U.S. Steel Košice s.r.o.), vrátane nárokov žalobkyne z pracovného úrazu a zároveň z dôvodu opatrnosti na svoju obranu, vzniesla aj námietku premlčania a to s poukazom na to, že vedomosť žalobkyne o výške škody sa musela ustáliť najneskôr ku dňu vyhotovenia Znaleckého posudku č.1/2010, ktorý bol podľa jej mienky s ohľadom na číslo znaleckého posudku vyhotovený zrejme v 1. polovici roka 2010.

Vedľajší účastník predmetný vzťah mal za potrebné posudzovať podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a to podľa v spojení s o sociálnom poistení. Zároveň poukázal na to, že žalobkyňa si u neho uplatnila svoj nárok na odškodnenie podľa Znaleckého posudku č. 1/2010 vyhotovený MUDr. Klárou Benešovou, pričom podľa svojho vlastného skúmania žalobkyni priznal nárok zodpovedajúci 850 bodom a tento jej aj vyplatil a v tejto súvislosti pre prípad úspechu žalobkyne , požadoval, aby súd toto plnenie pri svojom rozhodovaní zohľadnil. Podľa jeho názoru poškodenie zdravia žalobkyne je potrebné považovať za prípad hodný osobitného zreteľa.

Súd konštatoval, že žalovaná má svoje sídlo v členskom štáte Európskeho spoločenstva, konkrétne na Cypre, t.j., právomoc súdu v tomto súdnom konaní sa riadi Nariadením Rady (ES) č. 44/2001. S ohľadom na skutočnosť, že žalobkyňa vykonávala svoju prácu naposledy v Slovenskej republike v obvode Okresného súdu Košice II (areál U.S. Steel Košice s.r.o.), je súdu Slovenskej republiky daná právomoc konať v tejto veci podľa prísl. ust. v Článku 19 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001.

Vykonaním dokazovaním zistil, že žalobkyňa bola v čase úrazu zamestnankyňou spoločnosti VSŽ OCEĽ spol. s r.o., že Spoločnosť VSŽ OCEĽ spol. s r.o. bola zrušená bez likvidácie ku dňu 30.12.1999 a od 31.12.1999 prevzala všetky jej práva a záväzky nástupnícka spoločnosť VSŽ OCEĽ a.s. Košice. Tieto skutočnosti mal za zrejmé z výpisov z obchodného registra . Ďalej uviedol, že spoločnosť VSŽ OCEĽ a.s. Košice bola neskôr zrušená bez likvidácie zlúčením so spoločnosťou VSŽ akciová spoločnosť Košice (právny predchodca žalovanej), ktorá prebrala práva a záväzky zrušenej spoločnosti, že ku zlúčeniu došlo ku dňu 30.11.2000 a spoločnosť VSŽ OCEĽ akciová spoločnosť bola z obchodného registra vymazaná 30.3.2001. Tieto skutočnosti mal zrejmé z výpisov z obchodného registra ohľadom týchto spoločností. Dňa 1.8.2000 spoločnosť VSŽ OCEĽ a.s. Košice ako spoločník a spoločnosť STEEL Košice s.r.o. (v súčasnej dobe U.S. Steel Košice s.r.o.) ako spoločnosť uzavreli zmluvu o vklade podniku do spoločnosti, ktorej predmetom podľa jej Čl. I bol nepeňažný vklad spoločníka (VSŽ OCEĽ a.s. Košice) do spoločnosti STEEL Košice s.r.o., ktorým spoločník vložil do spoločnosti ako svoj nepeňažný vklad celý svoj podnik s tým, že na spoločnosť podľa zmluvy prešli všetky práva a povinnosti súvisiace s podnikom (aj práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov). Túto skutočnosť zistil z cit. zmluvy o vklade spoločnosti. Konštatoval, že výpisy z obchodného registra pre spoločnosť VSŽ OCEĽ a.s. Košice a U.S. Steel Košice s.r.o. obsahujú ohľadom tejto zmluvy o vklade zápis v časti ďalšie právne skutočnosti, avšak z obsahu týchto zápisov nie je zrejmý rozsah a konkrétny predmet vkladu. Tieto skutočnosti mal za zrejmé z výpisov z obchodného registra ohľadom týchto spoločností. Poukázal na to, že žalobkyňa pri výkone svojej práce v spoločnosti VSŽ OCEĽ spol. s r.o. utrpela XX.XX.XXXX pracovný úraz následkom úniku vysokopecného plynu a na základe tohto pracovného úrazu bola neskôr od X.XX.XXXX zaradená do úplnej invalidity. S ohľadom na následky tohto úrazu mal za zrejmé, že tento prípad možno považovať za hodný osobitného zreteľa. Táto skutočnosť bola zistená v rámci súdneho konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. a je zrejmá aj zo stanoviska vedľajšieho účastníka. Podľa Znaleckého posudku č. 1/2010 vyhotoveného MUDr. Klárou Benešovou sa zdravotný stav žalobkyne postupne zhoršuje, pričom sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyne ku dňu vyhotovenia posudku určila na 970 bodov. MUDr. Klára Benešová v závere svojho posudku tiež konštatovala, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa. Vedľajšia účastníčka Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX T. X.X.XXXX priznala žalobkyni nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu z XX.XX.XXXX 850,- eur na základe Znaleckého posudku MUDr. Kláry Benešovej č. 1/2010 po jeho prekontrolovaní posudkovým lekárom (kontrola posudkového lekára znížila počet bodového ohodnotenia z 970 na 850 a to z dôvodu nesprávne zohľadnených zdravotných ťažkostí žalobkyne). Vychádzajúc z § 251 ods. 1 Zák. práce, platného k 27.10.1995, § 190 ods. 1, § 193 ods. 1,

písm. b), , Vyhl. č. odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia, o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia (ich znenie citoval) urobil záver, že k úrazu došlo za účinnosti ) a, že na daný vzťah je potrebné aplikovať prísl. ust. (§, 193 a 203) v spojení s Vyhl. č. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.

S ohľadom na námietku neexistencie hmotnoprávnej pasívnej legitimácie žalovanej sa vyporiadal s touto otázkou, nakoľko pre rozhodnutie vo veci samej mal za potrebné určiť, ktorý subjekt je v súčasnej dobe právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobkyne. Citujúc znenie § 59 ods. 1,4 (Vklad spoločníka ),§ 476, § 477 ods. 1 a § 480 Obch. zák., na základe vykonaného dokazovania (oboznámenie sa s obsahom Zmluvy o vklade podniku so spoločnosti z 1.8.2000) urobil záver, že predmetný záväzok zodpovedajúci uplatnenému nároku žalobkyne prešiel na spoločnosť STEEL Košice s.r.o. (v súčasnej dobe U.S. Steel Košice s.r.o.). Z obsahu Zmluvy o vklade podniku do spoločnosti z 1.8.2000 mal za zrejmé, že práve na túto spoločnosť prešli všetky práva a povinnosti súvisiace s podnikom (VSŽ OCEĽ a.s. Košice - právny nástupca pôvodného zamestnávateľa žalobkyne VSŽ OCEĽ spol. s r.o.). Tento prechod práv a záväzkov mu vyplynul aj priamo so zákona, konkrétne z § 480 Obch. zák., ktorý celkom jednoznačne určuje, že práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov prechádzajú z predávajúceho VSŽ OCEĽ a.s. Košice (resp. spoločníka, ktorý vkladá svoj vklad do spoločnosti) na kupujúceho STEEL Košice s.r.o. (resp. spoločnosti, ktorá preberá vklad do spoločnosti). Dôvodil, že následné zlúčenie pôvodnej spoločnosti VSŽ OCEĽ a.s. Košice so spoločnosťou VSŽ akciová spoločnosť Košice ku dňu 30.11.2000, už nemalo vplyv na predmetný nárok žalobkyne, pretože jej nároky už skôr (ku dňu 1.8.2000) prešli na inú spoločnosť. Na základe uvedenej skutočnosti (prechod práv a povinností na spoločnosť STEEL Košice s.r.o.) konštatoval, že žalobný nárok voči žalovanej je v plnom rozsahu neopodstatnený a to z dôvodu, že žalovaná nie je v danej veci hmotnoprávne pasívne legitimovaná. Z uvedených dôvodov, aj napriek skutočnosti, že v danom prípade ide o pracovný úraz, ktorého dôsledky sú hodné osobitného zreteľa, musel žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa a celom rozsahu úspešnej žalovanej právo na nahradenie trov konania nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa, ktorá vychádzala pri vyhotovení svojej žaloby z obsahu verejne známych zápisov v obchodnom registri, nemohla mať vedomosť o tom, že na základe obsahu Zmluvy o vklade podniku do spoločnosti z 1.8.2000 (obsah ktorej nie je verejne dostupný), došlo k prechodu uplatneného nároku z právnej predchodkyne žalovanej na inú spoločnosť. Tento dôvod považoval za hodný osobitého zreteľa na to, aby žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

O trovách konania medzi žalobkyňou a vedľajším účastníkom tiež rozhodol podľa § 150 ods. 1 O. s p., pričom za dôvod hodný osobitého zreteľa považoval rozhodnutie vedľajšej o účastníčky nahradenie trov konania nepožadovať. Ďalšie dokazovanie nevykonal z dôvodu, že s ohľadom na nedostatok pasívnej legitimácie žalovanej , by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania vypočúvať vo veci navrhnutú svedkyňu.

Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a žalovaná.

Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod uvedený v , t.j., že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa nesúhlasila s právnym posúdením súdu, vychádzajúc zo skutočnosti, že ust. Obch. zák. je vo vzťahu k a 477 špeciálnym ustanovením, ktoré rieši pracovno-právne vzťahy zamestnancov v čase nadobudnutia účinnosti zmluvy o vklade podniku do spoločnosti, nie bývalých zamestnancov, pokiaľ to výslovne nie je zmluvou konkrétne dohodnuté. Poukázala na to, že skončila pracovný pomer s VSŽ OCEĽ spol. s r.o. - právnym predchodcom VSŽ OCEĽ a.s. Košice ešte v roku 1996 z dôvodu úplnej invalidity, ako následku pracovného úrazu, že súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s námietkou, že v danom prípade podľa čl. I/D písm. a) Zmluvy a Obch. zák. nebola už zamestnancom podniku X.X.XXXX, ktoré posúdenie o pasívnej legitimácie žalovanej je vo veci rozhodujúcim. Namietala, že zánik VSŽ OCEĽ a.s. nastal až 30.3.2001, že právnym nástupcom, ktorý prevzal majetok, všetky práva a záväzky tejto spoločnosti v zmysle Obch. zák. sa stala spoločnosť VSŽ a.s. a tento subjekt sa stal univerzálnym právnym nástupcom VSŽ OCEĽ a.s. Košice, t.j. aj vo vzťahu k bývalým zamestnancom, resp. aj k budúcim záväzkom, ktoré ku dňu zániku spoločnosti ešte ani neexistovali. Tvrdila, že žalovaná je vo veci pasívne legitimovaná a navrhla rozsudok podľa zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila.

Žalovaná odvolaním napadla výrok rozsudku o nepriznaní náhrady trov konania. Namietala, že rozhodnutie vo výroku o trovách konania sa odchyľuje od , že je nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Tvrdila, že súd neskúmal všetky okolnosti na strane obidvoch účastníkov tak, ako to vyplýva z konštantnej judikatúry NS SR a formulácie , že konštatovanie súdu o tom, že konkrétna okolnosť má byť dôvodom hodným osobitného zreteľa, bez ďalšieho skúmania, zakladá nedostatočné zistenie skutkového stavu a takéto rozhodnutie sa javí ako arbitrárne. Ďalej namietala, že nevedomosť žalobkyne o obsahu zmluvy o vklade podniku neobstojí, nakoľko z obchodného registra bolo evidentné, že došlo k prechodu všetkých práv a povinností na základe vkladu podniku VSŽ OCEĽ a.s. Košice ako právneho nástupcu, bývalého zamestnávateľa žalobkyne a, že žalovaná pri prvom úkone, ktorý jej patril, všetky tieto informácie uviedla a predložila súdu a žalobkyni dôkazy o tvrdených skutočnostiach. Tvrdila, že v čase podania žaloby si žalobkyňa mohla veľmi jednoducho overiť, že žalovaná nie je právnym nástupcom bývalého zamestnávateľa žalobkyne a skutočnosť, že tak zjavne neurobila, nemôže ísť na jej ťarchu. Žiadala rozsudok vo výroku o nepriznaní náhrady trov konania zmeniť a priznať jej náhradu trov konania v celom rozsahu.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z rozsudok potvrdil podľa ko vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad zisteného skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, pretože jeho dôvody sú správne.

Žalobkyňa v odvolaní uplatnila odvolací dôvod , t.j. že súd vec nesprávne právne posúdil.

Uvádzaný odvolací dôvod nie je daný.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

Súd použil správny právny predpis, správne ho i vyložil (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania), takže ani tento odvolací dôvod nie je daný a na vecnej správnosti napadnutého rozsudku nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu, že žalovaná nie je v prejednávanej veci pasívne legitimovaná. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo a to zo zmluvy o vklade podniku uzavretej medzi VSŽ OCEĽ a.s. Košice ako spoločníkom a spoločnosťou STEEL Košice s.r.o. (v súčasnej dobe U.S. Steel Košice s.r.o.), predmetom ktorej podľa čl. 1 bol nepeňažný vklad spoločníka VSŽ OCEĽ a.s. Košice do spoločnosti STEEL Košice s.r.o., ktorý spoločník vložil do spoločnosti ako svoje nepeňažný vklad, že na spoločnosť STEEL Košice s.r.o. prešli všetky práva a povinnosti súvisiace s podnikom a to aj práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov. Uvedená zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu, t. j. X.X.XXXX. Z uvedeného dôvodu , argumentácia žalobkyne o tom, že sa na ňu nevzťahovalo ust. § 480 Obch. zák., lebo toto rieši pracovno-právne vzťahy zamestnancov v čase nadobudnutia účinnosti zmluvy o vklade podniku do spoločnosti, nie bývalých zamestnancov, pokiaľ to výslovne nie je zmluvou konkrétne dohodnuté; je irelevantné, keďže zmluvou o vklade podniku táto skutočnosť medzi účastníkmi zmluvy bola dohodnutá a vzťahovala sa aj na žalobkyňu.

K správnym a výstižným dôvodom uvedeným v rozsudku je potrebné dodať, že aj z komentára k § 480 Obch. zák. vo vzťahu k § 476 a § 477 vyplýva, že prechod práv a povinností vyplývajúcich z pracovno-právnych vzťahov nemôžu predávajúci a kupujúci v zmluve o predaji podniku platne obmedziť alebo vylúčiť. Takýmito právami a povinnosťami sú najmä povinnosť zamestnávateľa prideľovať zamestnancovi prácu podľa platnej pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, právo zamestnávateľa požadovať od zamestnanca osobný výkon práce podľa platnej zmluvy, dodržiavať pracovnú disciplínu, viazanosť kupujúceho uzavretého kolektívnou zmluvou, práva a povinnosti zo

skončených pracovných vzťahov (napr. právo zamestnávateľa na náhradu škody, právo zamestnanca na odstupné) a pod. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že aplikácia § 480 Obch. zák. sa vzťahuje aj na uplatnenie práva žalobkyne na náhradu škody na zdraví z pracovného úrazu voči právnemu nástupcovi jej bývalého zamestnávateľa STEEL Košice s.r.o., aj keď jej pracovný pomer skončil ešte pred X.X.XXXX a nebola zamestnankyňou STEEL Košice s.r.o., lebo na túto spoločnosť (v súčasnej dobe U.S. Steel Košice s.r.o.) prešli všetky práva a povinnosti právneho predchodcu VSŽ OCEĽ a.s. Košice, o.i. aj z pracovnoprávnych vzťahov. Preto, ak si žalobkyňa uplatnila svoj nárok na náhradu škody voči žalovanej, ktorá nie je právnym nástupcom jej bývalého zamestnávateľa, súd správne pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane žalovanej, žalobu zamietol.

Pokiaľ súd žalobkyni, ktorá nemala vo veci úspech, neuložil povinnosť nahradiť žalovanej, ktorá mala vo veci úspech náhradu trov konania, vec správne právne posúdil podľa U žalobkyne sú pre takéto rozhodnutie dané dôvody hodné osobitného zreteľa. V prejednávanej veci je potrebné vziať zreteľ aj na osobu žalobkyne, na jej zdravotný stav, že ku škode na zdraví a k následnému sťaženiu jej spoločenského uplatnenia došlo v súvislosti s výkonom práce u bývalého zamestnávateľa, pri plnení pracovných úloh, že má trvalé následky, je invalidnou dôchodkyňou a v konečnom dôsledku by bolo v rozpore s dobrými mravmi a zásadou spravodlivosti uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania, ktorej nepriznaním náhrady trov konania nevznikne neprimeraná ujma.

Podľa ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia aj pre odvolacie konanie.

Podľa ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobkyňa a žalovaná mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania žiadna z nich a vedľajšej účastníčke žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.