Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6S-85-2022.pdf
PDF · 105.38 KB
Case nature
Subarea
6S/85/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd v právnej veci žalobcu: Ústav materiálového výskumu Slovenskej akadémie vied, verejná výskumná inštitúcia, Watsonova 47, 040 01 Košice, IČO: 00 166 804, práv. zast.: Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 50 550 837, proti žalovaným: 1/ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Stromová 1, 813 30 Bratislava, IČO: 00 164 381, 2/ Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, 3/ Výskumná agentúra, Sliačska 1, 831 02 Bratislava, IČO: 31 819 494, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia I. číslo spisu: 2022/693:1-A1401 zo dňa 14.02.2022 vydaného žalovaným v 1. rade, II. Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní Číslo: 18812-7000/2016-ODII/5 zo dňa 18.01.2017 vydaného žalovaným v 2. rade, III. Záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 26.04.2019 oznámeného prípisom č. spisu: P 921/2019-071, č. záznamu: A 2065/2019-062 zo dňa 26.04.2019 vydaného žalovaným v 3. rade a IV. Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/O04 zo dňa 05.06.2017 vydanej žalovaným v 3. rade, o odmietnutí časti žaloby, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu v časti preskúmania zákonnosti II. Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní Číslo: 18812-7000/2016-ODII/5 zo dňa 18.01.2017 vydaného žalovaným v 2. rade - Úrad pre verejné obstarávanie, Bratislava, III. Záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 26.04.2019 oznámeného prípisom č. spisu: P 921/2019-071, č. záznamu: A 2065/2019-062 zo dňa 26.04.2019 vydaného žalovaným v 3. rade - Výskumná agentúra, Bratislava a IV. Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/O04 zo dňa 05.06.2017 vydanej žalovaným v 3. rade - Výskumná agentúra, Bratislava, o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v časti, v ktorej bola žaloba odmietnutá.
Krajský súd v Bratislave v r a c i a žalobcovi súdny poplatok za podanie správnej žaloby vo výške 98,30 eura, prostredníctvom prevádzkovateľa systému - Slovenskej pošty, a.s., so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 14.04.2022, doručenou Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“ alebo „tunajší súd“) dňa 14.04.2022, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti viacerých rozhodnutí, resp. aktov celkovo troch orgánov verejnej správy vydaných žalovanými v 1., 2. a 3. rade a to I. číslo 2022/693:1-A1401 zo dňa 14.02.2022 vydaného žalovaným v 1. rade (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), II. Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 18812-7000/2016-ODII/5 zo dňa 18.01.2017 vydaného žalovaným v 2. rade (ďalej len „Protokol“), III. Záznamu z administratívnej kontroly zo dňa 26.04.2019 oznámeného prípisom č. spisu: P 921/2019-071, č. záznamu: A 2065/2019-062 zo dňa 26.04.2019 vydaného žalovaným v 3. rade (ďalej len „Záznam“) a IV. Správy o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/O04 zo dňa 05.06.2017 vydanej žalovaným v 3. rade 100136275/2022 zo dňa 21.01.2022 (ďalej len „Správa“) a postupu, ktorých predchádzal ich vydaniu, v
celom rozsahu, z dôvodu, že uvedené správne akty a postup, ktorý im predchádzal, bol nezákonný a žalobca nimi bol priamo ukrátený na svojich právach. Napadnuté rozhodnutia (opatrenia) žiadal žalobca v celom rozsahu ako nezákonné zrušiť, nakoľko mal za to, že bol nimi priamo ukrátený na svojich právach. Uvedené správne akty ukladajú žalobcovi povinnosť vrátiť časť nenávratného finančného príspevku v rozpore s právoplatným Rozhodnutím o schválení NFP a Zmluvou o NFP, čím neoprávnene zasahujú do nadobudnutých práv žalobcu a jeho ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia daného nároku, najmä pokiaľ ide o jeho právo na poskytnutie nenávratného finančného príspevku, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v súlade s § 12 ods. 1 zák. č. 528/2008 Z. z. Na základe Rozhodnutia o schválení NFP a v súlade so Zmluvou o NFP bolo žalobcovi priznané právo na nenávratný finančný príspevok vo výške 921.402,- eur. Neoprávneným uložením korekcie (opravy) vo výške 10% z hodnoty výdavkov predmetného verejného obstarávania (ďalej VO) v sume 696,16 eura, bola žalobcovi časť priznaného nenávratného finančného príspevku jednostranne odňatá a žalobca bol vyzvaný na vrátenie časti poskytnutých finančných prostriedkov v sume 1.740,41 eura.
2. K žalobe žalobcu v časti II. žaloby smerujúcej voči Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 18812-7000/2016-ODII/5 zo dňa 18.01.2017 (Protokol) sa vyjadril žalovaný 2/. Vo svojom vyjadrení uviedol, že Protokol bol predmetom preskúmania v správnom súdnictve, výsledkom ktorého bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/56/2017-101 zo dňa 12.09.2017, ktoré bolo neskôr potvrdené aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 2Sžfk/26/2018 zo dňa 18.06.2020 a z ktorých vyplýva, že napadnutý Protokol je predovšetkým zhrnutím kontrolných zistení, ktoré viedli žalovaného k záveru o porušení zákona v postupe verejného obstarávateľa, pričom pre žalobcu z neho bezprostredne nevyplývajú žiadne konkrétne práva a povinnosti. Žalovaný 2/ poukázal, že krajský súd v uvedenom uznesení 5S/56/2017-101 zo dňa 12.09.2017 uviedol, že Protokol nie je rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal ale slúži predovšetkým ako podklad pre ďalší administratívny postup žalovaného. Protokol môže byť tiež použitý ako dôkaz o porušení zákona o verejnom obstarávaní zo strany žalobcu v postupe zadávania predmetnej zákazky aj pre potreby prípadného konania o vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho časti podľa zákona č. 528/2008 Z. z. Uloženie pokuty, resp. povinnosti vrátiť verejné finančné prostriedky by nepochybne predstavovali zásah do právneho postavenia žalobcu, do jeho práv a právom chránených záujmov, no k takémuto zásahu do právnej sféry žalobcu nemohlo dôjsť už vydaním samotného Protokolu alebo vyjadrením žalovaného k námietkam žalobcu voči Protokolu, ktoré nemajú povahu rozhodnutí a súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodliehajú. Poukázal na predmetné rozhodnutie krajského súdu ako aj viaceré iné rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu SR, v ktorých bolo konštatované, že Protokol o výsledku kontroly a postup, ktorý mu predchádzal, nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva, keďže nie je rozhodnutím správneho orgánu. Prikláňajúc sa k názoru oboch uvedených, právoplatných rozhodnutí žalovaný žiadal správny súd žalobu v časti II. zamietnuť.
3. K žalobe sa vyjadril žalovaný 3/, ktorý žiadal správny súd, aby žalobu ako nedôvodnú zamietol. Vo svojom vyjadrení namietal svoju pasívnu legitimáciu, nakoľko má za to, že vystupuje v spore len ako ďalší účastník konania podľa § 32 ods. 3 písm. c) SSP. Ďalej uviedol, že predmetnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia administratívnych aktov, a to Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, Záznamu z administratívnej kontroly a Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov, ktoré nie sú vo svojej podstate rozhodnutiami v správnom konaní, nakoľko nezakladajú práva, právom chránené záujmy ani povinnosti žalobcu, preto voči týmto žaloba smerovať nemôže. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (8Sžfk/46/2018, 8Sžfk/39/2019, 2Sžfk/68/2017), podľa ktorej Žiadosť, resp. Správa, nie sú preskúmateľné správnym súdom, nakoľko nezakladajú, nemenia ani nezrušujú právom chránené záujmy a povinnosti žalobcu. K žalobcom namietanému porušeniu povinností riadiaceho orgánu a žalovaného 3/ uviedol, že riadne vykonal administratívnu kontrolu postupu predmetného verejného obstarávania tak, aby sa zabránilo vzniku nezrovnalosti. Vzniku nezrovnalosti musí predovšetkým predchádzať prijímateľ nenávratného finančného príspevku (ďalej NFP), ktorý je povinný zabezpečiť čerpanie príspevku v súlade so všetkými platnými a účinnými predpismi vzťahujúcimi sa na proces čerpania prostriedkov zo zdrojov Európskej únie. Uviedol, že nie je pravda, že v prípade dodatočného zistenia porušenia zákona o verejnom obstarávaní, je daná zodpovednosť sprostredkovateľského alebo riadiaceho orgánu a nemožno uplatňovať zodpovednosť voči prijímateľovi (žalobcovi) ale naopak, zodpovednosť za porušenie zákona o verejnom obstarávaní bola spôsobená žalobcom. Verejné obstarávania realizované v rámci programového obdobia 2007-2013
je však rovnako oprávnený skontrolovať aj Úrad pre verejné obstarávanie (žalovaný 2/ - ÚVO) ako ústredný orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v oblasti verejného obstarávania. Tento je kompetentný autoritatívne posúdiť, či skutočne došlo k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania a či toto porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na jeho výsledok. Žalovaný 3/ ani žalovaný 1/ neboli v tomto prípade zodpovední za porušenie právnych predpisov žalobcom. Subjekt, ktorý nezrovnalosť spôsobil bol žalobca, respektíve jeho partner a preto musela byť finančná oprava v súlade s ustanovením § 27 ods. 2 ZoPP vykonaná na jeho ťarchu. Za prípadné porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zodpovedá nakoniec vždy žalobca ako subjekt, pre ktorý bolo verejné obstarávanie vykonávané a to bez ohľadu na skutočnosť, či bol verejným obstarávateľom prijímateľ alebo partner projektu.
4. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý žiadal správny súd, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. Vo svojom vyjadrení poukázal na to, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutia určujú správne orgány a nie žalobca a z uvedeného dôvodu dospel k názoru, že na správne zistený skutkový stav odvolací orgán uplatnil správnu aplikáciu a interpretáciu príslušných právnych predpisov SR a EÚ, neprekročil medze správneho uváženia a korekcia za potvrdené nezrovnalosti bola uložená v súlade s riadiacou (základnou) dokumentáciou súvisiacou s procesom implementácie finančných prostriedkov z fondov EÚ, s ktorou bol žalobca uzrozumený ešte pred uzatvorením zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku. Uviedol, že ak by zo strany Krajského súdu v Bratislave došlo k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, s veľkou pravdepodobnosťou by to pre žalobcu neprinieslo priaznivejší výsledok, a to aj z pohľadu, že žalobca sa nemôže zbaviť objektívnej zodpovednosti za svoje porušenia, ktoré boli zistené aj Úradom pre verejné obstarávanie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20. mája 2010, sp. zn. 8Sžh 1/2010, podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.“. Žalovaný 1/ ďalej uviedol že v prípade, ak by boli zrušené uvedené rozhodnutia, došlo by tým iba k zopakovaniu postupu pred začatým správnym konaním, ktorý súvisel s porušením povinnosti žalobcu v otázkach pravidiel verejného obstarávania. Z uvedeného dôvodu žalovaný 1/ dospel k presvedčeniu, že zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci a podpore“) oprávňoval Výskumnú agentúru, aby v prípade tvrdeného porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania, v štádiu pred začatým správnym konaním, t. j. v štádiu dohľadových oprávnení, vyzvala žalobcu na vrátenie poskytnutého finančného príspevku alebo jeho časti podľa § 27a ods. 1 zákona o pomoci a podpore a neskôr (po vydaní protokolu) podľa § 27a ods. 4 zákona o pomoci a podpore a zaslala mu aj správu o zistenej nezrovnalosti podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona o pomoci a podpore.
5. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 3 ods. 1 písm. b/ SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
8. Podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP, opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté
9. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
10. Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
11. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
12. Podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
13. Predmetom súdneho preskúmania v zmysle žaloby sú okrem napadnutého rozhodnutia žalovaného v 1. rade, aj v bode II. - Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 18812-7000/2016-ODII/5 zo dňa 18.01.2017 vydaného žalovaným v 2. rade (ďalej Protokol), v bode III. Záznam z administratívnej kontroly zo dňa 26.04.2019 oznámeného prípisom č. spisu: P 921/2019-071, č. záznamu: A 2065/2019-062 zo dňa 26.04.2019 vydaného žalovaným v 3. rade (ďalej Záznam) a v bode IV. Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/O04 zo dňa 05.06.2017 vydanej žalovaným v 3. rade (ďalej Správa).
14. Správny súd pred samotným meritórnym súdnym prieskumom v bode 13. tohto uznesenia uvedených napadnutých opatrení (Protokol, Záznam, Správa) najprv zisťoval, či v danom prípade administratívne rozhodnutia žalovaných sú samostatne spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve a to s poukazom na ust. § 2 ods. 1 a ods. 2, § 6 a § 7 SSP a dospel k záveru, že žalobu je potrebné v bodoch II., III. a IV. odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiam, ktoré majú procesný charakter v administratívnom konaní a nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu.
15. Úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať v ďalších veciach ustanovených SSP. V preskúmavanej veci ide o postup žalovaných 1/, 2/, 3/ v administratívnych rozhodnutiach II. - Protokolom (žalovaný 2/), III. - Záznamom a IV. - Správou o zistenej nezrovnalosti č. N21500104/O04 zo dňa 05.06.2017 vydanej žalovaným 3/.
16. Správny súd zdôrazňuje, že v správnom súdnictve je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe správnej žaloby determinované princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval správny orgán podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok) alebo podľa iného právneho predpisu. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť.
Napadnutý Protokol.
17. Podľa názoru správneho súdu administratívnu kontrolu žalobcu uskutočnenú žalovaným 2/ týkajúcu sa dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, t. z. hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladanie s majetkom v zodpovedných subjektoch, nemožno považovať za rozhodovací proces vo
verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly (Protokol) za rozhodnutia vydané v takomto konaní. Kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného (žalobcu) s ustanoveniami zákona o verejnom obstarávaní (ZVO).
18. Správny súd má za to, že výsledný materiál z vykonanej kontroly (Protokol o výsledku kontroly) ako aj postup pri jeho vypracovaní nepodlieha súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže sa nejedná o rozhodnutie správneho orgánu v zmysle SSP. Kontrola postupu dodržiavania ZVO v subjektoch štátnej správy, resp. územnej samosprávy, predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného 2/. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2012, podľa ktorého Protokol a Zápisnica o jeho prerokovaní ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože nepredstavujú samy osebe zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu.
19. Napadnutým Protokolom nebol žalobca zaviazaný k vráteniu žiadnych finančných prostriedkov, a je nesporné, že ide len o písomnosť informatívneho charakteru. Predmetným Protokolom boli žalobcovi oznámené len zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly a preto je Protokol možné považovať za rozhodnutie majúce predbežnú povahu, ktorým sa nezasiahlo do sféry žalobcu a potom nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu (žalobcu). Ide len o výstup z kontroly vykonanej žalovaným 2/ ako oprávneným subjektom, ktorý pri výkone kontroly nie je správnym orgánom. Jeho postup pri kontrole nie je upravený v Správnom poriadku a nemožno ho považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a prijatý výstup (Protokol) nemožno pokladať za rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu.
20. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd musí konštatovať, že v prípade bodu II. žaloby - preskúmanie zákonnosti Protokolu, neboli naplnené zákonné podmienky na jeho preskúmanie v rámci správneho súdnictva, nakoľko žaloba nesmeruje proti takému aktu orgánu verejnej správy (nejde o individuálny správny akt), ktorý by mal za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, ide o podkladové rozhodnutie predbežnej povahy a preto Krajský súd v Bratislave v súlade s § 7 písm. e) SSP v spojení s § 97 SSP a § 98 ods. 1 písm. g) SSP žalobu v tejto časti odmietol pre jej neprípustnosť.
Napadnuté Správa o zistenej nezrovnalosti a Záznam o administratívnej kontrole.
21. Podľa správneho súdu administratívnu kontrolu postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy na predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací proces vo verejnej správe a priebežné doklady o vykonaní administratívnej kontroly (Záznam) a aj výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správu) za rozhodnutia vydané v takomto konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO.
22. Správny súd má za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly (Správa o zistenej nezrovnalosti) ako aj doklady o vykonaní administratívnej kontroly (Záznam) ako aj postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva, keďže sa nejedná o rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje len jednu z dohľadových kompetencií žalovaného 3/. Pokiaľ v rámci výkonu svojich oprávnení žalovaný 3/ ako riadiaci orgán zistí v postupe žalobcu ako prijímateľa pri verejnom obstarávaní nezrovnalosti má povinnosť podľa § 26 ods. 3 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 528/2008 Z. z.),vypracovať Správu o zistenej nezrovnalosti a túto predložiť kontrolovanému (žalobcovi). Vypracovaniu samotnej Správy predchádza v rámci procesného postupu žalovaného 3/ vypracovanie Záznamu o administratívnej kontrole.
23. Správny súd považuje za potrebné tiež poukázať na právny názor týkajúci sa právomoci správneho súdu vykonať súdny prieskum napadnutej písomnosti - Správy (ako aj samotnej Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov) vyslovený vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR - napr. uznesenia sp. zn. 5Sžf/26/2012 zo dňa 29.11.2012, sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016 a sp. zn. 3Sžfk/30/2017 zo dňa 02.08.2017, v ktorých Najvyšší súd SR dospel k názoru, že Správa o zistenej nezrovnalosti ako taká nepodlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože sama o sebe nepredstavuje zásah do práva a právom chráneného záujmu kontrolovaného subjektu (žalobcu). Správu o zistenej nezrovnalosti je možné považovať podľa názoru súdu len za akýsi výstup kontroly, ktorý sa nemohol
nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť mu ujmu na jeho právach. Úkony orgánu verejnej správy pri výkone dohľadových oprávnení (kontrola, dohľad, dozor) a na nich hmotne zachytené výsledky (protokoly, správy, zápisnice) sa v správnom súdnictve nazerá ako na individuálne správne akty majúce charakter predbežnej povahy.
24. Je nesporné, že v Správe absentuje právne vynútiteľný výrok o povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky. Skutočnosť, že došlo k finančnému vyčísleniu nezrovnalosti a jej popisu samo o sebe ešte nezakladá povinnosť žalobcu vrátiť finančné prostriedky. Správou a ani Záznamom, nebol žalobca zaviazaný k vráteniu finančných prostriedkov, ide len o písomnosti s informatívnym charakterom. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalovaným 1/ už došlo k vydaniu právoplatného rozhodnutia, ktorým bol žalobca zaviazaný vrátiť vyčíslené poskytnuté finančné prostriedky a práve toto rozhodnutie je to, ktoré podlieha súdnemu prieskumu v tomto konaní (v zostávajúcej časti žaloby). Predmetnou Správou však boli žalobcovi oznámené zistené nezrovnalosti v priebehu kontroly a preto ju možno považovať za podkladové rozhodnutie, majúce predbežnú povahu vzhľadom na zákonný postup vyplývajúci z § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/24/2018 zo dňa 25.09.2019). Nejedná sa o žiadne rozhodnutie vydané v rámci výkonu pôsobnosti žalovaného 3/ ako správneho orgánu v oblasti verejnej správy, ktoré by bolo možné podrobiť súdnemu prieskumu.
25. S ohľadom na uvedené skutočnosti v bodoch 17. - 24. tohto uznesenia správny súd uvádza, že vznesené námietky žalobcu o nezákonnosti kontrolných zistení uvedených v Správe, nezákonnosti Záznamu ako aj Protokolu bude možné preskúmať až v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného 1/, ktorého zrušenia sa domáha žalobca touto žalobou - bod I. žaloby, keďže len týmto rozhodnutím (individuálnym správnym aktom) bol reálne žalobca dotknutý na svojich právach a len toto napadnuté rozhodnutie podlieha v tomto konaní súdnemu prieskumu správnym súdom.
26. Správny súd po preskúmaní napadnutých administratívnych rozhodnutí dospel k záveru, že Protokol, Záznam ani Správu nemožno považovať za rozhodnutia, ktoré podliehajú súdnemu prieskumu podľa § 7 SSP, nakoľko ide o rozhodnutia procesnej (predbežnej) povahy a nie sú rozhodnutím orgánu verejnej moci (individuálnym správnym aktom), ktorý by zakladal, menil alebo rušil práva a povinnosti žalobcu alebo sa ich priamo dotýkal. Protokol, Záznam a Správa o výsledkoch vykonanej kontroly slúžia predovšetkým ako podklad pre ďalší administratívny postup žalovaného 1/, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia.
27. Správny súd konštatuje, že s poukazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP je potrebné žalobu v bodoch II., III. a IV. odmietnuť (sp. zn. 6S/96/2022, 6S/97/2022 a 6S/98/2022), nakoľko žaloba smeruje voči písomnostiam žalovaných 2/, 3/, ktoré sú opatrením orgánu verejnej správy procesnej (predbežnej) povahy vylúčeným zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e/ SSP. Zároveň po právoplatnosti tohto uznesenia bude správny súd pokračovať v konaní o zvyšku žaloby - preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného 1/ (sp. zn. 6S/85/2022).
28. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko žaloba bola odmietnutá.
29. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
30. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
31. Nakoľko bola v predmetnej veci žaloba v časti odmietnutá, pričom žalobca zaplatil dňa 13.05.2022 súdny poplatok za podanú správnu žalobu vo výške 140,- €, správny súd rozhodol podľa § 11 ods. 3
prvej vety v spojení s ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch o vrátení súdneho poplatku žalobcovi za žalobu v bode II., III. a IV. kráteného o 6,70 eura.
32. Súdny poplatok v sume 98,30 eura bude žalobcovi vrátený prostredníctvom prevádzkovateľa systému evidencie poplatkov - Slovenskej pošty, a. s.
33. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.