Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Co-389-2014.pdf
PDF · 81.7 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/389/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: EOS KSI Česká republika, s.r.o., Česká republika, Praha 4, Braník, Novodvorská 994/138, zastúpenej splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanej: Y. L., nar. XX. S. XXXX, bytom T., H. XXX/XX, o 222,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 18.6.2014 č. k. 4C/90/2011-58 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. zamietol žalobu a II. žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 120 ods. 1 veta prvá O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení); § 524 a § 526 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a poukazom na ust. § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 a 2 O. s. p.. Vecne potom dôvodil, že nebolo možné bezpečne ustáliť, či žalobkyňa je vôbec nositeľom hmotného práva, ktorého priznania sa podanou žalobou domáha, keď tvrdenia v žalobnom návrhu hodnoverným spôsobom nepreukázala. Prijal právny názor, že predmetný žalobný návrh podala neoprávnená osoba s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie na podanie takéhoto žalobného návrhu. Ďalej dôvodil, že žalobkyňa predložila iba kópiu Zmluvy o postúpení pohľadávok z 23. februára 2010, z ktorej súd zistil, že spoločnosť Beneficial Finance, a.s. (ako postupca) postúpila na žalobkyňu (ako postupníka) pohľadávky uvedené v prílohe č. 1 tejto zmluvy a postupník touto zmluvou prijal pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými a zaviazal sa uhradiť postupcovi dohodnutú cenu. Uviedol však, že prílohu č. 1, na základe ktorej bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej žalobkyni, žalobkyňa nepredložila. Na inom mieste na rovnakej strane (na str. 2) v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa doložila na výzvu súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s prílohou preukazujúcou postúpenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní, platobnú históriu žalovanej, špecifikáciu istiny, úroku a zmluvnej pokuty a výpis z úverového účtu č. 26300350. Na 3. strane odôvodnenia súd prvého stupňa uviedol, že žalobkyňa hodnoverným spôsobom nepreukázala, že pohľadávku voči žalovanej, ktorú nadobudla od právneho predchodcu, skutočne nadobudla, keďže túto skutočnosť z predložených listinných dôkazov nijako nemožno vyvodiť, najmä súd nemá za preukázané, že žalobkyňa skutočne nadobudla predmetnú pohľadávku voči žalovanej, keď ani napriek výzve súdu v tomto smere nedoložila Prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok z 23.2.2010. Ďalej dôvodil, že predloženými listinami žalobkyňa nepreukázala ako žalovaná splácala úver, akú sumu zostala dlžná na prijatý úver, kedy sa dostala do omeškania so splácaním pôžičky, akým spôsobom bola vypočítaná celková suma žalovanej pohľadávky, ako boli vypočítané úroky z omeškania a základný úrok a z čoho pozostáva príslušenstvo. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne poukazom na § 142 ods. 1 O. s. p., vecne plným úspechom žalovanej vo veci, ktorá si však náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu sa vznik žiadnych jej trov nepodáva.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, a to iba vo veci samej, s návrhom na jeho zmenu vyhovením žalobe, alternatívne navrhla zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že napadnutý rozsudok nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a pri svojom rozhodovaní nevzal do úvahy dôkazy, ktoré boli predložené žalobkyňou v priebehu konania. K žalobkyňou tvrdeným skutočnostiam boli už spolu so žalobou zaslané súdu relevantné dôkazy a to zmluva o postúpení pohľadávok z 8.2.2009 (?), ako aj príslušná časť prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok. Napriek tomu súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že prílohou č. 1, na základe ktorej bola postúpená pohľadávka voči žalovanej, žalobkyňa nepredložila. V tvrdení o predložení prílohy sa súd vyjadril v odôvodnení viackrát, avšak vždy rozdielnym spôsobom. Na strane 2 odsek 7 rozsudku uviedol, že mu príloha predložená nebola, v odseku 9 tej istej strany zase uvádza, že bola doložená príloha preukazujúca postúpenie pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní a priložená platobná história žalovanej a špecifikácia istiny, úroku a zmluvnej pokuty. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že žalobu podala neoprávnená osoba bez aktívnej vecnej legitimácie bez toho, aby prihliadal a posúdil žalobkyňou predložené dôkazy. V odôvodnení uviedol zmätočné tvrdenia ohľadom prílohy, no opomenul odôvodniť, akými úvahami sa riadil pri hodnotení samotnej zmluvy o postúpení pohľadávok a v akých súvislostiach vyhodnotil ostatné žalobkyňou predložené dôkazy. Na výzvu súdu, v ktorej bola výzva na špecifikáciu žalovaného nároku reagovala žalobkyňa podaním z 27.5.2014, v ktorom podrobne špecifikovala uplatnenú pohľadávku s presným výpočtom jednotlivých častí nároku a prehľadom úhrad zo strany žalovanej s uvedením ich započítania na jednotlivé zložky žalovaného nároku. Ani v tejto časti sa súd prvého stupňa nevyjadril, akými úvahami dospel k záveru, že predložený dôkaz nie je dostačujúci pre priznanie žalovaného nároku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je jednak nesprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednak nedostatočne odôvodnené a preto nepreskúmateľné a arbitrárne. Nedostatok odôvodnenia v podstatných súvislostiach možno preto posúdiť ako odňatie možnosti účastníka konať pred súdom a to v tom smere, že v odvolaní nemôže namietať konkrétne nesprávny postup súdu alebo právny názor súdu, ak tento čiastočne alebo úplne absentuje.
Žalovaná odvolací návrh nepodala.
Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. v medziach odvolania žalobkyne celú vec (teda vec samu i trovy konania, v ktorej časti malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na rozhodnutí vo veci samej) a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania (pretože tu síce šlo o prejednanie /aj/ veci samej, popri tom však nie o prípad, v ktorom by bolo nutným prejednávanie veci na pojednávaní odvolacieho súdu, nakoľko tu nevznikla potreba dopĺňania ani opakovania dokazovania, súd prvého stupňa prejednal vec na pojednávaní, nešlo tu o konanie vo veci porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a potrebu pojednávania si nevynucoval ani žiaden dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok nemožno považovať za správny a to najmä pre postup súdu odnímajúci účastníkom konania reálnu možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Konštatovanie, že vada konania vymedzená v práve odcitovanom ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa § 221 ods. 1 písm. g/ O. s. p., spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi Ústavy Slovenskej republiky, čiže ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. 10Co/152/2008-37 a z 30. novembra 2010 sp. zn. 10Co/210/2010, prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C/173/2007 a druhé vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 10C/42/2008). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. I ÚS 226/03) a aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27.
apríla 2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania, ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p..
Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, ktorý obsahuje vo viacerých otázkach vzájomne si odporujúce skutkové zistenia súdu, odôvodnenie je nekonzistentné a zmätočné. Na jednom mieste sa tvrdí predloženie prílohy, na inom sa popiera, na jednom mieste sa tvrdí predloženie špecifikácie pohľadávky a dokladov o splácaní a zostatku úveru, na inom mieste sa tvrdí nedostatok vedomosti súdu akým spôsobom bola vypočítaná celková suma žalovanej pohľadávky, atď.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa k žalobe pripojila ako prílohu xerokópiu listiny „SMLOUVA O POSTOUPENÍ POHLEDÁVEK“ z 23.2.2010 v rozsahu 5 strán, pričom na 3. strane zmluvy sú uvedené 2 prílohy :Příloha č. 1 - Seznam a specifikace Pohledávek, Příloha č. 2. Úplata dle článku 2.1. Smlouvy, na str. 4 je uvedené miesto a dátum uzavretia zmluvy a podpisy zmluvných strán, na str. 5 sa nachádza Příloha č. 2 - Úplata dle článku 2.1. Smlouvy, podpísaná zmluvnými stranami v rovnakom čase, na rovnakom mieste ako zmluva. Príloha č. 1 vo forme obdobnej ako uvedená príloha č. 2 nebola spolu so žalobou predložená.
V podaní z 27.5.2014, doručenom súdu prvého stupňa 30.5.2014 (č. l. 27) žalobkyňa špecifikovala žalovanú pohľadávku a spolu s takýmto podaním predložila okrem iného aj platobnú históriu žalovanej, znovu predložila aj Zmluvu o postúpení pohľadávok z 23.2.2010 a tiež názvom neoznačenú, nepodpísanú a nedátumovanú listinu, obsahujúcu tabuľku s údajmi (č. l. 39), ktorú listinu označila ako prílohu zmluvy o postúpení, preukazujúcu postúpenie pohľadávky uplatňovanej v predmetnom konaní.
Porovnaním ostatne uvedenej listiny s prílohami žaloby odvolací súd zistil, že takáto listina (ako na č. l. 39) bola už aj prílohou žaloby (č. l. 16), avšak pre predloženie viacerých neoznačených, nepodpísaných a nedátumovaných listín (porovnaj listiny na č. l. 11 a 12) a nezaradenie takejto listiny priamo za zmluvu o postúpení pohľadávok, nebola súdom identifikovaná ako príloha č. 1 zmluvy o postúpení pohľadávok. Na základe uvedeného je tvrdenie súdu prvého stupňa o nepredložení žalobkyňou Prílohy č. 1 Zmluvy o postúpení pohľadávok nesprávne, rovnako ako právne závery z toho vyvodzované.
V záujme zachovania práva účastníkov na spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi v oboch stupňoch súdov odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/ aj h/ a ods. 2 O. s. p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Povinnosťou súdu prvého stupňa tak v ďalšom konaní bude riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O. s. p. viazaný, opätovne prejednať vec, v prípade potreby doplniť dokazovanie, podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť výsledky celého konania, a až potom opätovne rozhodnúť o veci, o trovách konania a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho konania.
K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.