Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-4P/34/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník samosudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého D. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX/XX, XXX XX O. a otca Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, XXX XX O., právne zastúpeného JUDr. Dušanom Maruščákom, advokátom so sídlom Hrnčiarska 1619/42, 091 01 Stropkov, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Svidník č.k. -97 zo dňa 13.3.2014 vo výroku o styku otca s maloletým D. Kandravým tak, že otec maloletého je oprávnený stretávať sa s maloletým

- v novembri a decembri 2015 každú sobotu v párnom týždni a každú nedeľu v nepárnom týždni od 16.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti a od 17.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky,

- v januári 2016 až júni 2015 každú nedeľu v nepárnom týždni od 10.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a

- počnúc júlom 2016 každý víkend v nepárnom týždni od soboty 10.00 hod. do nedele 16.00 hod. bez prítomnosti matky s tým, že otec si pri styku vykonávanom bez prítomnosti matky maloletého prevezme v mieste bydliska dieťaťa a po ukončení styku matke v mieste bydliska dieťaťa maloletého včas a riadne odovzdá.

II. Matka je povinná maloletého D. I. na stretnutie s otcom riadne a v čas pripraviť a otcovi odovzdať v mieste bydliska dieťaťa.

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

IV. Súd v y s l o v u j e predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na Okresnom súde Svidník dňa 09.10.2014 žiadala matka maloletého zmeniť rozsudok Okresného súdu Svidník sp. zn. v časti o úprave styku otca s maloletým D. I. tak, že tento je oprávnený stýkať sa so synom každú druhú sobotu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletého.

Návrh odôvodnila tým, že uvedeným rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej je otec maloletého oprávnený stretávať sa s maloletým D. každú párnu sobotu a nepárnu nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletého. Otec maloletého ale určený styk so svojim synom nevyužíva v súlade s rozsudkom. Často tesne pred určenou hodinou stretnutia styk odvolal. Matka ako aj maloletý sú tak často vystavení zbytočnému stresu, pretože matka sa maloletému nemohla dostatočne venovať a často musela prichádzať do miesta trvalého bydliska napr. z návštevy, resp. trávenia víkendu s tým, že otec styk s maloletým odvolal. Len v mesiaci august sa tak stalo 3x.

Otec maloletého vo vyjadrení k návrhu uviedol, že súd podľa nie je viazaný návrhom matky, pričom rodičovské práva a povinnosti (ako aj zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa) majú obaja rodičia. Poukázal na to, že v čase predošlej úpravy styku v súdnom konaní bol jeho styk so synom riešený len okrajovo, pretože v tom čase ukončil otec dlhodobý pobyt v zahraničí a sťahoval sa na Slovensko, kde musel riešiť svoje pracovné uplatnenie a bývanie. V súčasnosti už ale má vyriešenú tak pracovnú ako aj bytovú situáciu a chce sa intenzívne podieľať na výchove svojho syna, pričom súčasná úprava styku na 2 hodiny týždenne za prítomnosti matky nezodpovedá rovnosti rodičovských práv a povinností a nie je ani v záujme maloletého, ktorému by tým bolo odopierané jeho základné právo na vytváranie a budovanie čo najširšej citovej väzby k obom rodičom. Ako náhle už dieťa nie je dojčené, tak by mal byť v praxi realizovaný program rozširovania a nie obmedzovania styku dieťaťa s otcom, čo je v záujme dieťaťa. Otec poukázal na to, že žije v usporiadanom manželskom zväzku, z ktorého sa mu narodila dcéra Q. A., ktorá má 2 roky pristupuje tu ďalší faktor, ktorým je nadviazanie a budovanie súrodeneckých vzťahov medzi deťmi, čo si vyžaduje intenzívnejší styk s maloletým v prostredí rodiny otca, samozrejme bez prítomnosti matky. Otec spochybnil tvrdenia matky, že by vopred nenahlásil, že sa nemôže s maloletým stretnúť. Nakoľko je často na zahraničnej služobnej ceste, vždy to dá matke vopred vedieť. V matkou spomínanom termíne august 2014 to bola práve matka, ktorá odvolala 2 stretnutia. Podľa názoru otca nie je potrebné vzťahy medzi rodičmi vyhrocovať a je jeho právom ale aj zákonnou a morálnou povinnosťou podieľať sa na výchove svojho syna. Preto otec žiadal, aby súd upravil jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým každú nedeľu v párnom týždni v čase od 9.00 hod. do 18.00 hod. a od 01.04.2015 každý párny kalendárny týždeň od soboty 9.00 hod. do nedele do 18.00 hod..

Súd pribral do konania znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Janu Čorejovú, ktorá vo veci podala znalecký posudok č. 11/2015.

Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavili všetci účastníci konania.

Matka maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že výkon styku otca s maloletým je problémový, pretože sa stalo, že otec na výkon styku neprišiel (stalo sa, že styk odvolal tesne pred jeho realizáciou alebo dokonca už počas meškania na jeho realizáciu). K maloletému sa nespráva ako otec, pretože keď dôjde, ľahne si na posteľ a hrá sa s mobilom. S maloletým sa baví buď česky alebo anglicky. Ani rodina otca sa o maloletého nestará - jeho dedo ho videl minule prvý krát. Otcovi maloletého sa teraz narodilo druhé dieťa a matka si nevie predstaviť, ako by sa mal starať aj o maloletého. Styk je dodržiavaný od kedy sa začalo súdne konanie, ale trvá tak hodinku, hodinku a 15 minút, no nie 2 hodiny ako má. Stalo sa aj to, že sa otec ospravedlnil z dôvodu služobnej cesty, no ona zistila, že bol na výlete so svojou rodinou. Matka uviedla, že maloletý navštevuje škôlku a že styk otca ešte nebol realizovaný mimo bydliska matky.

Otec maloletého vo svojej výpovedi na pojednávaní nepoprel, že by sa v minulosti stalo, že neprišiel na realizáciu styku. Bolo to spôsobené tým, že v minulosti pracoval v zahraničí a taktiež má rodinu v M., o ktorú sa musí starať. Otcovi nevyhovuje prostredie, v ktorom dochádza k realizácii styku - u starej matky maloletého, ktorá mu nadáva. Ak matka uviedla, že sa s maloletým nebaví a len leží na posteli s mobilom, tak k tomu uviedol, že pri styku u babky je prítomný aj bratranec maloletého, s ktorým sa hrá a on na mobile ukazuje videá maloletému. Matka dokonca otcovi nedovolí si maloletého odfotiť. Maloletý ani nevie, že on je jeho otec (volá ho „Q.“) a aj preto ho jeho dedo videl len nedávno prvý krát v živote a on nechce, aby sa jeho rodičia stretávali s maloletým poza jeho chrbát. Matka v súčasnosti býva s maloletým u jej priateľa. Aj keď maloletému povedal, že on je jeho otcom, maloletý to tak neberie a povedal, že on ocka má. Podľa otca by mu to mala povedať matka.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca a listinnými dôkazmi a to: návrhom na začatie konania, vyjadrením otca zo dňa 10.11.2014, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 31.12.2014, správou kolízneho opatrovníka zo dňa 14.1.2015, správou o psychologickom poradenstve zo dňa 22.1.2015 ÚPSVaR Bardejov pracovisko Svidník, správou o bytových a sociálnych pomeroch ÚPSVaR Prešov, znaleckým posudkom č. 11/2015 PhDr. Jana Čorejová, stanoviskom právneho zástupcu matky zo dňa 3.7.2015 a stanoviskom matky na čl.77, vyjadrením znalkyne k stanovisku matky zo dňa 24.7.2015, podaním právneho zástupcu otca maloletého a zistil tento skutkový stav veci :

Styk otca s maloletým bol upravený rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. -97 zo dňa 13.03.2014, ktorým súd schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bol otec maloletého oprávnený stretávať sa s maloletým každú párnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky maloletého. Maloletý mal v tom čase 2 roky a 4 mesiace.

Zo správy ÚPSVaR Bardejov, pracovisko Svidník o prešetrení pomerov v domácnosti matky maloletého zo dňa 31.12.2014 súd zistil, že matka žije s maloletým u jej rodičov, pričom v budúcnosti by mal tento byt slúžiť len matke s maloletým. Rodina obýva 3 a 1/2 izbový byt pozostávajúci z obývacej miestnosti, spálne starých rodičov, detskej izby, ďalšej menšej izby, kuchyne a sociálneho zariadenia. Detská izba je zariadená nábytkom, veľkou posteľou, skrinkami a skriňami na ošatenie, množstvom hračiek pre dieťa. Bývanie je štandardne zariadené vkusným a moderným nábytkom a udržiavané v čistote a poriadku. Bytové pomery sú vyhovujúce. Matka je živnostníčkou v oblasti kaderníckych služieb a maloletý navštevuje predškolské zariadenie - MŠ vo Svidníku. V čase návštevy bol vkusne oblečený a upravený a vyzeral ako milé a pokojné dieťa. Prekonáva bežné choroby. Riadna starostlivosť o dieťa je evidentná. Otec podľa vyjadrenia matky prispieva na jeho výživu sumou 100,- Eur mesačne v zmysle rozsudku. Styk s otcom prebieha tiež podľa úpravy a ak sa neuskutoční, volí sa náhradný termín. Matke bola odporúčaná v záujme maloletého odporúčaná pomoc psychológa, o ktorú prejavila záujem. Na základe šetrenia ÚPSVaR konštatoval, že u matky sú vytvorené vhodné podmienky na výchovu a osobnú starostlivosť.

Zo správy ÚPSVaR Prešov o prešetrení pomerov v domácnosti otca maloletého zo dňa 16.03.2015 súd zistil, že otec maloletého pracuje ako regionálny manažér firmy LegardEurope spol. s r.o. s pôsobnosťou pre blízky východ. Má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore masmediálnej komunikácie a manažmentu, ktoré si dopĺňal v zahraničí. Je bezúhonný a nikdy nebol trestaný. Svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 100,- Eur si podľa vlastných slov plní pravidelne a prispieva aj nad jej rámec. Je ženatý, pričom jeho manželka, s ktorou vedie spoločnú domácnosť, je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s ich spoločnou dcérou Q. A., nar. 22.11.2012. Rodina obýva 3 izbový byt, ktorý je komplet zrekonštruovaný, zariadený a udržiavaný na patričnej hygienickej úrovni. Byt patrí rodičom otca, ktorí v ňom ale nebývajú. Obývačka a kuchyňa sú prepojené a detská izba je najväčšou izbou v byte, kde sú 2 lôžka na spanie a všetko potrebné zariadenie. Byt má ústredné vykurovanie a úroveň bývania je vysoká. Otec uviedol, že so svojim synom sa stretáva pravidelne, podľa možností každý týždeň, avšak pri väčšine stretnutí je prítomný partner matky maloletého, ktorého maloletý vníma ako otca (tak to deklaruje matka dieťaťa), a preto sa k nemu syn správa opatrne. Má záujem stretávať sa s maloletým v širšom rozsahu, predstaviť ho svojej rodine, jeho biologickej sestre, manželke, starým rodičom a ostatným príbuzným. ÚPSVaR konštatoval, že otec dieťaťa má vhodné podmienky na to, aby so synom stretával neobmedzene vo svojej domácnosti, resp. aby u neho trávil víkendy a prázdniny. ÚPSVaR Prešov odporučil súdu vyhovieť návrhu otca na rozšírenie styku bez prítomnosti matky a jej príbuzných s tým, že súdom bude dané určité krátke prechodné obdobie na adaptáciu maloletého v domácnosti otca bez prespávania. Je v záujme maloletého, aby mal čo najširšie príbuzenské väzby, aby poznal svojho súrodenca, ktorého zatiaľ nepozná, aby sa upevnil jeho vzťah s otcom a aby sa škála ľudí, ktorí ho majú radi a môžu obohatiť jeho život, rozšírila.

V znaleckom posudku č. 11/2015 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých PhDr. Jany Čorejovej dospela znalkyňa k záverom, že vzájomný citový vzťah medzi maloletým a jeho matkou je pozitívne ladený, emočne sýtiaci a bezpečný. Osoba matky preňho predstavuje najdôležitejší sociálny objekt, je zdrojom uspokojenia jeho potrieb, je spojená s pocitom istoty a bezpečia, čím ostáva základom pre ďalší pozitívny rozvoj osobnosti maloletého. Vzájomný citový vzťah medzi maloletým a jeho otcom je pozitívne ladený a priateľský, avšak bez silnej citovej väzby a prirodzenej hĺbky prináležiacej vzťahu rodič - dieťa. Prítomné sú prejavy zaváhania a prežívanej ambivalencie pri priblížení sa k otcovi svedčiace pre istý diskrétny vnútorne prežívaný konflikt vo vzťahu k nemu. Vzťah má potrebné predpoklady na to, aby sa v budúcnosti vyvíjal v bezpečný a emočne sýtiaci vzťah otca a syna. Vzhľadom na vek maloletého nie je možné zistiť jeho názor na stretávanie sa s otcom. T.č. je ale zaangažovanosť maloletého na stretávaní s otcom primeraná, nebráni sa stretávaniu, teší sa z neho, no pravdepodobne ho nepostráda, pretože chýba vhodné usmernenie a vedenie maloletého vo vzťahu k osobe otca, teda citlivé a veku primerané informovanie o jeho osobe, o zmysle jeho návštev, o rodine z otcovej strany a pod.. Znalkyňa dospela k záveru, že obaja rodičia majú snahu participovať na výchove dieťaťa a sú spôsobilí sa o neho riadne postarať. Pre

zabezpečenie vývinu vzťahu k obom rodičom je potrebná prítomnosť otca, pričom význam jeho osoby je pre vývin maloletého nenahraditeľný a je potrebné, aby bol pre dieťa dosiahnuteľný, tzn. aby bol pre dieťa prítomný, aby boli spoločne vo vzájomnej interakcii a aby otec preberal o starostlivosť o maloletého zodpovednosť. Znalkyňa navrhuje dlhšie (polročné) adaptačné obdobie na spoznávanie syna a otca. Stretávanie maloletého s otcom v prítomnosti matky trvá už takmer 6 mesiacov (posudok je zo dňa 06.05.2015 - poznámka súdu) a po 3. roku veku je dieťa pripravené odlúčiť sa od matky na niekoľko hodín, resp. i celodenne a tráviť čas mimo rodinu, napr. v kolektíve materskej škôlky alebo inými aktivitami bez matkinej prítomnosti. MaloletýXX.XXje aktuálne zrelý na to, aby sa realizoval styk s otcom aj bez prítomnosti matky, avšak znalkyňa odporučila, aby bol prvý mesiac bola polovica styku vykonávaná v prítomnosti a druhá v neprítomnosti matky. Po tomto mesiaci je vhodné, aby bol celý styk vykonávaný bez prítomnosti matky a to jeden deň v pracovnom týždni po dobu dvoch hodín a podľa možností rodičov a každú nepárnu nedeľu v mesiaci v čase od 10.00 do 18.00 hod. Po uplynutí adaptačnej doby 6 mesiacov je možné styk rozšíriť a v rozsahu jeden deň v pracovnom týždni po dobu dvoch hodín podľa možnosti rodičov a zároveň každý nepárny víkend v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod. Tento rozsah je možné v súlade s vývinovými možnosťami maloletého postupne predlžovať a rozširovať o časť prázdnin a sviatkov. Znalkyňa taktiež konštatovala, že na základe psychologického vyšetrenia a pozorovania zistila silné negatívne prežívanie matky maloletého vo vzťahu k otcovi. Jej verbalizovaný názor a emočné nastavenie zohrávajú vedome aj nevedome významnú úlohu pri výchove dieťaťa a majú význam pri formovaní vzťahu maloletého k otcovi, ktorý je týmto spôsobom vedený konfliktne vo vzťahu k osobe otca.

Na nariadenom pojednávaní znalkyňa zotrvala na záveroch ňou podaného znaleckého posudku. Ak sa od podania znaleckého posudku resp. vyšetrenia účastníkov nič nezmenilo, tak vzťah maloletého je k obom rodičom pozitívny. Samozrejme, že vo vzťahu k matke je intenzívnejší, matka je primárna osoba v jeho živote. Vo vzťahu k otcovi je to skôr v rovine priateľskej, nie však negatívnej. Maloletý je zdravé dieťa, navštevuje predškolské zariadenie a jeho vývin je zdravý. Bolo by pre neho najvhodnejšie, aby bol postupný prechod a postupné rozširovaný styk s otcom. Od veku 3 rokov (maloletý má 4 roky) ide o vek dieťaťa, kde je vhodné, aby bolo dieťa vyčleňované z domáceho prostredia aj na tých 8 hodín denne, keď dieťa chodí do škôlky. V tomto veku je dieťa zvedavé a je vhodné, aby sa vyčleňovalo a malo napr. kamarátov v škôlke. Otec je pritom jeho blízkou osobou. Dieťa už má vek na to, aby mohlo u otca aj prespať, avšak bolo by najvhodnejšie, aby prespatiu predchádzalo určité adaptačné obdobie (zbližovanie sa s prostredím, aby v ňom bol najprv počas dní), pričom je potrebné sa riadiť individuálnymi potrebami maloletého. Najideálnejšie by bolo, keby si to vedel maloletý riadiť sám a to napr. tak, že bude celý deň u otca s možnosťou prespania a dieťa povie, či chce ostať na noc alebo nie. Znalkyňa charakterizovala vzťah otca a maloletého ako vzťah priateľský (maloletý ho poznal, otec sa s maloletým hral) a maloletý otca akceptuje ako osobu, ktorá sa vyskytuje v jeho živote. Vo vzťahu k ideálnemu rozsahu styku otca s maloletým znalkyňa uviedla, že navrhuje jeho postupné rozširovanie z terajších 2 hodín na 4 alebo 6 hodín, pričom ideálne by bolo, aby chodili spolu aj von (do exteriérov) a po tých 6 mesiacoch by bolo možné aj prespatie maloletého u otca. Znalkyňa ďalej uviedla, že dieťa v tomto veku nie je schopné vytvárať si vlastné názory na veci a len preberá názory matky, ktorú považuje za najbližšiu osobu. Pokiaľ má otec maloletého novú rodinu, tak je pre maloletého vhodné, aby túto rodinu spoznával. Je mu ale potrebné vysvetliť, že má jednu rodinu, druhú rodinu, jedného ocka, druhého ocka (čo dieťa v tomto veku príjme ako fakt) a potom bude z toho aj profitovať. Je ale potrebné, aby mu to bolo vhodným spôsobom oznámené a vysvetlila mu to matka ako jeho najbližšia osoba. Znalkyňa taktiež konštatovala, že pre dieťa by bolo najideálnejšie, aby sa styk realizoval aj cez týždeň, ak by to bolo možné a taktiež aby mohol maloletý otca kontaktovať aj cez týždeň, napr. telefonicky a aby niekde visela napr. aj otcova fotka a aj takto sa zbližovali.

Podľa o rodine (ďalej len „“) ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom

rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa na návrh môže súd predbežnú vykonateľnosť rozsudku vysloviť, a to vo výroku rozsudku, ak by inak účastníkovi hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo značnej ujmy.

Predošlá úprava styku otca s maloletým bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Svidník č.k. -97 zo dňa 13.03.2014, teda v čase, keď mal maloletý 2 roky a 4 mesiace. Od tej doby sa pomery účastníkov a najmä maloletého zmenili. Maloletý dosiahol vek 3 rokov veku (v súčasnosti má už 4 roky), teda vek, kedy je aj podľa vyjadrenia znalkyne pre dieťa vhodné, aby sa postupne vyčleňovalo z domáceho prostredia a nadväzovalo kontakty s okolím (aj s inými osobami ako je matka a jej najbližšia rodina). Vývin maloletého D. je podľa vyjadrenia znalkyne (vykonaného na základe jeho vyšetrenia) zdravý a už navštevuje predškolské zariadenie. Medzi ním a jeho biologickým otcom je vytvorený vzťah (aj keď v súčasnosti je skôr na úrovni priateľskej), maloletý ho akceptuje ako osobu, ktorá sa vyskytuje v jeho živote a sú vytvorené podmienky na to, aby sa postupne tento vzťah rozvíjal. Taktiež pomery otca maloletého sa od poslednej úpravy styku zmenili - otec si založil rodinu M., má manželku a 2 deti, teda nevlastných súrodencov maloletého D., ktoré sú blízko jeho veku, čo je možné hodnotiť ako pozitívum z hľadiska nadväzovania a rozvíjania ďalších rodinných vzťahov (s rodinou otca, ktorá je a to bez ohľadu na názor matky aj rodinou maloletého) a otec prejavuje snahu zoznámiť ho s ňou a vzťah s maloletým rozvíjať.

Matka si musí uvedomiť dôležitosť otca v živote ich syna. Spoločné trávené chvíle s otcom sú pre maloleté dieťa tak prínosné po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Rodič, ktorý s dieťaťom trvale nežije, má právo na čo možno najširší kontakt s maloletým dieťaťom, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča, tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Je nutné mať na zreteli, že akákoľvek deformácia vzťahu rodič - dieťa je v dôsledku odcudzenia v neskoršej dobe iba ťažko napraviteľná. Pokiaľ si dieťa nevytvorí pozitívny vzťah k otcovi v takomto veku, kedy je schopné akceptovať existenciu "dvoch paralelných rodín" v jeho živote, v budúcnosti to môže mať negatívny vplyv na samotného maloletého - ak by sa otec domáhal svojho zákonného práva na styk s maloletým v čase, keď by bol tento vzťah naštrbený.

Nepochybne je potrebné brať na zreteľ schopnosť rodičov vzájomne komunikovať. Obaja rodičia sú povinní viesť dieťa k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi a pôsobiť na dieťa v záujme pozitívneho vzťahu k druhému rodičovi. Mal by vyvinúť snahu nielen umožniť styk s druhým rodičom, ale i vytvoriť zmysluplný, láskyplný a pravidelný vzájomný vzťah, nakoľko jeho výchovný postoj môže viesť k nezvratným negatívnym následkom vo vzťahu k emocionálnemu a psychosociálnemu vývoju maloletého dieťaťa.

Vo veciach úpravy styku musí brať súd do úvahy špecifiká každého jedného prípadu a z týchto skutočností vyabstrahovať, čo je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa a za týmto účelom zisťovať tiež názor maloletého dieťaťa, ak je to vzhľadom na jeho vek možné. Neexistuje šablóna, v rámci ktorej by mohlo byť skonštatované, že úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom podľa určitého vzorca (rozsah a forma) je optimálna a v jeho najlepšom záujme. Majúc na zreteli uvedené je možné tvrdiť, že umožnenie styku rodiča s maloletým dieťaťom v primeranej miere je závislé od hodnotenia konkrétnej situácie súdom na základe posúdenia dôkazov a zistených skutočností.

Je potrebné zdôrazniť, že záujem dieťaťa je dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru o právach dieťaťa (ďalej len „Dohovor“). Európsky súd pre ľudské práva v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (viď rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Olsson vs. Švédsko č. 10465/83). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča.

Uvedené konštatovania majú na mysli potrebu nájdenia určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa, a čo je v záujme jeho rodičov. Keď ich vzájomná korelácia z objektívnych alebo subjektívnych dôvodov možná nie je, prednosť má vždy záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa musí byť teda vždy postavený na piedestál, a preto nie je umožnené rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie alebo rozvoj dieťaťa. (viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva Elsholzvs. Nemecko č. 25735/94, Ignaccolo-Zenidevs. Rumunsko č. 31679/96, Nuutinenvs. Fínsko č. 32842/96).

Za podmienky, že druhý rodič má záujem sa s maloletým dieťaťom stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na maloleté dieťa negatívne vplývať a ďalej, že je schopný sa o maloleté dieťa počas doby styku postarať, je v záujme maloletého dieťaťa bez najmenších pochybností styk náležite upraviť. Záujem maloletého dieťaťa sa hodnotí v spojitosti s ostatnými v konaní vykonanými dôkazmi a zistenými skutočnosťami.

Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri jeho výchove. Žijú tak v ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k maloletým deťom. Matka maloletého musí mať na zreteli, že biologickým otcom maloletého D. je Q. B. bez ohľadu na to, či to ona osobne je alebo nie je schopná akceptovať a bez ohľadu na to, akým spôsobom bolo jeho otcovstvo k maloletému určené. Túto skutočnosť matka maloletého nezmení a čím skôr si to uvedomí, tým to bude nielen pre nich ako rodičov ale najmä pre maloletého lepšie.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že maloletý považuje za svojho otca súčasného priateľa svojej matky a nie svojho biologického otca. Je ale potrebné si uvedomiť, že je v záujme nielen otca maloletého ale aj samotného X., aby poznal identitu svojho biologického otca. Ako vyplýva z výpovede znalkyne, maloletý je vo veku, keď prijíma skutočnosti ako fakty (znalkyňa to prirovnala k špongii). Maloletý je teda v tomto veku schopný akceptovať ako fakt to, že môže mať vo svojom živote dvoch otcov a dve rodiny a z tejto situácie (pri vhodnom podaní týchto skutočností) aj v budúcnosti profitovať. Ak to maloletý akceptuje ako fakt, nepodriadi to (vzhľadom na vek) vlastnému hodnotiacemu úsudku. Pokiaľ ale bude maloletému táto skutočnosť dlhodobo utajovaná a dozvie sa ju (súd považuje za veľmi nepravdepodobné, že by sa to nikdy nedozvedel a to najmä za stavu, že biologický otec má záujem participovať na jeho výchove) vo veku, keď už prijímané skutočnosti bude podriaďovať vlastnému hodnotiacemu úsudku, môže to mať na neho negatívny vplyv (nepochybne bude môcť mať minimálne pocit, že bol roky klamaný svojimi najbližšími). Ako konštatovala aj znalkyňa, je to práve matka, ako osoba najbližšia maloletému, aby mu tieto skutočnosti citlivo a vhodným spôsobom vysvetlila. Matka si musí uvedomiť, že pre dieťa nie je vždy najvhodnejšie len to, čo vyhovuje jej.

Je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme maloletého D. naňho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha biologického otca v živote D. je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na maloletého pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom. Tomuto prístupu zodpovedá, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť.

Malo by byť i v záujme matky (ak jej záleží na synovi), aby sa vzťah syn - otec rozvíjal a malo by byť jej úsilím tento vzťah podporovať a napomáhať jeho rozvoju svojim postojom. Rola oboch rodičov, a to nielen matky je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a matka nie je oprávnená toto právo odopierať ani otcovi a ani maloletému.

Možno iba prisvedčiť názoru, že je na rodičovi, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti a samozrejme je to aj v záujme maloletého dieťaťa, aby sa aj cez svoj negatívny postoj k druhému rodičovi, umožnilo postupné vytváranie citových väzieb medzi nimi. Je na zodpovednosti oboch rodičov, aby aj za pomoci na to príslušných orgánov našli spôsob, ktorý bude čo možno maloleté dieťa najmenej zaťažovať bez toho, aby muselo dôjsť k eliminácii práva maloletého na styk s oboma rodičmi. (unesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 4.9.2008) V žiadnom prípade však nie je namieste vystaviť maloleté dieťa akejkoľvek stresovej situácii. Vzhľadom na dotvorenie osobnostnej štruktúry maloletého dieťaťa rodič, ktorému je maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti si musí uvedomiť, že pokiaľ to záujem maloletého dieťaťa nevylučuje, aj výchovný vplyv druhého rodiča je pre neho potrebný a žiaduci.

Čl. 3 ods. 1 Dohovoru ustanovuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Súdy sú v súlade s uvedeným vo veciach starostlivosti súdu o maloletých pri rozhodovaní povinné vždy brať na zreteľ záujem maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa ako dlhodobo všeobecne prijímané kritérium vyplývajúce z celkového kontextu právnej úpravy vzťahov medzi rodičmi a deťmi, ako i z Dohovoru o právach dieťaťa (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS. 26/05). Prisúdil sa zvláštny význam zvrchovanému záujmu dieťaťa, ktoré podľa svojej povahy a závažnosti môže prevážiť nad záujmom rodiča (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Johansen vs. Nórsko (č. 17383/90)).

Ústavný súd Českej republiky odôvodnil svoje rozhodnutie akcentujúc pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých práve na záujem maloletého v tom smere, že „z ústavnoprávneho hľadiska nie je možné nadraďovať modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletými deťmi, ktoré majú orgány verejnej moci zažité, nad záujmom dieťaťa. Tieto modely, akokoľvek sú v mnohých prípadoch prínosné a použiteľné, nemôžu postihovať situáciu každého jednotlivého maloletého dieťaťa. Je preto vecou všeobecných súdov, aby pri zohľadňovaní všetkých konkrétnych okolností daného prípadu a z nich vyplývajúceho záujmu dieťaťa, ktorý musí byť vždy prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už uskutočňované verejnoprávnymi alebo súkromnoprávnymi zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi alebo správnymi orgánmi, rozhodli o konkrétnej podobe najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom. Na tom nemôže nič zmeniť ani to, že sa rodičia nie sú schopní na takomto usporiadaní dohodnúť (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky ). Záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí podľa čl. 3 reflektuje totiž na to, že akokoľvek možno považovať za prirodzené a žiaduce, aby dieťa bolo vychovávané svojimi rodičmi, nemožno odhliadnuť od toho, že i dieťa samo je bytosť jedinečná, s nescudziteľnými, nepremlčateľnými, neodňateľnými a nezrušiteľnými základnými právami a slobodami, teda bytosťou, ktorej by sa malo dostať pri jej vývine to najlepšie bez toho, aby tieto atribúty ostali iba prázdnymi slovami (nález Ústavného súdu Českej republiky sp zn. ).

Záujem maloletého F.na stretávaní sa s otcom súd vidí v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci ).

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že pomery účastníkov a záujem maloletého odôvodňujú potrebu zmeny úpravy styku otca s maloletým a to tak, že tento styk je potrebné postupne rozširovať. Vzhľadom na to, že doteraz bol styk otca s maloletým realizovaný vždy len za prítomnosti matky, súd sa stotožnil so závermi znalkyne, že je potrebné stanoviť adaptačné obdobie, počas ktorého si bude maloletý postupne zvykať na otca. Toto obdobie pozostáva z 2 postupných prípravných fáz - prvá fáza je kombináciou styku za prítomnosti a v neprítomnosti matky a druhá fáza je styk v neprítomnosti matky až po konečnú úpravu, pri ktorej bude styk vykonávaný od soboty do nedele (t.j. aj cez noc). Pri stanovení tohto obdobia sa súd stotožnil so závermi znalkyne s tým rozdielom, že kým prvá fáza podľa odporúčaní znalkyne mala trvať jeden mesiac, súd ju určil na 2 mesiace a to z dôvodu, že za jej počiatok stanovil mesiac november 2015. Ak by prvá fáza trvala jeden mesiac, druhá fáza (styk otca bez prítomnosti matky) by nastúpila začiatkom decembra 2015 a vôbec prvý styk v tejto fáze (nedeľa v nepárnom týždni) by pripadol na 06.12.2015 - Mikuláša. Podľa názoru súdu, aj keď je v záujme maloletého, aby sa styk otca s ním postupne rozširoval, nie je možné vylúčiť, že postupné zbližovanie (najmä prechod medzi jednotlivými fázami) môže priniesť situácie, ktoré bude maloletý vnímať rozpačito (napr. ak vôbec prvý krát prevezme maloletého otec a styk bude celý vykonaný v neprítomnosti matky). Podľa názoru súdu bude vhodné, aby týmto dňom nebol deň 06.12. (Mikuláš), ktorý by mali mať deti spojený výlučne s príjemnými zážitkami. To isté platí aj pre vianočné sviatky, ktoré budú v decembri. Preto trvanie prvej prípravnej fázy súd stanovil na 2 mesiace (november a december 2015) tak, že ďalšia fáza bude nasledovať od nového roka a bude trvať 6 mesiacov tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Zároveň je ale nutné apelovať aj na otca maloletého (ale aj na matku), aby boli jednotlivé styky realizované tak, ako je stanovené a nedochádzalo k ich odvolávaniu, ak to nebude výslovne nevyhnutné. Súd nemôže predvídať nepredvídateľné okolnosti, ktoré sa môžu vyskytnúť či už na strane rodičov alebo dieťaťa v čase, keď má byť realizovaný styk (napr. choroba), avšak je potrebné, aby obaja rodičia

pochopili význam týchto adaptačných fáz, ktoré sú v záujme maloletého. Záujem maloletého by mal byť u oboch rodičov vždy na prvom mieste.

O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu ( ).

Zároveň súd v zmysle citovaného ustanovenia vyslovil na návrh otca maloletého predbežnú vykonateľnosť tohto rozsudku a to z dôvodu, že v prípade odvolania proti rozsudku a viazanosť vykonateľnosti na jeho právoplatnosť by mohlo dôjsť k oddialeniu nastavenia postupného rozširovania styku otca s maloletým a tým aj zbližovania otca s maloletým. Podľa vyjadrenia znalkyne je už vo veku 3 rokov pre dieťa vhodné, aby nadväzovalo vzťahy s okolím, pričom v tomto prípade má maloletý už 4 roky. Ďalšie oddiaľovanie postupného zbližovania maloletého s otcom vo forme postupného rozširovania styku môže byť v rozpore so záujmami maloletého. Znalkyňa v závere znaleckého posudku konštatovala silné negatívne prežívanie matky maloletého vo vzťahu k jeho otcovi, čo má pri formovaní vzťahu maloletého k otcovi významnú úlohu a maloletý je vedený konfliktne vo vzťahu k otcovi. Aj preto je podľa názoru súdu potrebné, aby postupné citové zbližovanie otca s maloletým a to rozširovaním styku (na čo v súčasnosti sú splnené podmienky) nastalo čo najskôr a nie až v čase, keď bude vzťah maloletého k otcovi negatívnejší, čo by bola ujma veľmi ťažko nahraditeľná. Taktiež z hľadiska prehľadnosti jednotlivých adaptačných fáz súd považoval za vhodnejšie účastníkom presne (s názvami jednotlivých mesiacov) zadefinovať tieto fázy a nie viazať ich na právoplatnosť rozsudku, kedy by takéto určenie nebolo možné.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.