Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13C-118-2014.pdf
PDF · 118.57 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/118/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza, sudkyňou Mgr. Mariannou Haškovou, v právnej veci navrhovateľa: L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L., H. č. XXX/X, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Motúsom, advokátom so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova č. 3, proti odporkyni: N. P., nar. 13.XX.XXXX, bytom V., L. č. X/ X, právne zastúpenej JUDr. Petrom Dolným, advokátom so sídlom Prievidza, Matice slovenskej č. 8, o zaplatenie 8298,48 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 15.04.2014 domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 8298,48 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8298,48 eura od 03.07.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili ako predávajúci kúpnu zmluvu zo dňa 19.02.2008, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností, a to rodinného domu súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. č. XXXX/X a pozemkov parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X v kat. úz. V. zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V. v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľa a odporkyne. Kúpna cena mala byť podľa priloženej kúpnej zmluvy v sume 116.178,72 eura (3.500.000,- Sk). Avšak odporkyňa bez vedomia navrhovateľa sa s kupujúcimi dohodla na kúpnej cene 132.755,68 eura (4.000.000,- Sk), pričom rozdiel v hodnote kúpnej ceny bol vo výške 16.596,96 eura (500.000,- Sk). Tento rozdiel v kúpnej cene sa dohodli odporkyňa s kupujúcimi zložiť do notárskej úschovy (notárska zápisnica V Nz XXXX/XXXX, V. X/XXXX spísaná notárkou JUDr. Kokindovou dňa 30.01.2008) a po splnení podmienok mali byť vyplatené odporkyni. Predmetné konanie odporkyne bolo preskúmané aj orgánmi činnými v trestnom konaní na základe trestného oznámenia navrhovateľa zo dňa 02.07.2012. Uznesením Okresnej prokuratúry Prievidza zo dňa 27.09.2013 sp. zn. 2Pv XXX/XX/XXXX v spojení s uznesením Krajskej prokuratúry Trenčín zo dňa 21.10.2013 sp. zn. 1 Q. XXXX/XX-XX bolo trestné stíhanie voči odporkyni zastavené s odôvodnením, že nejde o trestný čin podvodu, ani o iný trestný čin, či priestupok, pričom môže ísť jedine o občianskoprávny spor. Uviedol, že ako spoluvlastník predávaných nehnuteľností má nárok na zaplatenie polovice z celej kúpnej ceny, teda aj z časti vo výške 16.596,96 eura uhrádzanej formou notárskej úschovy. Konaním odporkyne mu tak bola spôsobená škoda vo výške 8298,48 eura. Poukázal na to, že sa s odporkyňou vo veci zamlčanej časti kúpnej ceny nijako nedohodol, pričom odporkyňa porušila svoju právnu povinnosť vyplývajúcu z vyporiadania sa zo získanej časti kúpnej ceny vo výške 16.596,96 eura voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi predávaných nehnuteľností, a to v 1/2. Navrhovateľ vyzval odporkyňu k úhrade škody spôsobenej mu vo výške 8298,48 eura výzvou, ktorú prevzala odporkyňa dňa 06.03.2014. Odporkyňa výzvu neakceptovala, čo oznámila navrhovateľovi prostredníctvom svojho
právneho zástupcu oznámením doručením navrhovateľovi dňa 07.04.2014. Odporkyňa požadovanú časť kúpnej ceny navrhovateľovi nezaplatila. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 8298,48 eura od 03.07.2012 do zaplatenia.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila písomným podaním zo dňa 25.08.2014, v ktorom žiadala návrh navrhovateľa ako nedôvodný a neopodstatnený zamietnuť. Uviedla, že navrhovateľovi v roku 2008 žiadnu škodu vo výške 8298,48 eura nespôsobila. Poukázala na to, že na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2008 odpredali navrhovateľ a odporkyňa ako manželia spoločné nehnuteľnosti v kat. úz. V. a to rodinný dom súp. č. XXX na ul. B. a priľahlé pozemky kupujúcim za dohodnutú kúpnu cenu 4.000.000,- Sk. Avšak na podnet navrhovateľa bola v kúpnej zmluve uvedená kúpna cena 3.500.000,- Sk, keďže sa ešte v januári 2008 dohodli predávajúci, teda aj navrhovateľ s kupujúcimi, že z dohodnutej kúpnej ceny 4.000.000,- Sk pôjde suma 500.000,- Sk na účet dcéry predávajúcich L. R.. Z uvedeného dôvodu aj kupujúci dňa 30.01.2008 zložili do notárskej úschovy sumu 500.000,- Sk, ktorá bola následne vyplatená na účet L. R.. Trvala na tom, že zjavne a preukázateľne išlo o dohodu vtedy ešte manželov P. (predávajúcich) s kupujúcimi a dcérou predávajúcich L. R.. Na tomto zotrvala odporkyňa aj pri všetkých svojich výpovediach v trestnom konaní vedenom pod Z.: N.-XXX/OEK-PD-XXXX. Z uvedeného dôvodu odporkyňa úmyselne nespôsobila navrhovateľovi žiadnu škodu v sume 8298,48 eura. Navrhovateľ bol o všetkom podrobne informovaný a všetko sa konalo s jeho vedomím a súhlasom.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporkyne, výsluchom svedkov L. R., I. P., R. P., ako aj oboznámením s listinnými dôkazmi a to najmä s: návrhom, kúpnou zmluvou zo dňa 19.02.2008, notárskou zápisnicou N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX, V. X/XXXX zo dňa 30.01.2008, predžalobnou výzvou na náhradu škody zo dňa 19.02.2014, odpoveďou na predžalobnú výzvu na náhradu škody zo dňa 31.03.2014, uznesením OR PZ Prievidza zo dňa 18.07.2012 ČVS: N.-XXX/OEK- PD-XXXX, uznesením KP Trenčín zo dňa 21.10.2013 č. k. XKPt XXXX/XX-XX, uznesením OP Prievidza zo dňa 27.09.2013 sp. zn. X Pv XXX/XX/XXXX, vyjadrením odporkyne zo dňa 07.05.2014 s prílohou, vyjadrením PZ odporkyne zo dňa 25.08.2014, vyšetrovacím spisom OR PZ Prievidza ČVS: ORP-580/ OEK-PD-2012 a z neho: zápisnicu z výsluchu J., nar. XX.XX.XXXX č. l. 131-136, zápisnicu z výsluchu X. X. na č. l. 144-145, čestné vyhlásenie svedkyne X. V. č. l. 181, rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.02.2008 č. k. XXC/X/XXXX-XX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.03.2008 na č. l. 262, sobášny list č. l. 271, výpisy z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXXXX/XXXX a oznámenie SLSP, a.s. zo dňa 06.11.2012 č. l. 193,194, 203-204 a ostatným obsahom spisu, na základe čoho zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa boli manželmi od 11.01.1975 do 12.03.2008, kedy bolo ich manželstvo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.02.2008 č. k. 16C/5/2008-12.
Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 19.02.2008 predali navrhovateľ a odporkyňa ako predávajúci nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. úz. V., a to parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. XXXX/X v ich bezpodielovom spoluvlastníctve kupujúcim I. P. a R. P. ako kupujúcim do ich podielového spoluvlastníctva každému v 1/2 za dohodnutú kúpnu cenu 3.500.000,- Sk (116.178,72 eura). Kúpna cena podľa predmetnej kúpnej zmluvy mala byť kupujúcimi zaplatená predávajúcim do 20.03.2008 tak, že suma 1.750.000,- Sk mala byť vyplatená na účet navrhovateľa č. XXXXXXX/XXXX a suma 1.750.000,- Sk mala byť vyplatená na účet odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX. Predmetná kúpna cena bola navrhovateľovi a odporkyni zaplatená kupujúcimi riadne a včas.
Z notárskej zápisnice notárky J.. F. Q. zo dňa 30.01.2008 vyplýva, že I. P. vložil na účet notárskej úschovy finančné prostriedky vo výške 500.000,- Sk, za účelom ich vydania N. P. (odporkyne) po podpísaní kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcimi L. P. (navrhovateľ) a N. P. (odporkyňa) a kupujúcimi I. P. a R. P., predmetom ktorej sú nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. úz. V., a to dom súp. č. XXX na parc. A. č. XXXX/X, parc. A. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Finančné prostriedky mali byť vydané N. P. (odporkyni) na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk z notárskej úschovy notárky J.. Q. boli vyplatené na tento účet dňa 25.02.2008. Predmetný účet bol vedený na meno
L. R., J. R. a disponentmi na tomto účte boli L. R. a Jozef R.. Dňa 13.03.2008 previedla L. R. sumu 450.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol vedený na meno L. R., pričom bol zriadený dňa 18.02.2008 (zrušený dňa 27.01.2010) a disponentmi k tomuto účtu boli L. R. a N. P. (odporkyňa).
Dňa 02.07.2012 navrhovateľ podal trestné oznámenie na Okresnej prokuratúre Prievidza na odporkyňu, že ho uviedla do omylu, a to tým, že sa dohodli po rozvode ich manželstva na predaji spoločných nehnuteľností za sumu 3.500.000,- Sk, pričom polovica kúpnej ceny mali pripadnúť navrhovateľovi a druhá polovica odporkyni, no kupujúci po dohode s odporkyňou zaplatili za predmetné nehnuteľnosti sumu 4.000.000,- Sk. Sumu 500.000,- Sk odporkyňa pred ním zatajila, čim navrhovateľ prišiel o sumu 250.000,- Sk. Trestné konanie bolo vedené na OR PZ Prievidza pod ČVS: ORP-580/OEK-PD-2012. Okresná prokuratúra Prievidza uznesením zo dňa 27.09.2013 sp. zn. 2 PV 569/12/3307 trestné stíhanie N. P. (odporkyne) zastavilo podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, lebo nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Rovnakého názoru bola aj Krajská prokuratúra Trenčín, ktorá uznesením zo dňa 21.10.2013 1 Kpt 2407/12-13 sťažnosť L. P. (navrhovateľa) proti uzneseniu OP Prievidza zo dňa 27.09.2012 sp. zn. 2 Pv 569/12/3307-45 zamietol, pretože nebola dôvodná.
Navrhovateľ listom zo dňa 19.02.2014 vyzval odporkyňu na zaplatenie sumy 8298,48 eura titulom náhrady škody najneskôr do 7 dní od doručenia tejto výzvy. Výzva bola doručená odporkyni dňa 06.03.2014.
Odporkyňa listom zo dňa 31.03.2014 oznámila navrhovateľovi, že jeho výzvu neakceptuje, nakoľko mu žiadnu škodu v sume 8298,48 eura nespôsobila.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že sa s odporkyňou rozviedli vo februári 2008. V tom čase už nebýval v predmetnej nehnuteľnosti v V., no keďže to bola ich spoločná nehnuteľnosť, dohodli sa, že predmetný rodinný dom predajú. Potvrdil, že všetko okolo predaja vybavovala odporkyňa s ich dcérou. Nestaral sa o to. Odporkyňa mu len oznámila, že našla kupca, no ten chce predmetnú nehnuteľnosť kúpiť za sumu 3,5 mil. Sk. Potvrdil, že pred tým boli dohodnutý, že predmetný dom predajú za 4 milióny Sk. S kúpnou cenou 3,5 milióna Sk súhlasil a po vybavení formalít u JUDr. Kokindu pripravenú kúpnu zmluvu podpísal. U JUDr. Kokindu prvý krát videl kupujúcich. S pánom P., kupujúcim, sa ešte stretli pri prepise plynu v SPP. Predmetnú kúpnu zmluvu po viacnásobnom prečítaní podpísal a kúpna cena pripadajúca na jeho podiel podľa kúpnej zmluvy vo výške 1,75 milióna Sk mu bola riadne a včas, t. j. asi tak do 10 dní vyplatená. Tak po 2-3 rokoch išiel za svojím bývalým zaťom do práce, ktorý pracoval na polícii v Prievidzi. Pri tejto návšteve prišiel do reči aj predmetný predaj rodinného domu a vtedy mu teraz už bývalý zať predložil originál notárskej zápisnice, ktorú vytiahol zo skrine v práci, ktorá bola spísaná u JUDr. Kokindovej. Po prečítaní notárskej zápisnice navštívil odporkyňu, žiadal ju o vysvetlenie a zároveň aj o vyplatenie peňazí. Odporkyňa sa s ním odmietla baviť a povedala, že je to prepadnuté. Potom navštívil pána P., aby mu vysvetlil, ako to bolo pri predaji a pán P. mu povedal, že kúpna cena bola naozaj najprv dohodnutá na sumu 3,5 mil. Sk, avšak tesne pred podpisom kúpnej zmluvy, po tom, čo pán P. investoval peniaze do znaleckého posudku, mu volala dcéra, že kúpna cena nie je 3,5 milióna Sk, ale 4 milióny Sk. Pán P. nakoniec s navýšením kúpnej ceny na 4 milióny Sk súhlasil, nakoľko mal s kúpou spojené výdavky a nechcel, aby mu prepadli. Ešte ho rozčúlilo, že za notársku zápisnicu, spisovanú u JUDr. Kokindovej, o úschove 500.000,- Sk musel zaplatiť notársky poplatok 8.000,- Sk. Navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou o darovaní nejakých finančných prostriedkov z prípadného predaja domu rozprával ešte pred rozvodom manželstva. Aj keď uviedol, že to bolo čisto v hypotetickej rovine. Potvrdil, že áno, niečo chceli dať dcére, veď majú len ju, no nehovorili o žiadnej konkrétnej sume v prípade darovania. Uviedol však, že o spísaní predmetnej notárskej zápisnice nič nevedel. Aj neskôr vo výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou a dcérou o darovaní finančných prostriedkov z predaja rodinného domu bavili a o tomto mienenom darovaní vedela aj dcéra L.. Sám jej to spomínal. Uviedol však, že teraz nesúhlasí s darovaním, nakoľko sa dcéra správa k nemu zle, najmä v tom období nebol pre ňu nič. Prečo by jej mal niečo dávať, keď sa ku nemu takto správa. Opätovne vo svojej výpovedi potvrdil, že dcére povedal v čase, keď boli ich vzťahy dobré, že samozrejme v prípade predaja domu, jej niečo darujú.
Odporkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa s navrhovateľom počas manželstva nikdy nebavili o tom, že predajú ich dom, nakoľko navrhovateľ dobre vedel, že sľúbila mame, že tento dom nikdy nepredá
z dôvodu, že jej mama odpustila sumu 196 tis. Kčs. Prvý krát sa o predaji domu začali baviť koncom decembra 2007, kedy sa navrhovateľ vrátil domov do spoločnej domácnosti po tom, čo z nej odišiel. Po tom, čo obnovili spolužitie v decembri 2007, navrhovateľ stiahol svoju žiadosť o rozvod, ktorú vtedy podal. Keďže bola situácia taká, aká bola, dala si podmienku, že predmetný dom prepíšu na dcéru. Avšak asi tak o 2 týždne ju navrhovateľ začal presviedčať, aby dom predsa len predali, že je pre nich veľký, že ak ho predajú za 3,5 milióna Sk, dcére budú môcť dať 500.000,- Sk a im by ostalo 3 milióny Sk. Bolo to pred Vianocami 2007, keď s tým navrhovateľ súhlasil a po presviedčaní súhlasila s predajom domu aj ona. S predajom súhlasila len pre to, že navrhovateľ súhlasil s darovaním 500.000,- Sk dcére. Opätovne viac krát odporkyňa potvrdila, že s predajom súhlasila len z toho dôvodu, že existovala dohoda medzi ňou a navrhovateľom o darovaní sumy 500.000,- Sk dcére. Na otázku súdu, kedy fakticky darovala odporkyňa sumu 500.000,- Sk dcére, odporkyňa uviedla, že darovaciu zmluvu podpísala a pripravila niekedy v apríli a máji 2008, po tom, čo jej bola vyplatená polovica kúpno-predajnej ceny a po tom čo si kúpila byt. Podľa toho, koľko jej ostalo peňazí, naraz spísala darovaciu zmluvu tak ohľadom spoločných peňazí vo výške 500.000,- Sk, ako aj darovaciu zmluvu o sume 600.000,- Sk, ktorú darovala ona dcére zo svojej polovice kúpno-predajnej ceny domu. Prvý krát ju navrhovateľ vyzval na vrátenie polovice zo sumy 500.000,- Sk, teda sumy 250.000,- Sk v júli 2012. Následne navrhovateľ podal trestné oznámenie.
Svedkyňa L. R., dcéra navrhovateľa a odporkyne, vo svojej výpovedi uviedla, že sumu 500.000,- Sk dostala od oboch rodičov z kúpno-predajnej ceny z predaja ich domu. Na tieto peniaze si navrhovateľ spomenul až po niekoľkých rokoch. Uviedla, že navrhovateľ bol rád, keď sa rozviedla so svojím manželom, že na túto sumu jej bývalý manžel nemá nárok, lebo sú to peniaze z rodičovského domu. Poukázala tiež na to, že predtým ako podal navrhovateľ žalobu na súd jej volal, že to ide urobiť a že tie peniaze odo nej nechce, ale že ich chce od odporkyne. Potvrdila, že odporkyňa súhlasila s predajom domu až po tom, čo navrhovateľ súhlasil s tým, že určitá čiastka z predaja domu pôjde jej. Keď sa o tom hovorilo, sedeli všetci u nich doma a bolo to koncom roka 2007, začiatkom roka 2008. Peniaze boli prevedené na jej spoločný účet, ktorý mala s vtedy ešte manželom, po podpise predmetnej kúpnej zmluvy. Potvrdila, že už vtedy mohla s nimi nakladať ako s vlastnými peniazmi. Z tejto sumy zaplatili doplatok za väčší byt vo výške 120.000,- Sk a ostatná časť sa použila na rekonštrukciu tohto bytu. Uviedla, že písomná darovacia zmluva medzi ňou a odporkyňou, ktorá sa týkala aj uvedených 500.000,- Sk formálne bola spísaná po tom, čo jej mama daroval zo svojich prostriedkov sumu 600.000,- Sk. Potvrdila, že aj kupujúci boli oboznámení o tom, že časť kúpnej ceny pôjde jej ako dar, keďže to išlo formou notárskej úschovy. Nevedela kedy presne boli kupujúci o tejto dohode rodičov informovaný prvý krát. Zotrvala na tom, že kúpna cena za predaný dom v Novákoch bola 4.000.000,- Sk a že sa navrhovateľ s odporkyňou dohodol, že suma 500.000,- Sk jej bude z tohto predaja darovaná. Takáto dohoda bola medzi navrhovateľom a odporkyňou ešte pred predajom predmetného rodinného domu, keďže navrhovateľ vedel, že inak by odporkyňa s predajom rodinného domu nesúhlasila. Poukázala na to, že notárska úschova na vyplatenie sumy 500.000,- Sk bola urobená ako zábezpeka pre ňu, aby existovala istota, že navrhovateľ jej uvedenú čiastku aj reálne vyplatí.
Svedok I. P. vo svoje výpovedi potvrdil, že predmetnú nehnuteľnosť kúpil od navrhovateľa a odporkyne za kúpnu cenu 4.000.000,- Sk. Uviedol, že pri prvej ohliadke nehnuteľností bola uvedená kúpna cena celej nehnuteľnosti 3,5 milióna Sk. Hneď pri prvej ohliadke prejavili záujem kúpiť túto nehnuteľnosť za 3,5 milióna Sk. Oboznámil odporkyňu s tým, že si na kúpu tejto nehnuteľnosti musí vybaviť úver, ktorý si následne začal vybavovať vo VÚB banke. Dal vypracovať aj ZP na túto nehnuteľnosť, no VÚB banka mu úver neschválila. Neskôr si začal vybavovať úver v ČSOB. Počas tohto vybavovania hypotekárneho úveru mu odporkyňa volala, že predmetný dom nepredá a že ak ho predá, tak za 4 mil. Sk. Uviedla, že chce z tohto domu dať dcére L. podiel. Vtedy prvý krát vyžadovala zloženie zálohy 500.000,- Sk, ak sa rozhodneme pre kúpu. Keďže mal investované prostriedky do znaleckého posudku a mal rozbehnutý proces schválenia úveru v ČSOB banke, so zložením zálohy súhlasil, avšak nesúhlasil s tým, aby jej zálohu vyplatil v hotovosti do ruky. Išli za právnikom JUDr. Kokindom, ktorý ako riešenie navrhol zloženie sumy do depozitu u notárky JUDr. Kokindovej za podmienok, že ak bude podpísaná KZ na predmetnú nehnuteľnosť, finančné prostriedky budú vyplatené odporkyni na účet. Takto to aj urobili. Sumu 500.000,- Sk odporkyňa zdôvodňovala tým, že sú to peniaze určené L. ako podiel z domu. Potvrdil, že sa s navrhovateľom videl prvý krát pri podpise kúpnej zmluvy. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či bola suma 500.000,- Sk zložená pre dcéru L. po dohode s navrhovateľom, resp. bez jeho vôle. Potvrdil, že suma 500.000,- Sk bola to skladaná do notárskej úschovy za účelom výplaty týchto prostriedkov dcére L. ako záloha na kúpnu cenu.
Svedkyňa R. P. sa nevedela relevantne vyjadriť k predmetu konania, keďže všetky záležitosti ohľadom kúpy nehnuteľností evidovaných na LV č. XXX pre kat. úz. V. vybavoval jej partner svedok I. P..
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Ustanovenie § 420 ods. 1 OZ upravuje všeobecnú zodpovednosť fyzických a právnických osôb za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia).
Ustanovenie § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje právny vzťah bezpodielových spoluvlastníkov k tretím osobám, pokiaľ ide o spoločné veci. Podľa tohto ustanovenia môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú voči tretím osobám oprávnení a povinní obaja manželia solidárne. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec". Preto pri ich posudzovaní treba vychádzať z okolností konkrétneho prípadu, s prihliadnutím na povahu a hodnotu veci, na účel, na ktorý obvykle slúži, na zamýšľanú dispozíciu ňou a pod. Súdna prax za bežnú vec nepovažuje napríklad darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe, právne úkony týkajúce sa nadobudnutia, výmeny a predaja nehnuteľností a iných hodnotných vecí a pod. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred, ale aj dodatočne. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Nejde teda o absolútnu neplatnosť, ale o relatívnu neplatnosť právneho úkonu (§ 40a). V ustanovení § 40a OZ sú taxatívne vypočítané prípady, v ktorých je právny úkon relatívne neplatný. Relatívne neplatný právny úkon vyvoláva všetky účinky ako platný právny úkon, avšak tieto účinky pôsobia len do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Právny úkon je teda podmienečne platný. Jeho definitívna platnosť nastáva (ak niet iných dôvodov neplatnosti) okrem iného po uplynutí troch rokov odo dňa urobenia právneho úkonu, počas ktorých sa žiadna oprávnená osoba nedovolá relatívnej neplatnosti. Právnym úkonom uvedeným v § 40a je dotknutý nielen účastník neplatného právneho úkonu, ale aj iná osoba, ktorej právny úkon zasiahol
do hmotnoprávneho postavenia (napr. aj manžel, ktorý nedal súhlas na darovanie veci patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov). Relatívnej neplatnosti sa treba dovolať. Ide o jednostranný právny úkon, ktorý sa musí adresovať druhému účastníkovi (ostatným účastníkom právneho úkonu). Právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má predovšetkým manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, a ďalej adresát právneho úkonu. Neplatnosti sa však nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Toto právo je majetkovým právom, na ktoré sa vzťahuje trojročná premlčacia doba (§ 101), a formou dovolania sa alebo uplatnenia nároku zabraňujúceho premlčaniu je aj súdna žaloba. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd či iný orgán právnej ochrany bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť.
Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný a v celom rozsahu neopodstatnený. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil voči odporkyni nárok na zaplatenie sumy 8298,48 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Splnenie predpokladov pre vznik zodpovednosti odporkyne za škodu, ktorú mala spôsobiť navrhovateľovi, navrhovateľ odvodzoval od nesplnenia povinnosti odporkyne vyplývajúcu jej z vyporiadania sa zo získanej časti kúpnej ceny vo výške 16.596,96 eura voči navrhovateľovi ako spoluvlastníkovi predávaných nehnuteľností a to v podiele 1/2. Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď v konaní nepreukázal naplnenie všetkých predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, keď najmä nepreukázal protiprávny úkon, resp. protiprávnosť namietaného právneho úkonu, ktorým malo dôjsť k spôsobeniu škody odporkyňou navrhovateľovi.
Aj súd v tomto konaní, tak ako Okresná prokuratúra Prievidza v konaní vedenom na OR PZ Prievidza ČVS: ORP-580/OEK-PD-2012, dospel k záveru, že celá kúpna cena, ktorú zaplatili kupujúci za predávané nehnuteľnosti evidované na LV č. 479 pre kat. úz. V. navrhovateľovi a odporkyni ako predávajúcim, t. j. suma 4.000.000,- Sk patrila do BSM navrhovateľa a odporkyne. Pričom v zmysle § 145 ods. 2 OZ platí, že z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne, t. j. zaplatením časti kúpnej ceny za nehnuteľnosť v sume 500.000,- Sk, ktorá patrila do BSM, prostredníctvom notárskej úschovy v prospech odporkyne v čase, keď boli navrhovateľ a odporkyňa ešte manželia, kupujúci splnili svoj záväzok voči obom predávajúcim ako manželom, aj keď plnili na účet dcéry účastníkov konania podľa pokynov odporkyne. Keďže manželstvo navrhovateľa a odporkyne bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.02.2008 č. k. XXC/X/XXXX-XX až dňa 12.03.2008 (kedy nadobudol rozsudok právoplatnosť), až týmto dňom došlo k zániku bezpodielového spoluvlastníctva navrhovateľa a odporkyne. Do dňa 12.03.2008 preto pre všetky právne úkony tak navrhovateľa, ako aj odporkyne týkajúce sa spoločných vecí platí ustanovenie § 145 ods. 1 OZ, a to, že bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov a v ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný. Avšak nejde o absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu, ale v zmysle § 40a OZ o relatívnu neplatnosť právneho úkonu. T. j. právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá, a to v lehote 3 rokov odkedy bol právny úkon urobený.
Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výpisov z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXXXX/ XXXX, ako aj oznámenia SLSP, a.s. zo dňa 06.11.2012 vyplýva, že finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk z notárskej úschovy notárky JUDr. Kokindovej boli vyplatené na účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX dňa 25.02.2008. Predmetný účet bol vedený na meno L. R., J. R. a disponentmi na tomto účte boli L. R. a J. R.. Dňa 13.03.2008 previedla L. R. sumu 450.000,- Sk na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bol vedený na meno L. R., pričom bol zriadený dňa 18.02.2008 a disponentmi k tomuto účtu boli L. R. a N. P. (odporkyňa) s tým, že na tento účet bola kupujúcimi vyplatená aj polovica kúpnej ceny z predaja predmetných pre odporkyňu.
Z uvedeného, ako aj z notárskej zápisnice, výpovede odporkyne a aj svedkov L. R. a I. P., mal súd za preukázané, že finančné prostriedky v sume 500.000,- Sk, ktoré boli I. P. zložené do notárskej úschovy a mali byť odporkyni vyplatené po podpise predmetnej kúpnej zmluvy na ňou označený účet, predstavovali podľa názoru súdu časť kúpnej ceny za nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX pre kat. úz. V., ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy podpísanej navrhovateľom a odporkyňou ako predávajúcimi
a I. P. a R. P. ako kupujúcimi dňa 19.02.2008, a to tú časť, ktorá nebola zahrnutá do kúpnej ceny dohodnutej v predmetnej kúpnej zmluve zo dňa 19.02.2008. Teda išlo o finančné prostriedky, ktoré patrili do BSM navrhovateľa a odporkyne. Zároveň na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že tieto finančné prostriedky boli darom navrhovateľa a odporkyne zo spoločných prostriedkov ich dcére L. R., pričom tento úkon bol urobený za manželov odporkyňou v zmysle § 145 ods. 1 OZ dňa 25.02.2008. K darovaniu predmetných finančných prostriedkov došlo faktickým prevodom finančných prostriedkov na účet dcéry L. z notárskej úschovy po splnení podmienok na ich výplatu a podľa pokynov odporkyne. Keďže navrhovateľ popiera v tomto konaní, že by vedel o týchto prostriedkoch a o samotnom darovaní sumy 500.000,- Sk z predaja predmetného rodinného domu ich dcére, urobila odporkyňa tento právny úkon týkajúci sa spoločných vecí patriacich do BSM (darovanie finančných prostriedkov v sume 500.000,- Sk dcére dňa 25.02.2008) v zmysle § 145 ods. 1 OZ bez súhlasu navrhovateľa. Keďže darovanie sumy 500.000,- Sk nie je bežnou vecou a odporkyňa nepreukázala, že by mala súhlas navrhovateľa s darovaním predmetnej sumy ich dcére, platí, že tento úkon je len relatívne neplatný podľa § 145 ods. 1 v spojení s § 40a OZ. Právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Po jej uplynutí už nie je možné úspešne sa dovolať relatívnej neplatnosti. Bez dovolania sa relatívnej neplatnosti je právny úkon platný a súd bez tohto jednostranného právneho úkonu nemôže z úradnej povinnosti prihliadnuť na relatívnu neplatnosť. Keďže sa navrhovateľ relatívnej neplatnosti v zákonnej trojročnej lehote od urobenia tohto právneho úkonu nedovolal, darovanie finančných prostriedkov v sume 500.000,- Sk z majetku v BSM dcére účastníkov konania je platné. Teda neexistuje žiaden protiprávny úkon odporkyne, ktorým mala odporkyňa spôsobiť navrhovateľovi škodu v sume 8298,48 eura. Keďže neexistuje protiprávny úkon, nemohla navrhovateľovi vzniknúť ani škoda na základe protiprávneho úkonu, ktorej náhrady sa v tomto konaní domáha. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Záverom však súd dodáva, že sám navrhovateľ vo svojej výpovedi potvrdil, že sa s odporkyňou o darovaní časti finančných prostriedkov získaných z prípadného predaja spoločnej nehnuteľnosti dcére (majú len ju) rozprávali, hoci namietal, že len v teoretickej rovine. Dokonca vo výpovedi potvrdil, že o tomto zamýšľanom darovaní sám informoval ich dcéru a s darovaním v hypotetickej rovine vtedy aj súhlasil. No tiež deklaroval vo svojej výpovedi, že až teraz s darovaním finančných prostriedkov ich dcére nesúhlasí. Ak teda odporkyňa časť kúpnej ceny z predaja spoločných nehnuteľností dala vyplatiť na účet ich dcére s tým, že ide o spoločný dar navrhovateľa a odporkyne ich dcére, konala tak v súlade s deklarovaným záujmom navrhovateľa, hoci reálne takýmto súhlasom s darovaním práve sumy 500.000,- Sk nedisponovala, resp. ho v konaní nepreukázala.
Písomnú darovaciu zmluvu uzavretú medzi odporkyňou a ich dcérou na sumu 1,1 milióna Sk dňa 30.05.2008 považoval súd v časti sumy 500.000,- Sk len za písomné potvrdenie o faktickom darovaní sumy 500.000,- Sk navrhovateľom a odporkyňou dcére ešte dňa 25.02.2008. Darovanie sumy 500.000,- Sk z predaja predmetných spoločných nehnuteľností navrhovateľom a odporkyňou ich dcére L. vyplýva aj z výpovede svedka I. P., ktorý potvrdil, že vedel, že finančné prostriedky ním uložené do notárskej úschovy u notárky JUDr. Kokindovej sú určené pre dcéru účastníkov konania z predaja nehnuteľností.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle § 151 ods. 3 OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie účastníkov konania, voči ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 OSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 OSP).