Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-110-2024.pdf
PDF · 117.1 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/110/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov: matky C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. D. XX, XXX XX F. A. F. C. a otca A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. G. XXXX/XX, XXX XX F. A. F. C., zastúpeného zástupcom: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s. r. o., so sídlom Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, dieťa v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, o návrhu otca na zmenu zverenia a iné, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 76P/54/2023-89 zo dňa 8. marca 2024, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 76P/54/2023-89 zo dňa 8. marca 2024 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa výroku I. návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, návrh otca na určenie trvalého a prechodného pobytu dieťaťa, na určenie osoby poberajúcej daňový bonus a rodinné prídavky a návrh na uloženie povinnosti rodičom uhrádzať bežné potreby dieťaťa tretím osobám v jednej polovici zamietol. Výrokom II. okresný súd upravil styk otca s maloletou v rozsahu a spôsobom pod písmenami a), b), c), d), e) s tým, že dieťa otec prevezme v školskom zariadení alebo v zariadení, v ktorom maloletá realizuje záujmové aktivity, prípadne v mieste bydliska matky a odovzdá v školskom zariadení alebo prípadne v mieste bydliska matky. Výrokom III. žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na návrh otca maloletej, ktorým žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s odôvodnením tohto návrhu, s ktorou striedavou osobnou starostlivosťou matka nesúhlasila.
3. Okresný súd po vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9P/18/2020-47 zo dňa 26.06.2020 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dcéry sumou 150 Eur mesačne, bol určený nedoplatok na zročnom výživnom. Od tejto doby k zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletej nedošlo.
4. Okresný súd poukázal na ustanovenia § 36 ods. 1, § 24 ods. 1 až 5, § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, na prešetrenie pomerov u oboch rodičov kolíznym opatrovníkom, na pohovor, ktorý vykonal
kolízny opatrovník s maloletou a z vykonaného dokazovania zistil, že po rozchode rodičov zabezpečovali starostlivosť o dieťa obaja rodičia. Maloletá má pekný vzťah s oboma rodičmi a obaja sú schopní v plnej miere zabezpečovať starostlivosť o maloletú. Majú k tomu vytvorené bytové podmienky, dokážu spolu komunikovať o maloletej i keď ide skôr o strohú komunikáciu. Obidvaja rodičia sú schopní poskytnúť dieťaťu riadnu výchovu. Matka sa zameriava na rozvoj športových zručností dieťaťa, aktívne využívanie voľného času, otec trávi čas s maloletou menej aktívnym spôsobom, napríklad prechádzkami či výletmi. Ak sú aj určité veci, ktoré na výchove matky otcovi vadia a naopak, dá sa konštatovať, že obaja rodičia sú pre dieťa prínosom a žiadnym spôsobom ho neohrozujú. Obidvaja rodičia majú záujem zabezpečiť všestranný rozvoj svojho dieťaťa, čo je tiež predpokladom na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. I napriek uvedenému podľa názoru okresného súdu v danej chvíli čas na takúto formu striedavej osobnej starostlivosti nedozrel. Podľa okresného súdu je potrebné, aby prechod z prevažnej osobnej starostlivosti matky na striedavú formu starostlivosti bol postupný a nenásilný. Maloletá nemá problém s prechodmi z jednej domácnosti do druhej, je však dôležité, aby si postupne zvykla na dlhší pobyt u otca. Hoci otec poukazoval na to, že v minulosti zabezpečoval starostlivosť o dieťa po dlhšiu dobu, tak táto skutočnosť nebola rozhodujúca. V súčasnosti podmienky na strane maloletého dieťaťa sú iné - začalo navštevovať školu, s čím je spojené plnenie viacerých povinností, má plno iných aktivít, pričom je dôležité, aby sa obaja rodičia postupne situácii prispôsobovali a maloletá nemala pocit násilnej zmeny v jej bežnom spôsobe života. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplynulo, že maloletá nevie, či by zvládla u otca bez matky sedem dní, je teda zrejmé, že potrebuje určitý čas, aby zmenu spracovala. Okresný súd preto návrh otca na zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti ako predčasný zamietol, avšak upravil v širšom rozsahu styk otca s dieťaťom. Maloletá okrem predĺženého víkendu u otca, ktorý sa realizuje aj v súčasnosti, bude s otcom aj v druhom týždni, a to na konci týždňa počas dvoch dní. Otec sa tak bude môcť viac podieľať na pomoci maloletej pri plnení školských povinností. Okresný súd zároveň upravil podrobne i styk počas letných, jarných a zimných školských prázdnin a počas veľkonočných sviatkov, kedy majú možnosť obidvaja rodičia sa vo väčšej miere podieľať na výchove dieťaťa a tráviť s ním voľný čas. Počas prázdnin či voľna sa budú môcť rodičia rovnomerne podieľať na starostlivosti o dieťa. Dieťa má právo na oboch rodičov a toto právo je najlepšie realizovateľné práve počas voľných dní, kedy dieťa nemusí plniť školské povinnosti a môže sa venovať skôr záujmovým aktivitám. Je na rodičoch, aby čas s dieťaťom trávili aktívne, bez využívania technických prostriedkov, športom či kultúrou a je tiež potrebné nechať dieťaťu aj voľný čas.
5. Z pohovoru, ktorý vykonal kolízny opatrovník s maloletou bolo zistené, že maloletá bola napätá, nebolo jej to príjemné. Bolo jej vysvetlené, čo je striedavá osobná starostlivosť, čo chce matka a čo otec. Unikali jej niektoré, napríklad časové súvislosti, avšak má pekný vzťah k obom rodičom a ani jedného z rodičov nepreferuje. Maloletá odkázala rodičom, aby sa o ňu nehádali, pričom jej vyhovuje styk tak, ako je teraz, avšak v druhom týždni by chcela byť u otca dve noci s prespatím. Podľa názoru kolízneho opatrovníka nie je vhodné, aby bola maloletá opäť vypočúvaná, avšak malo by dôjsť aspoň k rozšírenej forme styku otca s dcérou a pre prípad riadnej komunikácie rodičov by maloletá zvládla aj striedavú osobnú starostlivosť.
6. Okresný súd návrh otca na určenie trvalého a prechodného pobytu, určenie osoby poberajúcej daňový bonus či rodinné prídavky zamietol, pretože ide o otázky, o ktorých rozhodujú iné orgány. Pokiaľ ide o pobyt dieťaťa, tento má len evidenčný charakter a rodičia sa na ňom môžu dohodnúť. Ak by k dohode nedošlo, môže sa rodič obrátiť na súd s návrhom na udelenie súhlasu za druhého rodiča a v prípade rodinných prídavkov o ich vyplácaní rozhoduje príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a pri daňovom bonuse ide o daňovú otázku. Okresný súd za aplikácie ustanovení § 62 ods. 1 až 7, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine ponechal v platnosti pôvodne určené výživné. Ak dieťa naďalej zostalo zverené do osobnej starostlivosti matky, na strane dieťaťa nedošlo k výraznej zmene, pričom otec sa na výchove a výžive bude podieľať osobnou starostlivosťou v širšom rozsahu ako doposiaľ, počas ktorej bude uhrádzať všetky náklady dieťaťa. Zvýšenie výživného preto nebolo opodstatnené a rovnako neprichádzalo do úvahy ani zníženie výživného, pretože príjem otca, matky a súčasné výdavky zodpovedajú pôvodne určenému výživnému, a to 150 Eur mesačne. Matka maloletej pracuje od septembra 2023 ako pedagogický asistent s príjmom cca 783 Eur, otec podniká s príjmom 4.300 Eur hrubého, má vlastnú spoločnosť a z tohto príjmu uhrádza všetky výdavky. Rodičia sú schopní sa dohodnúť aj na úhrade niektorých špecifických výdavkov dieťaťa, napríklad v súvislosti s nástupom na základnú školu. Pokiaľ ide o návrh otca na uloženie povinnosti rodičom uhrádzať bežné potreby dieťaťa tretím osobám v jednej polovici, tento návrh bol zamietnutý, a to z dôvodu, že dieťa zostáva naďalej v osobnej starostlivosti matky, otec platí výživné, a preto bolo povinnosťou matky uhrádzať
všetky nevyhnutné výdavky dieťaťa. Otcovi maloletej však nič nebráni v tom, aby sa na nákladoch dcéry podieľal vo vyššej ako určenej miere.
7. Okresný súd súčasne konštatoval, že týmto súdnym rozhodnutím nedošlo k zmene pôvodného rozhodnutia súdu o úprave práv a povinností rodičov k dieťaťu, došlo iba k úprave styku, ktorý pôvodne upravený nebol.
8. O trovách prvoinštančného konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku II., ktorým bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom v zákonnej lehote podala odvolanie matka, ktorá namietala nesprávne, neúplné zistenie skutočného stavu veci a nesprávne tlmočenie vyjadrenia maloletej v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom. Maloletá pri výsluchu sa vyjadrila, že nechce meniť stretávanie s otcom, ktoré je nateraz postačujúce. Nechce na tomto styku nič meniť. Matka uviedla, že okresným súdom nastavené stretávanie by bolo pre maloletú náročné vzhľadom k jej školským povinnostiam a aktivitám, a preto navrhla v záujem psychického a fyzického vývoja ponechať stretávanie s otcom po dohode maloletej s rodičmi, ak naviac otec maloletej koná pod nátlakom svojej matky, ktorá priamo zasahuje do jeho rozhodnutí. Počas návštevy v domácom prostredí u otca maloletá najviac času trávi pri počítačových hrách. Matka maloletej navrhla rozsudok okresného súdu vo výroku II. o úprave styku otca s maloletou zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom by sa opätovne vypočula maloletá v prítomnosti matky a otca maloletej.
10. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletej. Odvolaním namietal nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, keď podľa jeho názoru okresný súd rozhodol bez zohľadnenia najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Maloletá sa priamo k striedavej osobnej starostlivosti nevyjadrila. Okresný súd nedostatočne zobral do úvahy záver kolízneho opatrovníka, ktorý na pojednávaní uviedol, že podmienky pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú bezpečne splnené na strane oboch rodičov a najmä, že dieťa má rovnako dobrý vzťah s oboma rodičmi. Podľa otca maloletej názor maloletého dieťaťa na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov musí byť dôsledne zistený, k čomu nedošlo, a rovnako nebolo vykonané potrebné dokazovanie na to, či sú splnené predpoklady na rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti. Otec maloletej mal za to, že striedavou osobnou starostlivosťou by nedošlo k takej zásadnej zmene v doterajšej starostlivosti, ktorú by maloletá nezvládla, alebo ktorá by bola v jej neprospech. Naopak, forma striedavej osobnej starostlivosti by bola vyváženejšia, ak by bola rozdelená na striedanie v týždňoch, čo by bolo pre dieťa vyhovujúcejšie. K rozsahu dokazovania otec maloletej poukázal na Nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 2482/13 zo dňa 26.05.2014. Odmietavý postoj matky maloletého dieťaťa k striedavej osobnej starostlivosti je bez založeného opodstatňujúceho dôvodu. Matka maloletej neuviedla žiadny relevantný, racionálny dôvod tohto nesúhlasu. K striedavej osobnej starostlivosti otec maloletej poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR ako aj rozhodnutia iných odvolacích súdov. Okresný súd napriek záverom, ktoré prijal, napriek skutočnostiam, ktoré zistil a ktoré nasvedčovali v prospech striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, dospel k záveru, že v tejto chvíli ešte nedozrel čas na takúto formu starostlivosti a poznamenal, že je potrebný postupný a nenásilný prechod z prevažne osobnej starostlivosti matky na striedavú formu osobnej starostlivosti. S takýmto názorom sa otec maloletej nestotožnil. Bolo zistené a konštatované, že u oboch rodičov sú splnené podmienky na osobnú starostlivosť o maloletú, maloletá má k obom rodičom pekný vzťah. Otec sa s maloletou počas styku pripravuje aj na vyučovanie, plnenie si školských povinností. Stabilita výchovného prostredia dieťaťa nemôže byť sama osebe dôvodom na vylúčenie striedavej starostlivosti. Podľa rozhodovacej činnosti Ústavného súdu ČR zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti by malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou (Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. I. ÚS 2482/13 zo dňa 26.05.2014), pre ktorú výnimku by mali byť preukázané skutočnosti. Nariadením striedavej osobnej starostlivosti by zároveň bolo rešpektované právo dieťaťa na rovnocennú výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov ako aj jeho právo na udržiavanie rovnoprávneho osobného styku s oboma rodičmi. Bolo preukázané, že otec s maloletou má vytvorený blízky vzťah, čo potvrdila samotná matka. Okresný súd mal dospieť k záveru o striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s prihliadnutím aj k tomu, že okresným súdom nariadený rozšírený styk je de facto určitou formou striedavej starostlivosti. Podľa otca maloletej nebolo dostatočné zohľadnenie možnosti zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako aj
nedostatočné odôvodnenie nezverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Rozhodnutie okresného súdu otec maloletej považoval za v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa. Ide o rozhodnutie nesprávne, okresný súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho postupom boli porušené procesné práva otca maloletej v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec maloletej navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp., aby bolo návrhu otca v plnom rozsahu vyhovené.
11. K odvolaniu matky maloletej sa vyjadril otec v podaní zo dňa 25.04.2024, v ktorom poukázal na svoje odvolanie, kde vyjadril všetky podstatné okolnosti, a preto sa už ďalej k odvolaniu podanému matkou maloletej nebude vyjadrovať. Súčasne poukázal na postup okresného súdu pri doručovaní podania zaslaného matkou maloletej okresnému súdu, keď vzhľadom na uplynutie jedného mesiaca dochádza k prieťahom v konaní.
12. K odvolaniu otca maloletej sa nevyjadrila matka maloletej a ani kolízny opatrovník podľa obsahu spisového materiálu.
13. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobami oprávnenými, a to matkou a otcom maloletého dieťaťa postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, napadnutý rozsudok okresného súdu posúdil v zmysle ustanovení § 65, § 66 CMP a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolania podané matkou a otcom maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoP/110/2024-130 zo dňa 18.06.2024, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.06.2024 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
15. Predmetom odvolacieho konania bol napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým bol návrh otca na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov ako aj návrh na určenie trvalého, prechodného pobytu dieťaťa, na určenie osoby poberajúcej daňový bonus a rodinné prídavky a návrh na uloženie povinnosti rodičom uhrádzať bežné potreby dieťaťa tretím osobám v jednej polovici zamietnutý a súčasne bol upravený styk otca s maloletou a o trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorá nesúhlasila s rozšírenou úpravou styku otca s maloletou. Podstatou odvolania, podaného otcom maloletej bolo namietanie nezákonnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorý i napriek splneniu predpokladov pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov návrhu otca maloletej nevyhovel, pri ktorom rozhodnutí nezobral do úvahy najlepší záujem maloletého dieťaťa, v dôsledku čoho podľa vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, k nesprávnemu posúdeniu veci, ako aj, že postupom okresného súdu boli porušované jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
16. Primárne krajský súd uvádza tak k odvolaniu podanému matkou maloletého dieťaťa ako aj otcom, že za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom okresného súdu a v podrobnostiach na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP v odvolacom konaní nebolo potrebné a ani žiadúce, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku opätovne zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré vyjadril okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku a s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje, pretože v takomto prípade bolo postačujúce na ne len odkázať.
17. Krajský súd v záujme vysporiadania sa s podstatnými odvolacími dôvodmi zo strany rodičov maloletej uvádza, že okresný súd v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie pre rozhodnutie
o podanom návrhu otcom maloletej na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorý sa domáhal zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a s tým spojených práv, z ktorého dôvodu nebolo potrebné, aby v štádiu odvolacieho konania bolo doplnené dokazovanie, resp. zopakované už dôkazy vykonané pred okresným súdom. Krajský súd nezistil žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od skutkových záverov a zistení vykonaných okresným súdom, a preto z takýchto zistení k vyhodnoteniu odvolaní rodičov maloletej vychádzal.
18. Krajský súd sa oboznámil s priebehom postupu konania pred okresným súdom a konštatuje, že tak matka ako aj otec maloletého dieťaťa mali vytvorené v rovnakej miere podmienky na uplatňovanie svojich práv. Procesným postupom okresného súdu nedošlo k znemožneniu uplatňovania práv ani jednému z účastníkov konania, a preto nemohlo nastať ani porušenie práva na spravodlivý proces, ak účastníkom konania boli vytvorené rovnaké procesné podmienky, rovnaká možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúca možnosť podstatnej výhody voči niektorému z účastníkov konania. Otec maloletého dieťaťa, ktorý podal návrh na zmenu úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu mal v konaní pred okresným súdom umožnené, aby uplatňoval svoje procesné práva a napĺňal na druhej strane aj procesné povinnosti za dodržania procesnoprávnych predpisov, a preto odvolací dôvod porušenia práva na spravodlivý proces, ktorý uviedol otec maloletej v podanom odvolaní, nebol relevantným odvolacím dôvodom.
19. Matka v podanom odvolaní namietala rozsudok okresného súdu vo výroku II., ktorým bol upravený styk otca s maloletou, keďže mala za to, že takýto rozšírený styk je pre maloletú dcéru náročný vzhľadom aj k jej školským povinnostiam, aktivitám, pričom sa s otcom maloletej dokážu dohodnúť. Matka maloletej navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť vec na nové konanie a rozhodnutie, v ktorom konaní bude vykonaný nový dôkaz, a to vypočutie maloletej v prítomnosti matky a otca maloletej. K tvrdeniu matky maloletej v podanom odvolaní, že sa dokážu s otcom maloletej dohodnúť na styku, resp. výkone ich rodičovských práv a povinností, krajský súd uvádza, že tomuto tvrdeniu nezodpovedá priebeh súdneho konania, ak práve pre nedosiahnutie dohody rodičov maloletej okresný súd rozhodol autoritatívnym súdnym rozhodnutím, pretože otec maloletej žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a matka s takýmto návrhom nesúhlasila a žiadala ponechať rozsah styku podľa doterajšieho stavu.
20. K návrhu matky maloletej v podanom odvolaní na vykonanie dôkazu, a to vypočutie maloletej v prítomnosti matky a otca maloletej, krajský súd uvádza, že nebol namieste, a to s ohľadom na doteraz zistené prežívanie a vnímanie celkovej situácie maloletou. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na šetrenia vykonané kolíznym opatrovníkom a ním vykonaný pohovor s maloletou tak, ako sa vyjadril kolízny opatrovník na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 08.03.2024, keď zvýraznil pozíciu maloletej, jej nižší vek vzhľadom k dátumu narodenia XX.XX.XXXX a pohovor vykonaný dňa 24.11.2023, z ktorého bolo zrejmé, že maloletá sa nachádza uprostred rodičovského konfliktu, chcela odkázať rodičom, aby sa nehádali, neželá si vytváranie tlakov na ňu, pričom maloletá pri pohovore bola napätá, nebolo jej to príjemné. Maloletá podľa pohovoru má pekný vzťah k obom rodičom, nie je tam preferencia k žiadnemu z rodičov. Kolízny opatrovník na základe tohto pohovoru, jeho prežívania maloletou vyjadril názor, že nie je vhodné, aby maloletá vypovedala pred súdom. Krajský súd vzhľadom k výsledkom vykonaného dokazovania v danom štádiu rozhodovania nezistil právne relevantný dôvod, aby dokazovanie doplnil matkou navrhovaným výsluchom maloletej pred obidvoma rodičmi, a to s dôrazom na to, že skutkový stav vo veci si nevyžaduje, aby bola maloletá vystavená takémuto tlaku, ktorý by aj vzhľadom k jej veku neprispel k jej zdravému psychickému prežívaniu, ak k obidvom rodičom má pekný vzťah, žiadneho z nich nepreferuje. Vykonaním takéhoto dôkazu, výsluchom pred súdom za prítomnosti obidvoch rodičov, by podľa názoru krajského súdu bola vystavená neprimeranému tlaku rodičovského konfliktu, čo nateraz nie je v záujme maloletého dieťaťa, jej momentálneho duševného a citového vývinu, naviac takýmto výsluchom pred súdom za prítomnosti obidvoch rodičov by bola vystavená neprimeranému konfliktu lojality, čo rozhodne nie je nateraz žiadúce a ani potrebné, aby bolo rozhodnuté v čo najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
21. Pokiaľ matka maloletého dieťaťa v odvolaní apelovala na názor maloletej, ktorá žiadala zachovať styk s otcom maloletej ako doteraz, a teda nie napadnutým rozsudkom podľa výroku II. upraveným rozšíreným stykom otca s maloletou, tak krajský súd poukazuje na to, že „prianie“ dieťaťa je len jednou z okolností pri úprave styku. Je potrebné, aby pre upevňovanie vzťahu dieťa – rodič bol aj k tomu upravený rozsah styku. Dieťa má právo na výchovu, starostlivosť obidvoch rodičov a obidvaja rodičia
majú zodpovednosť za výchovu, výživu a starostlivosť o maloleté dieťa (Článok 7, Článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa). Týmto vzájomným právam a povinnostiam zodpovedá výrok II. rozsudku okresného súdu o úprave styku otca s maloletou a takto upravený styk je aj v záujme maloletej, pretože neboli zistené žiadne zásadné okolnosti, pre ktoré by bol upravený rozsah styku otca s maloletou na ujmu najlepšieho záujmu maloletej. Krajský súd na základe odvolania podaného matkou maloletej do výroku II. rozsudku okresného súdu nezistil jeho vecnú nesprávnosť, a preto nemohlo byť odvolaciemu petitu vyhovené.
22. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že pokiaľ v prvom rade vyhodnocoval odvolanie podané matkou maloletej, tak vychádzal z časovej postupnosti, ak matka podala odvolanie osobne na Okresný súd Trenčín dňa 22.03.2024 a k odvolaniu otca maloletej došlo následne 08.04.2024 (č.l. 93, č.l. 102 spisu).
23. K odvolaniu podanému otcom maloletej proti rozsudku okresného súdu vo výroku I., ktorým jeho návrh na striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov maloletej bol zamietnutý v spojení s ďalšími návrhmi, krajský súd aj v tejto časti poukazuje na vecne správne závery okresného súdu. Nie je možné súhlasiť s námietkou nedostatočného dokazovania, pretože okresný súd v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie, riadne zistil skutočný stav veci pre rozhodnutie o návrhu podanom otcom maloletej. Okresný súd citlivým a súčasne vecne správnym postupom prihliadol na vek maloletej, jej prežívanie v rámci konfliktu rodičov, keď za stavu, že obidvaja rodičia majú k maloletej pekný vzťah a aj maloletá k nim, v danom čase práve podľa výroku II. o rozšírení styku otca s maloletou bude prechod z prevažne osobnej starostlivosti matky na prípadnú striedavú formu starostlivosti postupný s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Okresný súd vecne správne skonštatoval, že v danom čase návrh otca na zverenie do striedavej osobnej starostlivosti je predčasný, čo však do budúcna nevylučuje takúto formu starostlivosti, pokiaľ bude v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.
24. Krajský súd spoločne tak k odvolacím dôvodom matky maloletej ako aj otca maloletej uvádza, že predstavy rodičov maloletej o výkone rodičovských práv a povinností nemôžu byť nadradené záujmom maloletého dieťaťa, keďže ten je prioritný a práve rozsudkom okresného súdu bol rešpektovaný tento najlepší záujem maloletého dieťaťa. V prípade nezhody rodičov sa súdnym rozhodnutím upravuje výkon rodičovských práv a povinností, a to s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa, čo v danej veci bolo splnené, pretože súd nerozhoduje s ohľadom na „predstavy“ rodičov. Práve rozsudok okresného súdu, a to konkrétne výrok II. o úprave styku otca s maloletou, vytvára predpoklad pre možnú striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov do budúcna. Ak teda nebolo vyhovené návrhu otca maloletej na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a tento bol podľa výroku I. rozsudku okresného súdu v spojení s ďalšími návrhmi zamietnutý, tak takéto rozhodnutie podľa výsledkov dokazovania zodpovedá najlepšiemu záujmu maloletej.
25. Pri rozhodovaní o podanom návrhu otcom maloletej vykonané dokazovanie bolo v súlade aj s Čl. 10 CMP, ak okresný súd dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotil podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný mimosporový poriadok s tým, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
26. Zamietnutím návrhu otca maloletej, ktorý žiadal striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov, nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Ak aj otec maloletej v odvolaní apeloval na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu ČR, týkajúcu sa zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, ktorá forma má byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, krajský súd poukazuje na rozdielnosť zákonných úprav v ČR a v SR pre túto formu starostlivosti o maloleté dieťa, a preto nie je možné bez ďalšieho vychádzať z rozhodnutí Ústavného súdu ČR. K poukazu na rozhodnutia iných odvolacích súdov v SR krajský súd uvádza, že tieto nemajú charakter záväznosti pre rozhodnutie v danej veci a naviac vždy sa vychádza z konkrétnosti danej veci s dôrazom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Na základe odvolania otca maloletej krajský súd považuje za potrebné zvýrazniť aj to, že všetky tri formy osobnej starostlivosti podľa Zákona o rodine sú rovnocenné, a preto nie je možné otcom maloletej požadovanú striedavú osobnú starostlivosť obidvoch rodičov „nadraďovať“ nad iné formy osobnej starostlivosti. Nemožno súhlasiť s odvolacím dôvodom otca maloletej, že okresný súd nedostatočne odôvodnil nezverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, t.j. v čom by bolo takéto zverenie v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa, pretože okresný súd práve v najlepšom záujme maloletého dieťaťa rozhodol, ktorým rozsudkom v celosti nepoprel právo
dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a ani právo rodičov na výchovu a starostlivosť o maloletú.
27. V okolnostiach konkrétnej veci bol zohľadnený najlepší záujem maloletej, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o trovách prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Nedošlo ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ak okresný súd na riadne zistený skutočný stav veci aplikoval rozhodujúce zákonné ustanovenia tak, ako ich vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody postupu pre iné rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.