Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_3T-131-2015.pdf
PDF · 74.87 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/131/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Ing. Janky Hrušovskej a Márie Jánošdeákovej, v trestnej veci obžalovaného O. Č., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21. októbra 2015 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný O. Č., L.. XX.XX.XXXX E. O., P. J. J., L. I.. G. XX, okres Rožňava, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý,
že dňa 21.06.2015 v katastrálnom území obce Betliar, okres Rožňava, v časti Dolina, parcelného čísla 3234, 3235, z areálu historického parku kaštieľa Betliar, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou a požíva osobitnú ochranu v zmysle zákona č. 238/2014 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, bez povolenia motorovou pílou vyrezal 5 ks stojacich stromov, 2 ks hrab obyčajný a 3 ks dub lesný, ktoré odvetvil, poštiepal a pripravil na odvoz, čím odcudzením drevnej hmoty spôsobil Slovenskému národnému múzeu Bratislava škodu vo výške 313,44 €, pričom spoločenská hodnota vyrúbaných drevín je 6818,- €,
t e d a
- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a tento čin spáchal na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu,
- v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy,
č í m s p á c h a l
zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. d) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 1/2014 Z. z. v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) citovaného Trestného zákona a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 4 Trestného zákona s použitím § 41 ods. 1, § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti uvedené v ustanovení § 36 písm. j), l) Trestného zákona a na priťažujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť uhradiť spôsobenú škodu poškodenému Slovenskému národnému múzeu, Vajanského nábr. 2, P.O.Box 13, 81006 Bratislava 16, zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou Ing. J. L., vo výške 313,44 € (tristotrinásť eur a štyridsaťštyri centov).
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin a prečin, ktoré sú mu kladené za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval. Prejavil ochotu uhradiť spôsobenú škodu.
Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, spôsobil tak malú škodu a zároveň tento čin spáchal na veci, ktorá požíva ochranu podľa osobitného predpisu, pričom zároveň aj v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny vo väčšom rozsahu vyrúbal stromy. Týmto svojim konaním naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkových podstát zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. d) Trestného zákona a prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane majetku ako aj ochrane prírody a krajiny.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený kladne, priestupkov v obci sa nedopúšťa. Doposiaľ súdne trestaný nebol. V súčasnej dobe nikde nepracuje.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods. 2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 2 poľahčujúce okolnosti, ktorou je - obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j) Trestného zákona) a priznanie sa k spáchaniu trestného činu a prejavenie ľútosti (§ 36 písm. l) Trestného zákona) ako aj na 1 priťažujúcu okolnosť - obžalovaný spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). S prihliadnutím na okolnosti prípadu a obsah vykonaných dôkazov ako aj osobu obžalovaného a jeho doterajší život, súd menovanému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní 36 mesiacov s tým, že výkon tohto trestu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Pre posilnenie výchovného účinku trestu súd uložil obžalovanému aj povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v priebehu skúšobnej doby, prípadne preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.
Splnomocnená zástupkyňa Slovenského národného múzea si uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody, ktorú tvorí hodnota znehodnotenej drevnej hmoty. Preto súd uložil povinnosť obžalovanému uhradiť spôsobenú škodu v celkovej výške 313,44 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.