Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Sd-75-2013.pdf
PDF · 81.57 KB
Case nature
Area
Subarea
5Sd/75/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňou JUDr. Tamarou Sklenárovou, v právnej veci navrhovateľa: Y. W., trvale bytom B. G. XX, U., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Ul. 29. augusta 8, v konaní o starobnom dôchodku, takto
rozhodol:
Podľa § 250q ods. 2 O. s. p. s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. zrušuje rozhodnutie odporkyne zo dňa 12. novembra 2013 č. XXX XXX XXXX X a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 12. 11. 2013 č. XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 18. 10. 2013 o priznanie starobného dôchodku od 12. 08. 1998.
V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 18. 10. 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12. 08. 1998. Citujúc ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. konštatovala, že z rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. p. SPC-26.108-15/6-98 zo dňa 17. 09. 1998 vyplýva, že navrhovateľovi bol podľa ustanovenia § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 12. 08. 1998 priznaný starobný dôchodok. Uviedla, že starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi aj naďalej vyplácaný Vojenským úradom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre priznanie ktorého navrhovateľ k 12. 08. 1998 splnil všetky zákonné podmienky. Vznik nároku na starobný dôchodok (a jeho priznanie) podľa ustanovenia § 132 zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku nároku na starobný dôchodok podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Uvedený právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č. 9So/41/2008 zo dňa 29. 09. 2008.
Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 22. 11. 2013 domáhal preskúmania zákonnosti citovaného rozhodnutia odporkyne. Namietal, že nežiadal Sociálnu poisťovňu o priznanie starobného dôchodku od 12. 08. 1998, ale od doby, kedy odišiel do civilu a pracoval v civilných zamestnaniach, pričom za toto obdobie odvádzal Sociálnej poisťovni odvody. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ má za to, že okrem priznaného starobného dôchodku mu patrí aj dôchodok za toto ďalšie obdobie.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 18. 12. 2013 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v jeho odôvodnení.
Súd v konaní podľa § 250l a nasledujúcich O. s. p. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s dávkovým spisom odporkyne dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.
Z obsahu dávkového spisu odporkyne vyplýva, že navrhovateľ žiadosťou spísanou dňa 18. 10. 2013 požiadal o priznanie starobného dôchodku od 15. 10. 2013.
Z písomného potvrdenia Ministerstva vnútra SR, Sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad zo dňa 08. 10. 2013 vyplýva, že na určenie sumy priznanej dávky výsluhového zabezpečenia bola zhodnotená celková doba v rozsahu 36 rokov a 48 dní podľa rozpisu, uvedeného v bode 6 tohto oznámenia.
Z rozhodnutia Ministerstva vnútra SR č. p.: SPC-26.108-15/6-98 zo dňa 17. 09. 1998 vyplýva, že orgánom sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení bol navrhovateľovi priznaný od 12. 08. 1998 starobný dôchodok v sume 5 474 Sk mesačne. Dôchodok bol vymeraný z najvýhodnejšieho priemerného mesačného zárobku podľa ust. § 12, § 131 cit. zákona za roky 1989 až 1993 v sume 3 126 Sk s prihliadnutím k celkove započítanej dobe služby (zamestnania) od 18. roku veku, t. j. 36 rokov (z toho 23 rokov v I. kategórii funkcií, 3 roky v II. pracovnej kategórii a 10 rokov v III. pracovnej kategórii).
Z evidenčného listu o dobe zamestnania, vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa DONA, s. r. o., Veľké Revištia vyplýva, že navrhovateľ v období od 09. 06. 2000 do 30. 08. 2000 bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Z evidenčného listu o dobe zamestnania, vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa N.. B. K. vyplýva, že navrhovateľ v období od 03. 06. 2002 do 31. 12. 2002 bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Z evidenčného listu o dobe zamestnania, vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa v ČR - Group 4 Falck, a. s. vyplýva, že navrhovateľ v období od 12. 05. 2004 do 20. 05. 2004 bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Z evidenčného listu o dobe zamestnania, vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa v ČR - Dr. Petr Mundl, Job Centrum vyplýva, že navrhovateľ v období od 17. 05. 2005 do 31. 05. 2005 bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Z evidenčného listu o dobe zamestnania, vystaveného zamestnávateľom navrhovateľa v ČR - Kaufland Česká republika, v.o.s. vyplýva, že navrhovateľ v období od 24. 07. 2006 do 24. 08. 2006 bol zamestnaný u tohto zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Navrhovateľ v priebehu súdneho pojednávania dňa 20. 10. 2015 uviedol, že trvá na podanom návrhu z dôvodov, ktoré sú v ňom uvedené a zároveň poukázal na to, že pokiaľ žiadal o dôchodok sociálnu poisťovňu, nežiadal o priznanie starobného dôchodku od roku 1998, od ktorého mu bol priznaný výsluhový dôchodok, ale žiadal o priznanie dôchodku za obdobie, ktoré odpracoval po priznaní nároku na starobný dôchodok. Ďalej uviedol, že uvedená skutočnosť nebola asi správne zaznamenaná do žiadosti, pričom keď to reklamoval na príslušnej pobočke sociálnej poisťovne, pracovníčka mu povedala, že v Bratislave budú vedieť, o čo vlastne žiada a o tom aj rozhodnú. Preto túto žiadosť aj podpísal. V ostatnom zotrval na dôvodoch, ktoré sú uvedené v písomnom návrhu. Zdôraznil, že jeho kolegovia, ktorí vykázali dobu dôchodkového poistenia po priznaní výsluhových dôchodkov, poberajú aj dôchodky od sociálnej poisťovne a tieto sú podstatne vyššie, ako dôchodok, ktorý po valorizácii poberá on, preto sa domnieva, že mu dôchodok od sociálnej poisťovne patrí. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal aj na vyjadrenia p. P., predstaviteľa sociálnej poisťovne, ktorý sa v médiách vyjadril, že každému policajtovi, ktorý poberá výsluhový dôchodok, pokiaľ odpracoval dobu v civilnom zamestnaní, patrí aj dôchodok od sociálnej poisťovne.
Zástupkyňa odporkyne v priebehu pojednávania zotrvala na svojom písomnom stanovisku zo dňa 18. 12. 2013, ktoré bolo súdu doručené.
Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň :
a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov.
Podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 01. 01. 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.
Podľa ustanovenia § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa ustanovenia ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa ustanovenia ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedenie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
V danom prípade sa odporkyňa dôsledne nespravovala naposledy citovaným zákonným ustanovením, pretože aj keď z administratívneho spisu (žiadosti i evidenčných listov dôchodkového poistenia) nepochybne vyplýva, že navrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok, ktorý mu bol priznaný podľa ustanovenia § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, vykázal ďalšiu dobu dôchodkového poistenia, na túto skutočnosť v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nereagovala a nezaoberala sa tou časťou žiadosti navrhovateľa, ktorá sa týka doby zamestnania získanej od 09. 06. 2000 do 30. 08. 2000, od 03. 06. 2000 do 31. 12. 2002, od 12. 05. 2004 do 20. 05. 2004, od 17. 05. 2005 do 31. 05. 2005 a od 24. 07. 2006 do 24. 08. 2006. V danom prípade bol zistený aj rozpor medzi obsahom žiadosti navrhovateľa, o ktorej odporkyňa rozhodovala a jeho vyjadrením pred súdom, z ktorého vyplýva, že tento sa dožadoval zvýšenia jeho starobného dôchodku z dôvodu získania ďalších dôb dôchodkového poistenia.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne dospel súd k záveru, že toto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je nevyhnutné, aby rozhodnutie bolo presvedčivo, individuálne odôvodnené tak, aby bolo možné preskúmať jeho zákonnosť s prihliadnutím na jeho odôvodnenie a nie iba na obsah administratívneho spisu, ktorý je podkladom pre rozhodnutie, prípadne vyjadrenie. Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku podanom proti rozhodnutiu odporkyne v dávkových veciach sociálneho poistenia je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti O. s. p. a nie pokračovaním
administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia odporkyne, ktorá má byť správne uvedená už v odôvodnení rozhodnutia.
Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami podľa ustanovenia § 250q ods. 2 O. s. p. napadnuté rozhodnutie odporkyne z dôvodov, uvedených v § 250j ods. 2 písm. d/ O. s. p., pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou odporkyne v ďalšom konaní bude vychádzajúc z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise, reagujúc aj na navrhovateľom vznesené námietky vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť v zmysle už citovaného zákonného ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení tak, aby spĺňalo podmienku preskúmateľnosti.
Pri novom prejednaní veci je správny orgán viazaný právnym názorom súdu (§ 250r O. s. p).
Náhradu trov konania súd navrhovateľovi nepriznal, pretože aj keď tento bol v konaní plne úspešný, návrhom si právo na ich náhradu neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s druhá veta O. s. p.).