Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_18C-8-2015.pdf
PDF · 90.8 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/8/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO 35697270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, zastúpeného spoločnosťou Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom v Bratislave, Dr. V. Clementisa 10, za ktorú koná advokátka Mgr. Zuzana Bollová, proti odporcovi: O. I. R. O., R. XX.X.XXXX, štátny príslušník I. J., naposledy bytom v J., Š. XXX/XX, zastúpeného opatrovníčkou O. C., I. T. Okresného I. Bratislava X., o zaplatenie 315,32 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e platobný rozkaz č.k. 50Ro/59/2014-33 zo dňa 11.3.2014.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 315,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 315,32 € od 17.8.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 18,50 € za zaplatený súdny poplatok k rukám jeho právneho zástupcu spoločnosti Bobák, Bollová a spol. s.r.o., IČO: 35855673, so sídlom v Bratislave, Dr. V. Clementisa 10, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 6.11.2013, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 15.11.2013, domáhal od odporcu zaplatenia sumy 315,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 315,32 € od 17.8.2012 do zaplatenia; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že s odporcom dňa 21.12.2010 uzatvoril zmluvu o pripojení č. A5403652, ktorej predmetom bolo pridelenie SIM karty s telefónnym číslom 0917809035 a poskytovanie služby "Paušál Štart", CLIP, Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu. Odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 315,32 € fakturovaných v období od apríla 2012 do júna 2012, čím porušil zmluvné povinnosti. Navrhovateľ sa dňa 2.8.2012 pokúsil o pokonávku, v ktorej odporcovi oznámil sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ho na ich zaplatenie v lehote do 16.8.2012. Odporca ani v tejto dodatočnej lehote navrhovateľovi dlžnú sumu nezaplatil, preto si navrhovateľ uplatňuje popri istine aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 17.8.2012 do zaplatenia. V návrhu na začatie konania požiadal o zasielanie korešpondencie na adresu jeho sídla v D., K. X, s uvedením jeho obchodného mena.
Súd sa primárne zaoberal otázkou svojej právomoci na konanie a rozhodnutie vo veci, keďže navrhovateľ je právnickou osobou sídliacou v Slovenskej republike (členskom štáte Európskej únie) a odporca je štátnym občanom Saudskoarabského kráľovstva, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt v období od 1.9.2012 do 31.8.2016). Súd zistil, že Slovenská republika, resp. jej právny predchodca Česká a Slovenská Federatívna Republika alebo Československá socialistická republika, nemajú uzatvorenú medzinárodnú zmluvu so Saudskoarabským kráľovstvom, ktorá by upravovala právomoc a príslušnosť súdov v sporoch vyplývajúcich zo záväzkových vzťahov s cudzím prvkom. Súd
preto vychádzal zo zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov (ďalej len ZMPS). Podľa § 37 ZMPS ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Odporcom je v predmetnej právnej veci štátnym občanom Saudskoarabského kráľovstva, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený prechodný pobyt v období od 1.9.2012 do 31.8.2016, preto má slovenský súd právomoc vo veci konať a rozhodnúť.
Pri určovaní rozhodného práva v predmetnej právnej veci súd postupoval podľa § 9 ods. 1 ZMPS, v zmysle ktorého účastníci zmluvy môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli. Navrhovateľ a odporca sa v zmluve o pripojení dohodli, že pre ich právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy a Všeobecných podmienok platí právo Slovenskej republiky, a to aj v prípade, že účastník je cudzinec [čl. 17 ods. 17.1 Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len Všeobecné podmienky)]. Preto je rozhodným právom v predmetnej veci právo slovenské.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 50Ro/59/2014-33 zo dňa 11.3.2014, ktorým odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 315,32 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 315,32 € od 17.8.2012 do zaplatenia, nahradiť trovy konania vo výške 18,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 78,50 €, alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde. Keďže odporcovi sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk a náhradné doručenie je vylúčené, súd zrušil platobný rozkaz podľa § 173 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) vo výroku tohto rozsudku.
Z hlásenia pošty na nedoručenej zásielke súd zistil, že odporca je na adrese uvedenej v návrhu na začatie konania (Bratislava, Justičná 1) neznámy. Súd preto preveril jeho pobyt dopytom v Registri obyvateľov SR, Sociálnej poisťovni a na Úrade hraničnej a cudzineckej polície. Súd na základe výsledkov uvedených dopytov zistil inú adresu prechodného pobytu odporcu na území Slovenskej republiky: Košice, Štefánikova 969/12. Odporca aj na tejto adrese v odbernej lehote nepreberal zásielky a neskôr sa zásielky vracali súdu nedoručené s poznámkou pošty "adresát je neznámy". Súd nezistil, žeby sa odporca nachádzal vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd uznesením č.k. 18C/8/2015-53 zo dňa 9.9.2015 odporcovi ustanovil opatrovníka pre celé konanie (§ 29 ods. 2 OSP).
Opatrovník odporcu sa k návrhu na začatie konania nevyjadril.
Súd konštatuje, že došlo k zmene v obsadení súdu na základe Dodatku č. 5 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2015, účinného od 10.7.2015, v zmysle ktorého v súvislosti s ukončením výkonu funkcie sudkyne JUDr. Heleny Kožíkovej boli všetky veci jej oddelenia prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov do oddelení všetkých sudcov občianskoprávneho úseku. Predmetná právna vec sp. zn. 18C/8/2015 bola s účinnosťou od 10.7.2015 prerozdelená náhodným výberom do oddelenia sudkyne JUDr. Jeannette Hajdinovej.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu, ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd s poukazom na § 115a ods. 2 OSP vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko ide o drobný spor, a postupom podľa § 156 ods. 3 OSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Súd sa oboznámil s návrhom na začatie konania, zmluvou o pripojení zo dňa 21.12.2010 č. O., Všeobecnými podmienkami, pokusom o pokonávku zo dňa 2.8.2012, faktúrami č. 2148643722 zo dňa 9.4.2012, č. 2152089766 zo dňa 9.5.2012, 2152089623 zo dňa 9.5.2012, 2155542876 zo dňa 9.6.2012 a na základe týchto listinných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 21.12.2010 zmluvu o pripojení č. O., na základe ktorej bola odporcovi pridelená SIM karta č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, a zároveň mu boli poskytované služby "Paušál Štart", CLIP a Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu. Navrhovateľ sa v zmluve o pripojení zaviazal tieto služby odporcovi poskytovať a odporca sa zaviazal platiť za poskytované služby odplatu. Odporca nezaplatil riadne a včas cenu poskytnutých služieb fakturovaných v období od 9.4.2012 do 9.6.2012 v sume 315,32 (z toho 313,99 € za poskytnuté služby a 1,33 € za upomienku):
- faktúra č. 2148643722 zo dňa 9.4.2012 na sumu 49,80 €, splatná dňa 23.4.2012,
- faktúra č. 2152089766 zo dňa 9.5.2012 na sumu 257,92 €, splatná dňa 23.5.2012,
- faktúra č. 2152089623 zo dňa 9.5.2012 na sumu 1,33 €, splatná dňa 23.5.2012,
- faktúra č. 2155542876 zo dňa 9.6.2012 na sumu 8,27 €, splatná dňa 23.6.2012. Navrhovateľ sa preto pokúsil o pokonávku dňa 2.8.2012, v ktorej odporcovi oznámil sumu neuhradených faktúr za apríl 2012 až jún 2012 a vyzval ho na ich zaplatenie v lehote do 16.8.2012. Odporca ani v tejto dodatočnej lehote navrhovateľovi dlžnú sumu nezaplatil.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení dňa 21.12.2010 (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.) účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení dňa 21.12.2010 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení dňa 21.12.2010 podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 43 ods. 3 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení dňa 21.12.2010 zmluva o pripojení zaniká a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou účastníkov zmluvy, c) odstúpením od zmluvy, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.
Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 610/2003 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o pripojení dňa 21.12.2010 podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vykonávacím predpisom je nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len nariadenie č. 87/1995 Z.z.).
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou, ktorá musí spĺňať zákonné požiadavky vyplývajúce z ustanovení § 52 a nasl. OZ, čo zmluva o pripojení č. A5403652 zo dňa 21.12.2010 v tomto konaní spĺňa.
Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o pripojení zo dňa 21.12.2010 vznikla navrhovateľovi povinnosť poskytnúť odporcovi služby dohodnuté v zmluve (Paušál Štart, CLIP a Roaming bez blokovania prichádzajúcich hovorov v roamingu) a odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úhradu za poskytnuté služby. Navrhovateľ svoju povinnosť dodržal, odporca však za poskytnuté služby vo fakturovaných obdobiach od 9.4.2012 do 9.6.2012 v sume 315,32 € navrhovateľovi riadne a včas nezaplatil. Navrhovateľovi preto vznikol voči odporcovi nárok na zaplatenie úhrady za poskytnuté služby a upomienku v celkovej sume 315,32 €. Odporca žalovanú sumu nezaplatil ani v dodatočne určenej lehote do 16.8.2012, preto sa od 17.8.2012 dostal do omeškania, od kedy je povinný popri istine platiť aj úroky z omeškania. V prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu (17.8.2010) základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala 0,75%, potom zvýšením o osem percentuálnych bodov predstavujú zákonné úroky z omeškania výšku 8,75% ročne z dlžnej sumy podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013.
Vychádzajúc z uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne, preto mu v celom rozsahu vyhovel a zaviazal odporcu k úhrade žalovanej sumy spolu s príslušenstvom.
Súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu za zaplatený súdny poplatok v sume 18,50 €. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich považuje za neúčelne vynaložené.
Účelnosť je vlastnosťou procesu spočívajúcou v sledovaní cieľa. Trovy konania potrebné na účelnú ochranu práv sa nemôžu posudzovať ako celok, aj keď má účastník právo na náhradu trov konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne (napríklad uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 zo dňa 25.2.2010, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Co/895/2014-93 zo dňa 18.2.2015). Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/2003 zo dňa 9.9.2004 všeobecný súd neporuší základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a ods. 3 Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ich nepovažuje za účelne vynaložené. V predmetnej právnej veci je procesne úspešný navrhovateľ obchodnou spoločnosťou, ktorá má v rámci organizačnej štruktúry právne oddelenie, na ktorom zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním. Z pripojeného plnomocenstva zo dňa 15.3.2013 vyplýva, že generálny riaditeľ navrhovateľa Ing. Pavol Lančarič, PhD., a člen predstavenstva navrhovateľa Ing. Ivan Golian, CSc., splnomocnili JUDr. Františka Hajdu - právnika a zamestnanca navrhovateľa (č.l. 11 súdneho spisu) - aby podával za navrhovateľa návrhy a žaloby, vyjadrenia k nim, aby podával opravné prostriedky, návrhy na zastavenie konania, späťvzatie návrhov a žalôb, aby uzatváral súdne zmiery a mimosúdne dohody, preberal písomnosti v mene navrhovateľa a zastupoval ho pred orgánmi štátnej správy, samosprávy, súdmi, exekútorskými radmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Okrem ho splnomocnili na udelenie substitučného plnomocenstva tretím osobám, najmä advokátom. Zamestnanec navrhovateľa JUDr. František Hajdu toto plnomocenstvo v celom rozsahu prijal, bol teda schopný právne zastupovať navrhovateľa v konaní pred súdom ako jeho zamestnanec. JUDr. František Hajdu následne dňa 25.3.2013 splnomocnil spoločnosť Bobák, Bollová a spol., s. r.o., na právne zastupovanie navrhovateľa v tomto konaní. JUDr. František Hajdu súdu zaslal aj originál plnej moci udelenej spoločnosti Bobák, Bollová a spol., s. r.o., a pod svoje meno uviedol: "právne oddelenie Orange Slovensko, a.s." (č.l. 29 súdneho spisu). Navrhovateľ zároveň v návrhu na začatie konania požiadal o doručovanie všetkých
písomností a korešpondencie na svoju adresu a nie na adresu spoločnosti, ktorá ho právne zastupuje (pričom sídla navrhovateľa a jeho právneho zástupcu sa líšia). Z uvedených skutočností vyplýva, že navrhovateľ je schopný sa sám zastupovať svojimi zamestnancami s právnickým vzdelaním, nepotrebuje, aby boli zásielky doručované na adresu sídla jeho právneho zástupcu, ale preferuje doručovanie všetkých súdnych písomností na adresu svojho sídla aj s označením jeho obchodného mena (nie obchodné mena jeho právneho zástupcu), čím de facto vylúčil svojho právneho zástupcu z akejkoľvek aktívnej účasti na konaní.
Súd akceptuje ústavné právo účastníka nechať sa v súdnom konaní právne zastúpiť, no ak účastník má svoje vlastné právne oddelenie, na ktorom zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, musí znášať trovy právneho zastúpenia vzniknuté v súvislosti s externým právnym zastupovaním sám a takto vynaložené trovy už nemôžu byť účelne vynaloženými trovami a nemôžu byť nahradené podľa § 142 ods. 1 OSP napriek tomu, že mal v konaní úspech.
Sumarizujúc závery ohľadom účelnosti vynaložených trov súd uvádza, že úspešnému navrhovateľovi priznal len náhradu za zaplatený súdny poplatok za dôvodne podaný návrh, ktorý bol povinný zaplatiť podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a trovy právneho zastúpenia mu nepriznal, pretože ich nevynaložil účelne.
Platobným miestom pre náhradu trov konania účastníkom je ich právny zástupca (§ 149 ods. 1 OSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.